Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/70/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817010159
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5817010159.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

ml. L. M., nar. XX. XX. XXXX, pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm.
a/ Tr. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. 05. 2018 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaný ml. L. M., nar. XX. XX. XXXX v E., trvalé bytom M., A. č. XXX/XX E., slobodný, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 25. 10. 2016 v čase okolo 15:00 hod. v Tvrdošíne na sídlisku Medvedzie v bytovom dome č. XXX/XX
zaklopal na dvere bytu číslo 50, pričom keď vchodové dvere otvoril maloletý O. O. a ktorý keď zbadal, kto
je za dverami sa snažil tieto zavrieť, v tomto mu však vložením nohy medzi dvere a tlačením ramenom

zabránil, dvere pretlačil, neoprávnene vošiel do priestorov bytu, kde napriek výzve O. O., aby z bytu
odišiel, začal tohto naháňať po byte, chytil ho za pravú ruku, stláčal mu prsty na pravej ruke a opaľoval
mu ich zapaľovačom, čím maloletému O. O. nar. XX. XX. XXXX, spôsobil pomliaždenie I. - IV. prsta
pravej ruky, popáleninu dolného článku palca pravej ruky II. stupňa a popáleninu dolného článku II.-IV.
prsta pravej ruky I. stupňa s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života do 10 dni,

t e d a

- neoprávnene vnikol do obydlia iného, a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania -násilím a
voči chránenej osobe - dieťaťu

t ý m s p á c h a l

- zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ ods. 3 písm. a/ Tr. zákona (§
138 písm. d/ Tr. zákona § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona )

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 194 ods. 3 Tr. zákona, § 117 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje skúšobnú
dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal na ml. L. M. dňa XX. XX. XXXX pod sp. zn. Pv XXX/
XX obžalobu pre prečin zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3
písm. a/ Tr. zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.

Obžalovaný ml. L. M. na hlavnom pojednávaní nechcel uzavrieť dohodu o vine a treste a podľa § 257

ods.1 písm. a/ Tr. poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný. Na hlavnom pojednávaní dňa 14.11.2017
vypovedal, že skutok nespáchal. Uvedeného dňa bol v škole, zo školy išiel autobusom o 14:22 hod. Do
Tvrdošína na Medvedzie, prišiel asi o 14:50 hod. až 14:55 hod. Na autobusovej zastávke ho čakal M.
L. a spolu s ním išli na políciu. Na políciu išli z dôvodu straty dokladov alebo mobilného telefónu, už si
to nepamätá. Na polícii sa boli len tak všeobecne informovať, potom spolu pobudli asi hodinu v meste

a potom sa vracali na Medvedzie, kde býva. Cestou odprevadil M. L.. Cestou stretol kamarátov Y. K.,
C. M. a E. O. a potom stretol pani C., ktorá išla s kamarátkou, bola vysmiata a keď ho zbadala, tak na
neho vybehla, začala ho škrabať po rukách, tvári a začala ho aj do tváre udierať, dala mu facku. Hovorila
niečo, že nebude chodiť do jej bytu, na čo jej aj odpovedal, že v jej byte nebol. Celý tento incident videli
jeho kamaráti. Potom išiel domov, ale predtým zavolal svojej mame, povedal jej, že ho zbila pani C. a

tiež chcel volať aj na políciu, vytočil č. 158, ale niečo ich prerušilo a potom mu policajti zavolali naspäť a
dohodol sa s nimi, že sa stretnú na mieste, kde ho napadla pani C.. Policajti tam prišli do piatich minút,
prišli dvaja a keď im povedal, že čo sa stalo, oni mu povedali, že nemôže nič spraviť, pretože ho pani C.
údajne v tom čase udávala na polícii. Policajtom volal cestou domov, keď prišiel domov plakal, povedal
mame čo sa stalo a jeho mama išla klopať na dvere p. C., dvere nikto neotváral. Potom išiel na to miesto,

