Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 18. november 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 29Csp/102/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117220966
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117220966.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Veronikou Židek, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská
republika, s. r. o., IČO: 24 785 199, Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika,
právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 30, Martin, proti žalovanému: Y. Š.,
W.. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX, o zaplatenie 604,77 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti istiny 362,16 eura zastavuje.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 12.10.2017, domáhal zaplatenia
sumy 604,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 516,00 eur od 17.12.2016
do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 18.08.2013 uzatvorili právny predchodca žalobcu, spoločnosť
Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava a žalovaný zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Na základe uvedenej zmluvy poskytla spoločnosť Provident
Financial, s.r.o. žalovanému pôžičku vo výške 1 000,00 eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku hradiť formou
60 pravidelných týždenných splátok vo výške 22,42 eura. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa
12.10.2014. Pôžička bola žalovanému poskytnutá jednorazovo hotovostne. Ďalej spoločnosť uzatvorila
so žalovaným dňa 18.08.2013 zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť
zaviazala poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v čl. I uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaný
zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 515,00 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu v pravidelných
týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 8,58 eura. Celková výška mesačnej splátky z titulu
obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 31,00 eur. Žalovaný sa touto zmluvou, okrem iného, zaviazal
vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru, ako aj uhradiť celkové náklady spojené
s poskytnutím úveru.

3. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 16.12.2016 postúpila spoločnosť Provident
Financial, s.r.o. na spoločnosť žalobcu pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva o čom bol
žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať
svoje záväzky zo zmlúv riadne a včas a uhradil len splátky v celkovej výške 296,77 eura. Žalobca listom
zo dňa 16.08.2017 - výzva pred podaním žaloby vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy. Do
dnešného dňa žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby je 604,77

eura. Žalobca si žalobou uplatňuje zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúcom po postúpení
pohľadávky.

4. Žalobca podaním doručeným dňa 19.04.2018 vzal svoju žalobu v časti 362,16 eura späť a žiadal, aby
súd v tejto časti konanie zastavil. Žalobca žiadal priznať mu sumu vo výške 242,61 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,00% ročne od 17.12.2016 do zaplatenia.

5. Keďže v danom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán
neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevýšila 1.000 eur, súd prihliadnuc na hospodárnosť
konania a nenavyšovanie trov konania, vo veci nenariadil pojednávanie podľa § 297 písm. b) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a rozsudok verejne vyhlásil dňa
19.11.2018 za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 3 CSP.

6. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na to, čo vyšlo počas konania najavo.

7. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Podľa ustanovenia § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

10. Podľa ustanovenia § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo
alebo sa uplatňuje iné právo.

11. Podľa ustanovenia § 295 Civilného sporového poriadku, zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch
nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.

12. Podaním doručeným súdu dňa 19.04.2018 žalobca vzal žalobu späť v časti nároku titulom zmluvy
o zabezpečení splátok úveru vo výške 362,16 eur a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.

13. Pretože žalobca vzal žalobu čiastočne späť pred predbežným prejednaním sporu a pred prvým
pojednávaním súd v tejto časti konanie zastavil tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi zo spisu, najmä zmluvou
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zmluvou o zabezpečení splátok úveru, prehľadom splátok a
úhrad, Oznámením o postúpení pohľadávok, predžalobnou výzvou, ako aj ostatným obsahom spisového
materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

