Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 16. september 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 7C/41/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313204596
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Dubovská
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1313204596.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v spore žalobcu:
Slovenská republika, zastúpená Okresnou prokuratúrou Bratislava III, Vajnorská 47, Bratislava, proti
žalovaným: 1. Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, š.p. v likvidácii, Žilina, Orolská 3, IČO: 00
015 474, zastúpeným BARRISTER LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, Zámocké schody
2/A, 2. Factor Asset Management Group, a.s., Bratislava, Čelakovského 2, IČO: 35 851 996, zastúpený
JUDr. Peter Kubík, advokát s.r.o., Bratislava, Staré Grunty 162, o určenie neplatnosti prevodu majetku
štátu verejnou dražbou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaný v 1. rade má n á r o k na náhradu trov konania od žalobcu v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III. Žalovaný v 2. rade má n á r o k na náhradu trov konania od žalobcu v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.03.2013 sa žalobca domáhal pôvodne len voči žalovanému v 1.
rade (ďalej len ako „žalovaný 1“) určenia neplatnosti prevodu majetku štátu, a to pozemku parc. č.
XXXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX,. o výmere 3263 m2, zastavané plochy a nádvoria, katastrálne
územie H., obec W. Mestská časť H. okres W. (ďalej len ako „dotknutá nehnuteľnosť“ alebo „dotknutý
pozemok“), verejnou dražbou zo dňa 17.12.2012. Žalobu žalobca odôvodňoval ust. § 35 ods. 1 písm.
a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ako „OSP“) v spojení so zákonom č.
92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby (ďalej len ako „zákon č. 92/1991 Zb.“),
keď mal za to, že konaním likvidátora žalovaného 1 bol porušený zákon tým, že tento speňažil na
verejnej dražbe majetok štátu, hoci jeho speňaženie podľa § 15d ods.1 písm. e) zákona č. 111/1990
Zb. o štátnom podniku (ďalej len ako „zákon o štátnom podniku“) nebolo možné. Žalobca poukazoval
na to, že v zmysle cit. zákona o štátnom podniku a jeho príloh „Na dražby vecí štátnych podnikov v
likvidácii sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné
osoby, v znení neskorších predpisov a primerane ustanovenia zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch
vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov".
Likvidátor žalovaného 1 dňa 17.12.2012 speňažil na verejnej dražbe dotknutú nehnuteľnosť, pričom
vydražiteľom dotknutej nehnuteľnosti bol žalovaný v 2. rade (ďalej len ako „žalovaný 2“). Z LV č.
XXXX. pre k.ú. H. vyplýva právny vzťah k stavbe, stojacej na dotknutom pozemku, ktorý vzťah je
evidovaný na LV č. XXXX pre k.ú. H. keď vlastníkom stavby súp. č. XXXX - ubytovňa, postavenej na

dotknutom pozemku, je Slovenská republika a budova je v správe príspevkovej organizácie: Bytovej
agentúry rezortu Ministerstva obrany SR (ďalej len ako „agentúra BARMO“), zriadenej dňa 30.06.1993
zriaďovacou listinou MO SR č. 30077/85. Stavoservis š.p. listom za 20.07.2009 ponúkol agentúre
BARMO odpredaj predmetnej nehnuteľnosti podľa zákona o štátnom podniku za kúpnu cenu vo
výške 190.000 eur, podľa znaleckého posudku č. 29/2009, znalca Ing. Františka Orsága; na uvedenú
ponuku prejavila agentúra BARMO listom zo dňa 06.08.2009 záujem s upozornením, že prevod
dotknutej nehnuteľnosti by sa nemal uskutočňovať kúpnou zmluvou, ale zmluvou nepomenovanou (§ 51
Občianskeho zákonníka), nakoľko vlastníkom predmetných nehnuteľností je štát a k samotnej zmene
by došlo len v osobe hospodáriacej s dotknutou nehnuteľnosťou. Žalobca ďalej poukazoval na to,
že počas likvidácie Stavoservis š.p. došlo k zlúčeniu tohto štátneho podniku so štátnym podnikom -
žalovaným 1, ktorý sa stal právnym nástupcom zaniknutého štátneho podniku Stavoservis š.p. Listom zo
dňa 27.09.2012 agentúra BARMO kontaktovala žalovaného 1 vo veci záujmu o nadobudnutie dotknutej
nehnuteľnosti a žalovaný 1 listom zo dňa 22.10.2012 agentúre oznámil, že k uzavretiu kúpnej zmluvy
medzi Stavoservis š.p. a agentúrou BARMO nedošlo z dôvodu zlúčenia štátnych podnikov, zároveň
mal záujem o realizáciu prevodu vlastníctva k dotknutému pozemku, a to za predbežnú cenu podľa
znaleckého posudku vo výške 245.000 eur. Napriek tomu likvidátor zrealizoval verejnú dražbu dňa
17.12.2012, čím porušil ust. § 15 ods. 1 písm. e) zákona o štátnom podniku, nakoľko likvidátor štátneho
podniku po doručení listu agentúry BARMO zo dňa 06.08.2009 (záujem o bezodplatný prevod pozemku)
mal predložiť po predchádzajúcom prerokovaní so zakladateľom podniku v likvidácii ministerstvu žiadosť
o bezodplatný prevod nehnuteľností na agentúru BARMO, pretože tento vyhlásil, že prevádzaný majetok
nebude slúžiť na podnikateľský účel (§ 2 ods. 2 vyhlášky č. 249/999 Z.z. o postupe likvidátora štátneho
podniku pri predkladaní žiadosti na prevod majetku štátu iným spôsobom ako verejnou dražbou (ďalej
len ako „vyhláška č. 249/1999 Z.z.“)). Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe videl žalobca v
dosiahnutí nápravy nezákonného stavu a po spätnom navrátení pozemku do vlastníctva štátu domáhať
sa jeho nápravy. Podaním došlým na súd dňa 26.02 2014 žiadal žalobca o vstup ďalšieho účastníka do
konania na strane žalovaného, a to spoločnosť Factor Asset Management Group, a.s. ako žalovaného
2, z dôvodu, že vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti prešlo na túto právnickú osobu; súčasne navrhol
zmenu žalovaného petitu, a to v znení:
„Určuje sa, že prevod majetku štátu pozemku parc. č. XXXX/XX, v čase konania dražby zapísaný na LV
č. XXXX, v súčasnosti zapísaný na LV č. XXXXX, o výmere 3.263 m2, zastavané plochy a nádvoria,
katastrálne územie H. mestská časť H., okres BH. verejnou dražbou zo dňa 17. 12. 2012 udelením
príklepu na vydražiteľa spoločnosť Factor Asset Management Group, a.s., je neplatný“.
Uznesením zo dňa 07.04.2014 pripustil súd prvej inštancie vstup ďalšieho účastníka na strane
žalovaného do konania, v zmysle návrhu podľa § 92 ods. 1 OSP a takisto pripustil zmenu pôvodného
žalobného návrhu v zmysle jeho modifikácie, podľa § 95 ods. 1 OSP.