kde sa streli s policajtmi. S policajtmi sa rozprával až po tom, ako už bol doma a povedal všetko mame.
S O., neboli kamaráti, poznali sa iba z videnia. V ten deň sa s O. vôbec nestretol, bývajú v byte pod
nimi a majú veľkého agresívneho psa. Pokiaľ ide vzájomné vzťahy, už odvtedy ako sa nasťahovali, majú
negatívny vzťah, začalo sa to tým, že raz spal, prišil k nim domov pán C., spolu s O., že pokazil zámku
na vchodových dverách, že ho O. videl, pričom zámku nepokazil. V tom čase ako sa stal incident si

zapálil cigaretu, keď ho ponúkli kamaráti, ale cigarety so sebou nenosil, ani zapaľovač. Obvinenie O. si
vysvetľuje tak, že bol sám doma, hral sa s ohňom, a potom všetko zhodil na neho. Pokiaľ ide o návštevu
polície z toho dňa, s L. zazvonili na polícii, otvorili im dvere, celú vec vybavovali na chodbe, nešli do
žiadnej inej miestnosti. Vybavoval ich jeden policajt v uniforme, záznam sa vtedy na polícii nespisoval.
S L. bol dohodnutý, že ho počká, že pôjde s ním na policajnú stanicu, dohodli sa deň predtým, ale nevie,

či vtedy na polícii boli riešiť peňaženku alebo ten mobilný telefón.

Svedkyňa T. M. vypovedala, že obžalovaný odišiel ráno do školy, zo školy sa vrátil po obede, bol
nahnevaný, plakal, že ho napadla pani C.. Nevedela si to dať do súvisu, pretože mali dobré vzťahy.
Spolu so synom išli za pani C., nikto im však neotvoril dvere, chvíľu tam čakali, lebo chcela vedieť čo sa

stalo. Asi po 30-tich min. tam išli opäť, ale ani vtedy im nikto neotvoril dvere. Neverí, že jej syn spáchal
uvedený skutok. Syn plakal a povedal jej, že ho pani C. napadla pred školou, tiež spomínal niečo, že
mal popáliť O., ale že u C. ani nikdy nebol. Potom tento incident viac neriešili, čakala, že príde pani C.,
že to príde riešiť, príde vysvetliť prečo napadla jej syna. Vie o tom, že syn niekedy fajčil, ale doma si
nezapálil, zapaľovač u syna nikdy nenašla. Zdá sa jej, že syn jej aj volal, že ho napadla pani C..

Svedkyňa poškodená T. C. vypovedala, že obžalovaného pozná, je neprispôsobivý, arogantný. Pokiaľ
ide o okolnosti skutku, nebola očitým svedkom incidentu,ale synovi verí. V ten deň bola v práci, do práce
jej zavolala dcéra J., že obžalovaný v ich byte napadol O., že plače, že obžalovaný mu popálil prsty.
Po telefonáte odišla z roboty, sadla do auta a išla rovno domov. Keď prišla na Medvedzie a vystúpila z

auta, zbadala obžalovaného s nejakými chlapcami, podišla k nemu a povedala mu, že ako si dovoľuje
vstúpiť do ich bytu a ublížiť synovi, prečo si nenájde seberovného. Obžalovaný sa jej zdal sfetovaný, mal
rozšírené zreničky, v minulosti s manželom už dva krát našli v pivnici obžalovaného aj s kamarátmi fajčiť
marihuanu, dva krát ich z pivnice vyhnali. Tiež obžalovaný rozmlátili zámok na pivnici, domovník bol za
jej manželom, aby mu ho pomohol opraviť. Keď prišla domov, tak syn O. jej povedal, že niekto zaklopal

na dvere, on išiel otvoriť, lebo si myslel, že to bude spolužiak, ktorý si mal prísť pre úlohy. Otvoril dverea nikoho tam nevidel. Ešte mal povedať, že „M. nie je to smiešne“, myslel si, že je to spolužiak a v tom
obžalovaný vyskočil spoza steny. Dvere sa otvárajú do vnútra, syn sa ich snažil zatvoriť, obžalovaný
dal do dvier nohu a plecom tlačil dvere. Syn O. jej to aj ukazoval a ukazoval to aj na polícii. Vyháňal

