Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. december 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/394/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715215379
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6715215379.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu:
Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, 812
72 Bratislava, IČO: 00151866 proti žalovanému: F. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, XXX
XX U. S., občan SR, zastúpenému: JUDr. Ján Repáš, advokát, so sídlom advokátskej kancelárie Trhová
4, 960 01 Zvolen, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 31.600,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 13,19 EUR s príslušenstvom z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu istiny 10.610,48 EUR spolu s 5,5% úrokom z
omeškania ročne od 21. 11. 2014 do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohoto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 39%, ktoré je žalovaný povinný
zaplatiť žalobcovi do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 31.600,- EUR spolu aj s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 15.800,- EUR od 10. 11. 2014 a zo sumy 15.800,- EUR od 10. 11. 2015 do zaplatenia a

to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku ako aj trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 06. 05. 2009 medzi Miestnou
radou združenia technických a športových činností Slovenskej republiky vo C. a žalovaným sa žalovaný
stal výlučným vlastníkom nehnuteľností a to stavieb, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území C.
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a tieto tvoria komplex Z. a kempu S. prevádzkovaného žalovaným.
Žalobca je vlastníkom pozemkov o celkovej výmere vo výške 20 279 m2, ktoré sú zapísané na
liste vlastníctva č. XXXX nachádzajúce sa v katastrálnom území C.. Celkove sa jedná o 40 parciel.

Nakoľko uvedené skutočnosti neboli žiadnym spôsobom spochybňované súd nebude uvádzať podrobne
jednotlivé čísla parciel a ich výmeru.
Na týchto pozemkoch patriacich žalobcovi sú postavené stavby, ktoré patria žalovanému a sú ním
prevádzkované z čoho vyplýva, že predmetné pozemky vo vlastníctve žalobcu má tak vo faktickej držbe
žalovaný, ktorý ich zároveň užíva bez právneho dôvodu. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
úkonu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Nakoľko žalovaný uvedené pozemky užíva bez akéhokoľvek právneho dôvodu zakladá v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka nárok vlastníka týchto pozemkov na vydanie takéhoto bezdôvodného obohatenia. Žalobca
mal snahu vyriešiť túto situáciu uzatvorením nájomnej zmluvy, avšak k tomuto neprišlo. Následne si

dal vypracovať nájomnú zmluvu, v ktorej bola cena ročného nájmu stanovená sumou 15.800,- EUR v
zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného E.. U. Z.. Napriek skutočnostiam, že medzi
účastníkmi nedošlo k žiadnej dohode o uzatvorení nájomnej zmluvy žalovaný uhradil žalobcovi za
užívanie nehnuteľností v roku 2010 sumu 1.000,- EUR dňa 02. 12. 2010, 2.225,52 EUR dňa 20. 12.
2010, v roku 2012 sumu 1.599,- EUR, v roku 2013 sumu 6.396,- EUR a v roku 2014 sumu 1.599,- EUR.

Tieto platby, ktoré žalovaný uhradil v rokoch 2012 až 2014 boli započítané na úhradu bezdôvodného
obohatenia za rok 2012 a suma 4.500,- EUR, ktorá bola uhradená 02. 09. 2015 bola započítaná ako
úhrady za rok 2013. Iné úhrady žalovaný žalobcovi nezaplatil a na základe uvedeného sa žalobca
domáha vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie posledných dvoch rokov pred podaním žaloby,
keďže za toto obdobie žalovaný nepoukázal žalobcovi žiadnu platbu. Na základe týchto skutočností
žiadal, aby súd rozhodol tak ako je vyššie uvedené.

2. Žalobca podaním zo dňa 14. 10. 2016 (č. l. 150) v rámci doplnenia vyjadrenia
žalovaného zároveň v časti o zaplatenie sumy 13,19 EUR zobral žalobu späť a žiadal konanie v tejto
časti zastaviť, pričom uvedené späťvzatie sa týkalo toho, že žalovaný nemohol počas doby 21 dní užívať
časť parcely XXXX/X v rozsahu 217 m2, časť parcely XXXX/XX v rozsahu 33 m2 a parcelu XXXX/XX

v rozsahu 43 m2, pričom teda celkový počet metrov štvorcových vynásobil koeficientom 0,783 EUR čo
vydelil potom 365 krát 21 dní a vyšla mu suma 13,19 EUR.

3. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len C. s. p.)
ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne

súd v rozhodnutí vo veci samej.

4. Súd na základe vyššie uvedeného konanie v časti z dôvodu, že so späťvzatím návrhu
súhlasil aj žalovaný a to na pojednávaní konanom dňa 22. 11. 2016 v časti o zaplatenie sumy 13,19
EUR s príslušenstvom zastavil.

5. Súd vo veci vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 8C/394/2015-46, ktorým žalovaného
zaviazal na zaplatenie súm tak ako si ich uplatnil žalobca s tým, že proti uvedenému platobnému rozkazu
žalovaný riadne a včas podal odpor a preto v zmysle § 174 ods. 2 C. s. p. sa podaním odporu platobný
rozkazu zrušuje a súd nariadil pojednávanie.

Žalovaný v predmetnom odpore poukázal na to, že žalobca predložil žalovanému návrh zmluvy o nájme,
avšak žalovaný mal k takémuto návrhu výhrady. Oni navrhovali uzavrieť zmluvu o nájme tak, že výška
nájomného by bola v sume 6.386,- EUR ročne, pričom by sa platili štvrťročne splátky. Žalovaný v roku
2012 uhradil právnemu predchodcovi žalobcu (Obvodný úrad Zvolen) za užívanie platby a to dňa 27.
04. 2012 sumu 3.467,- EUR, dňa 15. 06. 2012, 14. 07. 2012 a 15. 11. 2012 sumu po 1.599,- EUR čo je

spolu 8.264,- EUR. V roku 2013 žalovaný neuhradil žiadnu sumu z dôvodu, že od nástupcu Obvodného
úradu Zvolen t. j. od súčasného žalobcu neobdržal číslo účtu, na ktorý mal poukazovať. V roku 2014
uhradil sumy 10. 06. sumu 1.599,- EUR, 10. 06. sumu 6.396,- EUR a 10. 06. sumu 1.539,- EUR. Z takto
doposiaľ uhradeného nájmu žalovaný započítal sumu 1.599,- EUR uhradenú dňa 15. 11. 2012 a dňa 10.
06. 2014 sumu vo výške 3.198,- EUR a sumu 1.599,- EUR zaplatenú dňa 11. 01. 2016 ako nezaplatený

nájom za rok 2013. V roku 2015 uhradil žalovaný 31. 08. sumu 4.500,-EUR a dňa 11. 01. 2016 sumu
279,- EUR a sumu 6.396,- EUR. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný má v zmysle svojho podania zo dňa
03. 01. 2014 zaplatený nájom nehnuteľností od 01. 01. 2012 do 30. 06. 2016. Okrem tejto skutočnosti
žalovaný žalobcovi a právnemu predchodcovi žalobcu oznámil, že nájom nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X
-zastavanéplochyanádvoriaovýmere12024m2sanemôžeplatiť,nakoľkovroku2012až2015satáto

parcela nedala užívať, pretože stavebnými prácami realizovanými Národnou diaľničnou spoločnosťou
a.s. Bratislava pri výstavbe mimoúrovňovej križovatky došlo k zabratiu časti tejto parcely pre stavebné
účely. Na základe tohto žiadajú, aby súd nariadil v zmysle § 174 ods. 2 O. s. p. pojednávanie.

