Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 1, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9Csp/156/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317206414
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317206414.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,

a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.
XXX, v konaní o zaplatenie 1333,05 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboupodanounasúdedňa02.06.2017sažalobcadomáhalzaplatenia1333,05eurspolusúrokom
vo výške 28% p.a. zo sumy 1333,05 eur od 20.05.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 16.11.2012 Zmluvu č. XXXXXXXXXX.
Na základe Zmluvy žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet č. L.. Podľa príslušných ustanovení
Zmluvy sa táto spravuje aj znením obchodných podmienok banky pre jednotlivé produkty a VOP, pričom
žalovaný sa s ich znením pred podpisom zmluvy riadne oboznámil, čo potvrdil svojím podpisom. Podľa
príslušných ustanovení Zmluvy je banka (žalobca) oprávnená za poskytovanie produktov a služieb
účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho Sadzobníku poplatkov. Vzhľadom na
porušenie zmluvy zo strany žalovaného tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške

žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, žalobca zatvoril účet, účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom
nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 19.05.2017 internú účtovnú transakciu,
kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. V súlade s VOP v
spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky 1333,05 eur (nepovolené prečerpanie účtu)
úročená úrokom 28% p.a. a to až do vyplatenia celej pohľadávky.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Na pojednávanie nariadené na deň 01.02.2018 sa nedostavil žalobca ani žalovaný, predvolanie na
pojednávanie im bolo riadne na včas doručené. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní
podaním doručeným súdu dňa 03.01.2018 a súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho
neprítomnosti. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť listom doručeným súdu dňa 01.02.2018 z
pracovných dôvodov a žiadal aj o odročenie pojednávania. Uvedená žiadosť žalovaného bola súdu
doručená až po pojednávaní o 10:43 hod, ktoré sa konalo o 9.30 hod. Z uvedeného dôvodu, pretože

súd nemal žiadosť o odročenie pojednávania pred pojednávaním k dispozícii, prejednal vec bez účasti
žalovaného.5. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby zo dňa 02.06.2017 a jej prílohami, a to zmluvou o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb, všeobecnými obchodnými podmienkami, úrokovými
sadzbami produktov, sadzobníkom poplatkov, výpismi z účtu a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 16.11.2012 „Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb“, predmetom ktorej bolo zriadenie osobného účtu žalovanému.

7. Zmluva odkazuje (bod IV. Záverečné ustanovenia) na Všeobecné obchodné podmienky Prima

banka Slovensko, a.s., podľa ktorých bodu 3.3.1 Osobný účet - Banka vedie bežné účty s produktovým
označením „Osobný účet“. Tento druh bežného účtu vedie banka iba fyzickým osobám - spotrebiteľom
nad18rokovveku.Poprivedeníbežnéhoúčtuposkytujebankamajiteľoviúčturôznedoplnkovébankové
produkty a služby určené bankou, ktorých rozsah a podmienky a ich zmeny sú predmetom zverejnenia.
Majiteľ účtu nesmie bežný účet využívať pre účely výkonu podnikateľskej činnosti. Úroky sú účtované
mesačne.

8. Podľa bodu 3.12 Nepovolené prečerpanie - Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom
platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi
bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu.
Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu

nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené
prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobru nepovoleného
prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej
sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.“ Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane. Výšku
sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ môže banka znížiť alebo zvýšiť.

9. Podľa žalobcom predložených „Úrokových sadzieb produktov“ je úrok pri nepovolenom prečerpaní
28,00% ročne.

10. Žalobca v žalobe uviedol, že suma 1333,05 eur predstavuje nepovolené prečerpanie účtu.

11. Podľa § 708 ods.1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

12. Vzhľadom na predmet podnikania žalobcu ako banky (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), súd

na daný zmluvný vzťah aplikoval aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, majúc za to, že žalovaný
má postavenie spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), keď pri uzatváraní zmluvy nekonal
ako podnikateľ.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v súlade s článkom 4. ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - „ hodnotenie nekalej povahy
podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na
jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto
podmienky sú zrozumiteľné“ , keďže je jeho transpozíciou.

15. Je teda zrejmé, že nekalosť možno skúmať vo vzťahu k cene/úhrade (a to aj k jej primeranosti)
za vedľajšie plnenie a bez obmedzenia vtedy, ak podmienky týkajúce sa ceny/úhrady nie sú vyjadrené
zrozumiteľne.

