Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 5, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/166/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117200029
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6117200029.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej
a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: X.. X.
T., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. D., K. XX, zastúpený splnomocnenou AKSK, s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Námestie SNP 15, IČO: 36 859 711, proti
žalovanému: sDesign, s.r.o., so sídlom 974 11 Banská Bystrica, Rudohorská 33, IČO: 47 066 032, o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica číslo konania 15C/1/2017-30 zo dňa 23.01.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v p l n o m rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd vyhovel návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
podľa ustanovenia § 325 ods. 1 a § 325 ods. 2 písm. c/, d/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej „CSP“), ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa podania v
návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby, uzavretia zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby, uzavretia
scudzovacej zmluvy, spísania, podpísania a podania návrhu na vklad vlastníckeho práva k označeným
nehnuteľnostiam, ako aj vykonávania akýchkoľvek iných úkonov, ktoré smerujú k realizácii záložného

práva žalovaného viažuceho sa na nehnuteľnosti presne špecifikované vo výroku I. uznesenia.
Výrokom II. uznesenia súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa podania návrhu na vykonanie
dobrovoľnej dražby, uzavretia zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby, uzavretia scudzovacej zmluvy,
spísania, podpísania a podania návrhu na vklad vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam,
ako aj vykonávania akýchkoľvek iných úkonov, ktoré smerujú k realizácii záložného práva žalovaného
viažuceho sa na nehnuteľnosti presne špecifikované vo výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie.

Výrokom III. súd uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej o určenie neexistencie záložného
práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v I. a II. výroku uznesenia v lehote 30 dní od právoplatnosti
uznesenia a výrokom IV. súd vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
voči žalovanému. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na obsah rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 64Cb/210/1996 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 43Cobo/86/2000, ktorým
bola vyslovená právna neúčinnosť právneho úkonu, na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica

č.k. 7C/108/2008 - 486 zo dňa 14. 7. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 15Co/250/2010 - 608 zo dňa 6. 7. 2011, ktorým súd určil, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti
bola už v tom čase zaniknutá spoločnosť EFEKT- PRIM, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, na
uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7C/181/2011 - 171 zo dňa 3. 12. 2012 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/43/2013 - 245 zo dňa 20. 2. 2013, ktorým
bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil povinnosť spoločnosti DELL FINANCE, s.r.o.,

so sídlom v Banskej Bystrici až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej zdržať sa podania
návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby a podpisu zmluvy o dobrovoľnej dražbe, ktoré smerujú krealizácii záložného práva špecifikovanej nehnuteľnosti, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 7C/181/2011 - 727 zo dňa 5. 12. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 16Co/126/2015 - 888 zo dňa 29. 9. 2016, ktorým súd určil, že nehnuteľnosti špecifikované vo

výroku I. a II. uznesenia patrili do majetku po zrušenej a vymazanej spoločnosti EFEKT- PRIM, s.r.o., so
sídlom v Banskej Bystrici a po konštatovaní preukázania, že žalobca je právnym nástupcom spoločnosti
INCOM, s.r.o., Banská Bystrica, ktorá má voči dlžníkovi STAVEX, s.r.o., Banská Bystrica pohľadávky
priznané rozhodnutiami okresného súdu v iných veciach, teda skutočnosti, že na žalobcu boli postúpené
pohľadávky, pre ktoré bola vyslovená neúčinnosť právneho úkonu prevodu sporných nehnuteľností zo

spoločnosti STAVEX s.r.o. na spoločnosť EFECT- PRIM, s.r.o.. Následne súd prvej inštancie konštatoval
s poukazom na uvedené konania a skutočnosti na dôvodnosť podania návrhu na nariadenie neodkladné
opatrenia. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že navrhovaným neodkladným opatrením je potrebné
upraviť pomery strán. Žalobca osvedčil ohrozenie potrebné pre záver o pravdepodobnosti jeho nároku.
Z výpisu z katastra nehnuteľností Okresného úradu Banská Bystrica - LV č. XXXX a LV č. XXXX pre
katastrálne územie D. D., na ktorých sú sporné nehnuteľnosti zapísané, vyplýva, že záložný veriteľ

