Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. máj 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25Csp/98/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117210519
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117210519.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: S. H., J..

XX.XX.XXXX, G. P. XXX, v konaní právne zastúpená S.. S. S., M. N. N. I. N.Í., H. XXX/XX, proti
žalovanému: D., N.. V.. Q.. I. X.Á., F.: XX XXX XXX, S. J. XX, G., v konaní právne zastúpený M. H. O.
S., N.. N. V.. Q.., X. XX, G., v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zamieta,

II. určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX, v

ktorej je uvedený administratívny poplatok, je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná,

III. určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o zabezpečení splátok úveru č. XXXXXXXXX z
XX.XX.XXXX, v bode 1.2: „Zákazník sa zväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1 zaplatí
Poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške XXX,XX Eur. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v
XX-tich pravidelných splátkach, a to v XX-tich týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške
X,XX Eur a poslednú splátku vo výške X,XX Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej

v zmluve o spotrebiteľskom úvere“, je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná,

IV. náhradu trov konania stranám konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala, aby súd vydal
rozsudok, ktorým by zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške XXX,XX Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške X % ročne zo sumy XXX,XX Eur, od druhého dňa po doručení
žaloby žalovanému, do zaplatenia. Taktiež žiadala súd, aby určil, že zmluvná podmienka v Zmluve
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej je uvedený administratívny

poplatok, a zmluvná podmienka v Zmluve o zabezpečení splátok úveru č. XXXXXXXXX, zo dňa
XX.XX.XXXX, v bode 1.2: „Zákazník sa zväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1 zaplatí
Poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške XXX,XX Eur. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v
XX-tich pravidelných splátkach, a to v XX-tich týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške
X,XX Eur a poslednú splátku vo výške X,XX Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej
v zmluve o spotrebiteľskom úvere“, sú neprijateľné a z tohto dôvodu neplatné. Zároveň žiadala priznať
náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným dňa XX.XX.XXXX uzatvorila Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. V predmetnej zmluve je uvedená výška RPMN XX,XX %, avšak
v skutočnosti je RPMN pri tomto úvere ďaleko vyššia. Žalovaný do výpočtu RPMN nezahrnul poplatokza zabezpečenie splátok úveru, aj keď tento má akcesorickú povahu vo vzťahu k hlavnému predmetu
plnenia a navzájom spolu súvisia. Ak by žalovaný sporný poplatok do výpočtu RPMN zahrnul, vyšla
by mu hodnota RPMN XXX,XX %. Žalobkyňa teda úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. O

skutočnosti, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil, sa dozvedela od L. J. Q. Q. N. E. dňa
XX.XX.XXXX, kedy sa na neho obrátila so žiadosťou o poradenstvo ohľadom úverov od žalovaného.
Až vtedy sa dozvedela, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky povinné náležitosti, čo
spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nakoľko sa dostala do finančných problémov, vo finančnej tiesni
bola nútená prijať aj neprimerané podmienky žalovaného. Neprimerané poplatky však len zväčšili
jej finančnú tieseň a nedokázala posúdiť neprijateľnosť poplatkov. Neprimerané poplatky obchádzajú
neprimerané úroky. Administratívny poplatok nie je podmienkou individuálne dojednanou, pretože z
formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere je nesporné, že spotrebiteľ nemôže ovplyvniť jej obsah, aj
keď má možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Dôvodom neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky je jej neurčitosť v predmete plnenia. V zmluve sa
nenachádza predmet vedľajšieho plnenia, iba cena vedľajšieho plnenia, t. j. administratívny poplatok.
Zákon vyžaduje, aby bola zmluva vyhotovená v písomnej forme, a teda sa nedá dodatočne určovať
predmet plnenia spojený s administratívnym poplatkom. Plnenie za predmetnú zmluvnú podmienku
je plnením, ktoré nie je v záujme spotrebiteľa, ale slúži výhradne záujmom veriteľa. V tejto súvislosti

