Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 18, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/123/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816206873
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816206873.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: B. adresa na doručovanie: M., proti
žalovanému: M., o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 15.augusta 2017, č.k. 14C/101/2016-111, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX
zo dňa 02.10.2014, ktorú uzatvorila žalobkyňa so žalovaným, je neplatná. Žalovanému uložil povinnosť
nahradiť žalobkyni 100% trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 Obch. zákonníka,
§ 52 ods. 1, 3, 4, § 551 ods. 1 Obč. zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 zák. č. 129/2010 Z.z., § 39 Obč. zákonníka,
§5aods.1písm.a/,§2písm.b/zák.č.250/2007Z.z.Súdprvejinštanciemalzvykonanéhodokazovania

za preukázané, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi stranami je spotrebiteľskou zmluvou
a zároveň má aj charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 129/2010 Z.z. Vzťah, ktorý na
základe uvedenej zmluvy medzi stranami vznikol, je teda spotrebiteľským právnym vzťahom. Vzhľadom
na predmet konania súd prvej inštancie prednostne skúmal, či vo veci je daný naliehavý právny záujem
na neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. V uvedenej súvislosti konštatoval, že na základe Dohody o
zrážkach zo mzdy (iných príjmov) došlo k realizácii plnení v prospech žalovaného. Súd dospel k záveru,

že práve touto určovacou žalobou sa odstráni stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože
len súdom deklarovanou neplatnosťou predmetnej dohody môže následne žalobkyňa argumentovať vo
vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej nevykonával zrážky z jej mzdy, ku ktorým na jej základe
už došlo, a tým zároveň predišiel nutnosti vyvolania ďalšieho súdneho sporu na vrátenie plnení, ktoré si
žalovaný cestou tohto inštitútu vymohol od žalobkyne. Platná právna úprava (účinná aj v čase podpisu
napadnutej dohody) konkrétne ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z., umožňuje
zabezpečiť pohľadávku veriteľa (dodávateľa) zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere dohodou o zrážkach

zo mzdy a iných príjmov. Uvedený zabezpečovací prostriedok však možno použiť vtedy, ak sú zároveň
(kumulatívne) splnené tieto tri podmienky: 1. dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzavretá vo forme
osobitnej listiny, 2. spotrebiteľ musí byť poučený o dôsledkoch jej uzavretia a 3. spotrebiteľ musí mať
možnosť takúto dohodu odmietnuť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že napadnutá dohoda o
zrážkach zo mzdy bola vyhotovená ako osobitná listina. Bola podpísaná oboma zmluvnými stranami,
pričom každá z nich ju podpísala v rovnaký deň, ako podpísala aj zmluvu o revolvingovom úvere. Možno

preto konštatovať, že prvá podmienka z troch vyššie uvedených bola splnená. Zvyšné dve podmienky
vyžadujú priamu interakciu dodávateľa so spotrebiteľom pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy,
kde musí byť spotrebiteľ zo strany dodávateľa podrobne poučený o tom, čo presne pre neho uzavretiedohody o zrážkach zo mzdy znamená, resp. aké povinnosti mu z nej vyplývajú a zároveň mu musí
byť daná možnosť odmietnuť takúto dohodu, pričom to nesmie mať vplyv na samotný hlavný záväzok,
vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Znenie napadnutej dohody o zrážkach zo mzdy budí dojem, že bola

osobitne dojednaná. Obsahuje vyhlásenie dlžníka, že si je vedomý, že uzavretie Dohody je dobrovoľné
a tiež poučenie o tom, že dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto Dohody tým, že ju nepodpíše.
Zároveň je v dohode uvedené aj poučenie o dôsledkoch jej uzavretia. Súd konštatuje, že k
takýmto písomným vyhláseniam musí pristúpiť aj skutočná praktická realizácia toho, čo je v konkrétnej
dohode o zrážkach zo mzdy deklarované. Z výpovede žalobkyne však vyplynulo, že v skutočnosti sa tak

nestalo. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola žalobkyni riadne samostatne predložená, nebola podrobne
oboznámená s jej obsahom ani s podmienkami a dôsledkami jej podpisu, resp. jej nebola ani výslovne
daná možnosť uvedenú dohodu nepodpísať. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nemožno konštatovať,
že dohoda je individuálne dojednaná, pokiaľ dodávateľ navodí situáciu, že spotrebiteľ nemá dostatočný
čas a priestor, aby sa s jej podmienkami riadne a včas oboznámil. Naopak predloží mu všetky listiny
potrebné na uzatvorenie zmluvy naraz a hoci ho k podpisu nenúti, či nenavádza, snaží sa ho dostať do