6. Vzhľadom na to, že niektoré skutočnosti tvrdené účastníkmi medzi nimi neboli sporné

a zároveň vzhľadom na tom, že nie všetky dôkazy boli podstatné pre rozhodnutie súdu súd podrobne
poukáže len na tie dôkazy a vyjadrenia účastníkov, ktoré boli pre rozhodnutie súdu podstatné.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: 8. Súd na základe uznesenia 8C/394/2015-180 nariadil vo veci znalecké dokazovanie a to
znalcom E.. Q. Q. z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odvetvie odhad hodnoty

nehnuteľností s tým, že jeho úlohou bolo stanoviť výšku ceny nájmu za meter štvorcový nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX (vo vlastníctve žalobcu) a tiež stanoviť výšku ceny nájmu s
ohľadom stavu, ktorý bol dotknutý výstavbou mimoúrovňovej križovatky s názvom I/. C., Q. A. - S., 3.
etapakonanejvobdobí12/2011až12/2013azároveňozrejmiťprípadnúrozdielnosťzáverovznaleckého
posudku vo vzťahu k záverom, ku ktorým dospeli znalci v rámci stranami predloženými znaleckými

posudkami vypracovanými E.. U. Z. a E.. W. Q..
Súd len okrajovo poukazuje na to, že znalecké posudky, ktoré boli predložené jednak zo strany žalobcu a
jednak zo strany žalovaného, na tieto súd nebude poukazovať z toho dôvodu, že žalobca ako aj žalovaný
súhlasili so stanovením ceny, ktorá bola stanovená týmto znaleckým posudkom.
Zo záverov uvedeného znaleckého posudku súd zistil, že cenu nájmu za meter štvorcový za obdobie
roku 2009 bola 0,597 EUR, za rok 2010 na 0,531 EUR, za rok 2011 na 0,556 EUR, za rok 2012 na 0,562

EUR, za rok 2013 na 0,553 EUR, za rok 2014 na 0,541 EUR a za rok 2015 na 0,540 EUR. Zároveň
na otázku či hodnota nájmu v rozhodujúcom období od 12/2011 až 12/2013 je iná z dôvodu výstavby
mimoúrovňovej križovatky znalec poukázal na to, že všeobecná hodnota pozemku aj počas výstavby
je nemenná z dôvodu vyhlášky č. 213/2017 Z. z., pretože táto nepozná nejaký ponižujúci faktor a na
základe tejto skutočnosti poukázal na to, že hodnota týchto pozemkov je rovnaká bez ohľadu na to, či

v tom období dochádzalo k stavbám resp. nie.
Na strane 23 predmetného znaleckého posudku znalec poukázal na to, že k rozdielnym záverom medzi
jednotlivými znaleckými posudkami vypracovanými E.. U. Z. a E.. W. Q. došlo z viacerých dôvodov a to,
že posudok E.. U. Z.j bral za rozsah výmery hodnotených pozemkov 20 673 m2, pričom posudok E.. Q.
18 501 m2, kde bol rozdiel teda 2 172 m2. Taktiež poukázal na to, že v znaleckom posudku E.. U. Z.

táto hodnotila pozemky zastavaná v hodnote za meter štvorcový 11,87 EUR, pozemky nezastavané v
hodnote 7,91 EUR. E.. W. Q. hodnotil hodnotu za m2 pozemkov zastavaných aj nezastavaných v sume
7,89 EUR. Na základe uvedeného teda rozdiel výšky vznikol aj z dôvodu rozdielnych vstupných údajov
pri vypočítavaní výšky ceny nájmu za 1 m2.
Zo strany 8 znaleckého posudku vyplýva, že je tu zrejmé funkčné využitie pozemkov, pričom priestory sú

sústredenou rekreačnou vybavenosťou, iná možnosť využitia bez zmeny územného plánu je vylúčená.

9. Súd z doplnenia k znaleckému posudku zistil, že v časti 2 znaleckého posudku -
stanovenie všeobecnej hodnoty - stanovenie rozhodujúcich faktorov vyhláška č. 492/2004 Z. z. v časti
dopravné vzťahy nepozná znenie, ktoré znalec uviedol. Domnieva sa, že v danom prípade má znalec

určiť koeficient dopravných vzťahov pod bodom 3 a to v hodnote 0,9 znalec uviedol, že v prípade,
že by nastala skutočnosť, že vyhláška 492/2004 Z. z. nepoznala určité zaradenie popisovanej lokality,
resp. charakteristiku polohy ako mylne uvádza žalovaný vo svojom vyjadrení znalec postupuje tak, že
priraďuje charakteristiku najbližšie porovnateľnú.
Vo veci poukazovania na chýbajúcu kanalizáciu nemožno chápať technickú infraštruktúru pozemku ako

úplnú strednú vybavenosť a teda stanovenie maximálneho koeficientu by nemalo neprichádzať do úvahy
znalec uviedol, že podľa vyhlášky technická infraštruktúra v bode 2 sa píše stredná vybavenosť v ki =
1,00 - 1,20.
Vo veci stanovenia koeficientu redukujúcich faktorov, kde podľa právneho zástupcu žalovaného táto
nemala byť vo výške 0,5 t. j. 50% ale nižšia znalec uviedol, že keďže územným plánom je lokalita

predmetné pozemky sú definované ako priestory so sústredenou rekreačnou vybavenosťou a k tomuto
účelu sa v čase využívali a užívať aj budú t. j. na rekreačné účely a využitie pozemkov s obdobným
využitím nemožno stanoviť príslušnú hodnotu koeficientu na spodnej hranici.
Vo veci poukazovania na skutočnosť, že v danej lokalite bude v budúcnosti prebiehať výstavba
rýchlostnej cesty, že uvedené skutočnosti neboli vo vzťahu k budúcnosti v znaleckom posudku

zohľadnené znalec uviedol, že predmetná skutočnosť je zohľadnená primerane v koeficiente
redukujúcich faktorov - ochranné pásmo štátnej komunikácie, druh možnej zástavby, obmedzujúce
regulatívy zástavby a podobne.
K ostatným námietkam právneho zástupcu žalobcu súd sa nebude vyjadrovať, nakoľko neboli podstatné
pre rozhodnutie súdu.

10. Súd z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C. zistil, že na tomto liste
vlastníctva je celkove XX parciel s celkovou výmerou 20 279 m2. V časti B sa uvádza vlastník Slovenská
republika, účastník právneho vzťahu - správca Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava. Titul nadobudnutia je uvedený prechod správy k nehnuteľnému majetku štátu zo dňa
15. 01. 2013.

11. Súd na základe listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C. zistil, že na
parcelách uvedených na liste vlastníctva č. XXXX sa nachádzajú stavby zapísané na tomto liste
vlastníctva vo vlastníctve žalovaného. Titul nadobudnutia je uvedený kúpna zmluva zo 06. 05. 2009 V
XXX/XX.

