Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by Mgr. Miloš Kolek

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušené

Source – original document (the link may not work anymore)

Judgement

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/18/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116210267
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116210267.3

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.
Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobkyne: T. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
A. 484/6, XXXX XX F. A. Q., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária so sídlom
Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, 829
90 Bratislava, IČO: 31 320 155, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 69,29 eur, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 14C/169/2016-80 zo dňa 27.10.2017
takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a o výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia
vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie o návrhu žalovaného na prerušenie
konania, zamietol žalobu, priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu
100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 16.05.2016
dožadovala zaplatenia sumy 69,29 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Poukázala na to, že na
základe zmluvy zo dňa 22.12.2011 jej bola poskytnutá pôžička vo výške 300 eur, ktorú mala zaplatiť v 60
splátkach po 9,36 eur mesačne. Poukázala na to, že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá
neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Ďalej poukázala na to, že priemerná úroková sadzba úverov so splatnosťou
1 až 5 rokov v decembri 2011 bola 10,87 % ročne, z čoho vyplýva, že úrok stanovený veriteľom je takmer
3-násobne vyšší. Výška úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak sa jedná o neplatný právny úkon. Žalovaný okrem iného namietal premlčanie
nároku žalobkyne a súd sa prioritne zaoberal posúdením dôvodnosti tejto námietky. Poukázal na to,
že subjektívna premlčacia doba plynie od toho času, kedy žalobkyňa získala vedomosť o skutkových
okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť toto bezdôvodné obohatenie. Nie sú podstatné jej právne znalosti,
teda či vedela o príslušnej právnej úprave, resp. judikatúre súdov. Súd citoval rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 1Cdo/67/2011 a uviedol, že z tohto rozhodnutia vyplýva, že vedomosťou podľa
§ 107 ods. 1 OZ sa nemyslí znalosť právnej kvalifikácie, ale znalosť skutkových okolností, z ktorých
možno vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. V danom prípade sa žalobkyňa o skutkových
okolnostiach dozvedela 20.11.2012, kedy predčasne zaplatila celý úver a nie je možné akceptovať údaj
uvedený v žalobe, že o obohatení žalovaného sa žalobkyňa dozvedela až v decembri 2015 od Združenia
HOOS. Pokiaľ by sa subjektívna vedomosť dala posúdiť takýmto spôsobom, tak oprávnený subjekt by
si mohol v podstate svojvoľne prispôsobiť začiatok plynutia subjektívnej lehoty tak, aby jeho nárok nebol
premlčaný. Žaloba bola podaná 16.05.2016, dvojročná subjektívna lehota uplynula 20.11.2014, nárok
je premlčaný. Súd ďalej uviedol, že počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je potrebné odvíjať
od zaplatenia úveru, teda od 20.11.2012 a keďže v danom prípade bol nárok uplatnený, bola žaloba
podaná 16.05.2016, je nárok premlčaný aj z dôvodu uplynutia 3 ročnej objektívnej lehoty, a teda žalovaný
dôvodne vzniesol námietku premlčania. Súd prvej inštancie nesúhlasil s tým, že je potrebné aplikovať

10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu a uviedol, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania úmyslu
je na žalobkyni. Podľa názoru súdu nie je ani možné preukázať, že žalovaný konal formou priameho
úmyslu. Ďalej uviedol, že aj keď by zmluva neobsahovala náležitosť uvedenú žalobkyňou, nemožno z
toho vyvodiť záver o tom, že žalovaný konal úmyselne. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď
neprodukovala o tom žiadne dôkazy, a preto súd nevychádzal z 10 ročnej premlčacej doby. Súd prvej
inštancie teda žalobu z dôvodu vznesenia námietky premlčania zamietol. Výrok o trovách konania
odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa, a to len proti
výroku o zamietnutí žaloby a proti výroku o náhrade trov konania. Nesúhlasila s posúdením premlčania
nároku tak ako to uviedol súd prvej inštancie. Subjektívna premlčacia lehota podľa žalobkyne plynie
odvtedy, kedy ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané, skutočne zistí, že môže podať
žalobu, a to bez ohľadu na to, že sa o tom mohol dozvedieť skôr. Vyžaduje sa teda preukázaná nielen
predpokladaná vedomosť oprávneného. Uviedla, že nevedela, že platby, ktoré od nej žalovaný prijal
nad výšku istiny, sú prijaté protizákonne. Žila v omyle, že žalovaný tieto platby prijíma v súlade so
zákonom a tento omyl spôsobil žalovaný porušením spotrebiteľského práva, pričom ona verila tomu, že
pri poskytovaní úveru postupuje s náležitou starostlivosťou bez zvyšku podľa zákona. Uviedla, že pri
akceptovaní výkladu prijatého súdom prvej inštancie by bolo rozlišovanie premlčacej doby na objektívnu
a subjektívnu nadbytočné. Čo sa týka objektívnej 10 ročnej premlčacej doby, podľa názoru žalobkyne
konanie subjektu, ktorý dlhodobo a opakovane poskytuje spotrebiteľské úvery, sa nedá hodnotiť inak ako
úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohacovaniu sa tým, že nedáva svoje zmluvy do súladu
so spotrebiteľským právom. Doba, počas ktorej žalovaný poskytuje úvery, a ich množstvo vylučujú inú
možnosť ako tú, že žalovaný sa na úkor spotrebiteľ obohacuje úmyselne. Je vylúčené, aby žalovaný
ako profesionál v poskytovaní úverov nepoznal spotrebiteľské právo. Poukázala na rozhodnutia súdov
ohľadom hodnotenia objektívnej premlčacej (uznesenie NS SR 6MCdo/9/2012) a navrhla, aby rozsudok
súdu prvej inštancie bol zrušený a vec vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaný s rozsudkom súdu prvej inštancie súhlasil.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že odvolanie žalobkyne je dôvodné. Odvolací súd súhlasí s odvolaním žalobkyne v tom, že súd
prvej inštancie nesprávne posúdil subjektívnu aj objektívnu premlčaciu dobu. Subjektívna premlčacia
doba podľa názoru odvolacieho súdu začala plynúť až od skutočnej, nie predpokladanej vedomosti
žalobkyne o tom, že sa žalovaný na jej úkor obohatil a táto v danom prípade mohla začať plynúť
až odkedy spotrebiteľské združenie oznámilo žalobkyni, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na jej
úkor. V súvislosti s posudzovaním behu 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby je potrebné zdôrazniť,
že žalobkyňa vstupovala do zmluvného vzťahu so žalovaným ako so subjektom podnikajúcim v oblasti
poskytovania spotrebiteľských úverov v dobrej viere, že ním predložená a vopred pripravená zmluva
bude obsahovať všetky náležitosti vyžadované v tom čase účinným Zákonom o spotrebiteľských
úveroch. V čase úhrady poslednej splátky žalobkyňa ako priemerná spotrebiteľka bez právnického alebo
ekonomického vzdelania nemohla ani len predpokladať, že žalovanému uhrádzala aj peňažné plnenia,
na ktoré mu zákonný nárok nevznikol. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je
rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého
úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto bezdôvodné
obohatenie získal. Vyžaduje sa skutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná vedomosť oprávneného
subjektu (do pozornosti tiež Nález ÚS ČR II. 2460/17). Rovnako je v danom prípade potrebné aplikovať
10 ročnú premlčaciu dobu, pretože odvolací súd súhlasí s odvolacou námietkou, že žalovaný ako
profesionál v poskytovaní úverov pokiaľ neuviedol podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
musel vedieť, že tým spôsobom bude inkasovať od žalobkyne úroky, na ktoré nemá právo. Ak tieto
úroky napriek tomu inkasoval, musel si byť vedomý, že sa na úkor žalobkyne obohacuje. Keďže súd
prvej inštancie pre nesprávne právne posúdenie námietky premlčania sa nezaoberal skutočnosťami
uvedenými v žalobe, teda či zmluva, ktorú uzavreli účastníci má vady, ktoré namieta žalobkyňa, a či
vzniklo alebo nevzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalobkyne, odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Súd prvej inštancie vykoná navrhnuté dôkazy, zistí, či na strane žalobkyne vzniklo bezdôvodné
obohatenie. V prípade, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo, súd prvej inštancie v
súlade s vysloveným právnym názorom posúdi námietku premlčania žalovaného a vo veci rozhodne.

5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.