Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. február 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/450/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515211167
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1515211167.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobcu: V. D., narodený

XX.X.XXXX, trvale bytom D. 5, N., zastúpený advokátkou M.. Annou Líškovou, Šafárikovo nám. 7,
Bratislava,protižalovanému:L..O.S.,narodenýXX.XX.XXXX,trvalebytomO.SvätýM.XXX,zastúpený
Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Legionárska 7158/5, Trenčín, o zaplatenie
70.000 eur s príslušenstvom a odmenou 233,33 eur zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 1CbZm 450/2015-13 zo dňa 10.6.2015 sa ponecháva v platnosti v
celom rozsahu.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného
rozkazu, v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 1CbZm 450/2015-13 zo dňa
10.6.2015 uložil súd žalovanému povinnosť, aby žalobcovi do troch dní od doručenia zaplatil zmenkovú
sumu 70.000 eur so 6 %-ným ročným úrokom od 17.6.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 233,33
eur a náhradu trov konania v celkovej výške 5.362,22 eur alebo aby v rovnakej lehote podal námietky,
v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. Žalovaný podal
námietky.

2. Zmenkový platobný rozkaz súd vydal na základe § 175 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), v znení platnom do 23.12.2015. Počnúc od 1. júla
2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov zákon č. 160/2015
Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP).
3. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle § 471 ods. 2 CSP sa podľa
doterajších predpisov dokončia konania o zmenkovom platobnom rozkaze. Za také je podľa názoru súdu

možné považovať len konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s prvou vetou § 372y ods.
2 OSP, ako predpisu osobitnej povahy. Zmenkový platobný rozkaz sa podaním námietok nezrušil, len
sa oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Podľa doterajších predpisov preto súd rozhoduje o
tom, či ponechá alebo neponechá zmenkový platobný rozkaz v platnosti, v ostatnom už platí Civilný
sporový poriadok.
4. Žalovaný námietky odôvodnil tým, že po preskúmaní zmenky
predloženej žalobcom má dôvodné pochybnosti o pravosti zmenky, resp. podpisu na nej, nakoľko v inom

konaní na súde je voči nemu uplatnená ďalšia zmenka, u ktorej vzniklo podozrenie z jej pozmeňovania,
resp. upravovania, a preto navrhuje, aby bolo písmoznaleckým posudkom určené, či je podpis na
zmenke jeho podpisom alebo nie. Pred prípad, ak by súd pravosť podpisu a platnosť zmenky uznal,
namietol, že žalobca neuviedol, akú funkciu zmenka plní a ani neoznačil kauzálny vzťah, či ide ozabezpečovaciu zmenku alebo inú, lebo ak bola zmenka zabezpečovacia, žalobca mal kauzálny vzťah
označiť. Pripustil, že mu žalobca v rozhodnom čase požičal nejaké finančné prostriedky, ale môže
preukázať, že ich žalobcovi vrátil, takže kauza zmenky neexistuje a uplatnený nárok nie je dôvodný.

Zmenkový platobný rozkaz žiadal zrušiť.
5. Ako dôkaz žalovaný k námietkam pripojil kópie vkladových lístkov
o vkladoch poukázaných na bankový účet O. D. v celkovej výške 20.500 eur a navrhol vypočuť troch
svedkov (svoju manželku L. S., syna O. S. a N. O.).
6. Žalobca v písomnom vyjadrení k námietkam uviedol, že súdu predložil

originál zmenky, ktorú žalovaný nie len podpísal, ale aj vlastnoručne vypísal jej text. Má k dispozícii
ďalšie žalovaným vystavené zmenky a už z jednoduchého porovnania týchto dokumentov je úplne
zrejmé, že v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k falšovaniu podpisu žalovaného, podpisy a písmo sú aj
na laický pohľad identické. Návrh žalovaného na vykonanie písmoznaleckého posudku preto považuje
len za účelový, s cieľom predlžovať konanie a oddialiť prípadnú exekúciu, ak by neplnil dobrovoľne.
Poukázal aj na judikatúru, podľa ktorej je znalecký posudok len jedným z dôkazných prostriedkov,

