Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 16, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/97/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113231104
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3113231104.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsudkyňouJUDr.VierouKumovouvprávnejvecižalobcuEOSKSISlovensko,s.r.o.,

IČO 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska ul.č. 5, práv. zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., IČO 36 613
843, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska ul.č. 5 proti žalovanému I. I., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana
Slovenskej republiky, bytom I. H. XXXX/XX, Trenčín do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom Bratislava, Šafárikovo
nám. 7, IČO 42 362 962, práv. zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Bratislava,
Dobrovičova 13 o zaplatenie 1.231.40 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

III. Združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV m á nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou od žalovaného zaplatenia sumy 1.231,40 Eur, úroku z omeškania
z dlžných splátok vyčíslený za obdobie od 21.11.2010 do 12.02.2012 vo výške 53,88 Eur spolu s
9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.231,40 Eur od 13.02.2012 do zaplatenia a náhrady trov
konania titulom nevráteného úveru. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy č. XXXXXXXXX zo

dňa 25.06.2007, ktorú uzavrel žalovaný ako dlžník so Slovenskou sporiteľňou, a.s. poskytla Slovenská
sporiteľňa, a.s. dlžníkovi úver v sume 2.655,51 Eur (80.000,- Sk), ktorý sa dlžník zaviazal uhrádzať za
podmienok dohodnutých v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach v mesačných splátkach
po 61,57 Eur, vždy k 20. dňu v mesiaci. Zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované
ustanovením § 497 Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je absolútnym obchodom, a preto právne
vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkového vzťahu. Aj premlčanie je potrebné posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

Žalovaný porušil svoje povinnosti podľa zmluvy. Pôvodný veriteľ pohľadávku zo zmluvy voči žalovanému
postúpil žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011. Pohľadávka ku
dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu vo výške 4.024,02 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo
výške 3.494,70 Eur, riadneho úroku vo výške 152,26 Eur, úroku z omeškania vo výške 362,11 Eur a
ostatného príslušenstva vo výške 14,95 Eur. Žalobca sa domáha zaplatenia 20 neuhradených splátok
úveru zročných od 20.11.2010 do 20.06.2012 v celkovej sume 1.231,40 Eur. Splátky pôvodne splatné
od 20.02.2012 do 20.06.2012 sa stali splatnými dňa 12.02.2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu

splatnosť úveru. Žalovaný od spísania návrhu neuhradil žalobcovi žiadnu sumu.

2. Žalovaný sa k návrhu písomne nevyjadril.3. Do konania na podporu žalovaného vstúpil za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku oznámením zo dňa 12.09.2014 vedľajší účastník, ( do 30.06.2016,) ktorý sa k veci vyjadril v
písomnom podaní zo dňa doručenom súdu dňa 16.04.2015. Poukázal že predmetná zmluva je zmluvou

spotrebiteľskou, ktorá sa riadi režimom Občianskeho zákonníka. Namietol premlčanie uplatneného
práva.Namietol nedostatokaktívnejvecnejlegitimáciežalobcudomáhaťsaprotižalovanémuzaplatenia
pohľadávky z úverovej zmluvy, pretože žalobca nepreukázal, že v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách
SLSP, a.s. pred postúpením pohľadávky zaslal žalovanému písomnú výzvu na splnenie dlhu a klient
napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90dní. Nepreukázanie týchto

skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie. Na podporu svojich tvrdení uviedol
viaceré súdne rozhodnutia. Má za to, že žalobca resp. jeho právny predchodca úver zosplatnil v rozpore
s § 53 ods. 9 OZ. Uplatnil si náhradu trov konania.

4. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol predvolaný na pojednávanie v zmysle § 111 CSP,
svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Preto súd vec

prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti na základe obsahu spisu a vykonaných dôkazov.

5. Súd vykonal dokazovanie vypočutím si vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, oboznámením
dokladov predložených žalobcom a to žaloby, Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 25.06.2007,
všeobecnýchobchodnýchpodmienokprávnehopredchodcužalobcu,oznámeniaSLSP,a.s.opostúpení

pohľadávky, Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 vrátane prílohy č. 1, pokusu o zmier,
výzvy a oznámenia žalobcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti vrátane podacieho hárku, platobnej
histórie, výzvy SLSP, a.s. zo dňa 12.12.2008, vyjadrenia žalobcu a zistil tento skutkový stav veci.

