Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/31/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200082
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2018200082.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu
Mgr. Moniky Kadlicovej a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobkyne: Mgr. RNDr. W. I., PhD.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. K. XXX, XXX XX B. K., proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor
opravných prostriedkov, so sídlom Vajanského 2, 917 01 Trnava, za účasti ďalšieho účastníka: prof. doc.
JUDr. A. K., PhD., rektor J. Q. v J., so sídlom G. XX, XXX XX J., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného číslo OU-TT-OOP4-2018/002454-01 zo dňa 05. januára 2018, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu žalobkyne zo dňa 11.03.2018 o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

III. Správny súd u k l a d á Slovenskej pošte, a.s. - prevádzkovateľ systému eKolok, so sídlom

Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, vrátiť krátený súdny poplatok v sume
343,30 Eur žalobkyni: Mgr. RNDr. W. I., PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. K. XXX, XXX XX B. K..

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 11.03.2018, doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 13.03.2018, sa žalobkyňa
domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP4-2018/002454-01 zo
dňa 05.01.2018, ktorým žalovaný postupom podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o

správnom konaní (správny poriadok) zamietol odvolanie navrhovateľky (žalobkyne) a napadnuté
prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-TT-
OVVS2-2017/009842, Pr. č. 256/2017 zo dňa 15.05.2017 potvrdil. Uvedeným rozhodnutím č. j. OU-
TT-OVVS2-2017/009842, Pr. č. 256/2017 zo dňa 15.05.2017 prvostupňový správny orgán konanie vo
veci práva na prístup k informáciám podľa § 42a ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov, ktorého sa mal dopustiť prof. doc. JUDr. A. K., PhD., rektor Trnavskej

univerzity v Trnave tým, že ako zástupca Trnavskej univerzity v Trnave sa mal dopustiť priestupku na
úseku práva na prístup k informáciám, a to tým spôsobom, že v súlade s príslušnými ustanoveniami
infozákona nemal sprístupniť požadované informácie na základe žiadosti žiadateľky Mgr. RNDr. W. I.
PhD. zo dňa 30.12.2016, týkajúce sa sprístupnenia po a) výšky mesačného platu a ďalšie finančné
náležitosti (odmeny) priznané prodekanom Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity
v Trnave za výkon funkcie v rokoch 2013, 2014, 2015 a 2016, po b) výšky mesačného platu a ďalšie

finančné náležitosti (odmeny) priznané tajomníkovi Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej
univerzity v Trnave za výkon funkcie v rokoch 2013, 2014, 2015 a 2016 a po c) výšky mesačného platu a
ďalšie finančné náležitosti (odmeny) priznané vedúcim katedier Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce
Trnavskej univerzity v Trnave za výkon funkcie v rokoch 2013, 2014, 2015 a 2016, zastavil podľa § 76
ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom.2. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), správne súdy
v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred

nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

3. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

4. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

5. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupky sa prejednávajú z úradnej
povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh ( § 68 ods. 1).

6. Podľa § 68 ods. 1, veta prvá zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupky podľa § 42a a § 49
ods. 1 písm. a) sa prejednávajú len na návrh postihnutej osoby alebo jej zákonného zástupcu alebo
opatrovníka (ďalej len "navrhovateľ").

7. Podľa § 72 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v konaní o priestupku sú účastníkmi konania
a) obvinený z priestupku,
b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom,
c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania

veci,
d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1.

8. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

9. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne

neoprávnenou osobou.

10. Správny súd zistil, že v danom prípade správnu žalobu podala neoprávnená osoba a správnu žalobu
podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP z uvedeného dôvodu odmietol.

11. Legislatívna konštrukcia správneho súdnictva v Správnom súdnom poriadku vychádza z čl. 46 ods.
2 ústavy, podľa ktorého sa na súd vo veci preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy môže
obrátiť ten, kto tvrdí, že bol týmto rozhodnutím na svojich právach ukrátený, pričom ústava umožňuje

zákonodarcovi obmedziť možnosti prístupu na súd a zároveň ustanovuje hranice takej možnosti tým,
že preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd nesmie byť spod právomoci súdu
vylúčené. Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu
podľa SSP nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania, ale zároveň musel byť ako účastník
správneho konania napadnutým rozhodnutím, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach

ukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila
komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí
byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Samotné postavenie účastníka v
správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie. Článok46 ods. 2 posledná veta ústavy sa vzťahuje na situácie, keď zákonodarca obmedzí možnosť súdneho
prieskumu správnych rozhodnutí určitého druhu. Aj v takom prípade musí byť umožnené dotknutej
osobe obrátiť sa na súd so žalobou o preskúmanie správneho rozhodnutia inak vylúčeného zo súdneho

preskúmania, ak sa týka základných práv a slobôd. Takýto účinok napadnutého rozhodnutia nepriamo
vplýva aj na rozsah aktívne procesne legitimovaných osôb na konanie o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia.