15. Dňa 18.08.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu - spoločnosť spoločnosť Provident Financial,
s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731 so žalovaným Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanému úver vo výške 1 000,00 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver formou mesačných splátok
v počte 60, v sume 22,42 eura (od prvej po predposlednú) a vo výške 22,22 eura (posledná splátka).
Posledná predpísaná splátka úveru bola splatná 7. deň 60, - teho týždňa po dni uzavretia zmluvy
(12.10.2014). Úver bol poskytnutý žalovanému jednorázovo hotovostne. Úrok bol vyjadrený úrokovou
sadzbou 22,38 % p.a. zo sumy úveru, t.j. vo výške 144,00 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou
sumou 201,00 eur. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú
ročnú percentuálnu mieru nákladov 70,38%. Celková čiastka podľa § 2 písm. h) zákona, ktorú bol
zákazník povinný zaplatiť predstavovala sumu 1 345,00 eur. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca
sa na úver na základe zmluvy predstavovala 46,06%. Právny predchodca žalobcu ďalej uzatvoril so
žalovaným dňa 18.08.2013 zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť
zaviazala poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v článku 1 uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaný
zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 515,00 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu v pravidelných
týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 8,58 eura (59 splátok) a v sume 8,78 eura (posledná

splátka). Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 31,00 eur.
Žalovaný sa touto zmluvou okrem iného zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi
z úveru ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru.

16. Zmluvou o zabezpečení splátok úveru uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
dňa 18.08.2013 sa právny predchodca žalobcu zaviazal počas platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky
spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý na základe zmluvy č. XXXXXXXXX v mieste
trvalého bydliska žalovaného alebo na inom mieste, určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou
zmluvných strán. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu celkovú odmenu vo
výške 515,00 eur, a to v 60 pravidelných splátkach, a to v 59 týždenných splátkach okrem poslednej
splátky vo výške 8,58 eura a poslednej splátky vo výške 8,78 eura počas doby splácania spotrebiteľského
úveru s tým, že odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky úveru a splatnosť prvej splátky nastáva
7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy.

17. Žalovaný čerpal úver v hotovosti pri podpise zmluvy, čo potvrdil svojim podpisom na zmluve. Výzvou
zo dňa 16.08.2017, bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
výške 1 331,55 eura. Zásielka bola dňa 18.08.2017 odovzdaná na poštovú prepravu.

18. Podľa prehľadu splátok žalovaný uhradil žalobcovi sumu vo výške 550,00 eur. Žalobca uvádza, že
žalovaný doposiaľ uhradil splátky celkovo vo výške 296,77 eura.

19. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu
vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

21. Podľa 261 ods. 6 písm. d) Obchodníka zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).

22. Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzatvorenia
zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

24. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

26. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

27. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

28. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
(ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

30. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

31. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

32. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

33. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

34. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

35. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

36. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov.

37. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú
zakázané.

38. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje
za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže
podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému
sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

39. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“),
právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

40. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

41. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu v časti 362,16 eur spať a konanie žiadal v tejto časti
zastaviť, súd konanie v časti 362,16 eur zastavil. Žalobca žiadal rozhodnúť o sume 242,61 eur spolu
s príslušenstvom.

42. Vo zvyšnej časti v sume 242,61 eur súd žalobu ako nedôvodnú zamietol s odôvodnením, že žalobca
poskytol žalovanému sumu 1 000,00 eur. Súd od tejto sumy odrátal úroky vyjadrené pevnou sumou
vo výške 144,00 eur a taktiež odrátal sumu poplatku za garantovanú službu vo výške 201,00 eur (1
000,00 - 144,00 - 201,00). Súd odrátal sumu, ktorú žalovaný už zaplatil na splátkach vo výške 550,00
eur. Keďže žalobca zobral žalobu v časti 362,16 eur späť, tak výsledná suma na priznanie sa rovná 0
(keďže výsledok bude v záporných číslach).

43. Predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, konkrétne neobsahuje
náležitosti uvedené v § 7 ods. 1 a § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to
údaje týkajúce sa príjmov, výdavkov a rodinného stavu spotrebiteľa, prípadne údaje svedčiace o
nahliadnutí veriteľa do databázy údajovo spotrebiteľoch na účely individuálneho posudzovania jeho
schopnosti splácať poskytnutý úver s prihliadnutím na výšku a príjem žalovaného, ako dlžníka a
spotrebiteľa. V neposlednom rade zmluva neobsahuje ani údaje týkajúce výšky, počtu a termínov
splátok v člení istiny, úrokov a poplatkov. Žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o úvere medzi
jeho právnym predchodcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Uzatvorená úverová zmluva má
charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom
podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovanou ako spotrebiteľom, ktorý pri jej uzavieraní a plnení
nekonal v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, keďže v zmluve je označený
menom, priezviskom, rodným číslom a bydliskom. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol
žalovanému poskytnutý úver vo výške 1 000,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 60 týždenných
splátkach, vo výške 22,42 eura. Na jednej strane, zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom stanovené
náležitosti úverovej zmluvy, a to záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, určenie
sumy poskytovaných peňažných prostriedkov, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky a zaplatiť (zmluvne dohodnuté) úroky. Na strane druhej, žalobca pri uzatváraní zmluvy o
spotrebiteľskom úvere nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil ustanovenie § 7 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch, ako špeciálneho právneho predpisu. Predmetná zmluva neobsahuje všetky
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, konkrétne neobsahuje náležitosti uvedené v § 7 ods. 1 a § 9 ods. 2
písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to údaje týkajúce sa príjmov, výdavkov a rodinného stavu
spotrebiteľa, prípadne údaje svedčiace o nahliadnutí veriteľa do databázy údajovo spotrebiteľoch na
účely individuálneho posudzovania jeho schopnosti splácať poskytnutý úver s prihliadnutím na výšku
a príjem žalovaného, ako dlžníka a spotrebiteľa. V neposlednom rade zmluva neobsahuje ani údaje
týkajúce výšky, počtu a termínov splátok v člení istiny, úrokov a poplatkov.

44. Absencia podstatných obsahových náležitosti zmluvy o úvere a hrubé porušenie povinnosti žalobcu,
ako veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, má za následok, že spotrebiteľský
úver sa v zmysle ustanovení § 11 ods. 1 písm. b/, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

45. Súd sa prejudiciálne zaoberal platnosťou zmluvy o zabezpečení splátok úveru, súvisiacej so zmluvou
o spotrebiteľskom úvere, keďže na základe nej žalovaný platil poplatky, ktoré by bez uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere inak neplatila, a ktorej predmetom bola služba, ktorú bol právny predchodca
žalobcu žalovanej povinný poskytovať aj bez uzavretia takejto zmluvy. Samotné uzavretie zmluvy o
zabezpečení splátok úveru bez zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa názoru súdu nie je možné
vzhľadom na nemožnosť jej plnenia. Zmluva o zabezpečení splátok úveruje preto je vzájomne závislou
zmluvou, ponúkanou súbežne so zmluvou o úvere, o čom svedčí samotná formulácia domáceho servisu
spočívajúceho v poskytovaní služieb, pokiaľ ide o starostlivosť o klienta pri poskytovaní úveru na základe
zmluvy o úvere, spočívajúcich v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského
úveru v mieste trvalého bydliska zákazníka, ako aj viazanosť tejto zmluvy na zánik zmluvy, ktorá je
predmetom domáceho servisu, a v neposlednom rade aj žalobcom predložený splátkový kalendár o

úhradách poplatkov za domáci servis spoločne s evidenciou hrad splátok úveru zo zmluvy o úvere
uzavretej medzi stranami sporu.