žalobkyňa poukázala na rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. XC X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX;
rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. XC XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX; rozsudok Okresného súdu
Prešovč.k.XXCXX/XXXXzodňaXX.XX.XXXX;rozsudokOkresnéhosúduPrešovč.k.XXCX/XXXXzo
dňaXX.XX.XXXX;rozsudokOkresnéhosúduPrešovč.k.XXCXX/XXXXzodňaXX.XX.XXXX;rozsudok
OkresnéhosúduPrešovč.k.XXCXXX/XXXXzodňaXX.XX.XXXX;rozsudokOkresnéhosúduPrešovč.

k. XXC XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX; rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. XXC XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX; rozsudok Okresného súdu Košice II. č. k. XXC XX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX; rozsudok
Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. XC XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX; rozsudok Okresného
súdu Revúca č. k. XCb XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská
Bystrica č. k. XXCob XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX; rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica č. k.

XXCob XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a uznesenie Krajského súdu Nitra č. k. XCo XX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX.

4. Žalobkyňa uviedla, že odmena za zabezpečenie splátok úveru je neprimeraná a odporuje dobrým
mravom. V skutočnosti nebola oboznámená s možnosťou splácať úver inou formou. Iba nepatrnú

časť odmeny inkasuje obchodný zástupca, ktorý zabezpečuje kompletný servis tejto služby a zvyšnú
časť, približne XX %, používa žalovaný na neznámy účel. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je
napriek svojmu zavádzajúcemu názvu zmluvou, ktorá zakladá povinnosť obchodného zástupcu osobne
vyberať týždenné splátky za poskytnutý úver primárne v domácnosti dlžníka, alebo na inom dohodnutom
mieste. Táto služba je poskytovaná za odplatu vo výške XX,X % z poskytnutej istiny úveru. Poplatok

za zabezpečenie splátok úveru je neprijateľný, pretože je netransparentný, neurčitý a neprimerane
prevyšuje náklady na službu spojenú s hotovostným inkasovaním splátok. Žalovaný týmto poplatkom
obchádza správny výpočet RPMN, čím dochádza ku klamaniu spotrebiteľa a nekalej obchodnej praktike.

5. Žalovaný do zmluvy o zabezpečení splátok úveru zakomponoval odplatu, ktorá nebola individuálne

dohodnutá. Výška poplatku nezávisí od trasy, ktorú musí obchodný zástupca žalovaného absolvovať,
ale paradoxne od výšky poskytnutého úveru.

6. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia
vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že žaloba bola na Okresný súd podaná na dňa XX.XX.XXXX.

Žalovaný uplatňuje svoju námietku premlčania z dôvodu, že všetky plnenia poukázané žalobkyňou
žalovanému boli poukázané pred viac ako dvoma rokmi pred podaním žaloby na súd. Žalobkyni uplynula
subjektívna aj objektívna lehota na uplatnenie nároku podľa § 107 Občianskeho zákonníka. V časti o
určenie neprijateľných zmluvných podmienok považoval žalovaný predmetnú žalobu za neprípustnú pre
rozpor s § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Žalovaný trval na tom, že všetky ním používané

zmluvy sú platné a majú všetky náležitosti stanovené príslušnými právnymi predpismi.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so zmluvou o úvere, potvrdením o splatení spotrebiteľského
úveru, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:8. Žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol v prospech žalobkyne spotrebiteľský úver vo

výške XXX Eur. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba vo výške XX,XX % (XX,XX Eur)
a administratívny poplatok vo výške XX,XX Eur. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť
žalovanému, predstavovala sumu XXX,XX Eur. Zároveň došlo k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečení
splátok úveru, podľa ktorej mala žalobkyňa zaplatiť žalovanému za službu spočívajúcu v preberaní
splátok odmenu vo výške XXX,XX Eur. Spolu teda mala žalobkyňa za sumu XXX Eur zaplatiť

žalovanému sumu XXX,XX Eur (XX %). Žalobkyňa žalovanému uhradila sumu XXX,XX Eur. Žalobkyňa
mala predmetný úver zaplatiť v XX-tich týždenných splátkach vo výške X,XX Eur, pričom posledná
splátka mala byť vo výške X,XX Eur.