obžalovaného, povedal mu aby vypadol, čo on neposlúchol a vtrhol do bytu, kde ho začal naháňať,
O. nemal kde ujsť nakoľko majú malý byt, ma rozlohu 34 m2. Potom mal naháňať syna okolo stola v
obývačke, kde sa načiahol, chytil ho za ruku a začal mu opaľovať prsty. Mal ho chytiť niekde za ruku, za
dlaň za prsty, nevie a ako ho držal tak mu opaľoval prsty zapaľovačom. Tiež jej syn povedal, že strašne
plakal, lebo ho to bolelo. Potom mal obžalovaný vybrať ešte servítok, ktorý majú v obývačke pod stolom,

mal ten servítok zapáliť a behať s ním po byte a potom ho odhodiť v kuchyni do dresu, kde bola miska
s vodou. Potom mal zobrať servítok z misky a strčil ho pod smeti do smetného koša. Dcére M. preto
povedala, aby vybrala ten servítok so smetného koša a zobrali ho na políciu. Na polícii ich poslali najskôr
na ošetrenie. Ako odišli na políciu, tak jej volala dcéra M., že sa bojí otvoriť dvere, že pred dverami je
obžalovaný s mamou. Dcére povedala, že nech dvere neotvára. Uviedla, že synovi vysvetlila, že je to
veľmivážnavec,synsivšaknasvojichvyjadreniachtrváapochybuje,žebysiosemročnédieťadokázalo

vymyslieť takýto scenár. Tiež, keď sa vrátili s polície z výsluchu v tejto veci, bolo to iný deň ako sa sa stal
incident, tak jej vola dcéra, že spolužiaci jej v škole povedali, že obžalovaný sa mal vyjadriť, že z toho
vytlčú 800 €, že to uhrajú tak, že sa syn popálil. V kuchyni majú sklenenú keramickú dosku, syn sa na nej
popáliť nemohol a sám by si nespôsobil také bolestivé rany. Syn O. jej povedal, že psa pred incidentom
zavrel do detskej izby, práve kvôli tomu, že čakal kamaráta a aj keď je ich pes veľmi dobrej povahy, nikdy

nikomu neublížil, aj tak sa ho niektorí ľudia boja, je to labrador. Keby aj bol vtedy v obývačke, tak by iba
brechal. Keď prišla domov, syn bol z toho všetkého roztrasený, plakal, aj teraz sa obžalovanému snaží
vyhýbať. Syn mal opálené prsty na pravej ruke, a to vrchné články vrátane nechtov, najviac mal opálený
palec a ukazovák, mal pľuzgiere, museli mu zranenia ošetrovať, mal problémy s písaním, nemohol si
ani zašnurovať topánky, pri všetkých bežných činnostiach pociťoval bolesť. Rany sa mu liečili asi dva

týždne. Priznáva, že bola vtedy veľmi nahnevaná a keď vystúpila z auta, obžalovanému aj jednu švihla,
ale neškrabala ho. On jej síce tvrdil, že to nie je pravda a smial sa jej do očí, tiež vykrikoval, že zavolá
policajtov. Fajčiť obžalovaného videla neraz. Dcéra jej volala niekedy po 14:30 hod.

Svedok O. O. vypovedal, že predmetného dňa sa ešte v škole dohodol so spolužiakom M., že si príde pre

domáce úlohy. Keď bol doma sám, niekto zaklopal na vchodové dvere, myslel si, že to je jeho spolužiak
M., ešte povedal „M. nerob si srandu“ a keďže nikto nebol za dverami, chcel dvere zatvoriť a vtedy
sa z pravej strany dverí k nemu rozbehol obžalovaný, dal nohu medzi dvere tak, že on dvere zatvoriť
nemohol, lebo on do dverí tlačil ramenom a tak bežal do obývačky a obžalovaný ho začal naháňať
okolo stola v obývačke, potom ho chytil ľavou rukou za jeho pravú ruku, pritiahol ho k sebe a začal mu

