Rozhodnutie – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. apríl 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Csp/111/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117212239
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117212239.3

Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: Y. Q., W..
XX.XX.XXXX, F. Z. R. XX, XXX XX Z. W. U., právne zastúpená: JUDr. Matúš Motyka, advokátska
kancelária, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., 821 09 Bratislava
2, Mlynské Nivy 49, právne zastúpený: De minimis spol. s r.o. so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava,
v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia 511,25 EUR a neprijateľnosť zmluvných podmienok takto

r o z h o d o l :

I. žalobu z a m i e t a ,

II. žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania n e p r i
z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 05.05.2017 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť
vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 511,25 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 511,25 EUR, od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému, do zaplatenia 511,25
EUR, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyňa zároveň žiadala, aby súd určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, bod 4., v ktorej je uvedený poplatok za garantovanú službu v znení:
„Za poplatok za garantovanú službu sa Provident zaväzuje pre Zákazníka zabezpečovať následovné:
a) službu prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/
alebo listového upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto Zmluvy,
b) podporu prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky 0850111104 a kontaktných centier na
pobočkách Providentu, ktoré sú Zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom
sídle www.provident.sk, a to v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach
Zákazníka podľa tejto Zmluvy,
c) službu vyhotovenia duplikátov dokumentov v súvislosti so Zmluvou v prípade ich straty alebo
poškodenia,
d) službu poskytnutia Karty splátok Zákazníkovi, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa
tejto Zmluvy,
e) na základe písomnej žiadosti Zákazníka, ktorý je v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa tejto
Zmluvy najmenej štyri týždne, sa Provident zaväzuje akceptovať splácanie tejto sumy v osobitných
splátkach, rozdelených najviac na obdobie štyroch týždňov a zároveň si neuplatniť vo vzťahu k takejto
splatnej sume právo na odstúpenie od Zmluvy alebo na úroky z omeškania podľa čl. 10.“, je neprijateľná
a z tohto dôvodu neplatná,
a taktiež, aby súd určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o zabezpečení splátok úveru č. XXXXXXXXX,
zo dňa XX.XX.XXXX, v bode 1.2: „Zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1.1
zaplatí Poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 357 EUR. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu
v 100 EUR pravidelných splátkach, a to v 99 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške

3,57 EUR a poslednú splátku vo výške 3,57 EUR počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej
v zmluve o spotrebiteľskom úvere“ je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná.
V rámci žaloby žalobkyňa poukázala na to, že dňa 09.08.2013 uzavrela so žalovaným zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 600 EUR za úrok 11,20 %
ročne a poplatok za garantovanú službu 94,35 EUR. Zároveň došlo k podpisu zmluvy o zabezpečení
splátok úveru, podľa ktorej mala žalobkyňa zaplatiť za službu spočívajúcu v preberaní splátok odmenu
vo výške 357 EUR. Spolu teda mala zaplatiť sumu 1.121,79 EUR, čo predstavuje navýšenie o 86,97 %.
Zo žaloby ďalej vyplýva, že zmluva neobsahuje obligátorné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z., a to druh spotrebiteľského úveru, termín konečnej splatnosti, ročnú percentuálnu mieru
nákladov (RPMN), predpoklady použité pre výpočet RPMN, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. Absencia týchto náležitosti má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Žalovaný sa rôznymi sofistikovanými, nekalými praktikami snaží rozložiť neprimerané úroky
do rôznych poplatkov a odmien, poplatok je neprimerane vysoký, značne prevyšuje náklady za uvedenú
„službu“, poplatok je odvodzovaný od výšky úveru, čo taktiež svedčí o obchádzaní neprimeranej výšky
úrokov. Poplatok je neakceptovateľný a odporuje dobrým mravom. Rovnako neprimeraná a odporujúca
dobrým mravom je aj odmena za zabezpečenie splátok úveru, ktorá je netransparentná, neurčitá a
neprimerane prevyšuje náklady na doplnkovú službu spojenú s hotovostným inkasovaním splátok,
pričom taktiež nebola individuálne dohodnutá.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 26.06.2017 k žalobe poukázal na to, že predmetná
žaloba je neprípustná s poukazom na ustanovenie § 137 písm.c) CSP, keďže sa nejedná o žalobu o
určenie, či tu právo je alebo nie je, a takáto žaloba je potom podľa § 137 písm. d) CSP neprípustná.
Účinnosťou CSP sa s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti podľa osobitných predpisov, iné
žaloby o určenie právnej skutočnosti vo všeobecnosti už nepripúšťajú. Naďalej však zostali prípustné
žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem podľa § 137 písm.c)
CSP. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa podpísala zmluvy, ktoré majú jasný obsah, pričom zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti. Žalovaný má za to, že v zmluve o úvere
a ani v zmluve o zabezpečení splátok úveru, nie sú žiadne ustanovenia, ktoré by boli neprijateľnou
podmienkou či inak odporovali právnej úprave. Tento záver vo vzťahu k obdobným zmluvám celkom
jednoznačne potvrdzujú opakované právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré už riešili rovnaké
návrhy zo strany iných žalobcov, vrátane námietok týkajúcich sa neprijateľných podmienok.
V súvislosti s uplatneným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný vzniesol námietku
premlčania a v tomto ohľade poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, resp. ČR ohľadom
skutočnosti, že subjektívna premlčacia lehota začína plynúť od momentu, keď sa žalobkyňa dozvedela
o skutkových okolnostiach, z ktorých je možné odvodiť zodpovednosť žalovaného za vydanie
bezdôvodného obohatenia.

3. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 09.08.2013 vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo
výške 600 EUR s tým, že celkové náklady zákazníka sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú
službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 11,2 % ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 70,47
EUR a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 94,35 EUR a celková RPMN v zmluve je vo
výške 29,80 %. V totožný deň, t.j. 09.08.2013 strany sporu uzavreli aj zmluvu o zabezpečení splátok
úveru, a to na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi Zákazníkom a
Poskytovateľom (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), na základe ktorej sa zákazník zaväzuje,
že za poskytnutie služby, spočívajúcej v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru,
zaplatí Poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 357 EUR. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v
100 pravidelných splátkach, a to v 99 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 3,57 EUR
a poslednú splátku vo výške 3,57 EUR počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve
o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky Poskytovateľom. Splatnosť
prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy. Celková odmena predstavuje odplatu
pre Poskytovateľa za to, že Zákazník bude môcť spotrebiteľský úver splácať v hotovosti priamo v mieste
svojho trvalého bydliska alebo na inom mieste podľa zmluvy, ktoré mu práve vyhovuje a Poskytovateľ
zabezpečí prevzatie a doručenie peňažnej hotovosti na účely splácania spotrebiteľského úveru, pričom
suma celkovej odmeny slúži Poskytovateľovi na úhradu nákladov vzniknutých pri poskytovaní služby,
ktorými sú cestovné výdavky, telekomunikačné výdavky a odmena pre poverených pracovníkov a tvorí
vlastný príjem Poskytovateľa.

4. Zo záznamu všetkých platieb (karta splátok) vyplýva, ako uhrádzala žalobkyňa splátky úveru a z
dohody o započítaní pohľadávok zo dňa 07.04.2015 vyplýva, že bola započítaná suma 332,19 EUR na
úhradu predmetného úveru, čím došlo k splateniu celého úveru.

5. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

6. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo
mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

7. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

8. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, súd sa prioritne zaoberal
posúdením dôvodnosti tejto námietky. Subjektívna lehota v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia plynie od doby, kedy sa oprávnený subjekt dozvedel o bezdôvodnom obohatení, teda
o jeho výške, ako aj o tom, kto sa na jeho úkor obohatil. V tomto ohľade je nepochybné, kto má
byť povinným subjektom, teda subjektom, ktorý sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil a že
výška bezdôvodného obohatenia predstavuje uplatnený nárok. Podstatnou okolnosťou je skutočnosť,
kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz, teda v danom prípade kedy sa žalobkyňa dozvedela
o bezdôvodnom obohatení, pričom túto vedomosť je potrebné odvíjať od toho, kedy žalobkyňa
získala vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť toto bezdôvodné obohatenie,
pričom v tomto ohľade nie sú podstatné jej právne znalosti, teda či vedela o príslušnej právnej
úprave, resp. judikatúre súdov. Vyššie uvedený záver je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu
SR, napr. rozhodnutia sp. zn. 26Cdo/785/2011, 1Cdo/67/2011, 28Cdo/685/2011, 28Cdo/3977/2007,
33Odo/306/2005, 33Odo/528/2006, osobitne súd zvýrazňuje rozhodnutie 3Cdo 169/2017 zo dňa
10.1.2018. Z týchto rozhodnutí okrem iného vyplýva, že vedomosťou podľa § 107 ods. 1 OZ sa
nemyslí znalosť právnej kvalifikácie, ale skutkových okolností, z ktorých možno vyvodiť zodpovednosť
za bezdôvodné obohatenie. Nie je teda významné, či oprávnený má také znalosti, aby bol subjektívne
schopný posúdiť uvedené skutkové okolnosti. Súd poukazuje na to, že počiatok plynutia objektívnej
premlčacej lehoty je potrebné taktiež odvíjať osobitne od zaplatenia jednotlivých splátok, pričom v