9. V predloženej karte splátok bolo uvedené, že žalobkyňa splatila spotrebiteľský úver dňa XX.XX.XXXX,
pričom na sumu XX,XX Eur jej bola poskytnutá zľava.

10. Žalobkyňa tvrdila, že o tom, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, sa dozvedela od L. J.
Q. Q. N. E. v mesiaci S. XXXX. Svoje tvrdenie preukázala potvrdením od tohto združenia.

11. Predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere je potrebné posúdiť podľa právnych noriem účinných

v čase jej uzatvorenia. Pokiaľ ide o všeobecný právny predpis, je ním Občiansky zákonník, v znení
účinnom od 01.03.2012 do 30.09.2013.

12. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len OZ),
právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniasapremlčízadvarokyododňa,keďsaoprávnený

dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

13. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

14. Podľa § 107 ods. 3 OZ, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť
všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník
mohol premlčanie namietať.

15. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

16. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

18. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

20. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti22. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

24. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že strany konania dňa XX.XX.XXXX uzatvorili zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške XXX Eur, ktorý
sa žalobkyňa zaviazala splatiť v XX-tich týždenných splátkach. Žalobkyňa dňom XX.XX.XXXX uhradila

žalovanému z tejto zmluvy sumu XXX,XX Eur a na sumu XX,XX Eur dostala zľavu.

26. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a vzhľadom na žalovaným tvrdené uplynutie
subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehoty, súd prioritne skúmal, či táto námietka zo strany žalovaného
je dôvodná.

27. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ako majetkové právo sa premlčuje v zákonom
stanovenej 3-ročnej alebo 10-ročnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v
rámci ktorej plynie 2-ročná subjektívna premlčacia lehota podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pričom objektívnu premlčaciu lehotu presiahnuť nemôže.

28. Čo sa týka subjektívnej premlčacej lehoty, súd má za nepochybné, že uplynula subjektívna
premlčacia doba. Aj keď subjektívna premlčacia lehota podľa zákona plynie od doby, kedy sa oprávnený
subjektdozvedelobezdôvodnomobohatenípovinnéhosubjektuajehovýške,tútovedomosťjepotrebné
odvíjať od toho, kedy žalobca získal vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť

bezdôvodné obohatenie. Vôbec teda nie sú relevantné jeho právne znalosti (platí zásada neznalosť
zákona neospravedlňuje), teda nie je podstatné, či vedel o príslušnej právnej úprave alebo judikatúre
súdov, a teda či bol subjektívne schopný posúdiť uvedené skutkové okolnosti. Tento právny názor
vyplýva priamo z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX: to, kedy sa oprávnený
dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno

právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec
relevantné. Podobné názory prezentujú rozsudky Najvyššieho súdu ČR XXOdo XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, XXCdo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, XXCdo XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a
XXCdo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

29. Vychádzajúc z tohto právneho názoru sa potom žalobkyňa o skutkových okolnostiach dozvedela
najneskôr zaplatením poslednej splátky, a to dňa XX.XX.XXXX. Od tejto doby jej začala plynúť
subjektívnapremlčacialehota,ktoráuplynuladňaXX.XX.XXXX.Jeirelevantné,kedysižalobkyňazačala
zisťovať bližšie informácie ohľadom spotrebiteľského práva a kedy danú skutkovú situáciu mala právne
posúdenú. To, kedy žalobkyňa tvrdí, že si vec nechala právne posúdiť, tak relevantné byť nemôže,

pretože žalovaný v takomto prípade nemá žiadnu obranu a začiatok plynutia premlčacej lehoty by
závisel iba od tvrdenia žalobkyne. Bolo by teda nepreukázateľné, či sa žalobkyňa o právnom posúdení
nedozvedela skôr a zároveň by nebolo zrejmé, prečo si žalobkyňa nenechala vykonať právne posúdenie
už oveľa skôr. Podľa súdu je preto irelevantné aj potvrdenie od občianskeho združenia, ktoré žalobkyňa
v tomto konaní predložila.

30.Priposúdenímomentuzačatiaplynutiadvojročnejsubjektívnejpremlčacejlehotysisúdosvojilprávny
záver, ktorý vyplynul z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. XXCo XXX/XXXX-XXX
zo dňa XX.XX.XXXX. Súd v tomto rozsudku uviedol nasledovné: „Pre uplatnený nárok založený na
bezdôvodnom plnení nad rámec poskytnutej istiny úveru, sú podstatné tri zložky, o ktorých musela

navrhovateľka vedieť, aby na jej strane mohlo byť usudzované na vedomosť o bezdôvodnom obohatení:
1. vedomosť o tom, že v dôsledku neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je poskytnutý
úver bezúročný a bez poplatkov, teda vedomosť o obsahu práva,
2. vedomosť o obsahu zmluvy, teda, že zmluva údaj o RPMN neobsahuje,3. vedomosť o tom, že zo strany navrhovateľky došlo k plneniu na úroky a poplatky, teda v zásade nad
rámec poskytnutej istiny.
Ad 1. Vedomosť o obsahu práva je ovládaná zásadou „Neznalosť práva neospravedlňuje.“ Znalosť práva

sa u jeho adresátov nevyvrátiteľne predpokladá a inak tomu nemôže byť ani v prípade posudzovania
jeho znalosti ako východiska pre vedomosť o bezdôvodnom obohatení. Za okamžik vzniku skutočnej
vedomosti o obsahu práva je potrebné považovať deň účinnosti právneho predpisu.
Ad 2. Vedomosť o tom, že zmluva neobsahuje údaj o RPMN je potrebné na strane navrhovateľky
viazať k okamžiku podpisu zmluvy. Podpis predstavuje prejav súhlasu s písomným právnym úkonom.

Ako prejav súhlasu teda logicky zahŕňa aj prejav znalosti obsahu. I keď sa z hľadiska skutočného
priebehu kontraktačných procesov jedná aj v uvedenom závere často o domnienku, je jej vyvratiteľnosť
založená na skutkovom omyle o obsahu zmluvy. Jeho danosť však z tvrdení navrhovateľky nevyplýva.
Pre uvedené zložky vedomia oprávneného o bezdôvodnom obohatení platí, že aj pri posudzovaní
skutočnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení v zmysle § 107 ods. 1 OZ je potrebné vychádzať z normatívnych konštrukcií

právnych domnienok a nimi predpokladaný stav je potrené považovať za daný aj z hľadiska skutočnej
vedomosti oprávneného. Len v prípade vyvrátiteľnej právnej domnienky možno uvažovať o tvrdení a
dôkaze opaku.
Ad 3. Pre posúdenie okamžiku vzniku vedomosti navrhovateľky o tom, že odporcovi uhrádza platby
nad rámec poskytnutej istiny je významné, kedy navrhovateľka preukázateľne získala informácie, na

základe ktorých si mohla urobiť dostatočný úsudok o tom, že jej platby titulom predmetnej úverovej
zmluvypresiahlivúhrnevýškuistinyúveruposkytnutejzostranyodporcu.Tým,žesplátkyúveruuhrádza
sám dlžník v jemu známej výške, je možné úsudok o okamžiku zaplatenia sumy zodpovedajúcej istine
urobiť na základe jednoduchého matematického výpočtu. Preto sa dlžník musí dozvedieť o tom, že platí
veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny súčasne s okamžikom, kedy uhradí splátku, ktorou poskytnutú

istinu prvý krát preplatí.
Vzhľadom na uvedené nebol správny záver okresného súdu, že navrhovateľka sa o bezdôvodnom
obohatení na strane odporcu dozvedela až pri návšteve právneho zástupcu. Vedomosť dlžníka o
bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru, ktorý bol bezúročný a bez
poplatkov v dôsledku sankcie zakotvenej v právnej úprave spotrebiteľských úverov, vzniká v zásade v

okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny“.

31. Pre úplnosť súd dodáva, že proti vyššie citovanému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne podala
žalobkyňa ako spotrebiteľka dovolanie, ktoré však Najvyšší súd SR uznesením č. k. XCdo XXX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX odmietol pre neprípustnosť. Nezistil totiž, aby sa súd svojim rozhodnutím odklonil

od doterajšej súdnej praxe.

32. Vzhľadom na úspešne vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného súd nemohol priznať
žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto žalobu v tejto časti zamietol.

33. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

34. Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi

bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

35. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie č. U.-XXX/XX, existencia „značnej nerovnováhy“

nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej podmienky, mali
na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej transakcie, ale môže
vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom
sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných vnútroštátnych predpisov, čiuž formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, prekážky v ich
výkone alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú,
na spotrebiteľa

36. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie č. U.-XX/XX, článok 4 ods. 2 smernice 93/13
sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci
samej, požiadavka, podľa ktorej zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa
má chápať tak, že stanovuje nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná

a zrozumiteľná, ale aj to, aby zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny
cudzej meny, na ktorý sa odvoláva dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom
a mechanizmom stanoveným ostatnými podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento
spotrebiteľ schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré
z toho pre neho vyplývajú.

37. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie č. U.-XXX/XX, článok 3 ods. 1 smernice sa má
vykladať v tom zmysle, že:
- pojem „značná nerovnováha“ k škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych
právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom
posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy

nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa zdá,
že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska
prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu
nekalých podmienok,
- na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery [dobrej viery - neoficiálny

preklad]“, treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a
rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s takouto podmienkou po
individuálnom dojednaní.

38. Podľa článku 16 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zákazník súhlasí s tým, že práva K. z tejto Zmluvy,

vrátane vyberania splátok dlžnej sumy, môže v mene K. uplatniť oprávnený zamestnanec K. alebo
oprávnený obchodný zástupca K..

39. Žalovaný poukazoval na to, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení neprijateľných
zmluvných podmienok. Súd však vychádzal z toho, či žalobkyňa ako spotrebiteľka má naliehavý právny

záujem na určení neprijateľných zmluvných podmienok a tento jej vyplýva z § 3 ods. 3 a 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. XNdc XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré uvádza: „Právo súdu vysloviť v konkrétnom prípade
neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku
zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. CSP len s účinkami

inter partes. Súd taktiež poukazuje na uznesenie Krajského súdu Prešov č. k. XXCo/XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, ktoré uvádza: „Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované
existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj
k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná
podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to,

kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú, t.j. či tak činí pred vstupom
do zmluvného vzťahu s dodávateľom, počas jeho trvania, alebo až následne. Danosť právneho záujmu
na zabezpečení právnej istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami nie je
časovo limitovaná."

40. Čo sa týka neprijateľných zmluvných podmienok, žalobkyňa súdu predložila rozsudok Krajského
súdu v Prešove č. k. XXCo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý sa zaoberá aj problematikou,
ktorú žalobkyňa napáda svojou žalobou. Krajský súd v tomto rozsudku uviedol, že podľa záverov
odvolacieho súdu je právne bezvýznamné aká terminológia sa použije na označenie platby za
zabezpečenie splátok úveru (odmena/poplatok). Dôležité je, že ide o plnenie za doplnkovú službu,

ktorou žalovaný prostredníctvom svojich zástupcov v hotovosti inkasuje splátky spotrebiteľského úveru.
Z materiálneho hľadiska ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok. Problémom a
dôvodom neprijateľnosti poplatku je jeho netransparentnosť a neprimeraná výška, výrazne presahujúca
náklady žalovaného na uvedenú doplnkovú službu a obchádzanie skutočných úrokov a skutočnejRPMN. Ak by poplatok bol zahrnutý v RPMN, jej celková výška by bola omnoho vyššia ako bolo
uvedené. Uvedený poplatok sa totiž svojím rozsahom približuje súčtu úrokov a administratívneho
poplatku, pričom v niektorých prípadoch aj tento súčet prevyšuje. Ak poplatok za zabezpečenie splátok