štípať prsty, vytiahol z vrecka zapaľovač a začal mi prsty opaľovať. Potom vytiahol spod stola vreckovku,
zapálil ju, behal s ňou po celom byte okrem detskej izby kde bola zatvorená Šíra, Šíra je ich pes. Šíra
nebrechala, lebo má ľudí rada. Potom obžalovaný išiel do kuchyne a hodil vreckovku do misky, kde bola
napustená voda a ešte predtým ako odišiel, vreckovku vyhodil do koša pod smeti. On zavolal sestre
J., ktorá zavolala mame a niektorá z nich zavolala sestre M.. Sestra M. prišla domov, povedal jej čo sa

stalo. Zároveň ukázal spôsob, akým mu obžalovaný chytil ruku, ako mu opaľoval prsty. Keď obžalovaný
vtrhol do bytu, on mu povedal, že vypadni a obžalovaný však nereagoval.

Znalec MUDr. Ján Jelenčík vypovedal, že zotrváva v celom rozsahu na záveroch odborného lekárskeho
vyjadrenia, bol prítomný pri výsluchu svedka O. O. a tak ako svedok ukazoval, že mu vznikli zranenia

na ruke, ním demonštrovaným spôsobom mohli tieto zranenia aj vzniknúť. Plameň pôsobil na dolný
článok palca pravej ruky, nedá sa uviesť, či plameň pôsobil na vnútornú alebo vonkajšiu časť palca, z
lekárskej správy to nebolo bližšie popísané. Z lekárskej správy vyplynulo, že na dolnom článku palca
bola spôsobená popálenina druhého stupňa, ktorej zodpovedá vytvorenie pľuzgierov alebo jedného
pľuzgiera, ale táto skutočnosť zo správy tiež nevyplynula. Na 2., 3. a 4. prste v oblasti dolných článkov

bola prítomná popálenina prvého stupňa, čomu zodpovedá začervenanie kože. Nemožno súhlasiť s
tým, že teplo pôsobilo na zraňujúcu časť v intervale 12 sek., mohlo pôsobiť len max. tri sekundy. Doba
liečenia zodpovedá asi10 dňom.

Svedkyňa M. C. vypovedala, že uvedeného dňa bola doma s bratom O., potrebovala si odbehnúť do

obchodu a na poštu, bratovi povedala, kam ide a z bytu odišla, a to niekedy medzi 14:00 - 14:30 hod,
keď bola na pošte asi 10 minút, zavolala jej setra J., že obžalovaný bol v ich byte a že čosi porobil O. s
prstami. Rýchlo sa vrátila domov, O. sedel na gaučia plakal a povedal jej čo sa stalo, aj jej ukázal ako
bol obžalovaný schovaný za stenou, že po otvorení dverí spoza steny vybehol, dvere nejako odsunul avbehol do bytu, že ho naháňal okolo stola v obývačke a v ruke mal zapaľovač, chytil ho začal mu páliť
prsty, tiež jej povedal, že obžalovaný zapálil aj servítok, hodil ho do drezu a potom do koša.

Svedkyňa J. C. vypovedala, že pred 15.00 hod jej do práce volal brat O., mohlo byť 14:50 hod a do
telefónu jej povedal, že čakal kamaráta a že prišiel obžalovaný, ktorý sa mu natlačil do bytu, vykrúcal
mu prsty, ktoré mu popálil zapaľovačom. V telefóne bol rozrušený. Potom volala mame a sestre. Z práce
sa vrátila domov okolo piatej, mama s bratom boli na polícii a keď sa vrátili, O. zopakoval presne to isté,
čo povedal aj jej do telefónu. Uviedla, že obžalovaného videla ako fajčí, a to v prítomnosti svojej mami.