12. Súd z výpisu (č. l. 6) zistil, že dňa 02. 09. 2015 bola prijatá úhrada, kde ako platiteľ je
uvedený E. F. suma 4.500,- EUR, pod variabilným symbolom je iba uvedené prijatá úhrada, konštantný
symbol tiež nie je označený za čo je uvedená úhrada urobená.

13. Súd z výpisu klienta - žalobcu zistil, že zo strany žalovaného mu bola dňa 11. 06.
2014 zaslaná suma 1.599,- EUR, ďalej suma 6.396,- EUR a suma 1.539,- EUR. Pod variabilným

symbolom uvedených platieb je 000000272, konštantný symbol neuvedený, špecifický symbol
neuvedený.

14. Súd z listu adresovaného žalovaným žalobcovi zo dňa 03. 01. 2014 označeného ako
„Dohoda o zaplatení úhrady za užívanie nehnuteľností - pozemkov - stanovisko k predloženému návrhu“

okrem iného zistil, že je tu uvedené: „v rámci prevádzkarne C., S. L. - Z. som v celosti vlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. C. zapísaných na LV č. XXXX. Celková výmera nehnuteľností
- pozemkov predstavuje 20 673 m2 a výmera pozemkov zastavaných stavbami vo vlastníctve žalobcu
na LV č. XXXX je 1 478 m2. V priebehu rokov 2011, 2012 a 2013 žalovaný viackrát s Obvodným
úradom Zvolen riešil problematiku užívacieho vzťahu. Poukazujú na to, že nakoľko Slovenská správa

ciest započala s výstavbou mimoúrovňovej križovatky bola zabratá časť pozemkov, ktoré sú súčasťou
areálu a to parcela č. XXXX/X o výmere 12 024 m2. Uvedené neužívanie tejto parcely je výnimkou
k dohode o užívaní pozemkov. Taktiež predkladá ponuku na kúpnu cenu uvedených pozemkov pod
stavbami za sumu 150.000,- EUR“.

15. Súd z výpisov (č. l. 72 až 75) zistil, že žalovaný uhradil žalobcovi resp. predchodcovi
žalobcu Obvodnému úradu Zvolen na účet dňa 27. 04. 2012 sumu 3.467,- EUR - nie je označený žiadny
variabilný symbol, dňa 04. 07. 2012 sumu 1.599,- EUR - variabilný symbol: 2.Q.2012, dňa 15. 11. 2012
sumu 1.599,- EUR - nie je označený žiadny variabilný symbol, dňa 15. 06. 2012 sumu 1.599,- EUR -
označená ak 1.Q.2012 a zároveň obraty v prospech žalobcu za obdobie od 10. 06. 2014 do 17. 08. 2016

a to dňa 10. 06. 2014 sumu 1.599,- EUR označené ako 4.Q.2012, dňa 10. 06. 2014 sumu 6.396,- EUR
označenú ako 1.-2.-3.-4. Q.2013, dňa 10. 06. 2014 sumu 1.599,- EUR označenú ako 1.Q.2014, dňa
31. 08. 2015 sumu 4.500,- EUR - neoznačená platba, dňa 11. 01. 2016 sumu 297,- EUR - neoznačená
platba, dňa 11. 01. 2016 sumu 6.396,- EUR - neoznačená platba, dňa 30. 06. 2016 sumu 1.599,- EUR
- neoznačená platba a dňa 17. 08. 2016 sumu 1.599,- EUR - označená 2.Q.2016.

Zároveň výpismi na č. l. 81, 82 variabilný symbol neoznačené čo predstavuje predmetná platba, ďalej
8.000,- EUR dňa 15. 07. 2011 - variabilný symbol neoznačuje čo uvedená platba znamená a sumu
4.233,32 EUR dňa 31. 11. 2011 kde variabilný symbol taktiež neoznačuje dôvod platby.

16. Súd z Cenníku pre rok 2013 zistil, že je tu uvedené, že G. S., XXX XX

C., V. ponúka služby, kde sú rozpísané jednotlivo služby za apartmán plus prístelka, chatky, stany... . Z
uvedeného cenníka nevyplýva skutočnosť, že by sa tu uvádzalo nejaké obmedzenie bývania.

17. Súd z rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva so sídlom Zvolen zo dňa 21. 05.
2012 č. 2012/503-361-Kk zistil, že týmto rozhodnutím udeľuje súhlas s návrhom účastníka konania -

žalovaného na uvedenie priestorov „G. S., S. G. XX, C. do prevádzky s kapacitou ubytovania v stabilných
objektoch 72. V odôvodnení sa zároveň však uvádza aj tá skutočnosť, že plochy pre stany a obytné
automobily nemožno užívať z dôvodu rekonštrukčných prác na priľahlej miestnej komunikácii.

18. Súd na základe dohody o ukončení nájomnej zmluvy č. 5/1191/2009MG z dňa 08. 07.

2009 zistil, že táto bola uzatvorená medzi prenajímateľom - žalobcom a nájomcom Slovenskou
republikou - Slovenská správa ciest. Predmetom dohody bolo ukončenie zmluvy o nájme ku dňu 30.
11. 2013. 19. Súd z výpisu prijatých platieb (č. l. 153) žalobcu zistil, že dňa 04. 10. 2016 prijal
platbu od žalovaného vo výške 1.599,- EUR, pričom je uvedená správa pre prijímateľa F. E. 3.Q.

20. Súd z rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva zo dňa 22. 05. 2013 č. 2013/605-
434-Kk zistil, že týmto rozhodnutím bolo odsúhlasené uvedenie priestorov G. S., S. G. XX, C. do
prevádzky v letnej turistickej sezóne 2013. Zároveň z odôvodnenia vyplýva, že plochy pre stany a obytné
automobily nemožno využívať z dôvodu rekonštrukčných prác na priľahlej miestnej komunikácii.

21. Súd z listu Obvodného úradu Zvolen zo dňa 09. 10. 2010 (č. l. 329) adresovaného
žalovanému zistil, že poplatok sa užívanie predmetných pozemkov v období od 30. 06. 2009 do 31. 07.
2010 je vo výške 6.509,16 EUR a bol vypočítaný z poslednej nájomnej zmluvy. Zároveň tu poukazujú,
že mu vyúčtovávajú túto náhradu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka.