6. Žalovaný ako dlžník uzavrel dňa 25.06.2007 s právnym predchodcom žalobcu Slovenskou

sporiteľňou, a.s. ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX na základe ktorej sa
Slovenská sporiteľňa, a.s. zaviazala poskytnúť dlžníkovi spotrebný bezúčelový úver vo výške 2.655,51
Eur (80.000,- Sk) a dlžník sa zaviazal úver vrátiť veriteľovi pri premenlivej úrokovej sadzbe vo výške
12,35% ročne (v deň uzatvorenia zmluvy) v pravidelných 60 mesačných splátkach po 61,57 Eur,
zročných vždy do 20. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka bola zročná dňa 20.07.2007, posledná splátka

bola zročná dňa 20.06.2012. Ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 16,01%. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky veriteľa.

7. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 prejavili Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca
a žalobca ako postupník vôľu postúpiť pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania,

na žalobcu. Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, postupca na žalobcu postúpil
pohľadávku z predmetnej zmluvy o úvere.

8. Dňa 27.12.2011 právny predchodca žalobcu oznámil písomne dlžníkovi postúpenie pohľadávky,
pričom bol postúpený nezosplatnený úver.

9. Na výzvu súdu žalobca predložil listom SLSP, a.s. označený ako výzva zo dňa 12.12.2008 v ktorom
SLSP, a.s. oznámila dlžníkovi, že je v omeškaní ku dňu 30.11.2008 vo výške 241,76 Eur a vyzvala ho
na zaplatenie dlhu v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Doklad o doručení uvedeného resp. odoslaní
žalovanému predložený súdu nebol.

10. Výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 24.01.2012 žalobca
zosplatnil úver a zároveň vyzval žalovaného najneskôr do 03.02.2012 na jeho úhradu. Uvedené bolo
žalovanému odoslané dňa 25.01.2012.

11. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 23.03.2017 vyplynulo, že pôvodný veriteľ a žalovaný si časť obsahu

zmluvy určili odkazom na Všeobecné obchodné podmienky(ďalej "VOP"). Skutočnosť, že sa žalovaný
s VOP oboznámil , súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať potvrdil svojim podpisom na Zmluve o
splátkovom úvere a v zmysle bodu 10.3. VOP sa výzva zo dňa 12.12.2008 považuje za doručenú.

12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na tom, aby súd vyhovel návrhu v zmysle vyjadrenia

žalobcu, nakoľko boli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky. Poukázal v tejto súvislosti
na aktuálne súdne rozhodnutia.13. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskejnárodnejradyč.71/1986Zb.oSlovenskejobchodnejinšpekciivzneníneskoršíchpredpisov/
ďalejlen"zákonč.258/2001Z.z."/spotrebiteľskýmúveromdočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičkyalebovinejprávnejforme.

15.Podľa§2písm.b/zákonač.258/2001Z.z.zmluvouospotrebiteľskomúverezmluva,ktorousaveriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

17. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna

zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

21. Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať

preukázania zmluvy o postúpení.

22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách( účinného v čase postúpenia pohľadávky ),
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to

neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo

pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

23. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 25.06.2007 bola medzi právnym predchodcom
žalobcuSlovenskásporiteľňa,a.s.ažalovanýmakodlžníkomuzavretázmluvaosplátkovomúverepodľa§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Uvedená zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a
ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že obdobné zmluvy veriteľ uzatváral s dlžníkmi vo viacerých

prípadoch, a z textu predmetnej zmluvy a všeobecných podmienok právneho predchodcu žalobcu,
ktoré boli vopred pripravené právnym predchodcom žalobcu, nepochybne vyplýva, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva je uzavretá v zákonom stanovenej písomnej forme.
Ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver, teda dočasne poskytnúť peňažné
prostriedky na základe zmluvy o úvere a spotrebiteľ sa zaväzuje tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady

spojené s úverom.

24.Predvyhodnotenímoprávnenostiuplatnenéhonároku sasúdakoprvotnou otázkouzaoberal tým,či
žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanej. Súd
skúma aktívnu vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Aktívna vecná legitimácia v občianskom súdnom
konaní znamená oprávnenie účastníka vyplývajúce mu z hmotného práva. Aktívnu vecnú legitimáciu

má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva,
o ktorom sa v konaní rozhoduje. Pasívne legitimovaný je v konaní nositeľ subjektívnej povinnosti,
vyplývajúcej z hmotného práva, splnenia ktorej povinnosti sa žalobca domáha.