Svedok M. L. vypovedal, že predmetného dňa mu volal obžalovaný, aby sa stretli, že potrebuje ísť na
políciu, ale už si nepamätá kvôli čomu. Stretli sa okolo 14:00 na zastávke autobusu na M., odtiaľ išli na
políciu, kde sa zdržali asi hodinu alebo pol hodiny, potom sa vrátili na M., spolu sa ešte rozprávali, a
potom odišiel domov. Asi o hodinu mu volal obžalovaný, že ho napadla pani C.. Z dôvodu rozporu bola
svedkovi prečítaná časť jeho výpovede na odstránenie rozporu, nakoľko v prípravnom konaní uviedol,

že toho dňa prišil obžalovaný pre neho domov, svedok uviedol, že po výpovedi na polícii rozmýšľal a
zistil, že sa s obžalovaným tohto dňa stretli na autobusovej zastávke a odtiaľ išli na políciu. O čom sa
obžalovaný rozprával s policajtmi na polícii nevie, obžalovaný na polícii odišiel do vedľajšej miestnosti,
kde sa zatvorili a tak nepočul o čom sa rozprávali. Pri obžalovanom boli dvaja policajti a počas doby,
ako bol obžalovaný s policajtmi v inej miestnosti, on sedel na lavičke a hral sa na mobile. Obžalovaného

videl fajčiť, ale málokedy, pred ním sa fajčeniu vyhýbal. Používa tel. číslo XXXX XXX XXX. Keď mu
volal obžalovaný on bol doma, nepovedal mu odkiaľ mu volá, len že sa stretnú na zastávke. Ja neviem
vysvetliť, prečo na výpise hovorov je uvedený čas 14:51 a čas 14:59 hod.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. za splnenia procesných podmienok boli čítané výpovede svedkov E. O., Y.

K., C. M., svedka B. E. a N. K. z prípravného konania.

Svedkovia, ktorých výpovede boli na hlavnom pojednávaní prečítané neboli svedkami incidentu,
vypovedali len k udalostiam, ktoré sa mali stať po skutku, ktorý je predmetom tohto súdneho konania.
Svedkovia E. O., Y. K. a C. M. vo svojich výpovediach potvrdili, že stretli obžalovaného, ktorý im povedal,

že bol na polícii, svedkovia Y. K. a C. M. uviedli, že mal mať nejaký papier od policajtov, svedok Y. K.
uviedol, že obžalovaný mal školskú tašku a C. M. uviedol, že obžalovaný tašku žiadnu nemal, mal iba
telefón a v ruke držal papier, ktorý mal byť od policajtov. Svedkovia tiež uviedli, že boli svedkami ako p.
C. prišla k obžalovanému a minimálne jedenkrát ho udrela do tváre, že sa jej vlámal do bytu a popálil O.
a že podá trestné oznámenie. Svedok E. O. uviedol, že obžalovanému p. C. dala iba jednu facku a ešte

do neho strkala a svedok C. M. uviedol, že mu dala facku alebo päsťou a potom ho aj šklbala.

Svedkovia B. E. a N. K. vypovedali, že predmetného dňa mali službu na Obvodnom oddelení PZ v
Tvrdošíne, boli stiahnutí operačným dôstojníkom na prijatie trestného oznámenia, pred budovou stála p.
C. so synom, povedal im čo sa stalo a odišla na lekárske ošetrenie. Obžalovaného poznali z vykonávania

hliadkovej služby, videli ho pri základnej škole s partiou ďalších chlapcov, zastavili služobné vozidlo,
obžalovaný k nim prišiel, keďže bol mladistvý tak ho nevyťažovali a obžalovaný im povedal, že už mu
to vytýkala p. C., že nič neurobil a nechcel podať žiadne oznámenie. K výpovedi týchto svedkov sa
obžalovaný vyjadril, že na políciu telefonoval na č. 158, ale mal pokazený telefón, tak sa hovor vypol.
Spätne mu však zavolali policajti, čo vyplýva aj z predloženého rozpisu hovorov, volali z ich služobného

čísla, on im povedal, že ho napadla pani C. a dohodli sa, že sa stretnú, na mieste napadnutia. Policajti aj
prišli, nevystúpili ani z auta, on im povedal, že ho napadla pani C. a oni mu povedali, že nemôže podať
trestné oznámenie, nakoľko na polícii bola p. C..

Súd zamietol návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania vyžiadaním výpisov z tel. hovorov zo dňa 25.