22. Žalobca v rámci písomných vyjadrení uviedol, že podľa neho časť pozemkov, ktoré

nebolo možné užívať z dôvodu vykonávania prác tieto sa týkali parcely č. XXXX/X o výmere 217 m2,
XXXX/XX o výmere 33 m2, XXXX/XX o výmere 43 m2, ktoré však boli užívané od dňa 30. 11. 2013 z
čoho teda vyplýva, že od 09. 11. 2013 do 30. 11. 2013 zobrali návrh v časti o zaplatenie sumy 13,19
EUR späť a žiadali, aby súd toto zastavil, pričom na toto súd poukázal už v bode 4. Zároveň reagujú na
to, že žalovaný poukázal, že v roku 2012 zaplatil sumu 8.264,- EUR, v roku 2013 sumu 0,- EUR, v roku

2014 sumu 9.594,- EUR, v roku 2015 sumu 4.500,- EUR a v roku 2016 sumu 6.396,- EUR.
Podaním doručeným súdu dňa 29. 12. 2017 poukázali na tú skutočnosť, že v podstate nemajú dôvod
spochybňovať výpočet znalca vo veci podania znaleckého posudku. Zároveň poukazujú aj na to, že
neboli do znaleckého posudku zahrnuté aj stavby a to umývarka, sociálne zariadenie, žehliareň a
sociálne bunky, pričom však súd poukazuje na to, že v tejto časti si ani neuplatnili zaplatenie a preto

súd nebude ďalej na toto poukazovať.
V písomnom podaní súdu doručenom dňa 08. 08. 2018 uviedli, že žalovaný v písomnom podaní
označenom ako „Stanovisko“ uvádza rozpis platieb žalovaného od roku 2010, pričom žalobca
zdôrazňuje, že dané platby uskutočnil žalovaný bez toho, aby medzi ním a žalobcom bola uzatvorená
akákoľvek zmluva. Žalobca veľmi podrobne zdôraznil čoho sa domáha a za aké obdobie. Súd je viazaný

žalobným návrhom a nemôže rozhodovať o inom nároku, tak po kvantitatívnej ako aj po kvalitatívnej
stránke, pričom poukazujú na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. 02. 2012 č. k.
4Cdo/144/2011. Žalovaný podľa nich v priebehu roku 2014 uskutočnil tri platby, ktoré boli pripísané na
účetžalobcuato11.06.suma1.599,-EURurčenánaplatbu4.Q,vroku2012vsume6.399,-EURučená
na platbu 1.,2.,3.,4.Q.2013 a v sume 1.599,- EUR určenú na 1.Q.2014. Na základe tejto skutočnosti,

keďže žalovaný priradil predmetné platby k jednotlivým nájmom žalobca ich priradil k tým obdobiam,
ktoré označil žalovaný. V roku 2015 žalovaný uskutočnil jednu platbu a to 02. 09. 2015, ktorá nebola
zadefinovaná, na ktoré obdobie má byť započítaná a preto ju žalobca započítal s poukazom na § 330 na
najskôr splatný záväzok, ktorý evidoval voči žalovanému. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom tohto
konania je obdobie ohraničené rokmi 2014 a 2015 považuje žalobca za relevantné tvrdenia žalovaného,

že sa majú zohľadniť aj platby ním uskutočňované v skorších obdobiach t. j. od roku 2010 až po rok
2013, pričom žalobcovi nič nebráni, aby si ich v rámci žaloby uplatnil. Započítanie, na ktoré poukazuje
žalovaný nemohlo nastať, pričom súd poukazuje, že najdôležitejšia skutočnosť prečo nemohlo nastať,
tak ako na to poukázal žalobca je z dôvodu nespôsobilosti pohľadávky na započítanie t. j., že započítanie
je vylúčené zákonom. Tiež existencia prejavu smerujúceho k započítaniu ako jednostranného právneho

úkonu, z obsahu ktorého musí byť zrejmé, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej výške
a kedy sa pohľadávky stretli. Čo sa týka nemožnosti t. j. zákonom vylúčenia započítania pohľadávky
tu poukázali na zákon č. 278/1993 platný do 19. 12. 2014 a zároveň od 20. 12. 2014 platný zákon č.
374/2014 Z. z., v zmysle ktorého pohľadávky štátu nemožno započítať jednostranným právnym úkonom
ak osobitný zákon neustanovuje inak je započítanie pohľadávky štátu možné len písomnou dohodou.

Na základe týchto skutočností teda k započítaniu podľa žalobcu nemohlo dôjsť.
V rámci vyjadrenia doručeného súdu dňa 25. 10. 2018 okrem iného žalobca poukázal, že popiera
skutočnosť, že žalovaný priebežne pravidelne uhrádzal žalobcovi sumy, ktoré vo väčšine prípadov
nedefinoval na aké obdobie ich má započítať žalobca. Od 01. 01. 2013 sa správcom stalo Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky kedy mu z Obvodného úradu Zvolen bol aj postúpený dlh voči žalovanému

v sume 22.735,97 EUR (pohľadávka evidovaná k 01. 10. 2013). Následne žalobca jednotlivé platby,
tak ako ich uhrádzal žalovaný v nepravidelných rôznych čiastkach, s poukazom na § 330 Obchodného
zákonníka priraďoval k najskôr splatným záväzkom a preto platba, ktorú uskutočnil žalovaný dňa 02.
09. 2015 v sume 4.500,- EUR bola započítaná na rok 2013 tak ako to vyplýva z ich účtovnej evidencie. V rámci vyjadrenia sa k skutočnosti, že na základe rozhodnutia Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva zo dňa 22. 05. 2013 nebolo v roku 2013 možné užívať plochu parcely č. XXXX/X o výmere
12 024 m2, ktorej nájom podľa znaleckého posudku v roku 2013 predstavoval sumu 6.649,272 EUR

a teda z tohto dôvodu sa nemohol o túto sumu žalovaný obohatiť s poukazom na § 673 Občianskeho
zákonníka poukazujú na to, že medzi žalobcom a žalovaným nie je uzatvorená nájomná zmluva preto
nie je možné aplikovať takúto argumentáciu na tento spor. Taktiež sa vyjadrujú aj k tomu, že žalovaný
poukázal, že vtedajší správca nehnuteľnosti mu odpustil čas sumy a to vo výške 3.284,40 EUR na
základe písomnosti zo dňa 19. 10. 2010, pričom podľa nich v zmysle zákona č. 278/1993 Z. z. o správe

majetkuštátupodľa§6 ods.9písm.d)akosobitnýzákonneustanovujeinaksprávcamôžezozávažných
sociálnych dôvodov na písomné požiadanie dlžníka, ktorým je fyzická osoba uzavrieť písomnú dohodu
o úplnom alebo čiastočnom odpustení dlhu ak dlh nevznikol z podnikania dlžníka. Na základe tohto, ak
by súd aj mal preukázané, že zo strany žalovaného bola uskutočnená žiadosť o odpustenie dlhu a bola
daná aj odpoveď zo strany právneho predchodcu ešte toto neznamená, že z predmetnej odpovede plynú
relevantné právne dôsledky pre žalovaného. Bolo by tak v prípade pokiaľ by sa jednalo o právny úkon,

ktorý spĺňa zákonom požadované náležitosti, avšak v tomto prípade tak tomu nebolo. Je zrejmé z vyššie
uvedených popísaných dôvodov a so zreteľom na vtedajšiu platnú zákonnú úpravu, že predmetná výzva
právneho predchodcu žalobcu je nulitný právny akt, ktorý nemá žiadne právne relevantné účinky.
Súd z ústnych vyjadrení zástupcu žalobcu na pojednávaniach zistil, že platby, ktoré boli žalovaným
zaplatené boli v zmysle Obchodného zákonníka § 330 započítané na najstaršie platby. Podľa nich suma

nedoplatku žalovaného ku dňu 01. 10. 2013 bola vo výške 22.735,- EUR. Zároveň poukázali, že sa tu
vymáha bezdôvodné obohatenie za roky 2014 a 2015 s tým, že jediné čo je tu sporné sú tie skutočnosti,
ktoré právny zástupca žalovaného uvádza a to započítanie predmetných platieb, kde si žalobca uplatnil
námietku, že tieto platby za roky 2011, 2012 a 2013 sú premlčané a preto nie je ich možné započítať.