12. Samotné konanie v správnom súdnictve má kontradiktórnu povahu, preto sú účastníkmi konania v
zásade žalobca a žalovaný. Okrem týchto osôb sú účastníci konania vždy vymedzení zákonom. Okruh
osôb, ktoré môžu vystupovať na strane žalobcu upravuje § 178 SSP, z ktorého vyplýva obmedzenie
procesnej legitimácie len na tie fyzické a právnické osoby, ktoré boli účastníkmi administratívneho
konania a ktoré o sebe tvrdia, že ako účastníci administratívneho konania boli rozhodnutím orgánu
verejnej správy ukrátené na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, t.j. že im takýmto

rozhodnutím bola spôsobená ujma. Samotné tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach
alebo právom chránených záujmoch však nepostačuje. S takýmto tvrdením musí korešpondovať jeho
subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu. Pokiaľ sa žalobca domáha
ochrany cudzích práv alebo ak žiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde,
žaloba je podaná neoprávnenou osobou. Keďže žiaden iný subjekt nie je aktívne legitimovaný na

podanie žaloby v prospech inej osoby, nemôže byť aktívne legitimovaný na podanie žaloby ani v
jej neprospech. Správny súd preto v každej veci posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené
podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie správnej žaloby v správnom súdnictve. V prípade,
ak správny súd zistí, že žalobca nebol účastníkom administratívneho konania alebo ako účastník
administratívneho konania nebol ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy na svojich právach

alebo právom chránených záujmoch, rozhodne, že nebol oprávnený ani na podanie správnej žaloby na
preskúmaniezákonnostirozhodnutia.Zuvedenéhodôvodunásledneuznesenímpodľa§98ods.1písm.
e) správny súd správnu žalobu odmietne. Aktívna procesná legitimácia na podanie žaloby v správnom
súdnictve je inštitútom práva procesného, na rozdiel od všeobecného súdnictva, kde všeobecný
súd posudzuje predovšetkým aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ako aj pasívnu vecnú legitimáciu.

Posudzuje teda, či sú účastníci konania nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva.
Tieto inštitúty nie je možné zamieňať.

13.Vpredmetnejprávnejvecisprávnužalobuopreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhopodala

Mgr. RNDr. W. I., PhD. - žalobkyňa. Predmetom súdneho prieskumu malo byť rozhodnutie žalovaného
č. k. OU-TT-OOP4-2018/002454-01 zo dňa 05.01.2018. Žalovaný týmto rozhodnutím rozhodoval ako
odvolací orgán verejnej správy v konaní o odvolaní žalobkyne podanému proti rozhodnutiu Okresného
úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-TT-OVVS2-2017/009842, Pr. č. 256/2017
zo dňa 15.05.2017. Predmetná žaloba žalobkyne spadá pod správnu žalobu vo veciach správneho

trestania.

14. V rámci správneho trestania sa možno stretnúť s viacerými účastníkmi administratívneho konania
stojacimi „proti sebe“ ako navrhovateľom trestania a osobou, ktorá má byť potrestaná. Návrh na

potrestanie môže mať pritom charakter realizácie verejnomocenského oprávnenia, kontrolnej činnosti
v rámci záujmovej samosprávy alebo súkromnoprávnej ochrany. Pre všetkých týchto navrhovateľov
ako nesporných účastníkov administratívneho konania však platí, že potrestaním alebo nepotrestaním
osoby, voči ktorej ich návrh smeroval, nemôžu byť priamo dotknutí na svojich subjektívnych právach.
Žalobca ako navrhovateľ priestupkového konania v zmysle ustanovenia § 72 písm. d) v spojení s §

68 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch nie je rozhodnutím vydaným v rámci priestupkového
konania ukrátený na svojich právach, pretože rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby
obvinenejzpriestupkuasvojimiúčinkaminezasahujedoprávnejsféryžalobcuanespôsobujeanizmenu
jeho právneho postavenia.