10. 2016 z mobilnej siete, ktorých užívateľmi sú svedkovia T. C., O. O., J. C. a M. C., nakoľko tieto návrhu
nepovažoval za dôvodné a vzhľadom aj na odstup času za nezrealizovateľné.

Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom
návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadaťlen na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,

ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané,
mal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil súdeného skutku. Obžalovaný sa bránil, že skutok je
vymyslený, v predmetnom byte vôbec nebol, zhruba v čase spáchania skutku sa mal nachádzať na
polícii spolu so svedkom L., ktorý ho mal čakať už na autobusovej zastávke a tiež spochybňoval časové
súvislosti, bránil sa, že predmetného dňa bol v škole, do Tvrdošína prišiel o 14. 50 hod až 14.55 hod,
čakal ho tam svedok L., s ktorým potom šiel na políciu do Tvrdošína. Nevie presne z akého konkrétneho

dôvodu na polícii bol, buď bol riešiť peňaženku a doklady, alebo mobilný telefón. Celú záležitosť na polícii
vybavoval iba na chodbe a potom bol na Medvedzí napadnutý p. C.. Jeho obranu, resp. alibi na čas
spáchania skutku mu mal potvrdiť predovšetkým svedok M. L. a nepriamo tiež svedkovia E. O., Y. K. a
C. M.. Pokiaľ ide o časové súvislostí, súd vychádzal z tvrdení obžalovaného, že na sídlisko Medvedzie,
kde malo dôjsť k spáchaniu skutku prišiel zo školy autobusom v čase o 14.50 hod až 14.55 hod., súd

upravil čas spáchania skutku tak, že k súdenému skutku malo dôjsť okolo 15. 00 hod, identita skutku
tým ostala zachovaná. Súd neveril obrane obžalovaného a mal pochybnosti aj vo vzťahu k výpovedí
a vierohodnosti svedka M. L., ktorý mal poskytnúť obžalovanému na čas spáchania súdneho skutku
alibi tým, že mal dosvedčiť, že s obžalovaným od autobusu išiel na políciu a obžalovaný tak spáchať
skutok nemohol. V tomto smere súd poukazuje na rozpory vo výpovediach obžalovaného a svedka

M. L., svedok sa vyjadril, že s obžalovaným sa stretli na autobusovej zastávke, volal mu obžalovaný,
nevie odkiaľ mu volal. Obžalovaný tvrdil, že bol so svedkom už deň vopred dohodnutý, že ho svedok
počká na autobusovej zástavke a pôjdu na políciu a svedok ho aj na autobusovej zástavke čakal. V
tejto súvislosti súd uvádza, že vychádzajúc z výpovede svedka M. L., obžalovaný mal vytvorený časový
priestor, aby si najskôr domov odniesol školskú tašku, spáchal súdený skutok a následne sa stretol na

autobusovej zastávke so svedkom M. L.. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na korešpondujúcu výpoveď
svedka K. M., ktorý sa presvedčivo vyjadril, že v čase ako sa s obžalovaným stretli, školskú tašku
nemal. Súd zároveň uvádza, že má pochybnosti aj ohľadom obrany obžalovaného v tom zmysle, že
obžalovaný so svedkom M. L. bol predmetného dňa na polícii. Tieto pochybnosti pramenia z toho, že
najmä obžalovaný, ale ani svedok sa nevedeli, jednoznačne vyjadriť k dôvodu, pre ktorý vôbec toho

dňa išli na políciu, pričom na políciu museli ísť z určitého dôvodu, pričom súd dôvodne predpokladá,
že obžalovaný a ani svedok nechodia na políciu tak často a bežne, aby zabudli dôvod, pre ktorý tam
boli. Tiež súd poukazuje na rozpory v ich výpovediach, kde obžalovaný uvádzal, že na polícii sa zdržali
krátko, celú záležitosť vybavoval len s jedným policajtom priamo na chodbe, záznam sa nespisoval a
svedok M. L. tieto okolnosti popísal inak, uviedol, že na polícii vybavovali obžalovaného dvaja policajti,

ktorí ho zobrali do inej miestnosti a na polícii sa zdržali asi hodinu až polhodinu. Súd aj na strane svedkov
E. O., Y. K. a C. M. videl zle skoordinovanú snahu napomôcť obrane obžalovanému, keď rozporuplne
vypovedali ohľadom niektorých skutočností, svedok Y. K. a C. M. uviedli, že obžalovaný mal mať v ruke
nejaký papier od policajtov, pričom samotný obžalovaný uviedol, že na polícii nič nebolo spisované.
Zároveň svedok Y. K. uviedol, že obžalovaný mal školskú tašku a C. M. uviedol, že obžalovaný tašku