23. Súd z písomných vyjadrení právneho zástupcu žalovaného zistil, že podľa výpisu
z VÚB dňa 30. 04. 2012, dňa 27. 04. 2012 uhradili sumu 3.467,- EUR, kde nie je uvedený variabilný
symbol a z výpisu Slovenskej sporiteľne z 31. 07. 2013 dňa 04. 07. 2012 uhradili sumu 1.599,- EUR
označenú ako II.Q.2012, 05. 11. 2012 sumu 1.599,- EUR - variabilný symbol nie je označený, dňa 15.
06. 2012 uhradili sumu 1.599,- EUR označené ako 1.Q.2012. Obraty žalovaného v prospech žalobcu

za obdobie od 10. 06. 2012 do 17. 08. 2016, ktoré sú v prílohe č. 4 zaplatili sumu 1.599,- EUR dňa 10.
06. 2014 kde je označené 4.Q.2012, dňa 10. 06. 2014 sumu 6.396,-EUR označené ako 1., 2., 3., 4.
Q/2013, sumu 1.599,- EUR dňa 10. 06. 2014 označenú 1.Q/2014, ďalej sumu 4.500,- EUR zo dňa 31.
08. 2015 - nie je označená, sumu 297,- EUR dňa 11. 01. 2016 - nie jej označená, sumu 6.396,- EUR
dňa 01. 11. 2016 - nie je označená variabilným symbolom, sumu 1.599,- EUR dňa 30. 06. 2016 - nie je

označená variabilným symbolom a sumu 1.599,- EUR dňa 17. 08. 2016 označená 2.Q.2016. Zároveň
poukazujú aj na platby v roku 2010 a 2011, avšak nakoľko sa uvedené platby netýkajú tohto konania
súd na ne nebude poukazovať.
Z písomného podania doručeného súdu dňa 02. 11. 2016 vyplynulo, že v mesiaci december 2011 sa
začala výstavba mimoúrovňovej križovatky. Poukazujú na rozhodnutie Regionálneho úradu verejného

zdravotníctva zo dňa 21. 05. 2012 a 22. 05. 2013, z ktorého vyplýva, že v turistických sezónach roku
2012 a 2013 sa nemohli využívať plochy pre stany a karavany, ktoré sa týkajú parcely č. XXXX/X o
výmere 12 024 m2. Podľa ich prepočtov v roku 2012 mal žalovaný zaplatiť sumu 5.695,86 EUR a zaplatil
8.264,- EUR, v roku 2013 mal zaplatiť 5.695,86 EUR a zaplatil 0,- EUR, v roku 2014 mal zaplatiť 9.571,68
EUR a zaplatil 9.594,-EUR, za rok 2015 mal zaplatiť 9.571,68 EUR a zaplatil 4.500,- EUR a za rok 2016

mal zaplatiť 9.571,68 EUR a zaplatil 6.396,- EUR.
Podaním zo dňa 03. 07. 2018 poukazujú na to, že za obdobie rokov 2011 až 2015 mal žalovaný zaplatiť
sumu 52.341,98 EUR, pričom zaplatil 54.217,71 EUR. Podľa znaleckého posudku E.. Q. Q. jednotlivé
platby za rok 2012 mal nájom predstavovať 11.396,80 EUR, v roku 2013 mal nájom predstavovať
11.214,29 EUR, v roku 2014 mal predstavovať 10.970,94 EUR a v roku 2015 mal predstavovať nájom

sumu 10.950,66 EUR. Taktiež sa v tomto podaní vyjadrili k započítaniu, pričom však nakoľko súd má
za to, že v tomto prípade nie je možné započítanie platieb, tak ako na to súd nižšie poukáže, súd z
tohto vyjadrenia citovať nebude.
Súd z ústnych vyjadrení právneho zástupcu žalovaného na pojednávaniach zistil, že zo strany
žalovaného došlo k viacerým rokovaniam predtým ešte ako okresný resp. obvodný úrad bol správcom

týchto pozemkov, chcela sa uzavrieť zmluva, avšak nakoniec k tomuto nedošlo. Poukazujú na to, že
najväčšiu parcelu nemohli užívať v roku 2012 až 2014. Podľa nich oni riadne platili od roku 2011 až do
roku 2015, pričom celkove približne zaplatili 52.000,- EUR s tým, že podľa znaleckého posudku, ktorý
bol naposledy robený by mali platiť asi 11.000,- EUR ročne. Nárok žalobcu nepopierajú, avšak nechcú zaplatiť v takom rozsahu ako si ho žalobca vymáhal. Žalobca minimálne od 31. 03. 2013 ako nadobudol
predmetné nehnuteľnosti vedel o platbách, ktoré žalovaný platil a mal teda oznámiť započítanie týchto
pohľadávok akým spôsobom ich započítava na jednotlivé obdobia. Taktiež poukazujú na to, že v roku

2012 a 2013 nemohli užívať parcelu XXXX/X z dôvodov, ktoré už predtým prezentovali. Uviedol, že
žalobca v rámci konania súhlasil s hodnotou za meter štvorcový určenú znalcom Puškárom a teda, že
nekorešponduje to s hodnotou, ktorá bola určená pôvodným znaleckým posudkom.

24. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) kto sa

na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

25. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov.

26. Podľa § 673 Občianskeho zákonníka nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ
pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa
spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci.

27. Podľa § 675 Občianskeho zákonníka právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z
nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní
do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného

dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

29. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Podľa § 330 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) ak má veriteľovi
splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je

splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok
najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.

31. Podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka pri plnení peňažného záväzku sa započíta
platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

32. Podľa § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko
peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého
splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného.

33. Podľa § 330 ods. 4 Obchodného zákonníka platenie sa týka náhrady škody až vtedy,
keď bol splnený peňažný záväzok, z ktorého porušenia vznikla povinnosť na náhradu škody, pokiaľ
dlžník neurčí účel platenia.

34. Podľa § 6a ods. 8 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu pohľadávku štátu

nemožno započítať jednostranným právnym úkonom. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, započítanie
pohľadávky štátu je možné len písomnou dohodou, ak
a) existuje pohľadávka dlžníka voči štátu a tomu zodpovedajúci záväzok štátu v správe tohto správcu,
b) vzájomné pohľadávky štátu a dlžníka sú rovnakého druhu,
c) pohľadávka dlžníka je splatná,

d) pohľadávka dlžníka nie je premlčaná,
e) správca má na to predchádzajúci súhlas zriaďovateľa; takýto súhlas sa nevyžaduje, ak ide o
pohľadávku štátu nižšiu ako 1 000 eur. 35. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu započítanie
pohľadávky štátu je možné len na základe písomnej dohody o započítaní pohľadávok štátu. Dohodu o
započítaní pohľadávky štátu možno uzavrieť, ak

a) ide o vzájomné pohľadávky, pričom pohľadávka štátu je v správe toho istého správcu, ktorému
prináleží uhradiť dlh,
b) sa s pohľadávkou dlžníka započítava súkromná pohľadávka štátu a
c) pohľadávka, ktorá má byť započítaná voči pohľadávke štátu v správe správcu, nie je premlčaná.

