Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/92/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116205052
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4116205052.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Bratislava,

Michalská 18, IČO: 36 854 63, zast. HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefanovičova 12, proti
žalovaným: 1. C. G., nar. X.XX.XXXX, bytom U. - N., A. XXX/X, 2. K. G., nar. XX.X.XXXX, bytom U. -
N., A. XXX/X, o zaplatenie 4.410,14 eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.410,14 eura
s 8,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.828,14 eura od 17.2.2016 do zaplatenia s tým, že súd
povoľuje žalovaným v 1. a 2. rade dlžnú sumu splácať v splátkach po 15 eur mesačne a to vždy do 15-
teho dňa v mesiaci počnúc prvou splátkou v mesiaci november 2016 pod stratou výhody splátok.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 25.2.2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal
od žalovaných zaplatenia sumy 4.410,14 eura s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že dňa 26.1.2012
poskytol žalovaným finančné prostriedky vo forme čerpania Kreditnej karty do výšky úverového limitu
2.400 eur. Žalovaní poskytnutý úver nesplácali, boli v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok a

súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, žalobca vyhlásil celú svoju pohľadávku za
splatnú ku dňu 20.2.2014. Pohľadávka vo výške 4.410,14 eura vyčíslená ku dňu 16.2.2016 pozostáva
zo sumy 2.680,82 eura, čo je istina, zo sumy 1.147,32 eura, čo je úrok a zo sumy 582 eura, čo je úrok
z omeškania.

2.Súd vo veci pojednával v súlade s § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a žalovaného v 1. rade a
vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, žalovanej v 2.rade a oboznámením sa s

obsahom spisu a to žalobou, žiadosťou o poskytnutie úveru, oznámením o poskytnutí úveru a kreditnej
karte, obchodnými podmienkami, oznámením o zosplatnení úveru, výzvou na zaplatenie, výpisom z
účtu, úrokovými sadzbami a zistil tento skutkový a právny stav:

3.Na základe žiadosti žalovaných zo dňa 26.1.2012 o poskytnutie úveru im bol poskytnutý úver k ČSOB
Kreditnej karte do výšky úverového limitu 2.400 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné
obchodné podmienky. Žalovaní mohli prečerpať finančné prostriedky do výšky úverového limitu .400

eur, vyplýva to z Oznámenia o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte zo dňa 26.1.2012, dohodnutý
bol úrok vo výške 18,90 % ročne a debetný úrok vo výške 30 % ročne, RPMN bola dojednaná vo
výške 20,94 %, priemerná RPMN vo výške 23,98 %. Žalovaní nesplácali poskytnutý úver riadne a včas,
úver bol listom zo dňa 21.2.2014 vyhlásený splatným dňom 20.2.2014. Zosplatneniu úveru predchádzalivýzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 6.10.2013, 16.12.2013. Pohľadávka vo výške 4.410,14 eura je
vyčíslená ku dňu 16.2.2016 a pozostáva zo sumy 2.680,82 eura, čo je istina, zo sumy 1.147,32 eura,
čo je úrok a zo sumy 582 eura, čo je úrok z omeškania. Žalovaná v 2. rade požiadala o splácanie

dlžnej sumy v splátkach, nakoľko spláca viacero dlhov, jedná sa o záväzky v poštovej banke, Cetelem,
HomeCredit, Triangel, kartu Žolík, je zamestnaná s príjmom 160-170 eur.

4.Podľa § 1 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

5.Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

6.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

8.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

9.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

10.Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

11.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

12.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

13.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14.Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

15.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

16.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žemedzistranamisporubolauzatvorenázmluva
o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte. Žalobca poskytol peňažné prostriedky formou povoleného
debetného zostatku na bežnom účte vo výšky úverového limitu 2.400 eur. Žalovaní poskytnutý úver
nesplácali riadne a včas, došlo k zosplatneniu úveru dňom 20.2.2014. Žalovaná suma 4.410,14 eurapozostáva zo sumy 2.680,82 eura, čo je istina, zo sumy 1.147,32 eura, čo je úrok a zo sumy 582 eura,
čo je úrok z omeškania, uvedené sumy vyplývajú z podanej žaloby, z výpisu z účtu.