16. Podľa rozsudku ESD zn. C - 26/13 - Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom
zmysle, že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa
ktorej zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje
nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, abyzmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva
dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými
podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a

zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.

17. Na základe vyššie uvedeného súd zdôrazňuje, že jedným z najdôležitejších faktorov pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy je, či je zmluva transparentná. Transparentnosť zahŕňa, či je napísaná jasným
a zrozumiteľným jazykom, či je systematická, či je napísaná dostatočne veľkým a čitateľným písmom.

Transparentnosť však neznamená iba jasnosť a zrozumiteľnosť, zahŕňa v sebe aj určitú povinnosť
podnikateľa upozorniť na rôzne zmluvné dojednania.

18. Zásada transparentnosti a poctivosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok.
Treba teda uviesť, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky uplatniť,
avšak takáto aplikácia má nielen formálne obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Je treba zdôrazniť,

že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv
majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania
technickéhoavysvetľujúcehocharakteru,naopaknesmúslúžiťktomu,abydonichčastovneprehľadnej,
zložite formulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre
spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak

i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno
priznať právnu ochranu.

19. Zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb nevyplýva, že rôzne poplatky
účtované bankou budú vykazované na tomto účte tak, že vznikne nepovolené prečerpanie. V zmluve je

uvedené (čl. IV. ods. 2), že za poskytovanie produktov/služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky
podľa Sadzobníka poplatkov a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu. Avšak spotrebiteľ nebol
priamo v zmluve upozornený, že sa takýmto spôsobom môže dostať do nepovoleného prečerpania.
Z hľadiska transparentnosti zmluvy mala byť táto skutočnosť osobitne zvýraznená priamo v zmluve
(nie napr. len v Obchodných podmienkach), pretože aj spotrebiteľ, ktorý má na účte nulový zostatok a

účet nevyužíva sa časom dostane do nepovoleného prečerpania úročeného značným úrokom, čo súd
považuje za neprípustné obohacovanie zo strany banky.

20. Súd má teda za to, že v prípade poplatkov za poskytovaný balík služieb, by pri omeškaní s
ich splatnosťou patrili žalobcovi zákonné úroky z omeškania. Súd sa však nemôže stotožniť s tým,

že takýmto spôsobom vytvára žalobca nepovolený debetný zostatok na bežnom účte, ktorý úrokuje
vysokým úrokom vo výške 28 % ročne, napriek tomu, že klientovi žiadne peňažné plnenie vo forme
napr. úveru neposkytuje. Takáto zmluvná podmienka je teda v neprospech klienta - spotrebiteľa hrubo
nerovnovážna a preto neplatná a to aj napriek tomu, že v § 53 Občianskeho zákonníka uvedená nebola,
keďže tam uvedený výpočet je len demonštratívny.

21. Vyššie uvedenému záveru v súčasnom znení Občianskeho zákonníka korešponduje už výslovne
§ 53 ods. 4 písm. v), podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ
nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve

alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

22.Žalobcanepreukázalzmluvnédojednaniestránopovinnostižalovanéhoplatiťúrokyapoplatky,ktoré
boli vykonávané na ťarchu bežného účtu ako aj ich výšku. Od spotrebiteľa totiž nie je možné požadovať
poplatky a úroky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve.

23. Súd má tiež za to, že pre výšku týchto poplatkov tieto poplatky sú v rozpore s dobrými mravmi, tieto
poplatky majú sankčnú povahu, čo je neprípustné a ich hlavným cieľom je zvyšovanie zisku žalobcu.
Poplatkom nezodpovedná reálne protiplnenie. Zároveň žalobca nepreukázal (ale ani len netvrdil v
žalobe, kedy boli upomienky a výzva a či boli a akým spôsobom zasielané spotrebiteľovi) doručenie

týchto výziev, ktoré si účtoval. S poukazom na ust. § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností
nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Bolo povinnosťou žalobcu v žalobe tvrdiť a uviesť
aké upomienky si účtuje a kedy akým spôsobom ich zasielal žalovanému a následne aj tieto skutočnosti
preukázať. Uplatnenie si sumy vo výške upomienky vo výpise z účtu neznamená, že tieto upomienkya výzvy boli zaslané žalovanému. Zároveň s poukazom na ust. § 295 CSP súd môže vykonať dôkazy
v spotrebiteľských sporoch iba v prospech spotrebiteľa, preto súd nie je oprávnený vyzývať žalobcu
veriteľa, na predloženie týchto dôkazov.