vykonal svoje právo, teda oznámil začatie výkonu záložného práva priamym predajom zo dňa 27.
10. 2016. Nakoľko uvedenými rozhodnutiami súd právoplatne vyslovil, že predmetné nehnuteľnosti
patrili do majetku po zrušenej a vymazanej spoločnosti EFEKT- PRIM, s.r.o., so sídlom v Banskej
Bystrici , IČO: 31 623 k 112, ktorej dodatočná likvidácia bola nariadená v konaní Okresného súdu
Banská Bystrica vedenom pod sp. zn. 5Cbr/10/2012 - 66 zo dňa 14. 12. 2016, táto skutočnosť

podľa názoru súdu len prispela k dôvodom o pravdepodobnosti žalobcovho nároku. V prípade, že by
súd nevyhovel takto formulovanému petitu neodkladného opatrenia, deklaroval by len stav právnej
neistoty pro futuro. Súd s poukazom na predchádzajúce právoplatné rozhodnutia nepovažuje otázku
vlastníckeho práva k vyššie označeným nehnuteľnostiam za spornú. V závere odôvodnenia uznesenia
súd prvej inštancie poznamenal, že povolením dodatočnej likvidácie už zaniknutej a vymazanej

obchodnej spoločnosti EFEKT - PRIM, s.r.o. Banská Bystrica bude likvidátor jediný oprávnený na
to, aby vysporiadal existujúce pohľadávky, respektíve záväzky tejto spoločnosti (teda aj pohľadávku
žalobcusohľadomnaexistenciuzáložnéhoveriteľa).Právevtomtoprípadeneistépostaveniezáložného
veriteľa a zásah do jeho majetkovej sféry vyvoláva obavu, že len samotné určenie vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam neodstráni právnu neistotu ohľadom existencie samotného záložného

práva, preto súd výrokom III. uznesenia uložil žalobcovi povinnosť podať na súd žalobu vo veci samej o
určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výrokoch I. a II. odvolaním
napadnutého uznesenia. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 262 ods.
1 a 2 CSP.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Poukázal
predovšetkým na ustanovenie § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd nariadi
neodkladné opatrenie iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením. Uvedené ustanovenie je vyjadrením subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k
zabezpečovaciemu opatreniu. Žalovaný potom namieta, že súd prvej inštancie neuviedol, prečo účel

sledovaný návrhom žalobcu nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a rozhodnutie súdu preto
považuje za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Ďalej namieta, že súd prvej inštancie sa nezaoberal
skutočnosťami, či žalobca osvedčil ohrozenie potrebné pre záver o pravdepodobnosti jeho nároku.
Žalovanémuniejezrejmé,akýnárokžalobcubymalbyťvýkonomzáložnéhoprávažalovanýmohrozený.
Žalovaný uviedol, že spoločnosť STAVEX zanikla výmazom z obchodného registra dňa 28. 1. 2011

a to na základe predošlého uznesenia v konkurznom konaní, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení
konkurzu na majetok tohto úpadcu po splnení rozvrhového uznesenia. Žalovaný sa tak domnieva, že,
nakoľko dlžník - spoločnosť STAVEX zanikol bez právneho nástupcu, zaniká tiež pohľadávka žalobcu
voči tejto spoločnosti. Žalovaný následne poukázal na podmienky veriteľa domáhať sa uspokojenia
jeho pohľadávky z odporovateľného právneho úkonu kumulatívnym naplnením troch podmienok, a

to úspešné odporovanie právneho úkonu, existencia pohľadávky, ktorá sa má uspokojiť a možnosť
uspokojenia z toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku. Žalovaný uviedol, že v predmetnej právnej veci
bola naplnená len prvá podmienka, zvyšné dve podmienky neboli ani nemôžu byť naplnené. Nakoľko
pohľadávka žalovaného, ktorá sa mala uspokojiť, zanikla, nie je naplnená hypotéza právnej normy
a žalovaný nemôže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym

úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a ani nemôže požadovať náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech. Žalobca sa nemôže úspešne domáhať uspokojenia svojej pohľadávky jednak z dôvodu,
že pohľadávka žalobcu zanikla, ako aj z dôvodu, že žalobca de lege lata ani nemá proti komu viesť
exekučné konanie, keďže dlžník zanikol. Na základe uvedeného potom žalovaný navrhuje, aby odvolacísúd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne
zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že toto považuje za „postavené na vode“,
nakoľko vychádza z mylných právnych a skutkových predpokladov. Reaguje na jednotlivé odvolacie
námietky žalovaného a poznamenáva, že nie je podľa jeho názoru povinnosťou súdu vo svojom
rozhodnutí uvádzať dôvody, prečo nie je možné účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Túto
povinnosť si súd splnil už tým, že odôvodnil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Súd je podľa

jeho názoru povinný túto skutočnosť vyhodnotiť a v prípade, ak dôjde k záveru, že účel zabezpečovacím
opatrením nemožno dosiahnuť, nariadi neodkladné opatrenie, čo sa aj stalo. Vo vzťahu k existencii,
neexistencii pohľadávky žalobcu v celom rozsahu poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 29. 9. 2016 č.k. 16Co/126/2015, v ktorom odvolací súd uviedol, že žalobca má
pohľadávku voči spoločnosti EFEKT- PRIM, s.r.o., táto pohľadávka nie je premlčaná a ani nezanikla
a žalobca má možnosť dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky v dodatočnej likvidácii majetku

zaniknutej spoločnosti, čo by sa nestalo, ak by žalovaný zrealizoval svoje neexistujúce záložné právo
zapísané na príslušných listoch vlastníctva. Žalobca taktiež spochybňuje námietku žalovaného, že
žalobca sa má v súčasnosti uspokojiť z toho, čo odporovateľným právnym úkonom uniklo z majetku
pôvodného dlžníka. Táto právna argumentácia má relevanciu do doby, kým spoločnosť STAVEX, s.r.o.
Banská Bystrica ako žalobcov dlžník existovala. V súčasnosti sa situácia zásadne zmenila, čomu

zodpovedá aj obsah odôvodnenia predmetného rozsudku Krajského súdu Banskej Bystrici zo dňa 29.
9. 2016 sp. zn. 16Co/126/2015. Žalobca tak považuje za otázne, prečo sa žalovaný aj v súčasnosti
odvolávaná na už nerelevantné skutočnosti. V závere vyjadrenia k odvolaniu potom žalobca zhrnul, že
má pohľadávku voči spoločnosti EFEKT-PRIM, s.r.o. Banská Bystrica (konštatované aj Krajským súdom
v Banskej Bystrici), avšak táto pohľadávka je inej kvality a aj z iného titulu, ako je pohľadávka, ktorú

žalovaný popisuje vo svojom odvolaní. Otázka pohľadávky žalobcu sa bude riešiť v dodatočnej likvidácii
a nie je teda predmetom tohto konania. Na základe uvedeného potom žalobca navrhuje, bol odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

4. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa vyjadril žalovaný a nesúhlasí s názorom žalobcu, že

nie je povinnosťou súdu vo svojom rozhodnutí uvádzať dôvody, prečo nemožno dosiahnuť účel
zabezpečovacím opatrením. Naďalej zotrváva na svojom názore, že v napadnutom uznesení nie je
uvedené, či súd skúmal naplnenie podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 324 ods. 3 Civilného
sporového poriadku a táto skutočnosť má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia a
jeho nezrozumiteľnosť. Žalovaný vyvracia aj ostatné argumenty žalobcu a zdôrazňuje, že zaniknutá

spoločnosť EFEKT-PRIM, s.r.o. Banská Bystrica nikdy nebola dlžníkom žalobcu. Dlžníkom žalobcu bola
spoločnosť STAVEX, s.r.o. Banská Bystrica. Žalovaný taktiež spochybnil vyjadrenie žalobcu, že má
pohľadávku voči spoločnosti EFEKT-PRIM, s.r.o. Banská Bystrica, ale táto je inej kvality a iného titulu.
Poukázal na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/210/ 96 - 258 zo dňa 22. 9. 1999,
ktorým súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 27. 2. 1995 uzavretá medzi spoločnosťou EFEKT-PRIM,

s.r.o. Banská Bystrica a spoločnosťou STAVEX Banská Bystrica, ktorej predmetom boli špecifikované
nehnuteľnosti, je voči právnemu predchodcovi žalobcu - spoločnosti INCOM, s.r.o., Banská Bystrica,
právne neúčinná. Uvedený odporovací rozsudok obsahuje len určovací výrok a neobsahuje výrok,
ktorým by súd judikoval pohľadávku žalobcu voči spoločnosti EFEKT-PRIM, s.r.o. Banská Bystrica.
Žalovaný tiež argumentoval, že rozhodnutím o odporovacej žalobe nedochádza k zmene subjektu

povinného. Naďalej tak zotrváva na svojom názore vyjadrenom v odvolaní, že dlžníkom žalobcu bola
len zaniknutá spoločnosť STAVEX, výmazom ktorej z obchodného registra došlo k zániku všetkých jej
záväzkov a teda aj záväzkov voči žalobcovi. Žalobca tak nemá žiadnu peňažnú pohľadávku, ktorá by
si mohol prihlásiť v dodatočnej likvidácii spoločnosti EFEKT-PRIM, s.r.o. Banská Bystrica. Z uvedených
dôvodov preto nemá opodstatnenie nariadenia neodkladného opatrenia v danom konaní. Žalovaný ďalej

poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Zvolen po tom sp. zn. 5U/1/2015 vo veci súdnej
úschovy na sumu 57.000 eur, zložených zložiteľom HARMONY REAL, s.r.o., so sídlom v Banskej
Bystrici za účelom splnenia prípadného záväzku spoločnosti EFEKT-PRIM, s.r.o. Banská Bystrica voči
žalobcovi, nakoľko HARMONY REAL s.r.o. a EFEKT-PRIM, s.r.o. Banská Bystrica uzavreli dňa 30.
11. 2011 dohodou o pristúpení k záväzku, v zmysle ktorej sa zložiteľ zaviazal pristúpiť k prípadným

záväzkom spoločnosti EFEKT-PRIM, s.r.o. Banská Bystrica voči žalobcovi a to v prípade, že tieto
záväzky existovali a za predpokladu, že tieto žalobca riadne preukáže. Žalovaný poukázal na, podľa
jeho názoru, zrejmý a účelový postoj žalobcu v uvedenom konaní o súdnej úschove, pretože v danom
konaní aj napriek výzvam súdu sa nevyjadril žalobca k otázkam, či súhlasí s vydaním úschovy zložiteľa- spoločnosti HARMONY REAL s.r.o. alebo či predmet úschovy prijíma. Takéto konanie žalobcu je
nelogické a účelové a z uvedeného žalovaný vyvodzuje, že cieľom žalobcu nie je uspokojenie jeho
údajnejpohľadávky.Opätovnetakžalovanýtrvánasvojom odvolaníanavrhuje,abyodvolacísúdzmenil

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca a v podstate zhodne opätovne zdôrazňuje svoje tvrdenia
obsiahnuté už v predošlom vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Zdôrazňuje pritom skutočnosť, že je tu
odôvodnená obava, že žalovaný na základe neexistujúceho záložného práva predá zaťažený majetok,

čím sa postavenie, respektíve možnosť žalobcu, ako veriteľa subjektu, ktorý je oprávneným vlastníkom
takéhoto majetku, domôcť sa uspokojenia jeho pohľadávky značne sťaží, respektíve úplne znemožní.
Súd v tomto konkrétnom prípade posúdil individuálne okolnosti prípadu, pričom vychádzal z rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 5. 12. 2014, č.k. 7C/181/2007 a v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29. 9. 2016, č.k. 16Co/126/2015 - 888 a rozhodol správne, keď
nariadil neodkladné opatrenie. Posúdil daný stav, že nariadenie neodkladného opatrenia je nutné aj z

obavy, že žalovaný, ako právny nástupca predošlého záložného veriteľa po spoločnosti DELL FINANCE,
s.r.o., zrealizuje svoje záložné právo, pričom krajský súd v predmetnom rozhodnutí vyslovil, že považuje
toto záložné právo za neexistujúce, a teda neoprávňujúce žalovaného na jeho realizáciu. Pokiaľ
žalovaný uviedol, že žalobca nemá žiadnu pohľadávku voči spoločnosti EFEKT-PRIM, s.r.o. Banská
Bystrica, žalobca poukázal na právne účinky úspešného dovolania sa odporovateľnosti právneho úkonu

a s poukazom na znenie ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka mal z jeho znenia za
jednoznačne zrejmé, že voľba nárokov veriteľovi prislúcha až po úspešnom odporovaní. Samotná voľba
nároku nie je výlučne na veriteľovi, zákon preferuje požadovanie uspokojenia z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a len ak to nie je možné, vzniká právo na náhradu voči tomu,
kto mal z tohto úkonu prospech. Sporné nehnuteľnosti tvoria súčasť majetku zaniknutej spoločnosti

EFEKT-PRIM, s.r.o. Banská Bystrica a teda existuje majetok, ktorý je potrebné v rámci dodatočnej
likvidácie speňažiť a výťažok rozdeliť medzi veriteľov. V prípade, ak by došlo k zamýšľanému prevodu
nehnuteľnosti zo strany žalovaného, ako údajného záložného veriteľa, uspokojenie pohľadávky žalobcu
bybolosťaženéažalobcovibynezostaloničiné,lensaznovasúdiť.Prípadnézabezpečovacieopatrenie
by žalovanému nebránilo uskutočniť zamýšľaný priamy predaj, keďže záložné právo súdu vzniklo ako

druhé v poradí, zabezpečujúce pohľadávku žalobcu vo výške niekoľkonásobne nižšej ako zabezpečujú
v súčasnosti (na základe neplatných titulov) zapísané záložné práva patriace žalovanému v postavení
prednostného záložného veriteľa. To znamená, že žalovaný by výkonom prednostného záložného
práva priamym predajom dosiahol zánik druhého záložného práva. V závere vyjadrenia žalobca nad
rámec svojho pôvodného vyjadrenia k odvolaniu žalobcu uviedol, že pokiaľ ide o žalovaným tvrdenú

skutočnosť, že si môže uspokojiť svoju pohľadávku z predmetu súdnej úschovy, žalobca poukazuje na
svoje vyjadrenie v konaní Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5U 2/2015 a naďalej tvrdí, že predmetná
súdna úschova bola zriadená účelovo, bez skutočného úmyslu uspokojiť žalobcu, nakoľko bola zložená
na základe inej pohľadávky, z iného titulu a na uspokojenie iných nárokov a teda nie na uspokojovanie
pohľadávky žalobcu, ktorá vznikla tým, že došlo k výmazu spoločnosti STAVEX s.r.o. Banská Bystrica

z obchodného registra. V závere žalobca poznamenal, že prípadným rozhodnutím odvolacieho súdu o
zrušení neodkladného opatrenia by hrozila reálna hrozba priameho predaja predmetných nehnuteľností
žalovaným, čím by sa podľa jeho názoru poskytla ochrana neprávu žalovaného na úkor práva žalobcu.
Navrhuje preto opätovne, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného súdu podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

7. Vychádzajúc z ustanovenia § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,

g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací
súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k
odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11.Podľaustanovenia§328ods.1CSPaksúdnepostupovalpodľa§327,nariadineodkladnéopatrenie,
ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne.

12. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je upraviť pomery medzi stranami sporu a to jednak

ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania a počas konania, ako aj
po jeho skončení a to za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená. Odvolací súd v súvislosti s novou procesnou a právnou úpravou
tohto špecifického inštitútu konštatuje zásadné a významné odlišnosti terajšej úpravy neodkladných a
zabezpečovacích opatrení tak, ako sú obsiahnuté v ustanoveniach § 324 až 344 Civilného sporového

poriadku oproti právnej úprave predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazu podľa ustanovení § 74
až § 78h Občianskeho súdneho poriadku (a to z hľadiska ich charakteru, sledovaného účelu, dočasnosti
a trvania týchto osobitných zákonných inštitútov, no najmä z hľadiska zákonných podmienok možnosti
ich nariadenia a aj z hľadiska subjektov, vo vzťahu ku ktorých je súd oprávnený ich nariadiť).

