Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/102/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114232116
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114232116.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a
členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Moniky Juskovej, v právnej veci žalobcu: W. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX P. J., zastúpená PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00151700, o zaplatenie

1.030 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.:
10C/49/2015-107 zo dňa 30.05.2017, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Predmetom konania je nárok žalobkyne na plnenie z poistnej zmluvy uzavretej so žalovanou
poisťovňou.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:

„I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd určuje , že zmluvná podmienka uvedená v Osobitných poistných podmienkach pre poistenie
denného odškodného pri pobyte v nemocnici z dôvodu choroby (XXND/XXNDJ) v čl. 3 s nadpisom

„Čakacia doba“ bod 1. Čakacia doba začne plynúť dňom začiatku poistenia., bod 2. Dĺžka čakacej doby
je stanovená v trvaní 2 mesiacov, je neprijateľná.
III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Osobitných poistných podmienkach pre poistenie
chirurgického zákroku (B1) v čl. 3 s nadpisom „Čakacia doba“ bod 1. Čakacia doba začne plynúť dňom
začiatku poistenia., bod 2. Dĺžka čakacej doby je stanovená v trvaní 6 mesiacov, j e n e p r i j a t e ľ n á .
IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že dňa 17.3.2014 bola
medzi matkou žalobkyne (v tom čase zákonná zástupkyňa žalobkyne) a žalovanou uzavretá poistná
zmluva životného poistenia č. XXXXXXXXXX. Z tejto poistnej zmluvy vyplýva, že poisťovateľom bol
žalovaný, poistníkom matka žalobkyne a poisteným samotná žalobkyňa, ktorá v čase uzavretia tejto
poistnej zmluvy ešte nenadobudla plnoletosť. V danej poistnej zmluve bolo okrem poistenia denného

odškodného pri pobyte v nemocnici z dôvodu choroby a poistenia chirurgických zákrokov boli uzavreté
ďalšie eventuality poistenia príkladmo poistenie kritických chorôb, poistenie oslobodenia od plateniapoistného v prípade invalidity a iné. Lehota platenia poistného bola stanovená mesačne vo výške 27,40
Eur. Z lekárskej prepúšťacej správy nachádzajúcej sa na č. l. 8 vyplýva, že žalobkyňa bola náhle
hospitalizovaná 25.3.2014 vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Y.. G. v L., pričom dátum ukončenia

hospitalizácie bol 30.3.2014. Prijatie bolo odporučené z dôvodu diagnostiky W.. Z prepúšťacej správy zo
dňa 29.3.2014 (č. l. 10 spisu) vyplýva, že u žalobkyne bola dňa 26.3.2014 vykonaná I. s opisom epikrízy,
že XX- ročná pacientka bola prijatá na chirurgickú kliniku pre X. pričom záver tejto prepúšťacej správy
bol označený ako S. Z písomného podania žalovanej zo dňa 7.7.2014 vyplýva, že žalovaný odmietol
nárok na poistné plnenie z vyššie uvedenej poistnej zmluvy z dôvodu, že v zmysle osobitných poistných

podmienokprepoisteniedennéhoodškodnéhopripobytevnemocnicijedĺžkačakacejdobystanovenáv
trvaní 2 mesiacov, teda čakacia doba trvá v danom prípade do 17.5.2014, a rovnako v zmysle osobitných
poistných podmienok pre poistenie chirurgického zákroku je dĺžka čakacej doby stanovená v trvaní 6
mesiacov, pričom v danom prípade by čakacia doba trvala do 17.9.2014. Žalovaný v tomto písomnom
podaní ďalej konštatoval, že poisťovateľ nie je povinný poskytnúť poistné plnenie v dôsledku choroby
alebo telesného poškodenia, ktorého príznaky sa prejavili pred dojednaním poistenia.

4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého zákonná zástupkyňa žalobkyne pri
uzatváraní zmluvy neuviedla pravdivé informácie týkajúce sa zdravotného stavu svojej dcéry, poistenej
osoby - aktuálne žalobkyne. Tento fakt o neinformovaní o reálnom zdravotnom stave vyvstal z výpovede
svedkyne U. samotnej žalobkyne a napokon ho nepoprel ani právny zástupca žalobkyne, pričom
argumentoval tým, že aj v prípade neuvedenia pravdivých skutočností poisťovňa mala možnosť nie

neplniť, ale odstúpiť od zmluvy. Podstatná úvaha, že aj keď sú poskytnuté nepravdivé údaje pri
uzatváraní zmluvy, čo pochopiteľne uvedie druhú zmluvnú stranu do omylu, je podľa názoru súdu v
hrubom rozpore s dobrými mravmi, nakoľko z vlastného zavádzajúceho prístupu k zmluvného vzťahu nie
je možné domáhať sa plnenia a poukazovať na práva spotrebiteľa. Súd mal za to, že žalobkyňa, resp. jej
zákonní zástupcovia boli oboznámení s poistnými podmienkami. Súd posudzoval celé znenie zmluvnej

podmienky týkajúcej sa tzv. čakacích dôb, ktoré spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť za niečo, čo
mu nie je dodané (tzv. teória skutočného plnenia). Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn.
18Co 109/2011 uviedol, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje aj zmluvnú podmienku, ktorá
vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži
záujmom dodávateľa. Súd prvej inštancie dodáva, že žalovaný požaduje poistné aj počas plynutia tzv.