časovej tiesne a zároveň v ňom vyvoláva dojem, že všetko je v poriadku, ničím sa netreba podrobne
zaoberať, stačí to len podpísať a dostane peniaze. Takýto postup žalovaného podľa názoru súdu svedčí
skôr o tom, že sa snažil skryť dohodu o zrážkach zo mzdy medzi ostatný obsah zmluvného vzťahu, tak
aby ich žalobkyňa podpísala bez toho aby sa nimi podrobnejšie zaoberala, či vôbec o nich vedela. Súd
prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že návrh na uzavretie dohody o

zrážkach zo mzdy bol žalobkyni predložený takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa
jej ako spotrebiteľovi poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho tiež
zrejmé, čo pre ňu bude znamenať uzavretie takejto dohody. Pokiaľ žalovaný takto nepostupoval, neboli
splnené všetky podmienky, ktoré pre platnosť dohody o zrážkach zo mzdy slúžiacej na zabezpečenie
pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľského úveru vyžaduje ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č.

250/2007 Z.z. A keďže tieto podmienky neboli splnené, napadnutá dohoda o zrážkach zo mzdy
je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná pre jej rozpor so zákonom. Súd prvej inštancie preto
v celom rozsahu žalobe vyhovel a určil jej neplatnosť. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.
1, § 262 ods. 1, 2 CSP, vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v plnom rozsahu úspešná, a preto jej priznal
proti žalovanému nárok na náhradu 100% trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným

rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku vyšším súdnym úradníkom.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. Mal za to, že závery súdu prvej inštancie sú v
rozpore s vykonaným dokazovaním a odporujú právnej úprave. Poukazoval na to, že žalobca podpísal

dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá skutočnosť nebola sporná. Otázka, ktorá bola pre rozhodnutie
súdu podstatná, súvisela s tým, či poučenie obsiahnuté v dohode o zrážkach zo mzdy je alebo
nie je postačujúce. V tejto súvislosti uviedol, že ak by žalovaný vykonal poučenie zodpovedajúce
§ 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. len v ústnej forme, potom tento verbálny spôsob
poučenia je nepreukázateľný. Jediným spôsobom ako dodávateľ môže preukázateľne splniť poučovacie

a vysvetľovacie povinnosti podľa uvedeného zákona je písomná forma. Pri posúdení toho, či žalovaný
ako dodávateľ splnil uvedené, sa súd prvej inštancie obmedzil na konštatovanie, že nebolo preukázané,
že by žalobcovi bolo dostatočne prezentované to, že návrh na uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy
nemusí prijať. Žalovaný uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je koncipovaná tak, že informácia o
tom, že k jej uzavretiu nemusí dôjsť, je v úvode dohody a zvýrazneným písmom. Poučenie sa nachádza

priamo v úvode, je zvýraznené, a teda na prvý pohľad zrejmé, nejde o text schovaný v zadnej časti
zmluvy. Obdobne aj poučenie o dôsledkoch uzatvárania dohody je uvedené v úvodnej časti. Súd prvej
inštancie sa dôsledne obsahom dohody nezaoberal, skôr je zrejmé, že nad rámec zákonnej požiadavky
formulujetaképodmienkypreuzavretiedohody,ktorénemajúvžiadnomzákoneoporu.Jezrejmé,žeiná
forma poučenia by bola nepreukázateľná, pretože by mohlo ísť len o formu verbálnu a jej preukazovanie

by bolo v rovine tvrdení strán. Pristúpiť k uzavretiu dohody a následne sa domáhať zbavenia svojej
zaviazanosti z dohody presahuje rámec ochrany spotrebiteľa. Podstata ochrany spotrebiteľa je vo
vyrovnávaní postavenia strán, nie v tom, že sa spotrebiteľ zbavuje ním dobrovoľne prevzatých záväzkov.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku.

Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania. K odvolaniu žalovaného, v rámci
ktorého obhajuje neprijateľnosť, a tým aj platnosť dohody o zrážkach zo mzdy, uviedla, že tá skutočnosť,
že žiadny právny predpis v čase, kedy malo dôjsť k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy nevylučoval
uplatniteľnosť dohody o zrážkach zo mzdy v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov neznamená,že prípadne takéto zmluvné dojednania (dohoda o zrážkach zo mzdy) nemôže byť posúdené a
vyhodnotené ako neprijateľná zmluvná podmienka, pokiaľ je takýto záver odôvodnený tým, že zmluvné
dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Mala za to, že vždy je dôležité skúmať, či konkrétne zmluvné dojednanie, aj keď má
základ v zákone, nespôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa a či nie je teda svojou
povahou neprijateľnou podmienkou. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola vopred pripravená listina k
zmluve pripravenej žalovaným, pričom uvedená dohoda nebola so žalobkyňou osobitne dohodnutá a
žalobkyňa nebola s jej obsahom oboznámená a nebola (viď. zápisnica z pojednávania). Spotrebiteľ v

rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov vystupuje ako slabšia zmluvná strana, ktorá nedisponuje
s takými odbornými znalosťami a informáciami o jednotlivých právnych, či iných inštitútoch, ktoré sú
obsahom samotných zmlúv a ich príloh ako samotný dodávateľ. Z uvedeného možno logicky vyvodiť, že
žiadnym, resp. nedostatočným oboznámením spotrebiteľa o dôsledkoch podpisu dohody o zrážkach zo
mzdy, vzniká zásadný nepomer vo vzniknutom občiansko-právnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa.
Okrem toho, že dohoda je v rozpore s vôľou žalobkyne, je ako zmluvná podmienka aj v rozpore s