žiadnu nemal, mal iba telefón a v ruke držal papier, ktorý mal byť od policajtov. Súd poukazuje aj
na priateľské vzťahy medzi týmito svedkami a obžalovaným. Naopak súd veril výpovedi svedka O.
O., ťažisko presvedčivosti jeho výpovede, že pravdivo popisuje skutkové okolnosti spočívala práve na
skutočnostiach, že napriek veku, opakovane, úprimne bez akýchkoľvek pochybností a rozporov, rovnako
popísal konanie obžalovaného (či už sestre do telefónu, následne svojej matke, pri prvotnom lekárskom

ošetrení, na polícii a aj v konaní na súde, kde bol z jeho výpovede vyhotovený aj obrazovo zvukový
záznam). Súd nezistil žiaden motív, pohnútku, ktorá by mala viesť maloletého svedka k vykonštruovaniu
si obvinenia voči obžalovanému. Naopak, dôvodom konania obžalovaného mohla byť práve odplata
za to, že svedok v minulosti označil obžalovaného ako osobu, ktorá mala poškodiť zámok na dverách,
čo obžalovaný aj podľa jeho vyjadrenia na hlavnom pojednávaní vnímal ako krivé obvinenie zo strany

svedka. Vo výpovediach svedka O. O. ako už súd uviedol neboli zistené žiadne rozpory, svedok popísal
skutok v logických súvislostiach a tieto korešpondovali aj so závermi odborného lekárskeho vyjadrenia
(mechanizmus vznik zranenia zodpovedal výpovedi poškodeného, znalec bol aj prítomný pri výpovedi
svedka O. O., svedok na jeho požiadanie mu priamo na ruke ukázal, ako došlo k vzniku jeho zraneniaa znalec skonštatoval, že k zraneniu mohlo dôjsť spôsobom, ako to ukázal svedok) a aj výpoveďami
svedkov T. C., M. C. a J. C..

V súhrne týchto priamych ako aj nepriamych dôkazov bolo preukázané, že obžalovaný naplnil všetky
znaky zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr.
zákona. K osobe obžalovaného súd konštatoval, že je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska
veku a aj príčetnosti. Trestnej činnosti sa dopustil zavinene vo forme priameho úmyslu tak, ako to
predpokladá ust. § 15 písm. a/ Tr. zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť

ním chránený záujem.

Zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona sa
dopustí ten, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného, a uvedený čin spácha závažnejším spôsobom
konania a voči chránenej osobe.

Podľa §138 písm. d/ Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
násilím.

Podľa § 122 ods. 5 Tr. zákona trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného
alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich, ak sú

ako súčasť obydlia uzavreté.

Podľa § 122 ods. 7 Tr. zákona trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie
fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol
do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného.

Objektom uvedeného trestného činu je ochrana domovej slobody. Vniknutím je nežiaduce, bez súhlasu
alebo proti vôli oprávneného užívateľa uskutočnené vojdenie do domu alebo bytu.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatoval aj naplnenie objektívnej stránky uvedeného trestného

činu.

