Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 4, 2018

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 25C/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118225719
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Koščová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2018:6118225719.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v spore žalobcov: X.) U. U., H.. X.XX.XXXX, C.

N.ľ P. XXX, X.) A. N., H.. XX.X.XXXX, C. Ž. XXXX/XX, E., X.) B. F., H.. XX.X.XXXX, C., D. XXX/XX, E.,
X.) Z. E., H.. XX.X.XXXX, C. C.Č XX, E., všetci právne zastúpení JUDr. Tomášom Majerčákom, PhD.,
advokátom, so sídlom Južná Trieda 28, Košice, proti žalovanému: Z. E., R. K. XXA, E., P.: XXXXXXXX,
v konaní o zaplatenie 28.035,24 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade 2803,55 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 2803,55 Eur od 12.2.2018 do zaplatenia, žalobcovi v 2.rade 2803,55 Eur s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 2803,55 Eur od 12.2.2018 do zaplatenia, žalobkyni v 3.rade 5607,01 Eur

s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5607,01 Eur od 12.2.2018 do zaplatenia, žalobkyni
v 4.rade 16821,13 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16821,13 Eur od 12.2.2018
do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovia v 1. až 4.rade majú voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca žalobou podanou súdu 15.3.2018 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v 1.
rade 2803,55 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2803,55 Eur od 12.2.2018 do
zaplatenia, žalobcovi v 2.rade 2803,55 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2803,55

Eur od 12.2.2018 do zaplatenia, žalobkyni v 3.rade 5607,01 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 5607,01 Eur od 12.2.2018 do zaplatenia, žalobkyni v 4.rade 16821,13 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16821,13 Eur od 12.2.2018 do zaplatenia, ako aj nahradiť
žalobcom v 1. až 4.rade trovy konania.

Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území R., X. E. P., X.: E. - T., T. H. F. Č.. XXXXX, S. Q. „., S..Č..

XXXX X. N. XXXX Z., pričom žalobca v 1.rade v spoluvlastníckom podiele 1/12 k celku, žalobca v
2.rade v podiele 1/12 k celku, žalobkyňa v 3.rade v podiele 1/6 k celku a žalobkyňa v 4.rade v podiele
1 k celku. Geometrickým plánm č. 20/2017 vyhotoveným P. došlo k vyčleneniu parcely E. XXXX/XX
X. N.G. XXXX Z., XXXX/XX X. N. XXX Z., XXXX/XX X. N. XXXX Z., XXXX/X X. N. XX Z., XXXX/XX
X. N. XX Z., XXXX/X X. N. XX Z., čo spolu predstavuje 4625 m2. Uvedené parcely sa nachádzajú
v C. D.. Z. zastupiteľstvo dňa 11.12.2017 uznesením č. 973 schválilo odkúpenie pozemkov v C. D..
V súlade s týmto uznesením žalobcovia v 1. až 3.rade predložili žalovanému predžalobnú výzvu,

podľa ktorej predmetom prevodu mali byť vyššie uvedené nehnuteľnosti registra „C“ za kúpnu cenu
v súlade so znaleckým posudkom a uznesením Mestského zastupiteľstva za sumu 69,61 E/m2 a
zároveň žiadali o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 3.1.2016 do 3.1.2018. Žalovaný
neuzavrel do podania žaloby so žalobcami na predmetné pozemky kúpnu zmluvu alebo nájomnú zmluvunapriek okolnosti, že žalobcovia niekoľkokrát vyzývali žalovaného k usporiadaniu vzájomných vzťahov.
Znalec Ing. Ivan Lakomý stanovil v znaleckom posudku č. 12/2017, ktorý dal vypracovať žalovaný,
ročné nájomné za predmetné pozemky vo výške 3,637 Eur/m2. Výška bezdôvodného obohatenia zo

strany žalovaného sa rovná výške nájmu. Žalobcovia ako vlastníci pozemku, n ktorom sa nachádza
verejné priestranstvo obce môžu od obce požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie,
kým nebude na predmetný pozemok uzatvorená nájomná zmluva alebo nebude pozemok nadobudnutý
do vlastníctva obce. Zároveň žalobcovia žiadali o zaplatenie úroku z omeškania.