13. Procesný inštitút neodkladného opatrenia umožňuje upraviť pomery medzi stranami sporu do
doby, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej a to za predpokladu, že takéto opatrenie súdu ešte
pred samotným meritórnym rozhodnutím sa javí ako nevyhnutné, nakoľko existujú konkrétne okolnosti
prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú jeho nariadenie a poukazujú na naliehavosť a nutnosť dočasne
upraviť pomery medzi účastníkmi konania. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu

názvu tohto procesného inštitútu v zmysle novej procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a zásada
„neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho
nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a
obmedzuje ich a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby
súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť

takéhoto zásadu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy
existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom
na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Práve takéto okolnosti v
konkrétnej veci sú osvedčené do takej miery, ktorá poukazuje na dôvodnosť podaného návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

15. Odvolací súd po preskúmaní veci a dôvodov odvolania, ako aj následných vyjadrení žalobcu i
žalovaného v štádiu odvolacieho konania, s poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 CSP,
konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol. Odvolací súd sa vcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutéhouznesenia,pretožesúdprvejinštanciepodrobne
a dostatočne argumentačne i právne presvedčivo zdôvodnil, prečo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v danej veci, s poukazom na konkrétne predošlé právoplatné rozhodnutia súdov, považoval

za dôvodný a z akých okolností vychádzal, keď nariadil neodkladné opatrenie v navrhovanom rozsahu.
Odvolací súd konštatuje, že práve z dôvodu obsiahleho a presvedčivého odôvodnenia uznesenia,
nepovažuje preto za potrebné opakovane uvádzať totožné skutočnosti a právne argumenty, ktoré už
vo svojom rozhodnutí obsiahol súd prvej inštancie. Dôvody a právne úvahy uvádzané v napadnutom
uznesení sú vecne správne, sú dostatočné, argumentačne presvedčivé a právne správne posúdené a

vyhodnotené.

16. Odvolací súd preto, v záujme toho, aby len opätovne a duplicitne nekonštatoval predošlé súdne
rozhodnutia a právne závery z nich vyplývajúce, ktoré sú už obsiahlo a dostatočne uvádzané súdom
prvej inštancie, tak len v stručnosti uvádza, že žalobca aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne
preukázal, že v predošlých rozhodnutiach súd právoplatne vyslovil, že sporné nehnuteľnosti patrili do

majetku po zrušenej a vymazanej spoločnosti EFEKT- PRIM, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici , IČO :
31 623 k 112, ktorej dodatočná likvidácia bola nariadená v konaní Okresného súdu Banská Bystrica
vedenom pod sp. zn. 5Cbr/10/2012 - 66 zo dňa 14. 12. 2016, pričom žalobca, ako právny nástupca
pôvodného vlastníka pohľadávky (INCOM-U s.r.o.) má nárok na uspokojenie pohľadávky v dôsledku
právnych následkov vyplývajúcich z úspešného dovolania sa odporovateľnosti právneho úkonu medzi

spoločnosťami STAVEX s.r.o. a EFEKT - PRIM s.r.o. a právnej neúčinnosti tohto úkonu voči právnemu
predchodcovi žalobcu a osvedčil tak hodnoverne aj dôvodnosť nároku, ktorého sa mieni v konaní vo
veci samej o určenie neexistencie záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam voči žalovanému
dovolávať.

17. Nad rámec odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné len
poznamenať, že pokiaľ žalovaný v odvolaní spochybňuje existenciu pohľadávky žalobcu, nakoľko
výmazom z obchodného registra dňa 28. 1. 2011 na základe predošlého uznesenia v konkurznom
konaní, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení konkurzu na majetok tohto úpadcu po splnení rozvrhového
uznesenia, došlo zánikom dlžníka - spoločnosti STAVEX tiež k zániku pohľadávky žalobcu voči tejto

spoločnosti, uvedené by malo právne opodstatnenie len v prípade, ak by žalobca nemal právny nárok
vyplývajúci mu z úspešného dovolania sa právnej neúčinnosti právneho úkonu v konaní Okresného
súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb 210/96 jeho právnym predchodcom. S poukazom na zákonné dôsledky
úspešného dovolania sa odporovateľnosti právnych úkonov a ustanovenie § 42b ods. 4 Občianskeho
zákonníka žalobca má možnosť dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky a to aj s poukazom na

