Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 7, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19Csp/167/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116228605
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7116228605.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v spore žalobcu: TELERVIS PLUS, a.s., so

sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpeného advokátom JUDr. Alanom Strelákom,
so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, proti žalovanému: S. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v P., A. F.
X, zastúpenému advokátom JUDr. Vladimírom Filičkom, PhD., so sídlom v Košiciach, Palárikova 1, o
zaplatenie 764 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 7.12.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 764 eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 21.10.2015 do zaplatenia, titulom nesplateného
spotrebiteľského úveru č. K520150758 zo dňa 30.3.2015. Nárok v žalobe odôvodnil tým, že medzi
stranami sporu bola dňa 30.3.2015 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. K520150758, na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezhotovostný úver v sume 600 eur pri úroku vo výške 20
% z poskytnutej úverovej sumy, t.j. 120 eur. Za poskytnutie úveru účtoval žalovanému servisný poplatok
vo výške 9 % z úverovej sumy, t.j. 54 eur. Zmluvou sa žalovaný zaviazal celkovú čiastku vo výške 774 eur
uhradiť v 13 mesačných splátkach. Úver žalobca poskytol žalovanému bezhotovostne, a to prevodom

na číslo účtu uvedené žalovaným v žiadosti o prevod finančných prostriedkov, ktorá tvorí súčasť zmluvy.
Vzhľadom na to, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť riadne a včas v zmysle dohodnutého splátkového
kalendára, žalobca v Predžalobnej upomienke zo 16.10.2015 upozornil žalovaného na možnosť žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky. Následne žalobca v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 20.11.2015
písomne oznámil žalovanému, že celá pohľadávka sa stala splatná ku dňu 20.10.2015. Žalovaný ku dňu
vypracovania predmetného návrhu uhradil žalobcovi celkovo 10 eur a tak dlžná čiastka k dnešnému dňu
činí 764 eur, ktorú požaduje predmetným návrhom.

2. K žalobe pripojil ako listinné doklady: Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. K520150758 zo
dňa 30.3.2015, Predžalobná upomienka zo 16.10.2015, podací hárok Slovenskej pošty, a.s. č.
EPH005513104, Oznámenie o zosplatnení záväzku z 20.11.2015, podací hárok Slovenskej pošty, a.s.
č. EPH005746851.

3. Žalovaný v podanom odpore voči vydanému platobnému rozkazu uviedol, že dňa 30.3.2015 uzatvoril

zmluvu o spotrebiteľskom úvere so spoločnosťou TELERVIS PLUS, a.s., ktorá mu schválila pôžičku
vo výške 600 eur. Finančné prostriedky mu boli vyplatené v jeho byte obchodnou zástupkyňou, a to
na ruku v hotovosti a nie bezhotovostným prevodom na účet, ako je uvedené v žalobe. Schválená
suma bola 600 eur a pretože bolo potrebné ihneď uhradiť prvú splátku, tak sa suma ponížila o čiastku120 eur a na ruku mu bola vyplatená čiastka 480 eur. Spoločnosť TELERVIS PLUS, a.s. porušila
zákon, nakoľko mu vyplatila finančné prostriedky na ruku. V zmluve o úvere v časti „Žiadosť o prevod
finančných prostriedkov“ je fiktívne číslo účtu, nakoľko tento účet nie je jeho a nie je evidovaný na jeho

meno, pričom súčasne nevie, komu toto číslo účtu patrí. Na základe toho žiadal o preverenie čísla
účtu evidovaného v zmluve. Nevyhnutnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola aj Zmluva
o poskytovaní finančných služieb spoločnosťou FINWAY SK s.r.o., bez ktorej zmluvy nebolo možné
poskytnúť pôžičku. Predmetná zmluva je zmluvou formulárovou, ktorú mal žalobca vopred pripravenú, a
ktorú uzatváral vo viacerých prípadoch, ktorej obsah súčasne nemohol nijako ovplyvniť. Bez nároku na

rozhodnutie a výber ako spotrebiteľ bol nútený podpísať aj zmluvu o poskytovaní finančných služieb, kde
bol zaviazaný vyplácať mesačné splátky obchodnej zástupkyni spoločnosti TELERVIS PLUS, a.s., ktorá
si mala chodiť domov na jeho adresu vyzdvihovať mesačné splátky. Dňa 22.2.2016 žiadal spoločnosť
TELERVIS PLUS, a.s., že chce doplatiť istinu v sume 410 eur v splátkovom kalendári a žiadal ich o
zaslanie čísla účtu. Na jeho návrh však spoločnosť nereagovala. Mal za to, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k), preto ju považuje za zmluvu bezúročnú a bez

poplatkov. Súčasne žiadal, aby súd podrobil predmetnú zmluvu sudcovskej kontrole.

4. Súčasťou odporu sú listinné doklady: Kniha splátok FINWAY SK, s.r.o., Zmluva o poskytovaní
finančných služieb č. 1550758 z 30.3.2015, príkaz na úhradu z 30.3.2015, list vo veci „Návrh na riešenie
splatenia poskytnutého úveru č. K520150758“ z 22.2.2016, podací lístok, potvrdenie o prevzatí hotovosti

z 15.6.2015, potvrdenie Poštovej banky o vklade v hotovosti z 5.8.2015.

5. Žalobca k podanému odporu, pokiaľ ide o tvrdenie o úhradách uviedol, že pri párovaní platby vo
výške 50 eur z 15.6.2015 nastalo zlyhanie ľudského faktora, nakoľko platba nebola zaevidovaná v
elektronickom systéme, čo však neplatí v súvislosti s druhou deklarovanou úhradou vo výške 20 eur

zo dňa 5.8.2015, keďže bankový účet uvedený na predmetnej potvrdenke nie je jeho bankovým účtom,
a preto žalobca takúto úhradu neeviduje. Mal teda za to, že žalovaný celkovo uhradil sumu vo výške
60 eur, a to úhradou prvých troch splátok v celom rozsahu a čiastočnou úhradou štvrtej splátky. V
ďalšom uviedol, že nie je možné vyjadriť súhlasné stanovisko s tvrdením žalovaného, že by bola
poskytnutá výška úveru len 480 eur, nakoľko žalobca postupoval v medziach platnej legislatívy v čase

rozhodného okamžiku, a teda poskytol úver bezhotovostne na bankový účet, ktorý uviedol žalovaný v
žiadosti o prevod finančných prostriedkov, ktorý tvorí prílohu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K tvrdeniu
žalovaného ohľadom nátlaku zo strany žalobcu, aby žalovaný vstúpil do záväzkového vzťahu s treťou
stranou, žalobca vyjadril nesúhlasné stanovisko s odôvodnením, že žalobca nemá žiaden majetkový
prospech zo zmluvy o poskytovaní finančných služieb, ktorú mal žalovaný uzavrieť so spoločnosťou

FINWAY SK s.r.o. a k predloženej knihe splátok poukázal na to, že aj z jej samotného označenia vyplýva,
že táto bola vystavená spoločnosťou FINWAY.

6. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 30.5.2017 reagoval na vyjadrenie žalobcu nesúhlasným
spôsobom, pričom opätovne zopakoval tie údaje, ktoré uviedol v podanom odpore. Navyše poukázal

na to, že obe uzatvorené zmluvy boli vyplnené a podpísané v jeden deň súčasne ich obchodnou
zástupkyňou a obidve boli súčasťou zmluvy o úvere a na oboch zmluvách je uvedené aj rovnaké
číslo účtu, na ktoré mali byť prevedené finančné prostriedky, s opätovným poukazom na to, že ide
o formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemohol nijako ovplyvniť. Bez nároku na rozhodnutie a výber
spotrebiteľa bol nútený podpísať aj Zmluvu o poskytovaní finančných prostriedkov, kde bol zaviazaný

vyplácať mesačne splátky obchodnej zástupkyni spoločnosti TELERVIS PLUS, a.s., ktorá si mala chodiť
domov na jeho adresu vyzdvihovať mesačné splátky. V ďalšom poukázal na to, že žalobca klame
tiež v tom, pokiaľ tvrdí, že knihu splátok nevystavil. Uviedol, že knihu splátok mu vystavila obchodná
zástupkyňa spoločnosti TELERVIS PLUS, a.s., kde sa mali evidovať prijaté a zaplatené splátky pôžičky,
na ktorej je tiež uvedené meno veriteľa, a to TELERVIS PLUS a.s. Mal za to, že kniha splátok tvorí

súčasť ako spol. FINWAY SK s.r.o. ako aj veriteľa spoločnosti TELERVIS PLUS a.s. a je vypísaná a
podpísaná ich obchodnou spoločnosťou. Naďalej žiadal overiť číslo účtu na zmluve o pôžičke, na ktorý
mali byť prevedené finančné prostriedky.

7. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 21.11.2017 uviedol, že 30.3.2015 uzatvoril

Zmluvu o spotrebiteľskom úvere so spoločnosťou TELERVIS PLUS a.s., ktorá mu schválila pôžičku
vo výške 600 eur, pričom finančné prostriedky mu boli vyplatené v jeho vlastnom byte obchodnou
zástupkyňou tejto spoločnosti. Finančné prostriedky mu boli vyplatené na ruku v hotovosti a nie
bezhotovostným prevodom na účet ako je uvedené v podanej žalobe. Schválená suma bola 600 eur,avšak pretože bolo potrebné ihneď uhradiť splátku, táto suma sa ponížila o prvú splátku v sume 120 eur.
Na základe toho na ruku mu bola vyplatená čiastka 480 eur. Mal teda za to, že TELERVIS PLUS a.s.
porušila zákon, nakoľko mu finančné prostriedky vyplatila na ruku v rozpore so zákonom č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľskom úvere. Zopakoval, že v zmluve o úvere v časti, kde žiada o prevod finančných
prostriedkov, je fiktívne číslo účtu, keďže tento účet nie je jeho a nie je vedený ani na jeho meno, súčasne
nevie, komu toto číslo účtu patrí. Uviedol, že nevyhnutnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
bola aj zmluva o poskytovaní finančných prostriedkov spoločnosťou FINWAY SK s.r.o., bez uzatvorenia
ktorej zmluvy mu nebolo možné poskytnúť pôžičku. Predmetná zmluva je formulovanou zmluvou, teda

žalobca takto vopred pripravenú zmluvu uzatváral vo viacerých prípadoch a obsah zmluvy nemohol
nijako ovplyvniť. Bez nároku a rozhodnutia výberu ako spotrebiteľ bol nútený podpísať aj zmluvu o
poskytovanífinančnýchprostriedkov,kdebolzaviazanývyplácaťmesačnésplátkyobchodnejzástupkyni
spoločnosti TELERVIS PLUS a.s., ktorá si mala chodiť domov na jeho adresu vyzdvihovať mesačné
splátky. Dňa 22.2.2016 žiadal spoločnosť TELERVIS PLUS a.s., že chce doplatiť istinu v sume 410 eur
v splátkovom kalendári a tiež žiadal o zaslanie čísla účtu, kde má poukazovať finančné prostriedky, na

ktorý návrh spoločnosť nereagovala. Na základe dôsledného prečítania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zistil, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k), a preto ju považuje za bezúročnú a
bez poplatkov. Doplnil tiež, že obe zmluvy podpisoval s pani J. ako obchodnou zástupkyňou spoločnosti,
ktorá mu podrobne vysvetlila, aké sú možnosti ohľadne úveru, a ktorá mu tiež povedala, aké budú
úroky. Síce mal možnosť prečítať si zmluvu, avšak si ju neprečítal, pretože všetko prebehlo veľmi rýchlo

a ona mu v podstate dala iba túto zmluvu na podpis, hoci k podpisu zmlúv ho nenútila. Vo vzťahu k
zmluve o poskytovaní finančných prostriedkov uviedol, že pani J. mu bolo povedané, že k zmluve o
spotrebiteľskom úvere nadväzuje táto ďalšia zmluva. Žalovaný potvrdil, že pokiaľ podpísal 2 zmluvy, mal
vedomosť o tom, že sa zaväzuje k rôznym záväzkom vo vzťahu k 2 rôznym spoločnostiam. Súčasne
navrhol vypočuť vo veci ako svedkyňu pani J., ktorá mala potvrdiť jeho tvrdenie o tom, že peniaze mu

neboli poukázané na účet. Ku knihe splátok uviedol, že nevie sa vyjadriť k tomu, či pokiaľ realizoval určité
úhrady, či tak splácal záväzok zo zmluvy, ktorú uzatvoril so spoločnosťou FINWAY, alebo či takýmto
spôsobom splácal úver od spoločnosti TELERVIS PLUS a.s.

8. Z listinného dokladu Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. K520150758 (č. l. 4) vyplýva, že predmetnú

zmluvu v písomnej podobe uzatvorili strany sporu dňa 30.3.2015, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu
ako veriteľa poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi bezúčelový, bezhotovostný spotrebiteľský úver vo
výške 600 eur, a to za podmienok vyplývajúcich zo zmluvy. Súčasťou zmluvy je tiež Žiadosť o prevod
finančných prostriedkov podpísaná žalovaným, podľa ktorej žalovaný žiadal o bezhotovostný prevod
finančných prostriedkov vo výške 600 eur na účet č. (IBAN): J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

9. Z listinného dokladu Poštovej banky, a.s. z 26.9.2017 (č. l. 53) vyplýva, že podnikateľský účet č. J.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bol v Poštovej banke, a.s. vedený na spoločnosť: FINWAY SK, s.r.o.,
so sídlom Zámocká 30 v Bratislave, ktorý bol súčasne dňa 9.6.2017 zrušený.