ktorými môže byť pravosť listiny preukázaná, takže ak žalobca ponúkne iné dôkazy, ktoré sú spôsobilé
uvedenú skutočnosť preukázať, povinnosťou súdu je ich vykonať a vyhodnotiť ich v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov. Žalovaný pravosť podpisu spochybnil absolútne zavádzajúcimi dôvodmi,
žiadne podozrenie o pozmeňovaní alebo upravovaní inej zmenky nevzniklo, ide len o subjektívny pocit
žalovaného a na nárok zo zmenky, ktorú si uplatnil v tomto konaní, nemá žiaden dopad. Za hodnoverný

dôkaz o tom, že žalovaný zmenku vypísal a podpísal, označil uznesenie Krajského riaditeľstva PZ, Obor
kriminálnej polície Bratislava, ČVS: KRP-430/2-VYS-BA-2014 Ga zo dňa 6.3.2015, nakoľko v uznesení
je uvedená výpoveď žalovaného z výsluchu , pri ktorom nárok zo zmeniek nepoprel, existenciu záväzku
potvrdil, priznal, že ho požiadal o pôžičku 70.000 eur, tú mal vrátiť 17.6.2012, že zmluvu o pôžičke
neuzatvorili ale vypísal zmenku a že boli dohodnuté úroky 2,5%.

7. K námietke nepreukázania kauzálneho vzťahu zmenky žalobca
uviedol, že si uplatňuje nárok zo zmenky, súdu predložil jej prvopis, a nakoľko záväzok zo zmenky je
nesporný, nemá povinnosť preukázať svoj nárok iným spôsobom. Nesúhlasil ani s tvrdením, že kauzálny
vzťah zmenky zanikol splnením. Vkladové lístky, ktoré žalovaný predložil, nie sú dôkazom o úhrade
zmenkovej sumy, žalovaný mu platil len dohodnutý úrok z pôžičky a ten do zmenkovej sumy nebol

zahrnutý, čo pri výsluchu na polícii žalovaný sám potvrdil. Navyše tie isté vkladové lístky žalovaný
predložil aj v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 3CbZm 189/2015, kde tvrdil, že sú dôkazom o
zaplatení zmenky vystavenej 21.6.2012 na sumu 33.000 eur v prospech O. D., ako aj v konaní vedenom
na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 24Cbzm 21/2015, kde tvrdil, že ide o dôkaz o zaplatení dlžnej
sumy zo zmenky vystavenej 26.3.2012, splatnej 26.6.2012. Na vkladových lístkoch nie je uvedený

žiaden účel platby, ani viazanosť na konkrétnu zmenku, vo väčšine prípadov bola vkladateľkou manželka
žalovaného L. S., ktorá s kauzou požičania a vrátenia zmenkovej sumy nemá žiaden vzťah a rovnako
takýto vzťah nemá ani osoba, na ktorej bankový účet boli peniaze vložené. Žiadal preto, aby súd
ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti.
8. Ako dôkazy žalobca k písomnému vyjadreniu k námietkam pripojil vo

fotokópiách uznesenie Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave ČVS: KRP-430/2-VYS-BA-2014 Ga zo dňa
6.3.2015, potvrdenie banky o čísle účtu, ktorého majiteľkou je O. D., vzorky podpisov žalovaného z
rôznych dokumentov, zmenku vystavenú žalovaným dňa 21.6.2012 na rad O. D. so sumou XX.XXX
eur splatnou 21.9.2012, zmenku vystavenú žalovaným 26.3.2012 na rad žalobcu so sumou 100.000 eur
splatnou 26.6.2012 a zmenku vystavenú žalovaným na rad Ľuboša A. na sumu 531.000 eur splatnú

31.12.2012. H. A. navrhol vypočuť ako svedka, dodatočne však od vykonania tohto dôkazu upustil.
9. Na prejednanie námietok nariadil súd pojednávanie. Dokazovanie bolo
vykonané listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, výsluchom žalovaného, ako svedkyňu súd
vypočul L. S. a oboznámil sa s podstatnými časťami pripojených vyšetrovacích spisov Krajského
riaditeľstva PZ v Bratislave ČVS: KRP-430/2-VYS-BA-2014 a ČVS: KRP-214/2-VYS-BA-2015.