2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 27Up/104/2018
uviedol, že žalovanému nebola doručená faktúra ohľadne žalobcami uplatňovaného nároku a že tento
neevidujú v účtovníctve z dôvodu, že ho nepovažujú za dôvodný. Územný plán hospodársko-sídelnej
aglomerácie mesta Košice územie - pozemky vo vlastníctve žalobcov definuje ako „verejnú zeleň“, slovo
verejná v spojení so slovom zeleň v legende územného plánu nič nehovorí o vlastníckych vzťahoch ani
nie je cieľom územného plánu ich nejako obmedziť. Cieľom je definovať funkčné využitie územia. Zeleň

má slúžiť verejnosti. Uvedená lokalita je definovaná ako mestské biocentrum, pričom uvedený dokument
nijako neobmedzuje žalobcu, keďže jeho podstatou je len zdokumentovanie a vyjadrovanie ekologickej
kvality skúmaných lokalít. Miestny územný systém ekologickej stability nestanovuje, že sa má daná
lokalita využívať ako verejný priestor a obdobne tak nie je uvedené ani v územnom pláne hospodársko-
sídelnej aglomerácie Košice. Výška bezdôvodného obohatenia by mala zodpovedať zistenému spôsobu

užívania, a to či už v rozsahu užívaním dotknutej výmery tak aj intenzity užívania.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odporu uviedli, že nie je sporné, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov
sú v zmysle platného územného plánu Mesta Košice vedené ako verejná zeleň. Kým nedôjde k zmene
územného plánu, nepredpokladá sa iné využitie. V súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ak sú

súkromné pozemky určené na verejnú zeleň, tak mesto musí platiť nájom alebo vydať bezdôvodné
obohatenie. Nie je sporné, že žalovaný užíva nehnuteľnosti bez súhlasu žalobcu a bez právneho dôvodu
a žalobcom neplatí nájomné vo výške všeobecnej ceny nájmu. Žalobcovia majú za to, že nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcov uvedené v žalobe sú verejným priestranstvom, na ktorom sa nachádza vysoká
zeleň, ktorá je užívaná obyvateľmi mesta.

4. Žalobcovia ďalej uviedli v podaní doručenom súdu 21.3.2018, že súdy už v minulosti konštatovali, že
žalovaný užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov bez právneho dôvodu a poukázali na rozhodnutia
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.2.2013 sp.zn. 3Co 107/2012, zo dňa 27.4.2017 sp.zn. 5Co
248/2016, rozsudky Okresných súdov Košice II sp.zn. 45C/17/2010, 41C/688/2015, 45C/164/2015.

Súdna prax prijala záver, že Mesto Košice ako subjekt verejnej správy má verejný záujem na využívaní
pozemkovvlokaliteC.D.akoverejnéhopriestranstvaapokiaľniejevobčianskoprávnejrovineupravené
všeobecné užívane verejného priestranstva zahŕňajúce čo i len sčasti pozemky vlastnícky patriace tretej
osobe, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane obce, ktorá je povinná ho vydať.
Pri výške nájmu žalobcovia vychádzali zo znaleckého posudku, ktorý si dalo vyhotoviť Mesto Košice.

5. Žalobcovia v konaní predložili výpis z F. Č.. XXXXX z katastra nehnuteľností vytvorený cez katastrálny
portál okres E. P., X. E. - T., E. Ú. R., Geometrický plán vypracovaný Ing. Jozefom Borovským č. 20/2017,
znalecký posudok č. 12/2017 vyhotovený znalcom Ing. Ivanom Lakomým na základe zadania Mesta
Košice.

Podľa ust. § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ust. § 451 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ust. § 458 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.(2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie
získal, nekonal dobromyseľne.
(3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov,

ktoré na vec vynaložil.

6. Zo žalobcami predložených listinných dôkazov má súd za preukázané v konaní medzi stranami sporu
nespornéskutočnosti,atoexistenciuvlastníckehoprávažalobcovv1.až4.radekpozemkuS..Č..XXXX,
S. Q. „. X. N. XXXX Z., N. E. Ú. R., X. E. - T., X. E. P., Ž. N. X.Q. N. S. X/XX, Ž.B. N. X.Q. N. S. X/XX,

Ž. N. X.Q. N. S. X/X, Ž. N. X.Q. N. S. X/X E. L. R. B. R. N. T. N. T. F. Č.. XXXXX, pričom Geometrickým
plánom č. 20/2017 vyhotoveným Ing. Jozefom Borovským došlo k vyčleneniu parcely E. „. Č.. XXXX/
XX X. N. XXXX Z., X. S., Č.. XXXX/XX X. N.Z. XXX Z., T. S., Č.. XXXX/XX X. N. XXXX Z. X. S., Č..
XXXX/X X. N. XX Z. X. S., XXXX/XX X. N. XX Z. T. S., Č.. XXXX/X X. N. XX Z., trvalé trávnaté plochy,
spolu vo výmere 4625 m2. Žalovaný nepoprel v odpore proti platobnému rozkazu ani v ďalších svojich
písomných vyjadreniach, že pozemky vo vlastníctve žalobcu sú v rámci Územného plánu hospodársko-

sídelnej aglomerácie Košice definované ako verejná zeleň.

7. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že pozemky vo vlastníctve žalobcov sú v zmysle platného
územného plánu Košice vedené ako verejná zeleň, pričom kým nedôjde k zmene územného plánu,
nepredpokladá sa iné využitie.

8. Súd dospel k záveru, že žalovaný v spornom období užíval nehnuteľnosti vlastnícky patriace
žalobcom, pretože vzhľadom na charakter pozemkov a existenciu lesného biotopu Borovicový háj, tieto
plnia funkciu verejnej zelene, pričom žalovaný plní svoje verejné funkcie súvisiace s uspokojovaním
potrieb verejnosti. Pokiaľ ide o pozemky užívané žalovaným trvalé porasty v biotope Borovicového háju

saokamihomichpevnéhospojeniasozemoustalivlastníctvomžalobcov,čiužichvysadilžalovanýalebo
ktokoľvek iný. Oddelením súčasti pozemku sa pozemok ako vec hlavná spravidla fyzicky neznehodnotí
alebo znižuje sa jeho cena. Odlišné vlastníctvo porastov vo vlastníctve pozemkov je v niektorých
prípadoch upravená osobitnými predpismi (§ 2 ods. 2 Zákona 229/1991 Z.z. o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku). Vo všetkých ostatných prípadoch zostávajú

porasty súčasťou pozemku v zmysle § 120 Občianskeho zákonníka a nemôžu byť samostatným
predmetomprávapovinnostíaokamihomfyzickéhospojeniasozemousastávajúvlastníctvomvlastníka
pozemku (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 3Cz/1990). S poukazom na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 4Cdo 52/2009 zo dňa 31.1.2011, ak nie je občianskoprávnej rovine upravené všeobecné
užívanie verejného priestranstva zahrňujúcu aj len sčasti pozemky vlastnícky patriace tretej osobe,

má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane obce plnením bez právneho dôvodu.
Rovnaký postoj ku právnej ochrane takýchto vlastníkov vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn.
III Us 237/09, v zmysle ktorého na rozdiel od vyvlastnenia, kde môže dôjsť k jednorázovému vyplateniu
náhrady, pri nútenom obmedzení možno uvažovať o opakovaných platbách primeranej náhrady, počas
trvania núteného obmedzenia.

V danom prípade súd vyhodnotil, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov sú verejným priestranstvom
bez ohľadu na to, že v Územnom pláne mesta Košice sú označené ako verejná zeleň a vychádzajúc
z uvedeného, súd ustálil, že vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza verejné priestranstvo obce,
môže od obce požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie kým nebude na tento
pozemok uzatvorený nájomná zmluva, zriadené vecné bremeno, alebo nebude pozemok nadobudnutý

do vlastníctva obce.
Pokiaľ teda žalovaný predmetné pozemky vo vlastníctve žalobcov vzhľadom na existenciu C. D. užíval a
vlastnícke právo žalobcov bolo tým obmedzené bez poskytnutia primeranej náhrady, tak sa bezdôvodne
obohatil.

9. Pri výške bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo Znaleckého posudku č. 12/2017 znalca Ing.
Ivana Lakomého, ktorý stanovil ročné nájomné za pozemky vo vlastníctve žalobcu vo výške 3,637 Eur/
m2, čo predstavuje hodnotu nájmu u žalobcu v 1.rade za obdobie od 12.2.2016 do 12.2.2018 pri podiele
1/12 z výmery 4625 m2 sumu 2803,55 Eur (3,637 x 385,42) x 2, u žalobcu v 2.rade pri podiele 1/12 z
výmery 4625 m2 za obdobie od 12.2.2016 do 12.2.2018 - 2803,55 Eur (3,637 x 385,42) x 2, u žalobkyne

v 3.rade za obdobie od 12.2.2016 do 12.2.2018 pri podiele 1/6 z výmery 4625 m2 - 5607,01 eur (3,637
x 770,83) x 2, u žalobkyne v 4.rade za obdobie od 12.2.2016 do 12.2.2018 pri podiele 1 z výmery 4625
m2 - 16821,13 eur (3,637 x 2312,5) x 2.Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 vládneho nariadenia SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10. Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal žalobcom úrok z omeškania tak ako je
uvedené vo výroku rozsudku, nakoľko výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia bola žalovanému
doručená zo strany žalobcov v 1. až 3.rade dňa 3.1.2018 a výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia
zo strany žalobkyne v 4.rade bola žalovanému doručená 24.1.2018, čo vyplýva z listinných dôkazov
predložených v konaní žalobcami (návrhmi na uzatvorenie kúpnej zmluvy).

Podľa ust. § 255 ods. 1,2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd priznal žalobcom, ktorí mali plný úspech vo veci
právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho
doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.)
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, žalobca má právo podať návrh

na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku.