Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24Csp/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117224475
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Berežná

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117224475.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so

sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.
advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému:
G. M., O.. XX.X.XXXX, V. U. XXX, XXX XX U., o zaplatenie 422,56 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 194,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05% ročne zo sumy 29,87 eur od 10.6.2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 42,88 eur
od 10.7.2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 49,12 eur od 11.8.2015 do zaplatenia, 5,05% ročne
zo sumy 33,70 eur od 10.9.2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 31,92 eur od 10.10.2015 do

zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.12.2017 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu 422,56 eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovanú sumu
tvoria nezaplatené vyfakturované sumy právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s., s tým,
že uvedené pohľadávky tvoriace žalovanú sumu boli na žalobcu postúpené zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 21.6.2017, čím je daná aktívna legitimácia žalobcu.

2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu s prílohami, Všeobecné
obchodné podmienky, Cenník, faktúry, Zmluvu o postúpení pohľadávok s prílohou.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril. Žaloba mu bola doručená s výzvou na vyjadrenie sa k nej
dňa 22.12.2017.

4. Podľa § 297 C.s.p., súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné

nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa a ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. Predmetom sporu bola otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli
sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur. Súd preto vec prejednal v súlade s
§ 297 písm. b) C.s.p. bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.2.2018,

miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s § 219 odsek 3 C.s.p. oznámené na úradnej
tabuli súdu vyvesením a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.6. Súd sa vo veci oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom
predložených listinných dôkazov a po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že dňa 10.3.2013
uzatvoril právny predchodca žalobcu a žalovaný zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytovanie verejných

telekomunikačných služieb. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému
telekomunikačné služby, za ktoré vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 34,86 eur (uplatnených
29,87 eur), faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 47,87 eur (uplatnených 42,88 eur), faktúru č.
XXXXXXXXXX na sumu 73,92 eur (uplatnených 49,12 eur), faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 38,70
eur (uplatnených 33,70), faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 51,72 eur (uplatnených 31,92 eur), faktúru

č. XXXXXXXXXX na sumu 235,07 eur.

7. Zo žaloby a jej príloh vyplýva, že predmetom konania je v danom prípade na žalobcu postúpený
nárok spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na zaplatenie sumy 422,56 eur titulom ceny telekomunikačných
služieb. Tento nárok opiera o zmluvu o poskytovaní verejných služieb a jej dodatok uzavretý so
žalovaným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom, pričom zmluva o poskytnutí verejných služieb nie je

upraveným typom zmluvy v Obchodnom ani Občianskom zákonníku, upravená je v osobitnom zákone
č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, svojím charakterom však ide o zmluvu spotrebiteľskú.
Preto súd pri posúdení nároku žalobcu na zaplatenie ceny služieb vychádzal z ustanovení vyššie
uvedeného osobitného zákona a v ostatnom vychádzal z príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka, keďže v danom prípade, ako už bolo povedané išlo o spotrebiteľský, občianskoprávny vzťah.

8. Podľa § 524 odsek 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, veriteľ môže svoju pohľadávku
aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

9. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z
ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok.

10. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, záväzky vznikajú z právnych úkonov,

najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností
uvedených v zákone.
11. Podľa § 491 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv
týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§
51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

12.Podľa§44odsek1zákonač.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciách(vzneníúčinnomvčase
uzatvorenia zmluvy), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné
podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to

neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov
a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť
aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka,
ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

13. Podľa § 43 odsek 1 písmeno a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik
má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

14. Podľa § 43 odsek 12 písmeno b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník
je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to

povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

15. Podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá
nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

16. Podľa § 52 odsek 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišnézmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

19. Podľa § 53 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku.

21. Podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

23. Podľa § 544 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak strany dojednajú pre prípad

porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

24.Podľa§545azákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník,neprimeranevysokúzmluvnúpokutumôže
súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený

požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje,
súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta
presahuje rozsah vzniknutej škody.

25. Je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné

podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby
spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky,
ktoré z roho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13).

26. Zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka

poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo
nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú
slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme
skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho
pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález ÚS SR

I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013).

27. Pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj z európskej judikatúry je typická tzv. teória
skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Zaneprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa
za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa
(rozsudok ESD C-26/13, Arpád Kásler, Hajnalka Káslerne Rábai proti OTP Jelzálogbank Zrt z 30. apríla

2014, bod 58). Tento princíp je už zakomponovaný aj v § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä
ustanovenia,ktorépožadujúodspotrebiteľauhradenieplnení,oktorýchspotrebiteľnebolpreduzavretím
zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.

28. Po oboznámení sa s predloženými dôkazmi mal súd za preukázané, že spoločnosť Slovak
Telekom, a.s. svoju povinnosť vyplývajúcu jej z uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb splnila,
keď zriadila žalovanému ako účastníkovi prístup k svojej elektronickej komunikačnej sieti a poskytla
žalovanému dohodnuté služby, za čo mu vyúčtovala cenu špecifikovanú vo vystavených faktúrach, s
obsahom ktorých sa súd oboznámil. Spolu cena žalovaným využitých a vyúčtovaných služieb, tak ako

vyplýva z predložených faktúr bola vo výške 422,56 eur. Táto cena služieb podľa tvrdenia žalobcu nebola
spoločnosti Slovak Telekom, a.s. žalovaným uhradená, čo žalovaný v konaní ničím nespochybnil, hoci
žaloba mu spolu s prílohami bola riadne doručená a bolo mu uložené sa k nej vyjadriť, teda ak by
chcel spochybniť základ či výšku uplatňovaného nároku, mal možnosť tak urobiť. Žalobca predloženou
zmluvou o postúpení pohľadávok preukázal, že túto pohľadávku od pôvodného veriteľa nadobudol,

preukázal tak svoju aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatnenie. Povinnosťou žalovaného bolo po
oznámení postúpenia pohľadávky svoju povinnosť plniť žalobcovi. Súd napriek tomu žalobcovi právo na
zaplatenie ceny služieb vo výške 422,56 eur nemohol priznať v plnej výške.

29. V danom prípade uzavretou zmluvou - Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb sa

žalovaný zaviazal k finančnému plneniu za služby, ktoré mu poskytoval právny predchodca žalobcu,
pričom tieto služby mu boli riadne fakturované a žalovaný ich riadne neuhradil. Súd preto považoval za
právne dôvodné žalobe o zaplatenie faktúr súvisiacich s poskytovaním konkrétnych služieb vo výške
194,11 čiastočne vyhovieť, a to konkrétne z jednotlivých faktúr v rozsahu :
- z faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 34,86 eur (uplatnených 29,87 eur) súd priznal celú uplatnenú

sumu, nakoľko táto predstavovala cenu skutočne poskytnutých služieb,
- z faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 47,87 eur (uplatnených 42,88 eur) súd priznal celú uplatnenú
sumu, nakoľko táto predstavovala cenu skutočne poskytnutých služieb
- z faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 73,92 eur (uplatnených 49,12 eur) súd priznal celú uplatnenú
sumu, nakoľko táto predstavovala cenu skutočne poskytnutých služieb

- z faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 38,70 eur (uplatnených 33,70 eur) súd priznal celú uplatnenú
sumu, nakoľko táto predstavovala cenu skutočne poskytnutých služieb
- z faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 51,72 eur (uplatnených 31,92 eur) súd priznal celú uplatnenú
sumu, nakoľko táto predstavovala cenu skutočne poskytnutých služieb
- z faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 235,07 eur (uplatnených 235,07 eur) súd nepriznal uplatnenú

sumu, nakoľko táto predstavovala zmluvnú pokutu.

30. Súd výšku vyššie uvedených priznaných súm mal preukázanú z predložených faktúr, ako aj samotnej
zmluvy medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, teda čiastočne vyhovel žalobe vo výške
194,11 eur.

31. V tejto žalovanej časti je nárok žalobcu dôvodný a bol riadne preukázaný. V prevyšujúcej časti o
zaplatenie zmluvnej pokuty súd žalobu zamietol.

32. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o

nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o
úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu
medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Smernica ukladá členským štátom

zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami.33. V danom prípade právny predchodca žalobcu ponúkol svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom
štandardných typových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky
nemôžu ovplyvniť a to platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada od spotrebiteľov zaplatiť.

34. Potrebné je zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti
neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s úpravou spotrebiteľských zmlúv a cieľom spomínanej
smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce
teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť

spotrebiteľa. Súd pritom nevidel riešenie len vo vyslovení čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty,
pretože je problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila význam pre dodávateľa a
nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by naviac nieslo riziko, že
žalobcu by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky
zmluvná pokuta moderovaná a neprimerane by tak regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov.

35. Citované ustanovenie § 53 a ods. 1 OZ teda obsahuje zákonný zákaz používania neprijateľných
podmienok,ktorývyvoláprávoplatnésúdnerozhodnutieadodávateľjepovinnýzdržaťsaichpoužívania,
najmä neuplatňovať ich plnenie na súde a neprijímať plnenie z nich. Tento zákonný zákaz sa pritom
vzťahuje aj na používanie podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade

s dobrými mravmi. Spotrebiteľ totiž nemá možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú
mu zo strany dodávateľa predložené a pritom často vzhľadom na ich právnický jazyk aj ich rozsiahlosť
nemá možnosť pochopiť ich obsah. Preto aj z toho dôvodu nebolo možné uplatnenému nároku žalobcu
na zaplatenie zmluvnej pokuty poskytnúť právnu ochranu a preto v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

36. Podľa § 517 odsek 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

37. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak ide o konanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa

tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

38. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

39. Podľa § 232 odsek 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, lehota na plnenie je tri dni a
plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

40. Keďže žalovaný sa nesplnením dlhu dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi nárok na úrok z
omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 29,87 eur od 10.6.2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy
42,88 eur od 10.7.2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 49,12 eur od 11.8.2015 do zaplatenia,
5,05% ročne zo sumy 33,70 eur od 10.9.2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 31,92 eur od
10.10.2015 do zaplatenia.

O trovách konania súd podľa § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok rozhodol tak, že
stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ide o spotrebiteľský spor a žalobca
mal v spore úspech menší ako 50%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Prešov, dňa 28. februára 2018