10. Z prvopisu zmenky, vystavenej v Malackách 17.4.2012, súd zistil, že sa
jej vystaviteľ zaviazal zaplatiť na rad žalobcu dňa 17.6.2012 v Malackách zmenkovú sumu 70.000 eur.
Ako vystaviteľ je označený žalovaný a k jeho menu je pripojený podpis.
11. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona
zmenkovéhoašekovéhoč.191/1950Zb.(ďalejlenzmenkovýzákon) prevlastnúzmenku.Jejprvopisom

žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola
zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej
sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona).
12. Žalovaný pravosť svojho podpisu na zmenke spochybnil len tvrdením,že iná zmenka bola zrejme pozmenená alebo upravená. O ktorú zmenku sa malo jednať a aký zásah v
nej bol vykonaný, žalovaný nespresnil. Len z pripojeného vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva
PZ Bratislava ČVS: KRP-214/2-VYS-BA-2015 súd zistil, že žalovaný pri výsluchu dňa 25.11.2015

uviedol,že prizmenkenasumu100.000eursosplatnosťou5.4.2012malpodozrenie,žeboladodatočne
upravená, pôvodne bola vypísaná na meno P., ale na súde sa objavila zmenka s upraveným písmenom
„O“ na „A“.
13. Z ďalšieho pripojeného vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva PZ
Bratislava ČVS: KRP-430/2-VYS-BA-2014 súd zistil, že na základe trestného oznámenia, ktoré podala

O. D. pre podozrenie z obzvlášť závažného zločinu podvodu, ktorého sa mal dopustiť žalovaný tým,
že si od nej a žalobcu požičal celkovo 303.000 eur pokrytých štyrmi zmenkami a peniaze nevrátil, bol
žalovaný vypočutý vyšetrovateľom už 13.2.2015. Podľa zápisnice o výsluchu, ktorej správnosť žalovaný
potvrdil svojim podpisom, okrem iného uviedol, že si od žalobcu požičal 70.000 eur, písomnú zmluvu
neuzavreli, dohodli si úroky 2,5% z požičanej sumy a zároveň bola vystavená zmenka, ktorá sa stala
splatná 17.6.2012.

14. Vzhľadom na vyjadrenie žalovaného v trestnom konaní považuje aj
súd námietku proti pravosti podpisu vystaviteľa na zmenke, len za účelovú. Ani v prípade, ak by iná
zmenkaboladodatočnepozmenená, niejetátoskutočnosťdostatočnýmdôvodom,prektorýbybolobez
ďalšieho namieste spochybniť pravosť ostatných zmeniek, ktoré žalovaný vystavil. Navyše žalovaný vo
výpovedi na pojednávaní už netvrdil, že predmetnú zmenku nevystavil, ani podpis vystaviteľa neoznačil

za nepravý, sfalšovaný alebo napodobnený. Za týchto okolností považoval súd písmoznalecké
dokazovanie za nehospodárne a dôkaz ako nadbytočný nevykonal.
15. Námietku absencie kauzy zmenky žalovaný vzniesol jednak
v súvislosti s tvrdením, že žalobca príčinný vzťah zmenky v žalobe neuviedol a jednak s tvrdením, že
príčinným vzťahom zmenky bola pôžička, ktorú už splatil.

16. K námietke neuvedenia dôvodu zmenky v žalobe súd poukazuje na
abstraktný charakter zmenky, ktorá je dokonalý a nesporný cenný papier. Práva a záväzky vyplývajú
len zo zmenky samotnej, do nej sú inkorporované a nie sú závislé od príčinného vzťahu, ktorý zmenka
sprevádza. Abstraktný charakter by zmenka nestratila ani v prípade, ak by bola vystavená ako tzv.
zabezpečovacia.Námietkaskutkovovymedzenálenpoukazomnato,akéskutočnostižalobcaneuviedol