10. Z listinného dokladu Zmluva o poskytnutí finančných služieb č. 1550758 (č. l. 46) vyplýva, že
predmetnú zmluvu v písomnej podobe dňa 30.3.2015 uzatvorili FINWAY SK, s.r.o. ako poskytovateľ a
žalovaný ako prijímateľ, ktorej predmetom bola úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán
pri poskytovaní finančných služieb prijímateľovi, pričom pod pojmom finančné služby sa rozumie: a)
výber a doručenie finančných prostriedkov prijímateľovi pri poskytnutí úveru veriteľom, a to na základe

Príkazu na úhradu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy, b) osobné inkaso platieb splátok úveru
od prijímateľa a následné doručenie príslušnému veriteľovi na základe Príkazu na úhradu, ktorý tvorí
neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy, vedenie a evidencia splátok podľa splátkového kalendára. Z textu
zmluvy ďalej vyplýva, že žalovaný žiadal o poskytnutie finančných služieb v súvislosti so Zmluvou o
(spotrebiteľskom) úvere č. K520150758 uzatvorenou s veriteľom TELERVIS PLUS a.s. dňa 30.3.2015,

na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 600 eur.

11. Z výpovede svedkyne E. J. realizovanej na pojednávaní konanom dňa 16.3.2018 (manželka
žalovaného) vyplýva, že svedkyňa uviedla, že v novinách našli inzerát ohľadom poskytovania pôžičiek,
pričom išlo o Kešovku, resp. spoločnosť TELERVIS PLUS, na základe čoho tam zavolali, dohodli si

stretnutie, na ich byt prišla pani, ktorá im poskytla pôžičku schválenú vo výške 600 eur, o ktorú žiadali a
súčasne ktorá im peňažné prostriedky vyplatila na byte, pričom im povedala, že je nutné uhradiť hneď
prvú splátku v sume 120 eur, takže pôžička poskytnutá vo výške 600 eur sa ponížila o túto prvú splátku,
na základe čoho im vyplatila na ruku sumu 480 eur. Súčasne im pani predložila zmluvy, ktoré manželpodpísal. Neskôr si zmluvy prezreli a išlo o zmluvy so spoločnosťou TELERVIS PLUS a FINWAY s tým,
že bez týchto zmlúv pôžičku nebolo možné získať, preto manžel musel podpísať obidve zmluvy. Pani
im povedala, že každý mesiac si bude chodiť vyzdvihovať mesačné splátky, súčasne pani vypísala na

zmluvevšetko,ajčísloúčtuamanželoviibapovedala,kdesamápodpísať.Následnesipozreličísloúčtu,
že nie je ich. Po tom, čo pani raz prišla, zaplatili jej 50 eur, o čom je k dispozícii bloček, a keďže jej osobne
sa to nepáčilo, pretože ich to obmedzovalo a nebola ochotná každý mesiac sa s pani dohadovať, kde sa
stretnú, žiadala o uvedenie čísla účtu, kam majú peňažné prostriedky zasielať. Pani na to reagovala tak,
že takýto postup nie je možný, pretože ona musí každý mesiac chodiť peňažné prostriedky vyzdvihovať,

a preto prestali platiť a zrejme ich dali na súd. K jednotlivým úhradám uviedla, že okrem spomínanej
čiastky 120 eur zaplatili spomínanej pani 50 eur a neskôr 20 eur, avšak bez vedomosti o tom, či to bolo
na účet TELERVIS PLUS, a.s. alebo na účet spoločnosti FINWAY. Ku knihe splátok potvrdila, že táto
knižočka sa vypisovala hneď pri prvej návšteve v súvislosti s uzatvorenými zmluvami, čiže konkrétne
dňa 30.3. s tým, že nasledujúcu platbu vo výške 50 eur, keďže pri úhrade tejto platby manžel nemal
knihu splátok pri sebe, táto platba sa nevyplnila do knihy splátok, ale pani im vydala potvrdenie o úhrade

tejto sumy.