2. Žalobca na podporu svojich tvrdení predložil spolu so žalobou listinné dôkazy a to: LV č. XXXX pre
k.ú. H., LV č. XXXX pre k.ú. H., snímku z pozemkovej mapy, oznámenie o dražbe, list STAVOSERVIS
Bratislava š.p. v likvidácii adresovaný agentúre BARMO zo dňa 20.07.2009, odpoveď agentúry BARMO
adresovaná STAVOSERVIS Bratislava š.p. v likvidácii zo dňa 06.08.2009, list agentúry BARMO
adresovaná žalovanému 1 zo dňa 27.09.2012, odpoveď žalovaného 1 adresovaná agentúre BARMO
zo dňa 22.10.2012.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný 1, ktorý so žalobou (návrhom) nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a priznať
žalovanému 1 náhradu trov konania. Uviedol, že žaloba je nedôvodná, poukázal na jednotlivé úkony a
korešpondenciu s agentúrou BARMO, na zlúčenie štátneho podniku STAVOSERVIS š.p. so žalovaným
1 a na jeho právne nástupníctvo, na oznámenie, že sa uskutočňuje likvidácia štátneho podniku, v rámci
ktorej bude realizovaný predaj v zmysle zákonných ustanovení spolu s dražobným poriadkom, úmysel
likvidátora speňažiť dotknutú nehnuteľnosť formou dražby, pričom agentúra BARMO až do dražby
nereagovala, teda nemal reálny záujem o kúpu dotknutej nehnuteľnosti. Následne likvidátor žalovaného
1 vyhlásil dražbu, kde ani po jej zverejnení v 1. či 2. kole agentúra BARMO záujem neprejavila,
nepožiadala o výnimku z ust. vyhlášky č. 249/1999 Z.z. V neposlednom rade žalovaný 1 mal za to, že
žalobca svojou žalobou, ktorej cieľom je „navrátenie pozemku do vlastníctva štátu“ neosvedčil danosť
svojho práva a samotná skutočnosť, že nárok smeruje proti inej osobe, než je osoba, ktorá „prevodom“
pozemok nadobudla a je jeho súčasným vlastníkom, je bez ďalšieho na zamietnutie žaloby, poukázal
na absenciu naliehavého právneho záujmu na takto postavenej žalobe.

4. K žalobe sa vyjadril žalovaný 2, ktorý so žalobou (návrhom) nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a priznať
žalovanému 2 náhradu trov konania. Žalovaný 2 poukázal na zmätočnosť a neurčitosť žalobného petitu
i v jeho modifikovanej forme, nakoľko nie je zrejmé, čoho sa vlastne žalobca domáha. Poukázal na
to, že žalobca by sa, prípadne mohol domáhať určenia (ne)platnosti nejakého právneho úkonu, avšak
tzv. prevod vlastníctva nie je ani právny úkon, nemôže byť teda neplatný, navrhovateľ sa určenia
vlastníckeho práva, ani žiadneho iného zrozumiteľne a určito vymedzeného práva, nedomáha. Takisto
žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na výroku, ktorého sa domáha a ním tvrdený naliehavý
právny záujem na výsledku sporu vôbec nepoukazuje na to, čoho sa žalobou domáha, ale na úplne
iné práva, t.j. vlastnícke právo, respektíve právo správy, ktoré však predmetom tohto konania nie sú. V
neposlednom rade poukázal na nepravdivé a právne mylné zdôvodnenie v súvislosti s tzv. porušením
zákona titulom predaja majetku štátu na dražbe, nakoľko žalobca sa odvoláva len na § 15d ods. 1
písm. e) zákona o štátnom podniku, ktoré ustanovenie zákona neobsahuje zákaz predávať majetok
na dražbe, naopak obsahuje zákonnú povinnosť likvidátora predávať nehnuteľný majetok spravidla na
dražbe, pričom výnimka uvedená v písm. e) neznamená, že by likvidátor majetok na dražbe predávať
nesmel, uvedené znamená výlučne, že ak sa majetok prevádza bezodplatne na zakladateľa, štátnu
rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu, deje sa tak mimo dražby, pričom v čase konania dražby
neexistovalo žiadne rozhodnutie, predpis, záväzný pokyn kompetentného orgánu, či akákoľvek iná
právna skutočnosť, zbavujúca likvidátora jeho zákonnej povinnosti speňažiť majetok likvidovaného
podniku na dražbe a ani žalobca žiadnu takúto relevantnú skutočnosť neuvádza.