25. Bolo preukázané, že medzi pôvodným veriteľom SLSP, a.s. ako postupcom a žalobcom ako

postupníkom bola dňa 15.12.2011 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, z prílohy ktorej vyplýva,
že predmetom postúpenia mala byť aj pohľadávka voči žalovanému na základe zmluvy o splátkovom
úvere zo dňa 25.06.2007. Ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznáva veriteľovi právo
postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému subjektu. Postúpením
pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa, novým veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda

pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Stanovená obligatórna písomná forma zmluvy
o postúpení pohľadávok bola v danom prípade splnená. Keďže pôvodný veriteľ SLSP, a.s. je bankou,
zákonodarcom sú stanovené ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohlo dôjsť k platnému
postúpeniu pohľadávky banky na inú osobu. V zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez súhlasu klienta a aj osobe,

ktorá nemusí byť bankou vtedy, ak klient, teda dlžník je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v
omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, ak predtým banka písomne
vyzve klienta na úhradu omeškaných splátok pohľadávky. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase
postúpenia pohľadávky. Písomnú výzvu banky dlžníkovi na splnenie dlhu ako nevyhnutnú podmienku
platnosti postúpenia pohľadávky banky na tretiu osobu vyhodnotil aj Krajský súd v Prešove v uznesení

č.k. 6Co/119/2013-135 zo dňa 29.5.2014, Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. 5Co/460/2015-138
zo dňa 13.1.2016, ktoré súdy zároveň konštatovali, že banka môže postúpiť na tretiu osobu len
splatnú pohľadávku. Žalobca nepredložil súdu výzvu banky ako pôvodného veriteľa na splnenie dlhu
adresovanú žalovanému vrátane dokladu o doručení, resp. odoslaní tejto výzvy. Súdu je z vlastnej
rozhodovacej činnosti známe, že ani v iných konaniach o návrhu žalobcu proti iným spotrebiteľom

banka na výzvu súdu nepredložila doklad o odoslaní, prípadne doručení výzvy na splnenie dlhu
dlžníkovi. Bolo v záujme veriteľa, aby kvalifikovanú výzvu zasielal dlžníkovi takým spôsobom, aby to
bolo preukázateľné, a aby doklad o odoslaní (poštový podací lístok), resp. doručení výzvy (doručenku)
dlžníkovi uschovával pre prípad jeho potreby v budúcnosti. Žalobca, ktorému bola odovzdaná celá
dokumentácia ohľadom predmetného úverového obchodu doklad o odoslaní písomnej výzvy banky,

resp. doručení žalovanému nepredložil, lebo tými listinami nedisponuje, z čoho vyplýva, že takýto
doklad sa v zmluvnej dokumentácii nenachádza. Z dokazovania vyplynulo, že SLSP, a.s. listom zo
dňa 27.12.2011 oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu a žalobca opakovane tvrdil,
že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
vecnúlegitimáciupostupníkanavymáhaniepostúpenejpohľadávkyasúdztakéhooznámeniavychádza

bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Tento záver
konštatoval Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Obo 210/01. Súdna prax sa však už odklonila od
tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, čo vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Obo 49/2008 zo dňa 14.5.2008 ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 76/2007
zo dňa 28.1.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie

neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam,
ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v
konaní vyjdú najavo, a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd
skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, anemožno vyvodiť ani to, že dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky len vtedy,
ak by postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi neoznámil, ale postupník by postúpenie pohľadávky
dlžníkovi preukázal; na takéto rozlišovanie v postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526

ods. 2 Občianskeho zákonníka. K správnosti týchto záverov obsiahnutých v rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009 sa priklonil aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS
337/2012-19 zo dňa 3.7.2012.

26. V danej veci vyplynulo, že ku dňu postúpenia pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu,

žalovaný ako klient neplnil včas a riadne svoj dlh zo zmluvy o splátkovom úvere a bol v omeškaní s
plnením viac ako jednej splátky, a to po dobu dlhšiu ako 90 dní. Žalobca v konaní predložil na výzvu súdu
listinu zo dňa 25.06.2007 označenú ako výzva, v ktorej banka žalovaného vyzvala na zaplatenie v lehote
10 dní od doručenie výzvy. Žalobca na priamu výzvu súdu nepredložil akýkoľvek dôkaz o tom, že táto
listina bola doručená žalovanému, resp. že by mu bola (s poukazom na čl. 10 VOP, ktoré boli súčasťou
zmluvy o splátkovom úvere) čo i len odoslaná (napr. doručenka, podací lístok, výpis z poštovej knihy,

podací hárok a podobne), resp. zaslaná elektronickými médiami. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením
žalobcu o jej doručení podľa bodu 10.3.VOP. Z obsahu predmetného oznámenia navyše nevyplýva,
že by ním právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej časti peňažného
záväzku, ktorého omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

27. Ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z., hovorí o tom, že ak bola doručená písomná výzva banky
na úhradu dlžnej sumy, napriek ktorej však za obdobie dlhšie ako 90 kalendárnych dní túto dlžnú sumu
dlžník neuhradí, môže banka pohľadávku postúpiť inej osobe, ktorá nie je bankou aj bez jeho súhlasu.
Veta druhá hovorí o tom, že banka takéto právo nemôže uplatniť, ak by jej klient pred postúpením uhradil
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. Banka však aj v prípade, že

klient uhradí omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, môže pohľadávku
postúpiťvprípade,aksúčetvšetkýchomeškanísosplnením,čolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzku
voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky, presiahol jeden rok. Inými slovami povedané, banka musí
najskôr klienta vyzvať na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie
ako 90 kalendárnych dní klient neuhradí peňažný záväzok môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu

osobu, ktorá nie je bankou. V prípade, ak by aj po uplynutí 90 dní klient svoj peňažný záväzok, s ktorým
je v omeškaní, uhradil, takto banka postupovať nemôže, ak však po uplynutí 90 dní klient svoj omeškaný
peňažný záväzok uhradí, ale ide o peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní dlhšie ako 1 rok, môže
banka aj napriek tejto úhrade pohľadávku postúpiť. Vo všetkých prípadoch však platí, že musí tomuto
predchádzať písomná výzva na úhradu.

28. Na uvedenom závere nemení nič ani bod 19.16 VOP SLSP, a.s., keďže na uvedené nemožno
prihliadať ako na individuálne dojednanú zmluvnú podmienku so spotrebiteľom, keďže sa nachádza
vo vopred naformulovaných všeobecných obchodných podmienkach veriteľa, ktoré spotrebiteľ - dlžník
určite žiadnym spôsobom neovplyvňoval ani nedojednával. Tieto sú vopred dané veriteľom, dokonca ich

veriteľ môže kedykoľvek zmeniť a žiaden súhlas s ich novším znením od dlžníkov nevyžaduje. Uvedené
vyplýva z vyššie cit. ust. zákonov na ochranu spotrebiteľa. Toto ust. VOP preto nemožno považovať za
vopred daný súhlas dlžníka s postúpením pohľadávky žiadaný v zmysle § 92 ods. 8 zák. o bankách.
Naviac takéto znenie VOP je v rozpore s ust. § 53 ods. 1 a nasl. OZ a ust. zák. na ochranu spotrebiteľa
(značná nerovnováha v právach a povinnostiach veriteľa v neprospech spotrebiteľa - dlžníka). Dlžník

ako spotrebiteľ nebol bez predchádzajúceho písomného súhlasu oprávnený postúpiť svoju pohľadávku
a naopak právny predchodca žalobcu ako veriteľ bol na takéto konanie oprávnený. Táto podmienka
vytvára hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami dvoch zmluvných strán. Výrazným spôsobom
obmedzuje oprávnenie spotrebiteľa nakladať s pohľadávkou, ktorá potencionálne môže vzniknúť proti
veriteľovi a nestanovuje žiadne podmienky, za ktorých môže veriteľ súhlas s postúpením pohľadávky

odoprieť a ponecháva tak rozhodnutie na svojvôľu veriteľa. Navyše ust. § 525 ods.1 Občianskeho
zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa
zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok.
S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a
požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o bankách, ako aj obsiahle

bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo
zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto
požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom
- postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a dlžníkom.Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie ust. § 525 ods.1 Občianskeho zákonníka bráni
postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať
mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods.8

zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok.

29. Keďže žalobca nepreukázal, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky na žalobcu písomne
vyzval žalovaného na splnenie peňažného záväzku teda, že túto výzvu odoslal, a doručil, zmluva o
postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 je v časti postúpenia pohľadávky voči žalovanému absolútne

neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej
podmienky uvedenej v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Tento nedostatok
nemôže súd zhojiť ani odstraňovaním vád podania v zmysle § 128 a nasl. zák.č. 160/2015 Z.z. civilný
sporový poriadok (CSP). Z uvedených dôvodov pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd
návrh výrokom I. v celom rozsahu zamietol.

30. Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

31. Podľa § 255 ods.1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto by mu patrila náhrada trov konania. Nakoľko si náhradu trov
konania neuplatnil, zo spisu nevyplýva, že by mu v konaní nejaké trovy vznikli, súd mu náhradu trov
konania nepriznal(výrok II.)

" trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaných do 30.06.2016 súd rozhodol podľa

§257 a § 259 CSP. Nakoľko žalovaný na strane ktorého vystupoval, mal v konaní úspech súd mu
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%(výrok V.). V predmetnej veci právny zástupca vedľajšieho
účastníka dôsledne hájil záujmy žalovaného. Po oboznámení sa s doručeným návrhom a jeho prílohami
v písomnom vyjadrení uviedol dôvody, pre ktoré nemožno návrhu vyhovieť, poukázal na príslušné
právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, zaoberal sa podmienkami, ktoré sú v zmysle ustanovenia

§ 92 ods. 8 Zákona o bankách potrebné pre platné postúpenie pohľadávky z banky na tretiu osobu s
tým, že v danom prípade tieto podmienky neboli splnené, a pohľadávka banky z tohto dôvodu nebola
spôsobilá na postúpenie žalobcovi.