36. Podľa § 149 C. s. p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany
sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

37. Podľa § 151 ods. 1 C. s. p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné.

38. Podľa § 151 ods. 2 C. s. p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej
konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretie neúčinné.

39. Podľa § 217 ods. 1 C. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

40. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh žalobcu je sčasti
dôvodný a v časti tento návrh zamietol. Predovšetkým poukazuje súd na tie skutočnosti, ktoré neboli

medzi účastníkmi sporu sporné s tým, že súd mal preukázanú tú skutočnosť, že od 01. 01. 2013 majetok
štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré mali dovtedy obvodné úrady prechádzajú do správy ministerstiev.
V zmysle priložených listov vlastníctva bolo preukázané, že výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré
sa týkali tohto konaniach zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie C. je žalobca, pričom tento
je vlastníkom pozemkov o celkovej výmere 20 279 m2. Taktiež súd mal preukázanú tú skutočnosť,

že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom území C., pričom
predmetné stavby a iné nehnuteľnosti patriace žalovanému sa nachádzajú na pozemkoch žalobcu
zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX. Podstatou sporu bolo, že medzi žalobcom a žalovaným,
keďže nebola uzatvorená nájomná zmluva, ktorá by upravovala práva a povinnosti medzi žalobcom
a žalovaným, kde žalobca by mal vystupovať ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca dochádza zo

strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, ktoré predstavuje sumu za akú by si mohol žalovaný
prenajať predmetné nehnuteľnosti resp. za akú sumu sa takéto nehnuteľnosti prenajímajú. Žalovaný ako
aj žalobca si dali vypracovať znalecké posudky, kde znalci a to znalkyňa, ktorá vypracovala znalecký
posudok pre žalobcu E.. U. Z. ako aj znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok pre žalovaného E.. Q.
dospeli k rôznym hodnotám, za ktoré sa v danej lokalite mala považovať všeobecná cena prenájmu za

meter štvorcový na jeden rok a to podľa jednotlivých období. Na základe tejto skutočnosti preto okresný
súd na návrh účastníkov ustanovil znalca v osobe E.. Q. Q., ktorý na základe znaleckého posudku
č. XXX/XXXX stanovil jednotlivé ceny, za ktoré je možné prenajímať takéto pozemky za roky 2009 až
2015 s tým, že zároveň znalcovi bola uložená aj povinnosť vyjadriť sa k dôvodom rozdielnosti záverov
znaleckých posudkov E.. Q. a E.. Z.. Súd nakoniec teda vychádzal teda zo znaleckého posudku, ktorý

dal vypracovať a zobral aj za opodstatnené ním ustanovenú jednotkovú cenu za meter štvorcový toho
ktorého roku.
Súd poukazuje na to, že žalobca si uplatnil uvedené bezdôvodné obohatenie podaním doručeným súdu
dňa 09. 11. 2015 s tým, že žiadal, aby súd mu priznal nájomné resp. bezdôvodné obohatenie v období
dvoch rokov spätne t. j. od 09. 11. 2013. Mal preukázanú tú skutočnosť, ktorá bola preukázaná jednak

výpismi zo strany právneho zástupcu žalovaného ako aj zo strany žalobcu, pričom súd poukazuje na
stranu č. 75, kde sa uvádzajú platobné príkazy z tým, že žalovaný mal zaplatiť žalobcovi 10. 06. 2014
sumu 1.599,- EUR, nakoľko však táto platba je označená ako 4.Q.2012 čo predstavuje štvrtý kvartál roku
2012 táto je pre tento spor nepodstatná, ďalej zaplatil 10. 06. 2014 sumu 6.396,- EUR, ktorá je označená
variabilným symbolom 1.,2., 3., 4. Q/2013 čo teda súd má za to, že uvedená platba sa týkala roku 2013,

ďalej zaplatil dňa 10. 06. 2014 sumu 1.599,- EUR, ktorá je označená ako 1.Q.2014 takže súd uvedenú
platbu započítal na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v období prvého kvartálu roku 2014, ďalej sú
tu platby, ktoré sú neoznačené variabilným symbolom, na tieto súd poukazuje z toho dôvodu, že tieto boli
potom započítavané sčasti žalobcom, kde sa žalobca vyjadril, ku ktorému obdobiu tú ktorú predmetnú platbu priradil a to jedná sa o platbu zo dňa 31. 08. 2015 v sume 4.500,- EUR, kde poukázal žalobca na to
(č. l. 365), že túto platbu započítal na bezdôvodné obohatenie roku 2013, potom sú tu platby zo dňa 11.
01. 2016 v sume 297,- EUR a v sume 6.396,- EUR, kde je nie je uvedený ani variabilný symbol, avšak ani

zvyjadrenížalobcunebolozistené,kuktorémuobdobiupresneuvedenéplatbypriradilaposlednáplatba
je zo dňa 30. 06. 2016 v sume 1.599,- EUR, kde taktiež nebolo poukázané k akému obdobiu predmetnú
platbu žalobca priradil, pričom len poukázal na to, že platby, ktoré neboli označené žalovaným, za ktoré
obdobie bezdôvodného obohatenia - nájomného majú predstavovať, tieto mal priraďovať v zmysle §
330 Obchodného zákonníka t. j. na najskôr splatné nezaplatené bezdôvodné obohatenie. Zároveň súd

poukazuje na to, že na č. l. 75 je aj platba zo dňa 17. 08. 2016 v sume 1.599,- EUR, kde je však označené
2.Q.2016, takže táto sa nemôže týkať obdobia, ktoré si žalobca uplatňoval.
Podľa znaleckého posudku žalovaný mal za rok 2013 platiť nájomné za meter štvorcový ročne vo výške
0,553 EUR s tým, že súd predmetné obdobie roku 2013 rozčlenil do troch základných časových úsekov
a to od 01. 01. do 08. 11. 2013, ktoré obdobie predstavuje časť bezdôvodného obohatenia, na ktoré
sa nevzťahuje predmetná žaloba, avšak toto obdobie je dôležité vyčísliť aj z toho dôvodu, že sčasti

došlo žalobcom k poukázaniu na to, že niektoré platby zo strany žalobcu boli prirátané na zaplatenie
tohto obdobia, pričom uvedené obdobie predstavuje 312 dní, pričom súd poukazuje na tú skutočnosť,
že v rámci konania bolo preukázané, že sčasti predmetné pozemky boli užívané nájomcom Slovenská
správa ciest a podľa dohody o ukončení nájomnej zmluvy č. 5/1191/2009/NG zo dňa 08. 07. 2009 došlo
k ukončeniu zmluvy ku dňu 30. 11. 2013. Z podania žalobcu (č. l. 150) vyplynulo, že časť pozemkov,

ktoré boli v nájme dané spoločnosti Slovenská správa ciest tieto predstavovali výmeru a to z parcely
XXXX/X 217 m2, z parcely XXXX/XX 33 m2 a z parcely č. XXXX/XX 43m2. Na základe tejto skutočnosti
došlo aj k späťvzatiu v časti návrhu o 13,19 EUR, keďže v čase prenájmu t. j. do 30. 11. 2013 nemohla
byť uvedená plocha užívaná žalovaným. Preto súd vypočítal, že do 08. 11. 2013 mohol žalovaný užívať
plochuvrozsahu20279m2mínus293m2(dovtedyužívanýchSlovenskousprávouciest)t.j.19986m2.