5. Súd prvej inštancie svoje po vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu rozsudkom zo dňa
03.06.2015 č. k. 7C/41/2013 - 159 zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 80 písm. c) OSP,
ďalej ust. § 15d ods. 3 zákona o štátnom podniku, ako aj vyhlášky č. 249/1999 Z.z. Vychádzal zo
skutočnosti, že predmetom sporu je určenie neplatnosti prevodu majetku štátu verejnou dražbou,
t.j. určovacia žaloba v zmysle § 80 písm. c) OSP, v ktorých prípadoch je nutné skúmať existenciu
naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Súd prvej inštancie poukazoval na to,
že štátny podnik nemôže mať naliehavý právny záujem na určení, že štát je vlastníkom sporných vecí,
môže sa len domáhať, že má k týmto veciam právo hospodárenia. Súd prvej inštancie argumentoval
tým, že aj v prípade meritórneho rozhodnutia v prospech žalobcu, t.j. v prípade spätného navrátenia
pozemku do vlastníctva štátu, by následne bolo nutné domáhať sa jeho správy; z uvedeného dôvodu
pre absenciu naliehavého právneho záujmu, žalobu žalobcu zamietol, keď sa v plnom rozsahu stotožnil
s argumentáciou žalovaných. Zároveň si vyhradil právo rozhodnúť o náhrade trov konania v zmysle ust.
§ 151 ods. 3 OSP v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

6. Uvedený rozsudok napadol odvolaním v celom rozsahu žalobca, domáhajúc sa zrušenia napadnutého
rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie,
že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, poukazujúc na to, že súd v
odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, v čom vidí neurčitosť a nezrozumiteľnosť žalobného
petitu, keď udelenie príklepu na verejnej dražbe je titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k
prevádzanému majetku podľa čl. IV ods. 6 zákona o štátnom podniku, ako aj podľa § 11 ods. 1 zákona
č. 427/1990 Zb. o prevode vlastníctva štátu k veciam na iné právnické osoby (ďalej len ako „zákon č.
427/1990 Zb.“) a tiež podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv (ďalej len ako „katastrálny zákon“). Žalobca v odvolaní uviedol, o.i. že žaloba
prokurátora podľa § 35 ods. 1 písm. f) OSP je vo svojej podstate určovacou žalobou, pretože jej petit
vždy smeruje k určeniu či už priamo vlastníctva alebo neplatnosti jeho prevodu, resp. prechodu a rozdiel
oproti „klasickej“ určovacej žalobe spočíva v tom, že prokurátor pri jej podaní nepreukazuje naliehavý
právny záujem na požadovanom určení. Týmto určením totiž prokurátor nikdy nemôže byť dotknutý
na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, pretože nie je účastníkom
dotknutých právnych vzťahov. Prokurátorská žaloba je prejavom záujmu materiálneho právneho štátu
na dodržiavaní zákonnosti pri nakladaní s vlastníckym právom, takýto záujem je verejným záujmom,
ktorý prokurátor pri podaní danej žaloby presadzuje a chráni priamo zo zákona v zmysle § 3 ods. 2 a
§ 5 písm. c) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej len ako „zákon o prokuratúre“). Naliehavý
právny záujem je daný.

7. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný 2, ktorý navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť ako vecne správny, mal za to, že súd prvej inštancie v rozsudku dostatočne zdôvodnil
záver o neurčitosti a nezrozumiteľnosti požadovaného petitu a nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v danej
veci ide o konania podľa § 35 ods. 1 písm. f) OSP a že v takomto konaní nemá žalobca povinnosť

preukazovať naliehavý právny záujem. Namietal ďalej, že v nejde o konanie, v ktorom prokurátor napáda
prevody vlastníctva na základe všeobecného oprávnenia podľa § 35 ods. 1 písm. f) OSP, a že ide
o typ konania, v ktorom prokurátor nie je navrhovateľom, ale o osobitný prípad konania, v ktorom je
navrhovateľom Slovenská republika, zastupovaná prokurátorom na základe osobitného predpisu (čl.
IV zákona č. 17/1993 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 253/1991
Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o
Fonde národného majetku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon č. 92/1991 Zb. o
podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č.
17/1993 Z.z.“)) z dôvodu, že predmetom prejednávanej právnej veci je prevod, ktorý sa uskutočnil podľa
zákona č. 92/1991 Zb., čo spadá pod odkaz č. 1 vo vyššie citovanom zákone č. 17/1993 Z.z. V danom
prípade je teda štát procesne zastúpený prokurátorom; konanie spadá systematicky pod ust. § 35 ods.
1 písm. a) OSP a jeho účastníkom na strane žalobcu nie je prokurátor (čo by bol prípad ust. § 35 ods. 1
písm. f) OSP), ale Slovenská republika, v mene ktorej môže prokurátor podať žalobu. Bývalý vlastník sa
nemôže domáhať „neplatnosti prevodu vlastníctva“ bez toho, aby na tom mal naliehavý právny záujem; a
ako v prípade každej určovacej žaloby žalobca musí naliehavý právny záujem špecifikovať a zdôvodniť.
Žalovaný 2 záverom dodal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal vecnou stránkou, teda tým, či likvidátor
štátneho podniku porušil zákon tým, že majetok v správe likvidovaného štátneho podniku predal na
dražbe. Uviedol, že žalobca mylne tvrdí, že namiesto predaja na dražbe mal údajne likvidátor upustiť
od splnenia jeho zákonnej povinnosti speňažovať na dražbe a namiesto toho mal previesť bezodplatne
pozemok na inú organizáciu. Takýto záver vyvodzoval žalobca z ust. § 15d ods. 1 písm. e) zákona o
štátnom podniku. Uvedené ustanovenie ale neobsahuje zákaz predávať majetok na dražbe. Naopak,
obsahuje príkaz predávať nehnuteľný majetok spravidla na dražbe a výnimka uvedená v písm. e)
neznamená, že by likvidátor nesmel predávať majetok na dražbe; znamená výlučne to, že ak sa majetok
prevádza bezodplatne na zakladateľa, štátnu rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu, deje sa tak
mimo dražby. Uvedené ustanovenie však neobsahuje ani príkaz pre likvidátora, aby nejakú nehnuteľnosť
povinne previedol bezodplatne, ani zákaz pre likvidátora predávať na dražbe. Podľa ust. § 15d ods.
3 zákona o štátnom podniku: „speňažiť majetok podniku iným spôsobom ako verejnou dražbou môže
likvidátor podľa osobitného predpisu len po neúspešnom vykonaní opakovanej verejnej dražby“. Odkaz
č. 16 v texte spomínaného predpisu pod čiarou odkazuje práve na použitie zákona č. 92/1991 Zb.
Likvidátor teda nemohol a nesmel konať inak, než konal a najprv bol povinný pokúsiť sa predať pozemok
na dražbe a iba keby sa mu to nepodarilo, prichádzala do úvahy možnosť aplikácie výnimky z povinnosti
zásadne speňažovať majetok na dražbe podľa § 15d ods. 1 písm. e) zákona o štátnom podniku. Keďže
dražba bola úspešná, žiadne iné možnosti majetkovej dispozície s predmetnou nehnuteľnosťou zo
zákona neprichádzali do úvahy. Okrem absencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
bola žaloba tiež vecne nedôvodná, nakoľko žalobca nepredložil žiadny dôkaz o porušení všeobecne
platného právneho predpisu pri nadobudnutí predmetného pozemku žalovaným 2.