alebo neobjasnil, nemôže, vzhľadom na abstraktný charakter zmenky, obstáť. V tomto prípade žalobca
svoj nárok preukázal prvopisom zmenky a ako veriteľ nemá povinnosť tvrdiť či preukázať dôvod zmenky
ani podľa § 495 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník.
17. Žalovaný k tvrdeniu, že dôvod zmenky zanikol splnením, predložil
vkladové lístky o vkladoch, ktoré boli na účet O. D. poukázaná v období od 29.3.2014 do 4.11.2014 v

celkovej sume 20.500 eur. Až na dva prípady zo dňa 7.5.2014 bola vkladateľkou L. S.. Účel platby sa
na vkladových lístkoch neuvádza.
18. Žalovaný uviedol, že na uplatnenú zmenku už zaplatil žalobcovi
podstatnú časť, ak nie celú sumu. Zmenku splácal v sumách od 1.000 eur do 7.500 eur mesačne,
peniaze odovzdával žalobcovi v hotovosti buď on, jeho manželka, syn alebo N. O.. Mesačne mal platiť

po 7.500 eur, nie vždy sa mu podarilo výšku splátky dodržať, ale žalobcovi dával aj nižšie čiastky. Mal
zato, že zmenka nie je medzi nimi predmetom sporu, lebo už bola vyplatená a tvrdil, že takto vypovedal
aj v trestnom konaní.
19. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS: KRP-430/2-VYS-BA-2014
súd zistil, že žalovaný sa pri výsluchu na polícii dňa 13.2.2015 o vyplatení zmenky nezmienil. Práve

naopak, keďže uviedol, že z pôžičky 70.000 eur, ku ktorej vystavil zmenku splatnú 17.6.2012, platil
mesačne úroky vo výške 1.750 eur až do konca novembra 2013 a celkovo zaplatil 33.250 eur. Od marca
do júna 2014 vložil na účet pani D. v Tatra banke celkovo 16.000 eur ako úroky zo všetkých pôžičiek a
týmto spôsobom zaplatil za júl až september 2014 ešte 6.000 eur. Potom pani D. a jej manžel už úroky
nechceli a žiadali splatiť istinu. V novembri 2014 im predložil návrh dohody o uznaní dlhu a dohody o

splátkovom kalendári, s ktorým návrhom žalobca a jeho manželka nesúhlasili.
20. Pri ďalšom výsluchu na polícii dňa 25.11.2015 vo veci ČVS: KRP-
214/2-VYS-BA-2015 žalovaný znovu potvrdil, že si od manželov D. požičal peniaze kryté zmenkami,
ktoré podpísal, platil z nich úroky, ale istinu vrátiť nevedel. Na zdôvodnenie podaných námietok sa
súčasne vyjadril, že požičanie peňazí nepoprel, ale časť z týchto peňazí vrátil, čo navrhovatelia nikde

neuvádzajú.
21. Na vysvetlenie rozporu medzi jeho skoršími výpoveďami na polícii
a námietkou zániku pohľadávky splatením, žalovaný uviedol, že sa so žalobcom dohodli, že to, čo
platí, budú splátky istiny, lebo žalobca chcel mať najprv vyrovnanú istinu a o ostatnom sa mali dohodnúťneskôr. Po naštrbení vzťahov so žalobcom mu radšej peniaze dával na účet, nerozlišovalo sa, ktorú
zmenku platí, dlh ponímali vždy ako celok, splácali celkový dlh 330.000 eur.
22. Manželka žalovaného L. S. ako svedkyňa uviedla, že asi

v rokoch 2013 až 2014 žalobcovi odovzdávala peniaze v hotovosti, išlo o sumy od 2.500 eur do 7.500
eur, ale podrobnosti si už nepamätala. Od roku 2014 na pokyn manžela vkladala peniaze na účet, išlo o
platby istiny, aj keď tento účel na vkladové lístky nenapísala. Ona sama so žalobcom nejednala, len mu
odovzdávalahotovosťalebovkladalapeniazenaúčet,aleodmanželavie,žesasožalobcomdohodli,že
poukazované platby budú splátkami istiny. Zmeniek bolo viac a postupne ich splácali. Najprv žalobcovi