12. Svedkyňa C. J. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 11.5.2018 uviedla,
že pozná prítomného žalovaného, ktorého si pamätá ako svojho klienta, s ktorým robila zmluvu o
pôžičke. Ku svojej pozícii a úlohe v rámci činnosti obchodného zástupcu sa všeobecne vyjadrila

tak, že túto prácu u žalobcu vykonáva niekoľko rokov, pričom štandardne sa urobí zmluva, všetko
sa klientovi vysvetlí a pokiaľ by klient nesúhlasil, tak sa zmluva nepodpíše a peniaze sa klientovi
neodovzdávajú. V opačnom prípade sa zmluva podpisuje a tiež sa klientovi vyplácajú peniaze. Klienti
sa buď priamo kontaktujú telefonicky a žiadajú spoločnosť, že chcú pôžičku, alebo klientov vyhľadávajú.
Ak spoločnosť o vyplatenie pôžičky požiadal priamo klient telefonicky, na základe toho manažér priradil

túto požiadavku konkrétnemu obchodnému zástupcovi, ktorý následne klienta kontaktuje a dohodol si
s ním tiež stretnutie. Na základe toho obchodný zástupca navštívi potencionálneho klienta na byte, kde
prebieha samotný proces uzatvárania zmluvy. Ako to bolo presne v konkrétnom prejednávanom prípade,
na to si nepamätala. Po tom, čo svedkyňa bola oboznámená s konkrétnymi zmluvami, ktoré mala v mene
žalobcu, prípadne v mene inej spoločnosti v súvislosti s predmetným úverovým prípadom uzatvoriť so

žalovaným, svedkyňa uviedla, že v rámci tej zmluvy, ktorá sa uzatvárala so spoločnosťou TELERVIS
PLUS, na záver bolo dojednanie žiadosti, alebo podpísanie sa klienta pod žiadosť o prevod finančných
prostriedkov na účet, ktorý patril tej spoločnosti, s ktorou bola uzatvorená v ten istý deň ďalšia zmluva o
poskytovaní finančných služieb, pričom tvrdila, že klient sám súhlasil s takýmto spôsobom poukázania
peňažných prostriedkov a v súvislosti s tým, že peňažné prostriedky, ktoré si požičal, boli poskytnuté na

účet spoločnosti FINWAY, tak v súvislosti s tým bola uzatvorená zmluva práve so spoločnosťou FINWAY,
v rámci ktorého zmluvného vzťahu bolo dohodnuté, že tieto peňažné prostriedky mu budú vyplatené v
hotovosti. Uviedla, že zrejme klient chcel, aby sa to realizovalo takýmto spôsobom, pričom celá podstata
bola v tom, že klient si želal, aby mu peňažné prostriedky boli vyplatené priamo do ruky, ale keďže v
zmyslezákonavtedyplatenéhospotrebiteľskéúverysanemohlivyplácaťpriamouplatboudorúk,takaby

sa táto požiadavka naplnila, realizovalo sa to cez tieto dve zmluvy. To znamená, že v rámci prvej zmluvy
sa uviedlo číslo účtu spoločnosti FINWAY a následne táto spoločnosť sa zaviazala, že tieto peniaze
vyplatí klientovi na ruku. Na základe toho, že takýmto spôsobom boli uzatvorené oba zmluvné vzťahy,
vznikla klientovi určitá povinnosť jednak vo vzťahu k FINWAY SK s.r.o. a jednak vo vzťahu k TELERVIS
PLUS a.s., pričom existovala karta splátok, ktorú mal každý klient a jej úlohou bolo zabezpečiť to, že

mala chodiť po jednotlivé splátky. K listinnému dokladu založenému na č. l. 18 uviedla, že ide presne
o kartu splátok, pričom z jednej strany tejto karty vyplýva, že ide o splácanie splátok pre spoločnosť
FINWAY SK s.r.o., kde sa konkrétne mali splatiť 3 krát splátky po 98 eur s tým, že 30.3.2015 klient splatil
110 eur tejto spoločnosti, čo potvrdila svojim podpisom a ďalej z tohto listinného dokladu vyplýva, že
bola založená tiež karta splátok vo vzťahu k TELERVIS PLUS a.s., v ktorom prípade z karty vyplýva, že

žalovaný ako klient mal prvé 3 splátky splatiť po 3 eurá a nasledujúcu 4. až 13. splácať po 76,50 eur,
pričom k 30.3.2015 zaplatil 10 eur, čo opäť potvrdila svojim podpisom na karte.

13. Z písomného podania právneho zástupcu žalovaného zo dňa 27.8.2018 vyplýva, že žalovaný
považuje zmluvu o úvere za spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej absentujú obligatórne náležitosti uvedené v §

9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne písm. c), f), j), k) a y), na základe čoho je zmluvu
o úvere bezúročná a bez poplatkov a žalobca má preto nárok iba na vrátenie istiny úveru. Tiež poukázal
na to, že finančné prostriedky boli žalovanému vyplatené v hotovosti a nie bankovým prevodom, tak ako
to tvrdí žalobca a ako požaduje Zákon o spotrebiteľských úveroch, pričom tak ako už žalovaný poukázalvo svojich predchádzajúcich podaniach, účet č. J. nie je účtom žalovaného a patrí spoločnosti FINWAY
SK s.r.o., ktorý záver vyplýva tiež zo samotného článku I. zmluvy o poskytnutí finančných služieb. Mal za
to, že celá konštrukcia vymyslená žalobcom spočívajúca v tom, že žalobca vyplatí finančné prostriedky

spoločnosti FINWAY SK s.r.o., ktorá následne na základe zmluvy o poskytovaní finančných služieb
tieto v hotovosti vyplatí spotrebiteľovi (žalovanému), bola vymyslená len a jedine za účelom obídenia
zákazu hotovostného poskytnutia finančných prostriedkov spotrebiteľom. Poukázal na to, že obe zmluvy
boli uzatvorené tak, že zástupkyňa žalobcu prišla do bytu žalovaného, predložila mu na podpis obe
zmluvy a odovzdala mu finančné prostriedky vo výške 480 eur v hotovosti. V tejto súvislosti poukázal na

rozhodnutieKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.14Co/28/2017zo14.12.2017atiežnarozsudokKrajského
súduvPrešovezodňa30.1.2018vovecisp.zn.17Co/163/2017.Malzato,žezostranyžalobcusajedná
o úmyselné obchádzanie zákona, a preto zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Mal za to, že
žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere porušil povinnosť uviesť zákonom stanovené náležitosti v zmluve
o úvere, najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, RPMN, ustanovenia
týkajúcesapoplatkov,takakotovyžadoval§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochvzneníplatnom

a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, zákaz využívania nekalých obchodných praktík normovaný
v § 7 a nasl. Zákona o ochrane spotrebiteľa a zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi normovaný v
§ 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa a § 30 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného si
žalovaný v zmysle § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa uplatnil voči žalobcovi nárok na primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 100 eur, ktorý si v prípade úspechu žalovaný započítava na nárok

žalobcu na vrátenie istiny úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere.

14. Zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 4.9.2018 protiargumentoval k obrane
žalovaného spočívajúcej v tvrdení o absencii náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ďalej
vyjadril nesúhlas s tým, že by žalovanému mal vzniknúť nárok na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia.

15. Na pojednávaní konanom dňa 7.9.2018 zástupca žalovaného korigoval svoju právnu argumentáciu
o tvrdenie, že tak zmluva o spotrebiteľskom úvere, ako zmluva o poskytnutí finančných prostriedkov
sú zmluvami absolútne neplatnými a to z dôvodu, že ide zo strany žalobcu o obchádzanie zákona,

na základe čoho v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka tieto právne úkony trpia absolútnou
neplatnosťou. Obchádzanie zákona, teda absolútna neplatnosť je daná tým, že žalobca svojim
postupom, konštrukciou, ktorú využíval vo viacerých opakovaných prípadoch, sa snažil obísť prísne
ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch platné a účinné v čase uzavretia zmluvy a to za tým
účelom, aby mohol poskytnúť úver hotovostným spôsobom. Navyše takýto postup žalobcu považoval

za nekalú obchodnú praktiku, ktorá v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa spôsobuje absolútnu
neplatnosť daného právneho úkonu. Mal teda za to, že nárok žalobcu na vrátenie, či už istiny, úrokov
alebo akýchkoľvek poplatkov nie je daný, pretože žalobca žiaden úver žalovanému neposkytol s
poukazom na to, že finančné prostriedky, ktoré mali byť poskytnuté na základe predmetnej zmluvnej
dokumentácie, boli žalovanému poskytnuté spoločnosťou FINWAY SK s.r.o., ktorá nie je stranou sporu

v predmetnom konaní. Na základe toho žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V prípade, že by
súd nevzhliadol absolútnu neplatnosť predmetných právnych úkonov, zotrvával na svojej doterajšej
argumentácii o tom, že zmluva trpí vadami spôsobujúcimi jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť.

16. Na pojednávaní konanom dňa 7.9.2018 súd konštatoval sporné a nesporné skutkové okolnosti a

tiež vyjadril predbežné právne posúdenie nároku.

17. Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31.3.2015 (ďalej len cit. zákona),
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

18. Podľa ust. § 1 ods. 2 cit. zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.19. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

22. Predmetom sporu je nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému titulom nesplateného úveru, ktorý
podľa žalobcu mal byť žalovanému poskytnutý na základe písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.

K520150758 zo dňa 30.3.2015 vo výške 600 eur za podmienok zo zmluvy vyplývajúcich.

23. Medzi stranami sporu nebola sporná skutková okolnosť, podľa ktorej žalobca ako veriteľ a žalovaný
ako dlžník uzatvorili dňa 30.3.2015 v písomnej podobe Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K520150758,
v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver v dojednanej výške 600

eur a to bezhotovostne na číslo účtu, ktoré je uvedené v Žiadosti o prevod finančných prostriedkov, ktorá
je súčasťou predmetnej zmluvy a pod ktorú sa žalovaný podpísal. Sporným tiež neboli podmienky, za
ktorých sa žalovaný zaviazal úver vo výške 600 eur splácať žalobcovi, pričom tieto vyplývajú z obsahu
predmetnej zmluvy. Medzi stranami sporu tak bol založený spotrebiteľský záväzkový vzťah, ktorý sa riadi
predovšetkým osobitným zákonom o spotrebiteľskom úvere, ďalej Občianskym zákonníkom a prípadne

Obchodným zákonníkom.

24. Medzi stranami sporu bolo sporným skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že poskytol žalovanému
dojednaný úver na účet patriaci žalovanému, pretože zatiaľ čo žalobca tvrdil, že žalovanému poskytol
dojednanú sumu 600 eur bezhotovostne na bankový účet, ktorý uviedol žalovaný v žiadosti o prevod

finančných prostriedkov, ktorá tvorí prílohu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K520150758, žalovaný
tvrdil, že v predmetnej žiadosti uvedený bankový účet nie je jeho účtom a reálne patrí spoločnosti
FINWAY SK, s.r.o., s ktorou v ten istý deň (30.3.2015) musel uzatvoriť Zmluvu o poskytnutí finančných
služieb.

25. Súd vo veci vykonal dokazovanie, pričom z výpovede tak žalovaného, ako aj svedkyne Denisy
Skybovej, zistil nasledovné. Žalovaný mal záujem o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov, na
základe čoho telefonicky oslovil žalobcu, s ktorým dohodol stretnutie v byte žalovaného dňa 30.3.2015,
kedy žalovaného navštívila p. Denisa Skybová ako obchodná zástupkyňa žalobcu a tiež ako obchodná
zástupkyňa spoločnosti FINWAY SK, s.r.o, ktorá žalovanému vysvetlila podmienky poskytnutia úveru

zo strany žalobcu. Pretože zrejme žalovaný mal záujem o vyplatenie úveru v dojednanej výške 600
eur na ruku, teda v hotovosti, pričom súčasne vtedy platná právna úprava takýto spôsob poskytnutia
spotrebiteľských úverov nedovoľovala, žalovaný súhlasil s tým, že finančné prostriedky mu budú
vyplatené v hotovosti (po zrážke splátky) na ruku spoločnosťou FINWAY SK, s.r.o, s ktorou z tohto
dôvodu súčasne uzatvoril zmluvu o poskytovaní finančných služieb a ktorej z tohto dôvodu mal byť

dojednaný úver vo výške 600 eur poukázaný na bankový účet. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť
najmä na výpoveď svedkyne Denisy Skybovej, ktorá ako obchodná zástupkyňa tak žalobcu, ako aj
spoločnosti FINWAY SK, s.r.o., uzatvorila dňa 30.3.2015 so žalovaným jednak Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere a jednak Zmluvu o poskytnutí finančných služieb, uskutočnenej na pojednávaní konanom dňa
11.5.2018, z ktorej súd vyberá: „...klient sám súhlasil s takýmto spôsobom poukázania peňažných

prostriedkov a v súvislosti s tým, že peňažné prostriedky, ktoré si požičal, boli poskytnuté na účet
spoločnosti FINWAY, tak v súvislosti s tým bola uzatvorená zmluva práve so spoločnosťou FINWAY,
v rámci ktorého zmluvného vzťahu bolo dohodnuté, že tieto peňažné prostriedky mu budú vyplatené
v hotovosti. ...celá podstata bola v tom, že klient si želal, aby mu peňažné prostriedky boli vyplatené
priamo do ruky, ale keďže v zmysle zákona vtedy plateného spotrebiteľské úvery sa nemohli vyplácať