danom prípade žalobkyňa uhrádzala splátky do 07.04.2015 a žaloba v tejto veci bola súdu podaná
dňa 05.05.2017. V danom prípade sa teda žalobkyňa o skutkových okolnostiach dozvedela najneskôr
07.04.2015, kedy splatila celý úver a z uvedeného hľadiska nie je možné akceptovať, že žalobkyňa sa
o skutočnosti, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil dozvedela v autobuse niekedy koncom
roku 2016 (11,12/2016) a v marci roku 2017 navštívila združenie HOOS, nakoľko, pokiaľ by sa mala
subjektívna vedomosť posúdiť takýmto spôsobom, tak oprávnený subjekt by si mohol v podstate aj
účelovo prispôsobiť počiatok plynutia subjektívnej lehoty tak, aby jeho nárok nebol premlčaný. Vzhľadom
na to, že žaloba bola súdu podaná až 05.05.2017 a dvojročná subjektívna lehota uplynula najneskôr
07.04.2017 je tento nárok premlčaný, a to bez ohľadu na to v rámci akej objektívnej lehoty by plynula
lehota subjektívna, preto súd žalobu zamietol.

9. Súd taktiež zamietol žalobu o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky z dôvodu, že úverová
zmluva medzi stranami sporu už bola ukončená plnením, pričom podľa názoru súdu je možné
takýto nárok uplatniť iba vtedy, pokiaľ zmluvný vzťah trvá, pretože v opačnom prípade vyslovenie
neprijateľnej podmienky nemá pre spotrebiteľa žiaden význam, pričom v tejto veci súd nevyhovel žalobe
o plnenie. Súd taktiež poukazuje na to, že Civilný sporový poriadok zaviedol tzv. abstraktnú kontrolu v
spotrebiteľských veciach (§ 301-306 CSP), a to práve z dôvodu, aby sa predchádzalo podávaniu
obdobného typu žalôb, pričom rozhodovanie o abstraktnej kontrole má prispieť k zjednoteniu judikatúry
v spotrebiteľských veciach a prehľadnosti ochrany spotrebiteľov. Súd má taktiež za to, že pokiaľ došlo
k ukončeniu zmluvného vzťahu, tým zanikajú aj práva a povinnosti zmluvných strán, a teda nemôže
dochádzať k ich porušovaniu. Súd poukazuje aj na to, že z ustanovenia § 298 ods. 1 CSP vyplýva,
kedy súd môže vysloviť vo výroku neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to v rozsudku, ktorý sa týka
spotrebiteľského sporu, čo znamená, že musí byť žalobou uplatnený nejaký iný nárok, či už zo strany
dodávateľa alebo spotrebiteľa, pretože bez ohľadu na žalobný petit, ktorým sa logicky musí uplatniť iný
nárok, súd môže vysloviť aj neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z ustanovenia § 298 ods. 2 CSP vyplýva,
kedy súd musí vysloviť neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to v prípade, ak súd nepriznal dodávateľovi
plnenie z nej vyplývajúce alebo rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia, náhrade škody alebo
finančnom zadosťučinení. Aj z tohto ustanovenia teda vyplýva, že musí byť uplatnený nejaký nárok na
plnenie, či už zo strany dodávateľa, ak sa domáha plnenia zo zmluvy alebo zo strany spotrebiteľa a
súd vyhovie jeho žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia (resp. náhrade škody alebo primeranom
finančnom zadosťučinení), čo v tomto prípade splnené nie je, keďže súd žalobu o vydanie bezdôvodného
obohatenia zamietol. Vzhľadom na uvedené preto súd zamietol aj žalobu v časti o určenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

11. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom
neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému súd náhradu
trov konania nepriznal, keďže nárok uplatnený žalobcom posúdil z hľadiska existencie dôvodov
hodných osobitného zreteľa, týkajúcich sa veci samej, a to s ohľadom na skutočnosť, že prax súdov
pri posudzovaní totožných nárokov nebola jednotná a žalobkyňa sa mohla v podstate aj dôvodne
domnievať, že jej nárok môže byť úspešný, avšak v súčasnosti už rozhodol v obdobnej veci Najvyšší súd
Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/169/2017, ako najvyššia súdna autorita, pričom z tohto rozhodnutia
vyplýva spôsob posúdenia počiatku plynutia premlčacích lehôt.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 12. 2. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.