15. Správny súd považuje za nesporné, že žalobkyňa bola ako navrhovateľka účastníkom
priestupkového konania v zmysle ustanovenia § 72 písm. d) v spojení s ustanovením § 68 ods. 1 zákona
o priestupkoch. V priestupkovom konaní sa však rozhodovalo o obvinení z priestupku a uložení sankcieprof. doc. JUDr. A. K., PhD., rektorovi Trnavskej univerzity v Trnave a týmto rozhodnutím o zastavení
konania z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom, nebola žalobkyňa ukrátená na
právach, pretože rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi

účinkami nezasahuje do právnej sféry žalobkyne a nespôsobuje ani zmenu jej právneho postavenia.
Navrhovateľ, ktorý je účastníkom priestupkového konania na úseku práva na prístup k informáciám, nie
je osobou oprávnenou na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia o priestupku, pretože rozhodnutie
o priestupku inej osoby nespôsobuje ukrátenie na právach v jeho právnej sfére. Vzhľadom na uvedené,
„pocit“ žalobkyne o jej poškodení na práve na informácie je z hľadiska priznania aktívnej procesnej

legitimácie na podanie žaloby pri zastavení priestupkového konania proti konkrétnej fyzickej osobe
odlišnej od žalobkyne nepostačujúci, a teda aj právne irelevantný, i keď konanie o priestupku bolo začaté
na jej návrh. Preto žalobkyňa nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia.

16. Je potrebné konštatovať, že hoci žalobkyňa bola ako postihnutá osoba a navrhovateľka účastníkom
správneho konania, nebola zároveň osobou ukrátenou na právach rozhodnutím vydaným v správnom
konaní. Samotné tvrdenie žalobkyne o nesprávnosti záverov napadnutého rozhodnutia a ich rozpore so
zákonom nestačí. Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jej subjektívne oprávnenie vychádzajúce z
konkrétneho právneho predpisu. V konaní podľa SSP správny súd poskytuje ochranu len subjektívnym

právam žalobcu. Pokiaľ sa žalobca domáha ochrany cudzích práv, alebo aj žiada ochranu svojho práva,
aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde, žaloba je podaná neoprávnenou osobou.

17. Záver správneho súdu o absencii priameho dotyku na subjektívnych právach žalobkyne a teda i o

neunesení aktívnej žalobnej legitimácie prešiel aj kontrolou ústavnosti. Konkrétne ide o uznesenie NS
SR sp. zn. 3Sži 10/2009 zo dňa 21.04.2010, vo vzťahu ku ktorému ÚS SR rozhodoval uznesením sp.
zn. IV. ÚS 242/2011 zo dňa 09.06.2011, uznesenie NS SR sp. zn. 6Sžo 434/2009 zo dňa 28.09.2010, vo
vzťahu ku ktorému ÚS SR rozhodoval uznesením sp. zn. I. ÚS 166/2011 zo dňa 09.06.2011, uznesenie
NS SR sp. zn. 5Sži 2/2011 zo dňa 24.02.2011, vo vzťahu ku ktorému ÚS SR rozhodoval uznesením sp.

zn. II. ÚS 259/2011 zo dňa 04.07.2012, uznesenie NS SR sp. zn. 6Sži 2/2011 zo dňa 30.03.2011, vo
vzťahu ku ktorému ÚS SR rozhodoval uznesením sp. zn. IV. ÚS 228/2011 zo dňa 02.06.2011.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za preukázané, že žalobkyňa nespĺňa podmienku

aktívnej procesnej legitimácie podľa § 178 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého žalobcom môže byť iba fyzická
alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Správny súd
preto žalobu žalobkyne podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol z dôvodu, že žaloba bola podaná
zjavne neoprávnenou osobou.

19. Žalobkyňa na základe realizovanej výzvy č. k. 20S/31/2018 - 112 zo dňa 19.06.2018 zaplatila na
účet tunajšieho súdu sumu vo výške 350,- Eur ako súdny poplatok za podanú žalobu (10 napadnutých
rozhodnutí orgánu verejnej správy) v zmysle Položky č. 10, písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov

tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).

20. Podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb., poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na

začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo,
ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo
alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí,
ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie
prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na

príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym
súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo
žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci (3). Okrem poplatku v
konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť(preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením
poplatku, poplatok sa nevyrubuje (4). Orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému
evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku

alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej
správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe
vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30
dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia (6).

21. Nakoľko správny súd odmietol správnu žalobu žalobkyne pred prejednaním veci, správny súd
rozhodol o vrátení súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 350,- Eur, avšak v súlade s ust. § 11
ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. kráteného o 6,70 Eur, a to prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. -
prevádzkovateľ systému eKolok, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631

124.

22. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

23. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia uznesenia na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,

ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté
rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej

sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.