8. Odvolací súd uznesením č.k. 9Co/144/2016 - 185 zo dňa 28.02.2018 napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zo dňa 03.06.2015 č.k. 7C/41/2013 - 159 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že podľa čl. IV zákona č. 17/1993 Z.z., ak pri
prevode alebo prechode majetku vo vlastníctve štátu na iné osoby, ktorý sa uskutočnil podľa osobitných
predpisov, boli porušené ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, je štát oprávnený
podať návrh na určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva. Pri podaní návrhu a v konaní
pred súdom zastupuje štát prokurátor. Z obsahu žalobného návrhu plynie, že žalobca (Slovenská
republika, zastúpená Okresnou prokuratúrou Bratislava III) sa v konaní domáha určenia neplatnosti
prevodu majetku štátu, ku ktorému došlo verejnou dražbou, konanou dňa 17.12.2012, pričom prevod
majetku formou verejnej dražby sa týkal dotknutých nehnuteľnosti (v tom čase) zapísaných na LV č.
XXXX pre k.ú. H. (vtedy vo vlastníctve žalovaného 1). Vydražiteľom označeného nehnuteľného majetku
sa stal žalovaný 2, ktorý je vedený ako výlučný vlastník dotknutého pozemku, a to na LV č. XXXXX
pre k.ú. H.. Z obsahu žaloby ďalej vyplýva, že sa ňou žalobca domáha určenia neplatnosti prevodu
majetku štátu na základe ust. § 35 ods. 1 písm. a) OSP, v súlade s čl. IV zákona č. 17/1993 Z.z. Ako
je zrejmé z obsahu žalobného návrhu, žalobca napáda prevod majetku štátu (označeného dotknutého
pozemku) likvidátorom (v procese likvidácie žalovaného), a to speňažením pozemku na verejnej dražbe
konanej dňa 17.12.2012, keď má za to, že konaním likvidátora bol porušený zákon tým, že tento
speňažil na verejnej dražbe majetok štátu, hoci jeho speňaženie nebolo možné, a to pre § 15d ods.
1 písm. e) zákona o štátnom podniku. Zneniu zákonného ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a) OSP od
01.07. 2016, kedy vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako

„CSP“), zodpovedá ust. § 93 ods. 1 písm. c) CSP, podľa ktorého prokurátor môže podať žalobu, ak to
ustanovuje osobitný predpis. Znenie ust. § 93 CSP teda vychádza z ust. § 35 OSP, v ktorom boli do
30.06.2016 upravené oprávnenia prokurátora v občianskom súdnom konaní, pričom zmeny týkajúce sa
oprávnenia prokurátora podať žalobu sa v prípade ust. § 35 ods. 1 písm. a) OSP premietli do ust. §
93 ods. 1 písm. c) CSP. Žalobca v prejednávanej právnej veci argumentoval, že konaním likvidátora
došlo k porušeniu osobitného predpisu, a síce zákona č. 92/1991 Zb., na použitie ktorého v procese
likvidácie štátneho podniku v súvislosti s prevodom majetku štátu odkazuje zákon o štátnom podniku
(zákon o štátnom podniku, a to Dražobný poriadok pre dražbu vecí štátnych podnikov v likvidácii v čl.
V), t.j. žalobca tvrdí, že k prevodu majetku štátu došlo podľa osobitného predpisu, pričom v súvislosti
s namietaným prevodom došlo k porušeniu všeobecne záväzných predpisov. Odvolací súd sa stotožnil
s argumentáciou žalovaného 2, že v mene štátu podáva prokurátor žaloby aj v prípadoch podľa čl. IV
zákona č. 17/1993 Z.z, t.j. ako zástupca štátu koná prokurátor aj v súdenej právnej veci, keď žaloby podľa
čl. IV zák. č. 17/1993 Z.z. sú osobitnými prokurátorskými žalobami, ktoré sledujú zrušenie nezákonného
prevodu alebo prechodu vlastníctva, a aj preto sú (na rozdiel od žalôb podľa § 93 ods. 1 písm. b) CSP,
predtým ust. § 35 ods. 1 písm. f) OSP) formulované na určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu
vlastníctva, t.j. na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) CSP) a nie sú teda formulované na
určenie vlastníctva (§ 137 písm. c) CSP). Žalobcom zvolená formulácia žalobného petitu - znejúca na
určenie neplatnosti prevodu majetku štátu verejnou dražbou - v podstate kopíruje znenie žaloby, na
ktoré odkazuje už spomínaný čl. IV zákona č. 17/1993 Z.z., t.j. týka sa prevodu alebo prechodu majetku
štátu na iné osoby, podľa privatizačných právnych predpisov. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou
žalovaného 2, že žaloba mala byť správne formulovaná ako žaloba na určenie vlastníckeho práva,
keď v súdenej veci žalobca zakladá žalobu na tvrdení o porušení ust. § 15d ods. 1 písm. e) zákona o
štátnom podniku, kde Prílohu zákona štátnom podniku tvorí Dražobný poriadok pre dražbu vecí štátnych
podnikov v likvidácii a čl. V spomínaného Dražobného poriadku ustanovuje, že na dražby vecí štátnych
podnikov v likvidácii sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 92/1991 Zb. a primerane ustanovenia zákona č.
427/1990 Zb. Z uvedenej povahy žaloby prokurátora podľa osobitného zákona ako výkonu kontrolného
oprávnenia štátu potom podľa názoru odvolacieho súdu možno vyvodiť záver, že v danom prípade nie
je potrebné žalobcom preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože tento
plynie priamo z právneho predpisu (čl. IV zák. č. 17/1993 Z.z). Žalovaným 2 namietaný nedostatok
naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, na ktorom závere súd prvej inštancie
založil svoje zamietajúce rozhodnutie, tak neobstojí. Odvolací súd uviedol, že zamietnutím žaloby z
dôvodu nepreukázania existencie naliehavého právneho záujmu, ktorú žalobca preukazovať nemusel,
súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v
ktorom bude nutné vyhodnotiť uplatnené právo z vecného hľadiska.

10. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom strany plne zotrvali na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach.

11. Žalobca opakovane zdôraznil, že pôvodne STAVOSERVIS š.p. po prejavení záujmu agentúrou
BARMO o odpredaj dotknutých pozemkov mal postupovať v zmysle vyhlášky č. 249/1999 Z.z. a predložiť
požiadavku na prevod dotknutých pozemkov, túto prerokovať so zakladateľom a následne požiadať
o súhlas ministerstvo, keď aj budova tak aj pozemok pod ňou boli vo vlastníctve SR, čiže totožného
vlastníka a išlo len o zmenu organizácie ako správcu tohto majetku. Zákonný postup a ani pokus oň
uplatnený nebol. Žalobca ďalej uviedol, že išlo o výnimku z prevodu majetku štátu dražbou a pri prevode
tohto majetku bol porušený zákon, pretože agentúra BARMO svojou požiadavkou zo dňa 20.07.2009
splnila podmienky zákona, táto požiadavka bola legitímna a boli splnené predpoklady na prevod majetku
inominátnou zmluvou. Tým, že likvidátor nepostupoval podľa vyhlášky č. 249/1999 Z.z a nevyjadril sa,
či prevod majetku by ohrozil likvidáciu, porušil zákon, keď mal zákonnú povinnosť k tejto žiadosti sa
vyjadriť a prejednať ju v súlade s vyhláškou č. 249/1999 Z.z. Žalobca zároveň navrhol, aby súd žiadal
predloženie dôkaz o tom, že agentúra BARMO chcela využívať dotknutý pozemok na podnikateľský účel.

12. Žalovaný 1 zdôraznil, že čo sa týka vytýkaného rozporu pri prevode pozemku s ust. § 15d ods. 1
písm. e) zákona o štátnom podniku, zákon porušený nebol, keď zákonom nie je daný zákaz ani príkaz,
zákonné ustanovenie iba uvádza, že majetok sa spravidla prevádza na dražbe a výnimka obsiahnutá
v ust. § 15d ods. 1 písm. písm. e) zákona o štátnom podniku neznamená, že sa na dražbe predávať
nesmie a toto ustanovenie neobsahuje príkaz previesť majetok bezodplatne ani zákaz predať majetok na
dražbe. V žiadosti agentúry BARMO o stanovisko zo dňa 27.09.2012 sa uvádza, že v roku 2009 pôvodný

likvidátor STAVOSERVIS ponúkol dotknutý pozemok na predaj, pričom k prevodu v dôsledku zlúčenia
STAVOSERIVS so žalovaným 1 rade nedošlo, následne bola žalovaným 1 informovaná agentúra
BARMO o skutočnosti, že prebieha likvidácia žalovaného 1 a dražba majetku žalovaného 1 v súlade s
dražobným poriadkom, vrátane ceny pozemku. Žalovaný 1 tak informoval agentúru BARMO, oznámil
jej zámer speňažiť majetok na dražbe, o čo agentúra BARMO neprejavila záujem. Čo sa týka ust. § 4
vyhlášky č. 249/1999 Z.z. žalovaný 1 uviedol, že ide o výnimočnú možnosť, nie však povinnosť, previesť
majetok inak, kde § 4 stanovuje ďalšie podmienky takéhoto prevodu, a teda postup likvidátora bol v
súlade so zákonom. Žalovaný 1 žiadal, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovaným
trovy konania.

13. Žalovaný 2 doplnil vyjadrenie žalovaného 1 v tom smere, že žalobca nepreukázal, že by likvidátor pri
speňažovaní sporného pozemku na dražbe postupoval v rozpore so zákonom, keď tento má povinnosť
speňažovať majetok v správe likvidovaného podniku predajom na verejnej dražbe podľa § 2 ods. 1
vyhlášky č. 249/1999 Z.z. Citovaná vyhláška v ust. § 3 ods. 1 a § 4 uvádza aj podmienky, za akých
je možné prevádzať majetok inak, než na verejnej dražbe, pričom uvádza, že bezodplatný prevod na
inú štátnu organizáciu je výnimočne možný aj bez predchádzajúceho pokusu speňažiť veci na verejnej
dražbe za splnenia určitých podmienok. Likvidátor nemá v zmysle citovanej vyhlášky žiadnu povinnosť
previesť majetok bezodplatne na inú štátnu organizáciu, nemá žiadnu povinnosť (má možnosť) žiadať
o súhlas ministerstva na iný prevod majetku. Iba ak likvidátor usúdi, že je vhodné iné nakladanie s
majetkom (spravidla po neúspešnej dražbe, resp. neúspešnej opakovanej dražbe), má možnosť (nie
povinnosť) požiadať ministerstvo o súhlas na iný spôsob prevodu majetku. Iba výnimočne je takýto
postup možný (nie povinný) v prípade, ak sa likvidátor predtým nepokúsil speňažiť majetok na verejnej
dražbe (§4 citovanej vyhlášky). Iba pokiaľ likvidátor takúto možnosť využije a ministerstvo súhlas udelí,
iba v takom prípade vzniká povinnosť likvidátora naložiť s majetkom inak, než speňažením na verejnej
dražbe. Keďže likvidátor nemal povinnosť nakladať s majetkom inak, než predajom na verejnej dražbe a
nemal ani povinnosť žiadať o schválenie iného spôsobu prevodu majetku (keďže dražba bola úspešná),
tak ani žiadnu svoju povinnosť neporušil. Likvidátor tak nemá povinnosti, ktoré mu pripisuje žalobca.

14. Súd návrh žalobcu na vykonanie dôkazu o tom, či agentúra BARMO chcela využívať dotknutý
pozemok na podnikateľský účel, zamietol z dôvodu, že povinnosť preukázať, že prevádzaný majetok
bude slúžiť agentúre BARMO na nepodnikateľský ako splnenie podmienky na bezodplatný prevod
vecí, bolo potrebné preukázať v čase žiadosti agentúry BARMO o realizáciu bezodplatného prevodu
a takéto vyhlásenie agentúra BARMO v liste zo dňa 06.08.2009 ani zo dňa 27.09.2012 žalovanému 1
nepredložila. Prípadné dodatočné preukázanie tejto skutočnosti v tomto konaní nemôže mať vplyv na
posúdenie splnenia podmienok bezodplatného prevodu podľa ust. § 4 vyhlášky č. 249/1999 Z.z. Ďalšie
návrhy na vykonanie dokazovania strany nemali, súd tak pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu
zisteného vykonaným dokazovaním oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise
a ďalším spisovým materiálom.

15. Z predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný 1 je právnym
nástupcom STAVOSERVIS Bratislava, štátny podnik v likvidácii, IČO: 00 699 497 (ďalej len ako
„STAVOSERVIS Bratislava“) na základe Rozhodnutia Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky, MVRR-2010-16679/2189-13 zo dňa 12.04.2010 a že dňa 17.12.2012, t.j. dňom
udelenia príklepu likvidátorom žalovaného 1, sa stal vlastníkom dotknutého pozemku žalovaný 2
(pôvodne dotknutý pozemok zapísaný na LV č. XXXX, k.ú H. v na LV č. XXXXX, k.ú H.). Na dotknutom
pozemku je postavená stavba so súpisným číslom XXXX, zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. H., vo
vlastníctve SR, správca: agentúra BARMO.

16. Z predloženej korešpondencie, ktorá v konaní nebola sporná, je preukázané, že:
- právny predchodca žalovaného 1, STAVOSERVIS Bratislava zaslal agentúre BARMO, ako správcovi
stavby na dotknutom pozemku, list zo dňa 20.07.2009, v ktorom jej oznamuje, že podľa zákona o štátnom
podniku je likvidátor povinný pri speňažovaní majetku štátneho podniku v likvidácii ponúknuť pozemok,
na ktorom je postavená budova iného vlastníka, v prvom rade tomuto vlastníkovi, pokiaľ oň prejaví
záujem, a to za kúpnu cenu vo výške 190.000 eur, podľa znaleckého posudku č. 29/2009 znalca Ing.
Františka Orsága a požiadal o zaslanie stanoviska do 15.08.20009
- agentúra BARMO listom zo dňa 06.08.2009 prejavila záujem o prevod dotknutého pozemku a zároveň
upozornila, že ako príspevková organizácia štátu podľa zákona č. 278/1993 je správcom majetku štátu a
dotknutý pozemok, ku ktorému mal právny predchodca žalovaného 1, STAVOSERVIS Bratislava právo

hospodárenia, je tiež vo vlastníctve štátu a keďže by nedochádzalo k zmene vlastníka, ktorým by naďalej
ostala SR, prevod by sa nemal uskutočňovať kúpnou zmluvou ale nepomenovanou zmluvou o prevode
správy.
- agentúra BARMO listom zo dňa 27.09.2012 adresovaným žalovanému 1, s odkazom na ponuku na
prevod dotknutého pozemku právnym predchodcom žalovaného 1 (STAVOSERVIS Bratislava) v liste z
r. 2009 a prejavený záujem agentúry BARMO, žiadala o písomné stanovisko k záujmu agentúry BARMO
o navrhovaný prevod dotknutého pozemku
- v odpovedi zo dňa 22.10.2012 žalovaný 1 uviedol, že napriek záujmu agentúry BARMO o kúpu
dotknutého pozemku, nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a to z dôvodu k zlúčeniu STAVOSERVIS
Bratislava so žalovaným 1, ktorý sa stal jeho právnym nástupcom. Žalovaný 1 ďalej uviedol, že vo
veci odpredaja dotknutého pozemku vykonáva všetky potrebné úkony smerujúce k realizácii prevodu
vlastníckeho práva k dotknutému pozemku a že predbežná cena je stanovená na základe znaleckého
posudku vo výške 245.000 eur.

17. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

18. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa ust. § 470 ods. 2, prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pre dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

20. Podľa ust. čl. IV ods. 1 zákona č. 17/1993 Z.z., ak pri prevode alebo prechode majetku vo vlastníctve
štátu na iné osoby, ktorý sa uskutočnil podľa osobitných predpisov, boli porušené ustanovenia všeobecne
záväzných právnych predpisov, je štát oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti prevodu alebo
prechodu vlastníctva. Pri podaní návrhu a v konaní pred súdom zastupuje štát prokurátor.

21. Podľa ust. čl. IV ods. 2 zákona č. 17/1993 Z.z., návrh na začatie konania možno podať do troch
rokov od prevodu alebo prechodu vlastníctva.

22. Podľa ust. § 15c ods. 2 písm. c) zákona o štátnom podniku, v priebehu likvidácie je likvidátor povinný
speňažiť majetok podniku v súlade s plánom likvidácie schváleným zakladateľom a po prerokovaní s
daňovým úradom.

