Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. september 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 32Cb/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114216424
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1114216424.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v
právnej veci žalobcu: HMG Recovery, k.s., Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 46 333 908 správca
konkurznej podstaty úpadcu DOMUS PETRA, s.r.o. v konkurze, Pod Sokolice 1C/6673, Trenčín, IČO:
36 798 461 proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské nivy
1, Bratislava, IČO: 31 320 155 na zaplatenie 1.019.053,31 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania..

o d ô v o d n e n i e :

mala byť v reštrukturalizácii úpadcu uspokojená vo výške 100% úpadca vyhodnotil ako spôsobenie
škody vo výške 4.417.930,22 EUR ako úmyselné konanie žalovaného proti dobrým mravom.

9. Žalobca v žalobe uviedol, že v prípade schválenie reštrukturalizačného plánu by bol žalovaný

uspokojený vo výške 100% a nezabezpečení veritelia úpadcu vo výške 31,12%. Po vyhlásení konkurzu
bude žalovaný uspokojený vo výške presahujúcej 50% a nezabezpečení veritelia vo výške 0%.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán sporu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi
a ostatnými listinnými dôkazmi v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav:

11. Ing. Milan Hargaš v písomnom vyjadrení zo dňa 13.11.2017 uviedol, že podľa jeho názoru
žalovaný svojim hlasovaním na schôdzi veriteľov úpadcu dňa 26.9.2012, ktorým odmietol prijatie
reštrukturalizačného plánu konal v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku
a porušením prevenčnej povinnosti spôsobil škodu úpadcovi a nezabezpečeným veriteľom.

12. Žalovaný v podaní zo dňa 20.7.2018 uviedol, že konanie úpadcu, ktorým vyčíslil pohľadávku
voči žalovanému titulom náhrady škody vo výške 4.417.930,22 EUR je nezákonným účelovým

konaním úpadcu v snahe poškodiť žalovaného ako zabezpečeného veriteľa úpadcu, dosiahnuť jeho
neuspokojenievkonkurznomkonaníúpadcuvovýškeprihlásenejpohľadávkyabezdôvodnesaobohatiť
na úkor žalovaného v prejednávanej výške istiny. Ďalej uviedol, že po naštudovaní reštrukturalizačného
plánu mal za to, že neobsahoval spôsob akým by došlo k zachovaniu prevádzky úpadcu, ale spôsob
speňaženia nehnuteľností samotným úpadcom s tým, že veritelia by na tvrdené uspokojenie museli
čakať 5 rokov.

13. Žalovaný súčasne označil konanie úpadcu po potvrdení rozhodnutia o zamietnutí
reštrukturalizačného plánu za nepoctivé, keď tento po zamietnutí reštrukturalizácie a vyhlásení konkurzuna svoj majetok uzatvoril so svojimi spriaznenými osobami kúpne zmluvy na prevod vlastníctva k
nehnuteľnostiam vo vlastníctve úpadcu bez súhlasu žalovaného ako záložného veriteľa a správcu.
Následne bolo týmito spriaznenými osobami podaných spolu 72 vylučovacích žalôb na vylúčenie

majetok z podstaty úpadcu.

14. Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa ust. § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

16. Podľa ust. 420, ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

17. Podľa ust. § 265 ObZ výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,

nepožíva právnu ochranu.

18. Podľa ust. § 373 ObZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

19. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

20. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo
výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

21. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že spornými medzi stranami sporu boli vznik škody v
žalovanej výške, splnenie podmienok pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu a výška škody.

22. Ako prvý predpoklad úspešného vznesenia nároku na náhradu škody voči žalovanému súd skúmal
existenciu protiprávneho konania žalovaného. Podľa tvrdenia úpadcu ( prevzatého v konaní žalobcom )
protiprávne konanie žalovaného malo spočívať v skutočnosti, že žalovaný na schôdzi veriteľov úpadcu
dňa 26.9.2012 hlasoval proti prijatiu reštrukturalizačného plánu úpadcu. Súd v tejto súvislosti konštatuje,

že je zákonným právom žalovaného ako veriteľa úpadcu využiť pri hlasovaní svoje hlasovacie právo v
celom rozsahu, čiže hlasovať za, proti alebo sa zdržať hlasovania a týmto spôsobom vyjadriť svoju vôľu.
Pripustením procesného útoku žalobcu spočívajúceho v tvrdení, že akékoľvek iné využitie hlasovacieho
práva ako hlasovať za je porušením prevenčnej povinnosti žalovaného a zakladá nárok na náhradu
škody by súd pripustil, že v určitých prípadoch (úplne bežných) dôjde z dôvodu existencie prevenčnej

povinnosti k obmedzeniu zákonných spôsobov hlasovania veriteľa na schôdzi veriteľov len na možnosť
hlasovať za. Takého obmedzenie spôsobov využitia hlasovacieho práva veriteľa je úplným popretím
slobody prejavu vôle hlasujúceho a preto výklad úpadcu nepožíva právnu ochranu. Žalovaný súčasne
v konaní uviedol, že proti prijatiu reštrukturalizačného plánu hlasoval z dôvodu, že úpadca v pláne
neuviedol spôsob, akým by mal podnik fungovať ďalej ale len navrhol presun práva speňažiť majetok

úpadcu zo žalobcu ako správcu na úpadcu, čím by sa uspokojenie žalovaného ako veriteľa úpadcu
oddialilo na 5 rokov. Súčasne žalovaný uviedol, že nebol jediným hlasujúcim proti prijatiu plánu (proti
hlasoval aj veriteľ SR - Finančné riaditeľstvo SR, Daňový úrad Bratislava I), voči ktorému sa žalobca ani
úpadca náhrady škody nedomáhajú.

23. Súd teda vykonaným dokazovaním ustálil, že žalovaný hlasovaním na schôdzi veriteľov úpadcu dňa
26.9.2012, ktorým hlasoval proti prijatiu reštrukturalizačného plánu len využil zákonným spôsobom svoje
hlasovacie právo a jeho hlasovanie proti prijatiu plánu nemôže byť považované za protiprávne konanie
zakladajúce nárok na náhradu škody.

24. Súčasne súd prisvedčil procesnej obrane žalovaného keď konštatoval, že žalobca neuniesol ani
dôkazné bremeno preukázania zavinenia žalovaného za tvrdenú škodu vo forme preukázania úmyslu
žalovaného poškodiť úpadcu.25. Naopak v konaní žalovaný preukázal úmysel úpadcu poškodiť žalovaného a ostatných veriteľov
úpadcu keď preukázal, že úpadca 5 dní po publikovaní uznesenia súdu druhej inštancie o potvrdení
uznesenia tunajšieho súdu o zamietnutí reštrukturalizačného plánu úpadcu a 8 dní pred publikovaním

rozhodnutia tunajšieho súdu o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu previedol svoje vlastníctvo k
nehnuteľnostiam bez súhlasu žalovaného ako záložného veriteľa a reštrukturalizačného správcu na
spriaznené osoby s následným podaním 72 vylučovacích žalôb.

26. Súd na základe horeuvedeného konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania

vzniku škody a zodpovednosti žalovaného za uplatnenú škodu a preto rozhodol tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaný si neuplatnil nárok na náhradu trov konania.

28. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.