46. Podľa názoru súdu je absurdné, aby si dlžník, ktorý nutne a rýchlo potrebuje peniaze, požadoval
od veriteľa ďalšiu spoplatnenú službu, ktorej celková cena pritom dosahuje viac ako 50 % hodnoty
poskytnutého úveru, a to sumu 515 eur, pričom odmena je splatná tiež v 60 pravidelných týždenných
splátkach pri prevzatí splátky úveru poskytovateľom. Žalovaný bol preto v skutočnosti povinný zaplatiť
žalobcovi týždenne 60 splátok po 8,58 eura, a celkovo bol právnemu predchodcovi povinná zaplatiť
1 860,00 eur. Pritom jediné, čo poskytuje zmluva o zabezpečení splátok úveru je výber splátok v
domácnosti klienta, resp. na dohodnutom mieste. Táto služba je však viac v prospech veriteľa ako
dlžníka, keďže mu poskytuje istotu výberu splátky, alebo jej časti. Podľa názoru súdu dlžník by nemal
platiť za to, že si veriteľ znižuje riziko nezaplatenia splátok tým, že ich vyberá v hotovosti a ak áno, mal by
za to platiť prípadne nejaký poplatok v primeranej výške, pričom ak je určitý zástupca oprávnený preberať
od dlžníka úhradu, prevzatie hotovostnej úhrady nesmie odmietnuť. Zaúčtovať peňažnú hotovosť (aj
bezhotovostné platby) na úhradu splátky úveru ukladá veriteľovi zákon, rovnako mu platné zákony
ukladajú povinnosť upozorniť dlžníka na termín splátky, prípadné následky nesplácania v samotnej
zmluve, prípadne predzmluvných formulároch. Súd nezistil žiadne iné „poskytovanie služieb“, ako
finančné poradenstvo, správa majetku a pod., naopak, podľa zistených skutočností nadštandardné
služby boli právnym predchodcom žalobcu využívané na nútené vyberanie splátok a presadzovanie
záujmov veriteľa.

47. V prípade ceny za služby dojednané v zmluve o zabezpečení splátok úveru táto navyše dosahuje viac
ako 50 % z poskytnutého úveru (istiny úveru) a odplatu dojednanú v úverovej zmluve v celkovej výške
345,00 eur zvyšuje o ďalších 515,00 eur, teda skoro o 100 % viac, ako dlžník požadoval. Dojednaná
výška odmeny je neprimeraná nielen voči tomu, čo malo byť predmetom plnenia či už podľa zmluvy o
zabezpečení splátok úveru, ale aj vo vzťahu k výške úveru, poskytnutého v súvislosti s jej uzavretím.
Podľa názoru súdu skutočným účelom uzavretej zmluvy o zabezpečení splátok úveru je výrazne navýšiť
odplatu za poskytnutý úver, na ktorý je viazaná, a to približne o 100 %, tak, aby táto suma navyše
nebola uvedená v úverovej zmluve. Týmto postupom, podľa názoru súdu, žalobca cielene dosahuje
to, že odplata za službu uvedenú v zmluve o zabezpečení splátok úveru sa nezapočítava do výpočtu
RPMN, keďže nemá byť odplatou za úver, ale odmenou (cenou) za uvedenú službu, hoci v kontexte
vyššie uvedeného je zrejmé, že právo táto služba má výrazne navýšiť celkový zisk právneho predchodcu
žalobcu z poskytovania úverov.

48. Ako už bolo vyššie uvedené, súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez
poplatkov. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanému
reálne poskytol. Žalovanému vznikla povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Žalovaný
nerozporoval ani tvrdenia žalobcu, že si svoju zmluvne dojednanú povinnosť splácať poskytnutý úver
riadne a včas neplnil. Plnenie z neplatnej vzájomne závislej zmluvy o zabezpečení splátok úveru súd s
poukazom na vyššie uvedené započítal na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

49. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej žalobca bol v
konaní plne neúspešný, nakoľko vzal žalobu v časti späť, bez zavinenia žalovaného a vo zvyšnej časti
súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Súd preto priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu
protistrane - žalovanému. Nakoľko žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu súdneho
spisu ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku mu žiadne trovy konania zo súdneho spisu nevyplývajú, súd mu
preto žiadnu náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

53. Súd podľa § 257 CSP, výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad
hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená
tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť
k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v
okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito
okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia
nároku na súde, či postup strany v konaní.

54. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne
postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaná takéto
dôvody neuviedla, rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vyššie.

55. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová
značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 12. 2. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.