23. Podľa ust. § 15c ods. 6 zákona o štátnom podniku, účtovnú závierku vypracovanú ku dňu vstupu
podniku do likvidácie a plán likvidácie majetku podniku je likvidátor povinný zaslať zakladateľovi
a ministerstvu do 30 dní odo dňa vstupu podniku do likvidácie. Plán likvidácie majetku doručí aj
príslušnému daňovému úradu. Personálnu časť plánu likvidácie (profesijnú skladbu, počty a termíny
uvoľňovania zamestnancov) prerokuje s príslušným odborovým orgánom.

24. Podľa ust. § 15d ods. 1 písm. b) zákona o štátnom podniku, majetok podniku speňaží likvidátor
predajom vecí na verejnej dražbe s výnimkou predaja pozemku, na ktorom je postavená stavba vo
vlastníctve alebo v spoluvlastníctve inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, priľahlého pozemku
určeného na spoločné užívanie stavby a ňou zastavaného pozemku a táto osoba má záujem o kúpu
pozemku a priľahlého pozemku určeného na spoločné užívanie stavby a ňou zastavaného pozemku.

25. Podľa ust. § 15d ods. 1 písm. e) zákona o štátnom podniku, majetok podniku speňaží likvidátor
predajom vecí na verejnej dražbe s výnimkou bezodplatného prevodu vecí na zakladateľa, štátnu
rozpočtovú organizáciu alebo štátnu príspevkovú organizáciu podľa osobitného predpisu.

26. Podľa ust. § 15d ods. 3 zákona o štátnom podniku, speňažiť majetok podniku iným spôsobom ako
verejnou dražbou môže likvidátor podľa osobitného predpisu len po neúspešnom vykonaní opakovanej
verejnej dražby.

27. Podľa ust. čl. V Prílohy zákona štátnom podniku - Dražobného poriadku pre dražbu vecí štátnych
podnikov v likvidácii, na dražby vecí štátnych podnikov v likvidácii sa vzťahujú ustanovenia zákona
č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a

primerane ustanovenia zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné
právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov.

28. Podľa ust. § 47b ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb., pri likvidácii podnikov uvedených v § 1 okrem
rozpočtových a príspevkových organizácií speňaží likvidátor majetok predajom vecí na verejnej
dražbe. Iným spôsobom môže likvidátor postupovať len so súhlasom ministerstva udeleným po
predchádzajúcom prerokovaní so zakladateľom. Postup likvidátora upravuje osobitný predpis.

29. Podľa ust. § 47c ods. 6 zákona č. 92/1991 Zb., postup podľa § 47b a 47c upraví ministerstvo
všeobecne záväzným právnym predpisom.

30. Podľa ust. § 1 vyhlášky č. 249/1999 Z.z., pri prevode majetku štátu, ktorý má v správe štátny podnik
v likvidácii (ďalej len "podnik v likvidácii"), sa pod vecami na účely tejto vyhlášky rozumejú hnuteľné veci,
nehnuteľné veci a majetkové práva (ďalej len "veci"), ktoré má podnik v likvidácii vo svojej správe.

31. Podľa ust. § 2 ods. 1 vyhlášky č. 249/1999 Z.z., majetok v správe podniku v likvidácii speňaží
likvidátor predajom vecí na verejnej dražbe podľa osobitného predpisu.

32. Podľa ust. § 2 ods. 2 vyhlášky č. 249/1999 Z.z., iným spôsobom, ako je uvedené v odseku 1,
môže likvidátor postupovať len s písomným súhlasom ministerstva udeleným po predchádzajúcom
prerokovaní so zakladateľom podniku v likvidácii (ďalej len "zakladateľ").

33. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. j) vyhlášky č. 249/1999 Z.z., na prevod majetku štátu iným spôsobom
ako verejnou dražbou likvidátor predloží ministerstvu písomnú žiadosť. Spolu so žiadosťou likvidátor
predloží žiadosti záujemcov o kúpu s navrhovanou výškou kúpnej ceny alebo označenie záujemcu o
bezodplatný prevod; súhlas nadobúdateľa s bezodplatným prevodom.

34. Podľa ust. § 4 vyhlášky č. 249/1999 Z.z., bezodplatný prevod vecí na zakladateľa, na štátnu
rozpočtovú organizáciu alebo na štátnu príspevkovú organizáciu je výnimočne možný aj bez
predchádzajúceho pokusu speňažiť veci, ak prevádzaný majetok bude slúžiť na nepodnikateľský účel a
likvidátor písomne vyhlási, že bezodplatný prevod nespôsobí úpadok podniku v likvidácii.

35. S odkazom na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č.k. 9Co/144/2016 - 185 zo dňa 28.02.2018,
ust. čl. IV zákona č. 17/1993 Z.z. a ust. § 137 písm. d) CSP má súd za to, že žaloba v prejednávanej
veci je podaná aktívne vecne legitimovaným subjektom v zákonnej lehote.

36. Posúdením prejednávanej veci má sú za to, že zákon o štátnom podniku zakotvuje v ust. § 15c
ods. 2 písm. c) v spojení s § 15d ods. 1 všeobecné pravidlo a povinnosť likvidátora speňažiť majetok
podniku v súlade s plánom likvidácie schváleným zakladateľom na verejnej dražbe, pričom totožná
povinnosť likvidátora je premietnutá aj v ust. § 47b ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. a ust. § 2 ods. 1
vyhlášky č. 249/1999 Z.z. Možné výnimky z tejto povinnosti likvidátora sú zakotvené v ust. § 15d ods.
1 písm. a) až f) zákona o štátnom podniku a v ust. § 2 ods. 2, § 3 ods. 1 a 4 vyhlášky č. 249/1999
Z.z. Pri speňažovaní majetku vychádza likvidátor z plánu likvidácie, ktorý s poukazom na ust. § 15c
ods. 2 písm. c) a § 15c ods. 6 zákona o štátnom podniku, je po jeho zaslaní zakladateľovi, ministerstvu
a iným subjektom, schvaľovaný zakladateľom. Zakladateľ aj ministerstvo sú teda s plánom likvidácie
oboznámení a zakladateľovi zákon priznáva oprávnenie tento plán likvidácie schváliť alebo neschváliť.
Z uvedeného je zrejmé, že tak zakladateľ ako aj ministerstvo boli s plánom likvidácie žalovaného 1
oboznámení.

37. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného 1 a žalovaného 2, že ust. § 15d ods. 1 písm. e)
zákona o štátnom podniku, podľa ktorého majetok podniku speňaží likvidátor predajom vecí na verejnej
dražbe s výnimkou bezodplatného prevodu vecí na zakladateľa, štátnu rozpočtovú organizáciu alebo
štátnu príspevkovú organizáciu podľa osobitného predpisu, neznamená zákaz predávať majetok na
dražbe, naopak opakovane uvádza ako zákonnú povinnosť likvidátora predávať majetok na dražbe,
pričom výnimka uvedená v písm. e) možnosť predaja dotknutého pozemku formou dražby nevylučuje,
ale konštatuje, že bezodplatný prevod sa realizuje mimo verejnú dražbu. Vyhláška č. 249/1999 Z.z.
ďalej v ust. § 3 ods. 1 uvádza podmienky, za splnenia ktorých, v spojení s ust. § 2 ods. 2 citovanej
vyhlášky, môže likvidátor prevádzať majetok inak, než na verejnej dražbe, a to so súhlasom ministerstva

udeleným po predchádzajúcom prerokovaní so zakladateľom alebo výnimočne podľa § 4 vyhlášky
č. 249/1999 Z.z. na subjekty tam uvedené (na zakladateľa, na štátnu rozpočtovú organizáciu alebo
na štátnu príspevkovú organizáciu). Z vyššie citovaných ustanovení podľa názoru súdu nevyplýva
povinnosť likvidátora vždy previesť majetok bezodplatne na inú štátnu príspevkovú organizáciu podľa
ust. § 4 vyhlášky č. 249/1999 Z.z., ani povinnosť likvidátora žiadať o súhlas ministerstva na prevod
majetku štátu iným spôsobom ako verejnou dražbou podľa ust. § 3 ods. 1 vyhlášky č. 249/1999 Z.z.
Takúto povinnosť nemal likvidátor ani potom, čo žalobca o nadobudnutie dotknutého pozemku prejavil
záujem potom, čo mu bol dotknutý pozemok ponúknutý na predaj podľa ust. § 15d ods. 1 písm. b)
zákona o štátnom podniku. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného 2, že je výhradne na uvážení
likvidátora a na posúdení vhodnosti využitia zákonnej možnosti rozhodnúť o inom nakladaní s majetkom
(spravidla po neúspešnej dražbe, s prihliadnutím na plán likvidácie a prípadne dopady iného nakladania s
majetkom na likvidovaný štátny podnik), túto zákonnú možnosť (nie povinnosť) a výnimku využiť, a vtedy
následne požiadať ministerstvo o súhlas na iný spôsob prevodu majetku alebo výnimočne za splnenia
podmienok realizovať bezodplatný prevod bez predchádzajúceho pokusu speňažiť veci, alebo zákonnú
možnosť (nie povinnosť) nevyužiť a postupovať v speňažovaní majetku štátneho podniku v súlade
so zakladateľom schváleným, ministerstvu a iným subjektom predloženým, plánom likvidácie formou
verejnej dražby. Keďže likvidátor nemal v zmysle vyššie citovaných ustanovení povinnosť nakladať s
majetkom inak, než predajom na verejnej dražbe a nemal ani povinnosť namiesto predaja na dražbe
upustiť od splnenia jeho zákonnej povinnosti speňažovať na dražbe a namiesto previesť bezodplatne
pozemok na inú organizáciu a žiadať o schválenie iného spôsobu prevodu majetku, keďže dražba
dotknutého pozemku bola úspešná, žalovaný 1 neporušil žiadnu svoju zákonnú ani inú povinnosť, keď
žiadnym na to oprávneným orgánom (zakladateľ, ministerstvo) nebolo rozhodnuté (i) o bezodplatnom
prevode dotknutého pozemku na BARMO ani (ii) o výnimke zo zákonnej povinnosti likvidátora speňažiť
majetok likvidovaného podniku na dražbe.

38. Ak by sme aj pripustili, ako žalobca tvrdí, že žalovaný 1 mal povinnosť bezodplatne previesť majetok
na agentúru BARMO, agentúra BARMO samotná nijak nepreukázala súčasne s prejavením záujmu o
nadobudnutie dotknutého pozemku, ponúknutého žalovaným 1 na predaj podľa ust. § 15d ods. 1 písm.
b) zákona o štátnom, a to ani v liste zo dňa 06.08.2009 ani zo dňa 27.09.2012, splnenie podmienok na
bezodplatný prevod vecí, t.j. skutočnosť, že dotknutý pozemok bude slúžiť na nepodnikateľský účel ako
jednu z podmienok bezodplatného prevodu podľa ust. § 4 vyhlášky č. 249/1999 Z.z. Žalovaný 1 v liste
zo dňa 22.10.2012 adresovanom agentúre BARMO uviedol, že vo veci odpredaja dotknutého pozemku
vykonáva všetky potrebné úkony smerujúce k realizácii prevodu vlastníckeho práva k dotknutému
pozemku a že predbežná cena je stanovená na základe znaleckého posudku vo výške 245.000 eur.
Na uvedené skutočnosti agentúra BARMO nijak nereagovala, následne likvidátor žalovaného 1 vyhlásil
dražbu, kde ani po jej zverejnení v 1. či 2. kole agentúra BARMO záujem neprejavila a nepožiadala o
výnimku z ust. vyhlášky č. 249/1999 Z.z.

39. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol (výrok č. I rozsudku).

40. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011).

41. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

42. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

44. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnými v konaní
boli žalovaní. Žalovaným 1 a 2 súd priznal nárok na náhradu trov konania od žalobcu v plnom rozsahu,
o výške náhrady ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok č. II a III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v
lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Bratislava III, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1
CSP/.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 26. 3. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.