platili len úroky a po dodatočnej dohode jej manžela so žalobcom dávali vklady na istinu.
23. Žalobca uviedol, že žiadnu dohodu, podľa ktorej by namiesto úroku
mali byť platby považované za splátky istiny, so žalovaným neuzavreli a ani sa o tom so žalovaným
„nebavili“.
24. Žalovaný navrhol ako svedkov vypočuť aj svojho syna O. S.
a N. O.. Skutočnosti, ktoré mali byť ich výsluchom objasnené, neuviedol a ich osobnú prítomnosť na

pojednávaní nezabezpečil. Vykonanie dôkazu výsluchom týchto svedkov považoval súd za nadbytočné.
Manželka žalovaného uviedla, že o pôžičkách a ich splatení jednali len žalobca so žalovaným a otázku,
či došlo k zaplateniu zmenky, považoval súd za dostatočne preukázanú inými vykonanými dôkazmi.
25. Pri hodnotení dôvodnosti námietky zániku kauzálneho záväzku
zmenky jeho splnením vychádzal súd z vyjadrení strán, z výpovede svedkyne L. S., z listinných dôkazov

(vkladových lístkov) a zo skutočností, ktoré zistil z oboch pripojených vyšetrovacích spisov. Svedkyňa
síce uviedla, že vkladmi na účet bola splácaná istina pôžičky, ale jednak takýto účel platby na vkladových
lístkoch nie je vyznačený a jednak o údajnej dohode strán, na základe ktorej sa platby úroku od roku
2014 mali považovať za splátky istiny, sa dozvedela len sprostredkovane od svojho manžela. Svedkyňa
a žalovaný zhodne tvrdili, že sa nerozlišovalo, na ktorú zmenku (pôžičku) platia a dlh brali ako celok,

napriek tomu žalovaný pri výsluchu na polícii 13.2.2015 sám potvrdil, že úroky platil z jednotlivých
pôžičiek, platil ich aj v čase, kedy mu žalobca požičal ďalších 70.000 eur a z tejto pôžičky platil úroky
vo výške 1.750 eur až do konca novembra 2013.
26. Tvrdeniu žalovaného, že sa dodatočne v roku 2014 so žalobcom
dohodol, že platby úroku budú započítané ako splátky istiny, súd neuveril najmä vzhľadom na obsah

oboch zápisníc o jeho výsluchu na polícii (viď body 19. a 20. odôvodnenia tohto rozsudku). Žalovaný na
polícii výslovne uviedol, že doteraz platil len úroky, istinu splatiť nevedel a žalobca koncom roku 2014
žiadal vyrovnanie istiny. Treba uviesť, že ak by sa skutočne strany v priebehu roka 2014 dodatočne
dohodli, že platby úroku vkladané na účet sa budú považovať za splátky istiny (vklady od 29.3.2014 do
4.11.2014) dá sa predpokladať, že by žalovaný túto skutočnosť pri výsluchoch na polícii 13.2.2015 a

25.11.2015 uviedol a netvrdil by, že istina zaplatená nebola.
27. Konanie o námietkach sa riadi koncentračnou zásadou, súd môže
prihliadať len na tie skutkové tvrdenia, ktorými boli včasné námietky odôvodnené. Pokiaľ žalovaný
tvrdením, že pôžičky žalobcovi splatil, v skutočnosti mienil poukázať na to, že platením úroku 2,5%
mesačne už žalobca od neho obdržal vyššiu hodnotu, než bola požičaná suma, čím požiadavka, aby

navyše vyrovnal aj istinu, odporuje dobrým mravom, bolo na ňom, aby svoju obranu proti zmenke
skutkovo týmto spôsobom vymedzil. Keďže tak žalovaný nespravil, súd by sa výškou dohodnutých
úrokov z pôžičky nemohol zaoberať ani v prípade, ak by ju považoval za neprimeranú.
28. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. V konaní nebolo
preukázané, že by žalovaný nemal z dôvodov uvedených v námietkach povinnosť tento nesporný

záväzok splniť. Preto súd zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti.
29. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) bolo
rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného
rozkazu, plný úspech, má preto nárok na náhradu trov v celom rozsahu.

30. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením, ktoré na základe § 262 ods. 2 CSP vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2

vyhotoveniach.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred

súdom prvej inštancie.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).