úveru podstatne a v rozpore s akoukoľvek logikou neprimerane prevyšuje náklad na doplnkovú službu,
ktorej plnením korešponduje, ide o exces pri používaní inštitútu poplatku. Krajský súd ďalej uviedol,
že nielen s poukazom na vyššie uvedené, ale aj na všetky doposiaľ známe skutočnosti v oblasti
praktík žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného sa evidentne jedná o
cielene vytvorenú konštrukciu, ktorá sleduje jediný cieľ, a to dosiahnuť vyššie protiplnenie za poskytnutie

peňažných prostriedkov oproti tomu, aké by žalovaný získal z úrokov formálne uvedených v zmluve.
Poplatky spolu s úrokmi cca XX %, ktoré požaduje žalovaný od žalobcu ako spotrebiteľa, prevyšujú
spoločensky akceptovateľnú výšku. Takéto konanie žalovaného je však už obchádzaním zákona v
zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

41. Súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného, že žalobkyňou napádané zmluvné podmienky

predstavujú také cenové dojednania, ktoré nemôžu byť predmetom prieskumu.

42. Ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba podľa súdu vykladať v súlade s článkom 4.
ods.2SmerniceRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,
podľa ktorého „hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu

zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným
spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné“, keďže je jeho transpozíciou. Súd
zastáva názor, že § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozlišuje medzi hlavným a vedľajším predmetom
plnenia a medzi cenou hlavného a vedľajšieho predmetu plnenia, pričom vedľajšie cenové ujednanie
môže byť predmetom súdnej kontroly z hľadiska prijateľnosti, či neprijateľnosti. Je teda zrejmé, že

nekalosť zmluvnej podmienky možno skúmať vo vzťahu k cene/úhrade (a to aj k jej primeranosti)
za vedľajšie plnenie (ktorým uvedené poplatky v prejednávanej veci sú) a bez obmedzenia vtedy, ak
podmienky týkajúce sa ceny/úhrady nie sú vyjadrené zrozumiteľne.

43. Pokiaľ ide o poplatok za garantovanú službu, ako aj o poplatok za hotovostný výber splátok, súd má

za to, že ich neprijateľnosť je daná z presvedčivého dôvodu preukázaného žalobkyňou, a teda, že tieto
sú závislé od výšky poskytnutého úveru, a teda iné pre každého spotrebiteľa, na základe hľadiska, ktoré
inak relevantné byť nemôže. Nie je žiadnym spôsobom racionálne a v súlade s odbornou starostlivosťou
dodávateľa ospravedlniteľné, prečo by za garantovanú službu, alebo za hotovostný výber splátok mal
ten, kto dostal vyšší úver, zaplatiť vyššiu sumu pri poskytnutí totožnej služby.

44. Neprijateľnosť poplatku za garantovanú službu ďalej spočíva v tom, že spotrebiteľ vopred musí
zaplatiť za niečo, čo nemusí dostať. V tomto prípade teda neprijateľnosť nespočíva len v samotnom
spôsobe určenia ceny vedľajšieho plnenia, ale aj v samotnej podmienke splatnosti, to znamená, že
dodávateľ vlastne vyžaduje finančné plnenie od spotrebiteľa, ktoré v konečnom dôsledku môže mať

právnu povahu darovania, to znamená, že za zaplatenú sumu spotrebiteľ v prípade, ak riadne plní svoje
záväzky (čo je paradoxné), žiadne plnenie neobdrží. Takýto spôsob vyberania peňazí od spotrebiteľov
nemôže v demokratickej spoločnosti a právnom štáte podľa súdu obstáť. Súd je presvedčený, že
priemerný spotrebiteľ by pri vysvetlení tejto zmluvnej podmienky a možnosti jej odmietnutia k jej
uzatvoreniu nikdy nepristúpil.

45. Neprijateľnosť poplatku za hotovostný výber splátok súd vidí v tom, že zmluvné ustanovenia
uvádzajú, že za hotovostný výber splátok je spotrebiteľ povinný platiť aj v prípade, ak sa hotovostný
výber splátok z akýchkoľvek dôvodov neuskutoční, napr. preto, že klient práve nemá prostriedky na
úhradu, alebo že vykonal úhradu vopred, a teda dodávateľovi žiadne náklady spočívajúce v dostavení sa

na dohodnuté miesto nevzniknú. Aj z uvedeného vyplýva, že poplatok za hotovostný výber splátok nie je
úhradou nákladov na dostavenie sa žalovaného k výberu splátky, ale je zvyšovaním zisku žalovaného,
sofistikovane nezahrnutého do úrokov, za zdania sa výhodnej úrokovej sadzby danej spotrebiteľovi.