§ 53 ods. 1 Obč. zákonníka, keďže ide o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnosť inštitútu dohody o zrážkach zo
mzdy v spotrebiteľských právnych vzťahoch je založená primárne na skutočnosti, že veriteľovi umožňuje
obísť ex officio kontrolu jeho nároku, pričom môže dochádzať (a dochádza) k nezákonným zásahom
do majetkovej sféry spotrebiteľa a tento nemôže daným zásahom efektívnym spôsobom zabrániť.

Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy
strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky dodávateľa bez súdnej kontroly nárokov
uplatnených dodávateľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez reálnej možnosti spotrebiteľa
zamedziť ich vykonávaniu v nezákonnom rozsahu. Platná právna úprava v čase podpisu zmluvy o
úvere a jej príloh nezakazovala priamo použitie dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho

inštitútu pri spotrebiteľských zmluvách, avšak pri spotrebiteľských zmluvách je potrebné brať v úvahu
aj ich charakter, ako aj špecifické postavenie zmluvných strán. Považoval za potrebné tiež poukázať
na skutočnosť, že ak chce žalovaný dosiahnuť, aby mu žalobkyňa plnila pohľadávku zo zmluvy o
úvere, je potrebné, aby o výške tohto plnenia rozhodoval jedine príslušný súd v súlade s príslušnými
právnymi predpismi, a aby o výške plnenia nemohol rozhodovať iba samotný žalovaný na základe svojej

subjektívnej predstavy.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúma vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o žalobe
žalobkyne, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222

CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a na doplnenie uvádza:

6.Podľa§37ods.1Obč.zákonníkaprávnyúkonsamusíurobiťslobodneavážne,určiteazrozumiteľne;

inak je neplatný.

7. Podľa § 39 Obč. zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

8. Podľa § 551 ods. 1 Obč. zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou
medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky
pri výkone rozhodnutia.

9. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/20074 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014

neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto
dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a
mal možnosť ju odmietnuť.10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným dohodu o zrážkach zo mzdy č.
XXXXXXXXXX zo dňa 02.10.2014. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok

zo mzdy žiadosťou zo dňa 15.12.2014. Žalobkyňa sa podanou žalobou súdu prvej inštancie domáha
určenia neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Súd prvej inštancie predmetnej žalobe
vyhovel, keď po vykonanom dokazovaní zistil, že z tohto nevyplýva, že návrh na uzavretie dohody o
zrážkach zo mzdy bol žalobkyni predložený takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že
sa jej ako spotrebiteľovi poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh a aby bolo z neho

tiež zrejmé, čo pre ňu bude znamenať uzavretie takejto dohody.

11. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy, slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné
uspokojenie, a to na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá musí mať písomnú formu, inak je
neplatná. Keďže ide o dvojstranný právny úkon, dohoda o zrážkach zo mzdy musí spĺňať všeobecné
náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. tento úkon musí byť urobený

slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a to pod následkom neplatnosti. Obsahom dohody je súhlas
dlžníka, aby platca z jeho mzdy po splatnosti pohľadávky vykonával zrážky vo vopred určenej výške a
vyplácal ich veriteľovi Účinnosť dohody nastáva okamihom, kedy je predložená platcovi mzdy dlžníka,
ktorý síce nie je účastníkom tejto dohody, je však podľa zákona povinný na základe dohody vykonávať
od okamihu predloženia zrážky a vyplácať ich veriteľovi až do úplného uspokojenia pohľadávky. Musí

pri tom dbať, aby zrážky neboli zrážané nad výšku, ktorú pripúšťa zákon a pri prípadnom poklese mzdy
dlžníka ich v zodpovedajúcom rozsahu znížiť. Ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka teda
zamestnávateľovi dlžníka úplne jasne ukladá povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy svojho zamestnanca
a poukazovať ich veriteľovi potom, čo mu bola dohoda predložená, bez toho, že by bolo treba z jeho
strany tento záväzok veriteľa a dlžníka akoukoľvek formou akceptovať.

12. Odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej sa vnútroštátne orgány
aplikácie práva majú vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, teda výklad v súlade
so Smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „smernica“) tak, aby sa zabezpečil reálny účinok smernice bez ohľadu na to, či

ustanovenie použité pri výklade majú priamy účinok. Aplikácia smernice, založená na eurokonformnej
interpretácii vnútroštátneho práva, tak môže byť použitá vo všetkých horizontálnych aj vertikálnych
sporoch. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany, zavedený smernicou, z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti; táto situácia ho vedie k pristúpeniu na

podmienky,vopredpripravenépredajcombeztoho,abymoholvplývaťnaichobsah.Scieľomzabezpečiť
úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor EÚ viackrát zdôraznil, že tento nerovný
stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom, nezávislým od samotných zmluvných strán.
Preto inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na
základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľnej
zmluvnej podmienky bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd za každých okolností
ohľad. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretej dohody

o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice jej úžitku. Žalovaný v tomto smere neuviedol žiadne
relevantné protiargumenty, keďže v prípade určenia neplatnosti tohto zabezpečovacieho inštitútu sa
prestanú realizovať samotné zrážky zo mzdy žalobcu.

13. Ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka umožňuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky písomnou dohodou medzi veriteľom a
dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Aj pre túto dohodu platia všeobecné ustanovenia o
právnych úkonoch (§ 34 a nasledujúce OZ).

14. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom

akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená.15. Pokiaľ súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď mal za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola
so žalobkyňou individuálne dojednaná, žalobkyňa nebola podrobne oboznámená s jej obsahom, ani s
podmienkami a dôsledkami jej podpisu, resp. jej nebola ani výslovne daná možnosť uvedenú dohodu

podpísať, odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie stotožňuje. Ako vyplýva z obsahu spisu,
predovšetkým z výpovede žalobkyne v rámci výsluchu pred súdom prvej inštancie, pri uzatváraní zmluvy
o úvere si žalobkyňa nebola vedomá toho, že podpisuje dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalovaný pred
súdom prvej inštancie nevyvrátil tvrdenia žalobkyne, že: „v kancelárii už mali všetky papiere pripravené.
Zdržala som sa tam iba chvíľu cestou z práce. Aj agentka žalovaného sa ponáhľala a že tiež musí

niekam odísť. Zmluvy som si zbežne pozrela, nečítala som ich. Chcela som si ich zobrať domov,
že si ich v kľude prečítam, ona mi povedala, že to netreba... Keď mi začali zrážať zo mzdy zostala
som prekvapená, bola som presvedčená, že som nič také nepodpísala...“. Žalovaný v konaní žiadnym
spôsobom nepreukázal, že žalobkyni poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, aké dôsledky má
uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej
inštancie zastáva názor, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola so žalobkyňou individuálne dojednaná,

nebola podrobne oboznámená s jej obsahom a ani s podmienkami a dôsledkami jej podpisu. Bola
uvedenádočasovejtiesneazároveňvnejbolvyvolanýdojem,ževšetkojevporiadkuaničímsanetreba
podrobne zaoberať. V spore identifikovaná dohoda o zrážkach zo mzdy (ktorá bola naviac žalobkyni
predložená v rovnaký deň ako zmluva o revolvingovom úvere), bola tak medzi stranami uzatvorená za
účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného vyplývajúceho zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa

zákona č. 120/2010 Z. z. Ide o formulár, ktorého znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného
veriteľa bez individuálneho dojednania, ktorý na základe neho uplatnil u zamestnávateľa žalobkyne
vykonávanie zrážok zo mzdy, čím je žalobkyňa priamo ohrozená vo svojej majetkovej sfére, keďže mzda
predstavuje zdroj jej príjmu. Žalovanému sporná dohoda umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne
siahnuťnamajetokdlžníka(žalobkyne)beztoho,abyžalovanýmpožadovanápohľadávkavočižalobkyni

prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti a žalobkyňa je tak vystavená neprimeranému konaniu zo
strany dodávateľa, čím reálne dochádza k narušeniu sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami
v neprospech práv žalobkyne ako spotrebiteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy tak umožňuje obísť
dôležitý prvok Úniového práva, a to ex offo, súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné

poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekomfornom procese zrážok zo
mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť súd musí brať zreteľ.

16. Systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS má pôvod v tom, že spotrebiteľ je v

porovnaní s dodávateľom v nevýhodnejšom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, ktorá situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez
toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006,
Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 37). Súdny dvor

preto s cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou viackrát zdôraznil, že tento
nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných
strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 27;
Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 39).
Možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu, predstavuje vhodný prostriedok na

dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice 93/13 /
EHS, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na
dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci
účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z

21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27,
ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 41). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie
prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej
užitočného účinku.

17. Pokiaľ teda súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených skutočností žalobe vyhovel, odvolací
súd jeho závery považuje v celom rozsahu za správne, v nadväznosti na čo, je vecne správne aj
rozhodnutie v časti o trovách konania.18. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa. Odvolací súd preto rozhodol,
že žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

19. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).