Na základe tohto potom nájomné za túto plochu od 01. 01. do 08. 11. 2013 predstavuje sumu 9.447,39
EUR, ktorú súd vypočítal tým spôsobom, že počet metrov štvorcových 19 986 vynásobil sumou 0,553
EUR, kedy súdu vyšiel ročný nájom, čo potom vydelil počtom dní v roku t. j. 365 a vynásobil číslom
312 teda počtom dní od 01. 01. do 08. 11. 2013. Ďalšia suma, ktorá predstavovala výšku, ktorú si ako
bezdôvodné obohatenie žalobca uplatnil bola od 09. 11. 2013 t. j. od doručenia žaloby do 30. 11. 2013 t.

j. do dňa kedy žalovaný nemohol užívať v celosti pozemky vo vlastníctve žalobcu, ale len v obmedzenej
miere, ktoré neboli prenajaté Slovenskej republike - Slovenskej správe ciest t. j. v rozsahu 19 986 m2 a
predmetné obdobie v rozsahu 22 dní predstavovalo sumu 666,16 EUR, ktorú vypočítal tým spôsobom,
že 19 986 m2 vynásobil 0,553 EUR, ktoré vydelil počtom dní v roku 365 a vynásobil počtom dní 22
t. j. od 09. 11. do 30. 11. 2013. Zároveň od 01. 12. do 31. 12. roku 2013 už súd počítal bezdôvodné

obohatenie na strane žalovaného z celkovej výmery 20.279 m2, ktoré potom vynásobil sumou za meter
štvorcový vo výške 0,553 EUR vydelil počtom dní v roku 365 a vynásobil počtom dní za december 2013
krát 31 čo predstavuje sumu 952,44 EUR. Na základe vyššie uvedeného teda súd má za to, že celkove
bezdôvodné obohatenie v roku 2013 v rámci uplatnenej žaloby na strane žalovaného vzniklo vo výške
952,44 EUR t. j. za mesiac december a v sume 666,16 EUR od 09. 11. do 30. 11. 2013 t. j. v celkovej

sume 1.618,60 EUR. Zároveň súd poukazuje na to, že celkove mal žalovaný zaplatiť za celý rok 2013
v rámci bezdôvodného obohatenia spolu sumu 11.065,99 EUR.
Čo sa týka roku 2014 znalcom určená cena za meter štvorcový v tomto období bola vo výške 0,541 EUR,
pričom po vynásobení počtom metrov štvorcových 20 279 predstavuje ročné bezdôvodné obohatenie
na strane žalovaného 10.970,93 EUR.

V roku 2015, keďže žalobca žiadal priznať dva roky spätne bezdôvodné obohatenie, toto súd vypočítal
do dňa 08. 11. 2015 čo predstavuje 312 dní, pričom podľa znaleckého posudku jeden meter štvorcový
v tomto období sa mohol prenajímať za sumu 0,540 EUR, pričom uvedenú sumu súd vynásobil počtom
metrov štvorcových 20.279 vydelil počtom dní v roku 365 a vynásobil počtom dní, za ktoré si žalobca
uplatnil bezdôvodné obohatenie 312 a celková suma od 01. 01. 2015 do 08. 11. 2015 je 9.360,56 EUR.

41. Súd na základe poukazovania právneho zástupcu žalovaného, ako aj v rámci vyjadrení
žalobcu sa musel vysporiadať s tými skutočnosťami, ktoré tvrdil žalovaný, že on tak, ako súd na to vyššie
poukázal, priebežne platil za užívanie týchto pozemkov s tým, že súd poukazuje aj na tie skutočnosti,
ktoré namietal žalobca a ktoré súd považuje za právne opodstatnené, že nie je možné zo strany

žalovaného započítavať tie platby, ktoré on neoznačil, za ktoré obdobie tou ktorou platbou chcel on
zaplatiť. Súd má za to, že sa muselo postupovať v zmysle § 330 Obchodného zákonníka a to, že platba,
ktorá nebola označená sa musí priradiť k platbe najskôr splatnej t. j., ktorú mal žalovaný zaplatiť za
užívaniepozemku.Okreminéhosúdtupoukazujeajnatúskutočnosť,ževzmyslezákonač.278/1993Z. z. podľa § 6a ods. 8 jednostranné započítanie pohľadávky tak ako to chcel urobiť žalovaný je zo zákona
vylúčené, pričom uvedený zákon platil do dňa 19. 12. 2014 a uvedené bolo taktiež neskôr vylúčené aj
v zmysle zákona č. 374/2014 Z. z. Teda, aj keby žalovaný si túto pohľadávku chcel započítať, toto bolo

zo zákona vylúčené a keďže nedošlo zo strany žalovaného k predloženiu dohody o započítaní týchto
pohľadávok súd na túto jeho námietku nemohol prihliadať.
Taktiež súd neprihliadal ani na námietku žalovaného, že v čase rekonštrukcie a výstavby križovatky
nebolo možné užívať parcelu XXXX/X v celom rozsahu. Na samotné poukazovanie, že užívanie tejto
parcely sa konštatuje v odôvodnení Regionálneho úradu verejného zdravotníctva za roky 2012 a 2013

súd má za to, že súdu nebolo preukázané, že by žalovaný si žiadal o možnosť užívania aj týchto plôch,
avšak len zo samotného odôvodnenia sa konštatuje, že toto nie je možné využívať bez akejkoľvek
bližšej konkrétnej skutočnosti z akého dôvodu a či aj nebolo možné využívať celú plochu. Práve
naopak zo strany žalobcu bola preukázaná tá skutočnosť, že je pravdou, že v čase, keď sa vykonávala
rekonštrukcia a stavba predmetných križovatiek tak časť tohto pozemku z predmetnej parcely XXXX/X
bola prenajatá Slovenskej republike - Slovenská správa ciest, avšak len v rozsahu 293 m2, teda ostatná

plocha, ktorá predstavovala približne 12 000 m2 nebola postihnutá budovaním uvedenej križovatky
a preto podľa súdu bolo v možnostiach žalovaného túto užívať. Okrem iného súd poukazuje na to,
že teda žalobcom tvrdená skutočnosť a žalovaným popieraná skutočnosť sa týkala len úzkej časti
vymáhaného bezdôvodného obohatenia a to v čase od 09. 11. do 30. 11. roku 2013, kedy došlo k
zrušeniu dohody o ukončení užívania predmetnej plochy v rozsahu 293 m2. Na základe tohto teda súd

argumentácii a obrane žalovaného nevyhovel a mal za to, že žalovaný mohol predmetnú plochu aj v
rámci predmetnej parcely XXXX/X užívať v rozsahu, ktorý nebol postihnutý prenájmom a budovaním
predmetnej križovatky.