závery obsiahnuté v právoplatnom rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/126/2015-888
zo dňa 29.10.2016. V konaní nebola sporná ani naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami sporu, nakoľko žalovaný ako právny nástupca pôvodného záložného veriteľa už preukázateľne
začal a mienil pokračovať v realizácii výkonu svojho záložného práva, pričom žalobca s poukazom
na predchádzajúce súdne rozhodnutia tvrdí, že predošlý záložca nebol oprávnený zriadiť záložné

právo na dotknuté nehnuteľnosti, nakoľko žalobca sa v súdnom konaní úspešne dovolal určenia, že v
danom čase predošlý záložca nebol vlastníkom týchto nehnuteľností a nemohol tak platne zriadiť ani
záložné právo, ktorého predmetom zálohu sú dotknuté nehnuteľnosti. Je tak sporné, či by vzhľadom
na tento argument a obsah súdnych rozhodnutí bol výkon záložného práva žalovaného, ako právneho
nástupcu pôvodného záložného veriteľa, zákonný. Práve tejto skutočnosti sa mieni žalobca vo veci

samej o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam dovolateľ. Je tak zjavné, že pokiaľ by
došlo k realizácii záložného práva, ktorého zákonnosť bude v súdnom konaní iniciovanom žalobcom
spochybnená, nastala by právna situácia, ktorá by zásadným spôsobom zasiahla do práv žalobcu a
je tak dôvod na to, aby sa dočasne, do meritórneho rozhodnutie vo veci samej, zastabilizovali pomery
medzi stranami sporu.

18. Odvolací súd taktiež reaguje na odvolací argument žalovaného, že súd prvej inštancie nedostatočne
zdôvodnil svoje rozhodnutie, nakoľko nedôsledne skúmal naplnenie zákonných predpokladov
vyplývajúcich súdu zo zákonného znenia ustanovenia § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku,
keď sa v odôvodnení nevysporiadal výslovne s tým, prečo nepovažuje za dostatočné sledovaný

účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Odvolací súd s poukazom na odôvodnenie napadnutého
uznesenia konštatuje, že súd prvej inštancie sa rozsiahlo a argumentačne podrobne a presvedčivo
vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré považoval za potrebné a nevyhnutné nariadiť navrhované neodkladnéopatrenie, z čoho možno logickým záverom vyvodiť, že v danom prípade vzhľadom na súdom uvádzané
a konkretizované dôvody nebolo možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

19. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vychádzajúc aj z ďalších skutočností
vyplývajúcich z obsahu spisového materiálu) preukázal v dostatočnej miere opodstatnenosť nariadenia
neodkladného opatrenia tak, ako sa ho domáha a uviedol konkrétne skutočnosti, ktoré poukazujú
na naliehavosť potreby dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu. Žalovaný ani v odvolacom
konaní neuviedol žiadne také okolnosti, ktoré by relevantným spôsobom spochybňovali skutkové a

právne skutočnosti na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie postavil a právne zdôvodnil, ktoré
by poukazovali na nutnosť zmeniť či zrušiť odvolaním napadnuté uznesenie. Nariadené neodkladné
opatrenie je opatrením dočasným, právne vzťahy medzi stranami nerieši definitívne, ale len predbežne
poskytuje ochranu žalobcovi pred možnými a najmä- čo je podstatné v danej veci - aj reálne
hroziacimi z už podniknutých právnych krokov žalovaného nepriaznivými následkami z titulu už
realizujúcehosavýkonuspochybnenéhozáložnéhoprávažalovaného.Nariadenéneodkladnéopatrenie

tak nepredstavuje ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv žalovaného, požiadavka
vyváženosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov tak zostáva zachovaná. Zistené okolnosti prípadu tiež
nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe dočasnej úpravy pomerov
medzi stranami sporu.

20. Odvolací súd sa tak vzhľadom na uvedené skutočnosti stotožňuje s názorom okresného súdu,
že žalobca osvedčil v dostatočnej miere naliehavosť a neodkladnosť potreby dočasne upraviť pomery
medzi stranami sporu ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím súdu. Vzhľadom na uvedené preto
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne
potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 CSP)
a vyslovil, že žalobca, ako procesne plne úspešná strana v odvolacom konaní, má nárok na náhradu
trov odvolacieho konania a to v plnom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie v

súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to
samostatným uznesením.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).