24. Súd poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Prešov č.k. 9C/113/2015-51 zo dňa 15.10.2015,
ktoré bolo potvrdené Krajským súdom v Prešove sp. zn. 21Co/10/2016 zo dňa 24.11.2016, a ktorým súd
vyhlásil zmluvnú podmienku uvedenú v bode 3.12 VOP Prima banky a.s. za neplatnú pre neprijateľnosť.
KrajskýsúdvPrešove vbode20svojhorozhodnutiauvádza,žesúdprvejinštanciesprávnekonštatoval,

že uplatnený úrok žalobcu vo výške 28 % ročne pri nepovolenom prečerpaní má povahu neprijateľnej
zmluvnej podmienky podľa ust. § 53 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, keďže išlo o formulárovú
zmluvu s vopred určenými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny zo strany žalovanej.

25. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

26. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho,
pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

28. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

29. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

30. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

31. Žalobca si v žalobe celý nárok na zaplatenie sumy 1333,05 eur uplatnil titulom nepovoleného
prečerpania. Avšak nepreukázal dohodu (zmluvu) podpísanú stranami sporu, ktorá by takéto

ustanovenie obsahovala, že by bol spotrebiteľ informovaný o tom, že sa môže dostať do nepovoleného
prečerpania. Všeobecné obchodné podmienky nie sú podpísané spotrebiteľom. Pretože nebola dohoda
strán sporu o tom, že sa žalovaný môže účtovaním poplatkov dostať do nepovoleného prečerpania,
mohol súd nárok žalobu posúdiť iba titulom bezdôvodného obohatenia a nemôže žalobca ani v súvislosti
s takýmto neplatným dojednaním uplatňovať poplatky, resp. zmluvné úroky. Žalobcovi vznikol len nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka.

32. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

33. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v

čase rozhodovania o predmetnom nároku. V čase rozhodnutia súdu prvého stupňa bolo uvedené ust.
§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa platné a účinné a nebolo ešte ústavným súdom rozhodnuté o jeho
nesúlade s ústavou.34. Nárok na bezdôvodné obohatenie sa v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčuje v
dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a najneskôr v objektívnej trojročnej premlčacej dobe.

35. V prejednávanom prípade má nárok žalobca na vydanie bezdôvodného obohatenia svoj základ v
spotrebiteľskej zmluve. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci
deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia
sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor
bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, ako

aj desaťročnej v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu
bezdôvodného obohatenia skutočne došlo.

36. Ako je zrejmé z predložených výpisov z účtu, naposledy dňa 20.03.2014 žalovaný uskutočnil
výber hotovosti vo výške 230 eur. Následne si už žalobca účtoval iba poplatky a úroky. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalobcovi vznikol v predmetnej veci iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pre

začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby bol rozhodujúci deň, keď sa žalobca skutočne dozvedel,
že došlo na jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu a kto obohatenie získal. Najneskôr sa právo na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo. Dvojročná
subjektívna premlčacia doba však beží iba v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby. V predmetnej
veci došlo k poslednému bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného dňa 20.03.2014, kedy vybral

hotovosť 230 eur. Dvojročná subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť dňa 21.03.2014 a uplynula
najneskôr dňa 21.03.2016. Keďže žalobu žalobca podal na súde až dňa 02.06.2017, uplatnil nárok až
po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Súd vzhľadom na uvedené žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol.

37. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na to, že ku koncu marca 2014 bol zostatok na účte
žalovaného - 297,48 eur. Žalobca viedol tento účet ďalej, na ktorom účtoval iba poplatky a úroky, žiadne
kreditné operácie neboli uskutočnené, a v máji 2017 bola stav na účte - 1333,05 eur. Takéto plnenie
by nebolo možné priznať ako plnenie v rozpore s dobrými mravmi, keď žalobca vedie tri roky účet,
úročí debetný zostatok vysokým úrokom, kde účtuje iba poplatky, žiadne iné operácie vykonané neboli,

napriek tomu vedie účet a zvyšuje dlh žalovaného.

38. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. C.s.p., podľa
ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal v
tomto konaní úspech, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže však

žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.