Pokiaľ súd oproti obžalobe nekvalifikoval konanie obžalovaného aj ako trestný čin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona bolo tomu tak iba z dôvodu, že nebolo preukázané, že
by zranenia, ktoré utrpel poškodený mali povahu ublíženia na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Tr.

zákona. Podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také
poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,
počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Závery o tom, či
zranenia, ktoré utrpel poškodený majú charakter ublíženia na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Tr. zákona
sú otázkou právnou, pričom riešenie právnych otázok nespadá do kompetencii znalca, ale je vecou

dokazovania, na základe ktorého právne otázky potom rieši súd. Obžaloba neuniesla dôkazné bremeno
vo vzťahu k tvrdeniu skutkovej okolnosti, že zranenia, ktoré utrpel poškodený majú povahu ublíženia na
zdraví, pretože pre takéto posúdenie, nemožno vychádzať len z dĺžky doby liečenia. Znalec uviedol, že
poškodený bol obmedzený v obvyklom spôsobe života nutnosťou vyšetrenia a ošetrenia a počas prvých
4-5 dní pociťoval mierne bolesti. Počas celej doby liečenia však mohol vykonávať činností spojené s

každodennými potrebami a činnosti spojené s menšou fyzickou námahou ( menšie upratovanie, učenie
sa,čítanie,písanie).ZnalecMUDr.JánJelenčíksavpodstatesícevyjadril,žedĺžkaliečeniaasi10dníje
adekvátna charakteru a povahe zranenia poškodeného, ale zároveň uviedol, že zranenie poškodeného
ho ako prváka obmedzovalo napríklad pri písaní, ale písať mohol, išlo len o také mierne obmedzenie.

K osobe obžalovaného súd zistil, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov. Z charakteristiky
jeho osoby vyplynulo, že podľa správy školského zariadenia sa na vyučovanie pripravuje sporadicky,
jeho študijné výsledky sú malo uspokojivé aj v súvislosti s vysokou absenciou na vyučovaní, ktorá
je ospravedlňovaná zdravotnými problémami. Jeho správanie je v súlade so školským poriadkom.
Zanedbávanie školskej dochádzky bolo školou oznámené oddeleniu sociálnoprávnej ochrany detí,

obžalovaný je v evidencii oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí už od 02. 11. 2016. Zo správy o
povesti z miesta trvalého bydliska bolo zistené, že na jeho osobu neboli podané žiadne pripomienky a
ani sťažnosti zo strany spoluobčanov mesta.Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1,
4 Tr. zákona, pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného,
jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,
v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči
ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie

(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanompotencionálnympáchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov
spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Rovnako súd pri ukladaní trestu vychádzal z ust. § 97 ods. 1,3 Tr. zákona podľa ktorého účelom trestu
u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na

predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť
k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho
prostredia. Pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia treba prihliadať na
osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné
a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k

začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom.

Podľa § 117 ods.1 Tr. zákona trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u
mladistvýchznižujúnapolovicu;hornáhranicazníženejtrestnejsadzbynesmieprevyšovaťsedemrokov
a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky.

Za takéto protiprávne konanie obžalovanému hrozil trest odňatia slobody na 3 roky až 8 rokov, keďže
obžalovanýbolvčasespáchaniaskutkueštemladistvouosobou,vjeho prípadeuvedenátrestnásadzba
sa podľa § 117 ods.1 Tr. zákona znižuje o polovicu ( na 1rok a 6 mesiacov až 4 roky).

V prípade obžalovaného súd nekonštatoval žiadne poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti. S
prihliadnutím na základné kritéria spojené s ukladaním trestu, ale aj na okolnosti prípadu, osobu
obžalovaného, spôsob spáchania trestného činu a aj vek obete, tiež s prihliadnutím na doterajší spôsob
života obžalovaného, mal súd za to, že v danom prípade účel trestu bude dosiahnutý uložením trestu
odňatia slobody na úplne dolnej hranici zákonnej sadzby, t.j. vo výmere 18 mesiacov s podmienečným

odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby rovnako vo výmere 18 mesiacov. Súd v tejto súvislosti
poznamenáva, že bude záležať len na obžalovanom ako využije šancu, ktorá mu bola daná a či naozaj
budeviesťriadnyživotpočasplynutiaskúšobnejdoby,pretoževopačnomprípademôžedôjsťkpremene
trestu z podmienečného na trest nepodmienečný.

Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý, plniaci si všetky funkcie trestu.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15
dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.