17.Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52
a nasl. O spotrebiteľskú zmluvu sa jedná v tom prípade, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá
v zákone č. 258/2001 Z.z.. Do Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľská zmluva zakomponovaná
novelou č. 150/2004 účinnou od 01.04.2004 a režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku
zavedený novelou Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999 Z.z. účinnou od 01.01.2000. Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na

dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda
nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov

vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho
právneho poriadku transformovaný, je treba zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko
materiálne nahliadané pozícia kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona
sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená,
že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej

úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na
ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle
ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa
30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z

10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov
pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.

18.V danom prípade strany sporu uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu, ktorá je
formálne absolútnym obchodným vzťahom, ide však o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje

ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a to vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v
postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ
nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a) ods. 2 zák.
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z
30.09.2010 sp. zn. 9Co 312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co 284/2010). Podľa názoru
súdu ide o spotrebiteľskú zmluvu.

19.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia mal súd za

preukázané, že žaloba bola sčasti podaná dôvodne a sčasti nedôvodne. Súd zaviazal žalovaných
zaplatiť žalobcovi sumu 4.410,14 eura, pričom vo vyššie opísanom skutkovom stave je rozpísané z
čoho žalovaná suma pozostáva a v tejto časti bola žaloba podaná dôvodne, pretože žalobca poskytol
žalovaným finančné prostriedky, ktoré žalovaní čerpali a ktoré sú povinní vrátiť aj s dojednanými úrokmi
a úrokmi z omeškania. Súd žalobcovi priznal aj nárok na úrok z omeškania vo výške 8,05 % - ným ročne

zo sumy 3.828,14 eura / nezaplatená istina + úrok / od 17.2.2016 do zaplatenia, keď výška úroku z
omeškania je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. a to zvýšená o 8 percentuálnych bodov ako
určuje ECB, čo bolo v tom čase 0,05 % a počiatok omeškania je deň nasledujúci po dni, ku ktorému
bola istina a úrok kontokorentného úveru vypočítané. Vo zvyšnej časti, v ktorej sa žalobca domáhal za
platenia úroku vo výške 19,50 % ročne zo sumy 2.680,82 eura od 17.2.2016 súd žalobu zamietol ako

nedôvodnú, pretože nepriznal žalobcovi nárok na úrok po zosplatnení úveru, pretože podľa ustálenej
súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98) vyplýva, že
dohodnutéúroky(zmluvnéúroky)zposkytnutýchprostriedkovpatrialendosplatnostidlhu(jehosplátok).
Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade byna ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru,
ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Na
tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého

spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do
jeho splatenia.
Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj
dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako
spotrebiteľ povinnosť platiť úroky.

Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje
celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie
už úrokov z úveru. Preto súd dospel k záveru, že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti
celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, tak ako to vyplýva z citovaného
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98.

20.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom žalovaná na pojednávaní žiadala o možnosť
splácania žalovanej sumy v splátkach, súd preto žalovaným splátky v zmysle § 232 ods. 4 CSP povolil.

21.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu

trov konania právo, pretože každá zo strán mala vo veci úspech len čiastočný. Ustanovenie § 255 ods.
2 CSP súd aplikoval vo veci s poukazom na potrebné posúdenie veci podľa miery úspechu strán sporu.
Žalobca bol v konaní úspešný, keď súd prvého stupňa vyhovel jeho žalobe v časti o zaplatenie žalovanej
sumy s úrokom z omeškania, neúspešný bol v časti úroku a v tejto časti bola žaloba zamietnutá.
Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu súd náhradu trov konania pomerne nerozdelil, ale vyslovil,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Samotná skutočnosť, že neúspech sa dotýka
len príslušenstva uplatnenej pohľadávky je právne irelevantná. V takýchto prípadoch je vždy potrebné
posúdiť pomer úspechu strán sporu, pričom uplatnené nároky na zaplatenie príslušenstva /úroky alebo
úroky z omeškania/ je potrebné zohľadniť vyčíslené ku dňu rozhodovania súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.