46. Zároveň má súd za to, že zmluvu o hotovostnom výbere splátok treba považovať za zmluvnú

podmienku, a to napriek tomu, že je formulovaná ako osobitná zmluva. Nemožno pripustiť obídenie
ochranyspotrebiteľatým,žeformasplácaniaúveru,ktorájevždyintegrálnousúčasťouúverovýchzmlúv,
sa vyčlení do samostatnej zmluvy a tváriť sa, že ide o samostatnú zmluvu so samostatnou cenou, ktoráby práve preto, že nie je súčasťou textu úverovej zmluvy alebo jej obchodných podmienok, nemala
podliehať kontrole v rámci ochrany spotrebiteľa.

47. Súd ďalej poukazuje aj § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má skutočne peňažný
dlh tzv. charakter odnosný. Občiansky zákonník nehovorí nič o tom, že by pri výbere splátok veriteľom
malibyťzostranydlžníkaplatenénejaképoplatky,apretoichdojednaniejezároveňvrozpores§54ods.
1 Občianskeho zákonníka (Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie.). Súd však túto podmienku vyhlásil za neprijateľnú (nepovažoval ju teda ex
offo za absolútne neplatnú), a teda neplatnú z dôvodu, že umožňuje výber splátok aj z iného miesta
ako miesta bydliska dlžníka, ktoré je uvedené v § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom však je
nutné zvýrazniť, že výber z iného miesta je iba iluzórny, pretože dlžník si nemôže slobodne vybrať, na
ktoré miesto sa má veriteľ pre výber dlhu dostaviť, pretože toto iné miesto musí byť určené dohodou s

veriteľom, a teda bez súhlasu veriteľa sa výber z miesta, ktoré je pre dlžníka vhodné, uskutočniť nemôže.

48. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že niet dôvodu na aplikáciu § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka
((Dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je
ním bydlisko alebo sídlo dlžníka), pretože miesto plnenia bolo zmluvou určené ako miesto bydliska

dlžníka alebo iné dohodnuté miesto, tak vo vzťahu k miestu bydliska dlžníka ide o špekulatívny postup
žalovaného, ktorému nemožno poskytnúť ochranu. Ide o typický príklad, keď sa zmluvne spotrebiteľovi
priznáva právo, ktoré mu patrí zo zákona. Vychádzajúc aj z vyššie citovaných rozhodnutí Súdneho dvora
Európskej únie považuje súd zmluvnú podmienku odplaty za hotovostný výber splátok na neprijateľnú
vzhľadom na ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré by sa aplikovali pri jej neexistencii a z ktorých

žiadna povinnosť platby pre spotrebiteľa nevyplýva.

49. Žalobkyňa nemala možnosť výberu, a teda možnosť nepodpísať zmluvu o hotovostnom výbere
splátok bez následku spočívajúcom v tom, žeby s ňou nebola uzatvorená zmluva o úvere. Naopak, už
aj spoločné predkladanie listín bez upozornenia pracovníka veriteľa, že ich nemusí podpísať všetky pre

dosiahnutie úveru, je nekalou obchodnou praktikou. O tom, že zmluva o hotovostnom výbere splátok
musí byť podpísaná spolu so zmluvou o úvere svedčí aj vyššie citované ustanovenie článku 16 zmluvy o
úvere, kde sa priamo počíta s tým, že výber splátok sa bude uskutočňovať prostredníctvom poverených
zamestnancov žalovaného (dodávateľa), z čoho vyplýva, že spotrebiteľ je vždy nútený podpísať aj
zmluvu o hotovostnom výbere splátok.

50. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd vyhlásil zmluvné podmienky, tak ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku, za neprijateľné, a teda neplatné.

51. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

54. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

55.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. Keďže každá zo strán konania bola v konaní úspešná čiastočne, súd nepriznal právo na náhradu

trov konania ani jednej zo strán konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.

1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.