priamou platbou do rúk, tak aby sa táto požiadavka naplnila, realizovalo sa to cez tieto dve zmluvy. To
znamená, že v rámci prvej zmluvy sa uviedlo číslo účtu spoločnosti FINWAY a následne táto spoločnosť
sa zaviazala, že tieto peniaze vyplatí klientovi na ruku.“ Uvedené pritom plne korešponduje s obsahom
oboch zmlúv a tiež s oznámením Poštovej banky a.s. zo dňa 26.9.2017 a teda, že číslo účtu uvedenév Žiadosti o prevod finančných prostriedkov, ktorá tvorila súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
K520150758, nepatrilo žalovanému, súčasne nejde o bankový účet, ohľadne ktorého by žalovanému
patriloprávodisponovania,alereálnepatriloobchodnejspoločnostiFINWAYSK,s.r.o.,sktoroužalovaný

v ten istý deň uzatvoril tiež Zmluvu o poskytnutí finančných služieb. Z obsahu Zmluvy o poskytnutí
finančných služieb pritom vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je poskytovanie finančných služieb zo
strany obchodnej spoločnosti FINWAY SK, s.r.o., a to práve v súvislosti so Zmluvu o spotrebiteľskom
úvereč.K520150758,pričomposkytovanímfinančnýchslužiebsarozumievýberadoručeniefinančných
prostriedkov prijímateľovi pri poskytnutí úveru veriteľom, a osobné inkaso platieb splátok úveru od

prijímateľa a následné doručenie príslušnému veriteľovi.

26. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca reálne neposkytol žalovanému žiadne finančné prostriedky,
a to ani bezhotovostne a ani v hotovosti, pretože dojednaný úver žalobca mal poukázať na bankový
účet patriaci obchodnej spoločnosti FINWAY SK, s.r.o, ktorá spoločnosť v deň podpisu oboch zmlúv
reálne vyplatila peňažné prostriedky žalovanému v hotovosti - na ruku v poníženej výške (po zrážke

splátky), pričom žalobca dodržanie dikcie zákona platnej ku dňu uzatvorenia zmluvy so žalovaným (t.j.
bezhotovostné poskytnutie finančných prostriedkov) „splnil naoko“ tým, že dal žalovanému podpísať
Žiadosťoprevodfinančnýchprostriedkov,tedaodvolávajúcsanato,žepredsažalovanémubolifinančné
prostriedky poukázané na ním uvedený bankový účet, hoci v skutočnosti jemu nepatriaci.

27. Zhodnotením vykonaného dokazovania jednotlivo, ale tiež vo vzájomných súvislostiach možno
jednoznačnekonštatovať,žežalobcadojednalsožalovanýmprávnyúkon,ktorýsvojimjednakobsahom,
ale tiež samotným účelom odporuje zákonu. Medzi stranami sporu bola dňa 30.3.2015 uzatvorená v
písomne podobe zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa vtedy platného ust. § 1 ods. 2 zák. č.
129/2010 Z. z. spotrebiteľský úver nebolo možné poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti, čo

žalobca v danom prípade nielenže vedome porušil, ale v skutočnosti nevyplatil žalovanému dojednaný
úver ani bezhotovostne a na tejto skutočnosti nemení nič ani nesporná skutková okolnosť, že žalovaný
sa podpísal pod Žiadosť o prevod finančných prostriedkov, obsahom ktorej je uvedenie konkrétneho
bankového účtu, pretože relevantným je to, že do Žiadosti uvedený bankový účet patril obchodnej
spoločnosti FINWAY SK, s.r.o, ktorá reálne peňažné prostriedky žalovanému poskytla, a to hotovostne,

a s ktorou spoločnosťou žalovaný z tohto dôvodu uzatvoril nadväzujúcu Zmluvu o poskytnutí finančných
služieb. Ide teda o právny úkon, ktorý je od začiatku neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom
vdanomprípadeideoabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonu,naktorúsúdprihliadazúradnejpovinnosti.
Pretože súčasne, tak ako už bolo uvedené, v konaní bolo preukázané, že žalobca z tohto neplatného
právneho úkonu neposkytol žalovanému žiadne finančné prostriedky (tieto boli poskytnuté žalovanému

výlučne obchodnou spoločnosťou FINWAY SK, s.r.o, ako spoločnosťou odlišnou od žalobcu), na strane
žalovaného nevzniklo ani bezdôvodné obohatenie, ktoré by pre takýto prípad mal žalobcovi vydať. Na
základe uvedeného je žaloba nedôvodná v celom rozsahu a súd ju musel v celom rozsahu zamietnuť.

28. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP

s tým, že nakoľko žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania v celom
rozsahu. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného
rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.