42. Z dôvodu, že žalobca si vymáhal bezdôvodné obohatenie v časovom rozsahu od 09.

11. 2013 súd má za to, že čo sa týka celého roku 2013 prináležala žalobcovi ako bezdôvodné obohatenie
celková suma 11.065,99 EUR s tým, že podľa platby zo dňa 10. 06. 2014 žalovaný zaplatil žalobcovi
sumu 6.396,- EUR, ktorú označil Q.1.,2.,3.,4./2013 a zároveň žalobca poukázal na to, že platbu zo dňa
31. 08. 2015 v sume 4.500,- EUR (č. l. 364) započítal na obdobie roku 2013 t. j. súd má za to, že platby,
ktoré uskutočnil žalovaný za rok 2013 predstavujú spolu 10.896,- EUR.

V roku 2014 mal žalovaný bezdôvodné obohatenie v sume 10.970,93 EUR s tým, že jedinou platbou,
ktorú žalovaný zaplatil v tomto roku bola platba zo dňa 10. 06. 2014 označená 1.Q/2014 t. j. za prvý
kvartál roku 2014 vo výške 1.599,- EUR. Na základe uvedeného súd poukazuje na to, že ďalšie platby,
ktoré neboli označené variabilným symbolom a to zo dňa 11. 01. 2016 v sume 297,- EUR a 6.396,-
EUR a zo dňa 30. 06. 2016 v sume 1.599,- EUR súd započítal na zaplatenie bezdôvodného obohatenia

a to tým spôsobom, že ako na to poukázal samotný žalobca je potrebné postupovať v zmysle § 330
Obchodného zákonníka a keďže samotný žalobca platbu zo dňa 31. 08. 2015 v sume 4.500,- EUR
započítal na obdobie roku 2013 súd má za to, že neskoršie platby poukázané žalovaným a to dňa 11.
01. 2016 vo výške 297,- EUR a 6.396,- EUR a dňa 30. 06. 2016 v sume 1.599,- EUR musí sa započítať
na platby, ktoré nasledujú po období roku 2013 t. j. rok 2014, 2015, poprípade aj sčasti roku 2013, ak by

nepokryli tento rok. Na základe uvedeného teda súd má za to, že žalovaný celkove za roky 2013, 2014 a
2015sabezdôvodneobohatilod01.01.2013aždo08.11.2015vcelkovejsume31.397,48EUR,pričom
platby, ktoré sčasti označil ako platby v období od roku 2013 a neskôr ako aj platby, ktoré neoznačil,
avšak súd má za to, že sa majú započítať na rok 2013 a neskôr sú v celkovej výške 20.787,- EUR.
Keďže však žalobca sa domáhal zaplatenia od 09. 11. 2013 tak suma, ktorú mal zaplatiť žalovaný od

01. 01. do 08. 11. 2013 predstavuje 9.447,39 EUR a teda preplatok na platbách, ktoré žalovaný zaplatil
po odpočítaní od sumy 20.787,- EUR je 11.339,61 EUR. Na základe uvedeného, keďže žalovaný mal
za obdobie od 09. 11. 2013 do 08. 11. 2015 zaplatiť celkove sumu vo výške 21.950,09 EUR je potrebné
sumu vo výške 11.339,641 EUR odpočítať od tejto sumy a žalovaný má za predmetné obdobie zaplatiť
sumu 10.610,48 EUR. Na základe vyššie uvedeného súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy vo

výške 10.610,48 EUR. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol, pričom zamietnutie návrhu predstavuje
sumu vo výške 20.976,33 EUR (31.586,81 EUR - žalovaná suma mínus 10.610,48 EUR - suma, na
ktorú súd žalovaného zaviazal).

43. Súd zároveň musí okrajovo poukázať aj na tie skutočnosti, že právny zástupca

žalovaného poukazoval na § 673 Občianskeho zákonníka a to s ohľadom na to, že nájomca nie je
povinný platiť nájomné pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým
spôsobom, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci. Zároveň však
k tomuto paragrafu súd musí poukázať na § 675, na ktorý teda právny zástupca žalovaného zrejme zároveň zámerne nepoukázal, že právo na odpustenie alebo poskytnutie zľavy z nájomného sa musí
uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Na uvedený paragraf súd poukazuje súd z toho
dôvodu,žezostranyžalovanéhotedažiadnymspôsobomnebolopreukázané,žebyžiadalurčitúzľavuz

nájomného vzťahu, pričom však súd poukazuje aj na veľmi dobré vyjadrenie žalobcu k tejto skutočnosti,
že na tento spor nie je možné prihliadať v rámci tohto paragrafu z toho dôvodu, že medzi účastníkmi
nebola uzatvorená nájomná zmluva a ide o plnenie z bezdôvodného obohatenia.

44. Zároveň súd zaviazal žalovaného aj na povinnosť zaplatiť úroky z omeškania a to vo

výške5,05%ročneod21.11.2014zosumy10.610,48EURdozaplateniastým,žesúdmalpreukázané,
že žalobca, keďže má nárok na zaplatenie sumy 10.610,48 EUR tak mal v roku 2015 zaplatiť sumu
9.360,56 EUR a nedoplatok za rok 2014 predstavoval sumu 1.249,42 EUR, pričom denné bezdôvodné
obohatenie,keďžemalplatiťvroku2014celkovesumu10.970,93EUR,dennetopredstavuje30,05EUR
na jeden deň čo v sume 1.249,92 EUR, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou, na ktorú ho súd zaviazal
a sumou, ktorú mal zaplatiť za rok 2014 po vydelení jednodňovej sumy za bezdôvodné obohatenie je 41

dní a teda to predstavuje celý december plus 10 dní v mesiaci november a od tohto dátumu žalovaný
nemal uhradený žiadnu platbu v časovom období do 08. 11. 2015.

45. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

46. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý bol úspešný priznal náhradu
trov vo výške 39% voči žalovanému.
Čo sa týka trov konania súd v rámci týchto trov konania postupoval tým spôsobom, že žalobca sa
domáhal zaplatenia sumy vo výške 31.586,81 EUR po zastavení časti konania s tým, že je síce v rámci

výroku uvedené, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.610,48 EUR, avšak túto
sumu musí žalovaný zaplatiť len z toho dôvodu, že aj počas konania došlo k platbám až po podaní
žaloby a preto v prípade, že by žalovaný nezaplatil po podaní žaloby žiadnu sumu súd by zaviazal
žalovaného na zaplatenie celkovej sumy 21.950,09 EUR. Z tohto teda vyplýva, že keďže od 09. 11.
2013 do 08. 11. 2015 mal žalovaný zaplatiť sumu celkove 21.950,09 EUR a žalobca si vymáhal sumu

31.586,81 EUR úspech žalobcu, ktorému by súd prisúdil sumu 21.950,09 EUR je vo výške 69,5% z
celkovej vymáhanej sumy a úspech žalovaného vo výške 30,5% z celkovej vymáhanej sumy. Rozdiel
medzi úspechom žalobcu a žalovaného je 69,5% mínus 30,5% t. j. 39%, na ktoré súd zaviazal ako
povinnosť zaplatiť žalovaného žalobcovi.
§ 145 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z.

§ 451 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 673 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 675 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

§ 330 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 513/1991 Zb.
§ 6a ods. 8 zák. č. 278/1993 Z.z.
§ 8 ods. 1 zák. č. 374/2014 Z. z.
§ 149 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 151 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z.

§ 217 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z .
§ 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.). V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j.
1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej

predchádzalo.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 5. 5. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.