čakacích dôb, avšak počas týchto tzv. čakacích dôb týkajúcich sa poisteného ho nič nezaväzuje plniť ani
pri náhodne vzniknutej poistnej udalosti, čo len potvrdzuje záver o neprijateľnosti celej takejto zmluvnej
podmienky. Ak tzv. čakacia doba podľa názoru žalovaného slúži žalovanému - poisťovni na ochranu
pred nepoctivým prístupom zo strany reálnych klientov, argumentujúc touto logikou žalovaný všetkých
potenciálnych klientov považuje a priori už vopred za osoby konajúce v zlom/podvodnom úmysle, čo je

podľanázorusúduneprípustné.Spravodlivémuusporiadaniuvzťahovvdanomprípadepretozodpovedá
rozhodnutiesúduakojeuvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku,nakoľkožalobkynikvôlinepoctivému
prístupu pred uzatvorením poistnej zmluvy neprináleží nárokovať si poistné plnenia a na strane druhej
žalovaný uplatňovaním tzv. čakacích dôb v poistných zmluvách porušuje spotrebiteľské právo v zmysle
vyššie citovaných právnych ustanovení tým, že aplikuje neprijateľné zmluvné podmienky.

6. Aplikoval ustanovenia § 788, ods. 1-4, § 792, ods. 1, § 793, ods. 1, § 794, ods 1, § 795, ods. 1, §
796, ods. 1, § 797, ods. 1-3, § 802, ods. 1-2, § 52, ods. 1,2,3,4, § 53, ods. 1-3,4 , 5, § 54, ods. 1,2 OZ.

7. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 257 CSP v spojení s § 255, ods. 1 CSP
a vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa žiadnej so strán sporu nepriznal nárok

na náhradu trov konania,

Obsah odvolania

8. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa aj žalovaná.

9. Proti výroku I. podala odvolanie žalobkyňa. Má za to, že Súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ak vyhodnotil konanie zákonnej zástupkyne

žalobkyne pred uzatvorením poistnej zmluvy ako „nepoctivý prístup“ čoho následkom „neprináleží
nárokovať si poistné plnenia“. Z vykonaného dokazovania a z výpovedí strán sporu a svedkov predsa
nevyplynuli také skutkové zistenia ako to uvádza súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia.
Nevyplynul zo žiadneho dôkazu údajne nepoctivý prístup zákonnej zástupkyne pri uzatváraní zmluvy.Zákonná zástupkyňa (matka) uviedla poisťovacej agentke a teda poisťovni všetky jej známe informácie
o zdravotnom stave žalobkyne a uviedla ich podľa svojho poznania pravdivo. Sama žalovaná v priebehu
konanianapojednávanídňa20.11.2015súdupoukázala,ženastrane3poistnejzmluvyjekolónka,čibol

poistený liečený alebo sledovaný okrem iného aj na ochorenia tráviaceho traktu, kde bolo zaškrtnuté v
kolónke, že nie“ V skutočnosti ide asi ani nie tak o „kolónku“, ale na vopred pripravenom tlačive poisťovne
najmenšími písmenami nachádzajúcimi sa na predmetnom dokumente, na strane 3 vľavo dole na konci,
v odseku 4, uvedený dopyt poisťovne týkajúci sa liečenia, alebo sledovania, či príznakov 2. Poistenej
osoby (pri 1. Poistenej osobe nie sú uvedené žiadne odpovede): C.. Vo štvorčeku predstavujúcom

odpoveď NIE je zaškrtnuté x (krížik). Dopyt, či otázka poisťovne vo vopred predtlačenom formulári sa
týka ochorenia O.. Ochorenie O. - v laickej reči ide o Z.. Ide o rôzne O., ktoré môžu byť prejavom rôznych
chorôb tráviacej sústavy. Z vykonaného dokazovania a aj z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie
predsa nevyplynulo, aby žalovaná preukázala v súdnom konaní tvrdenie, či úspešne produkovala reálny
dôkaz (ust. § 153 a 154 Civilného sporového poriadku), ktorým sa v konaní preukázalo „že príznaky
sa prejavili pred dojednaním poistenia. Táto konštatácia vyslovená žalovanou zostala v konaní len

nepreukázaným tvrdením. Žiaden dôkaz k tejto časti veci produkovaný žalovanou v konaní nebol.
Lekárske správy, na ktoré súd poukazuje v odôvodnení (rozsudok súdu prvej inštancie v odseku
označenom číslicou 7. a 8. odôvodnenia rozsudku) sú správami prepúšťacími, z ktorých vyplýva stav
pacientky od prijatia do zdravotníckeho zariadenia až do jej prepustenia zo zdravotníckeho zariadenia do
domáceho liečenia. Dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise nepreukazujú zdravotný stav žalobkyne

v čase uzatvorenia zmluvy, či v čase pred uzatvorením zmluvného vzťahu. Navyše H.. Súd prvej
inštancie vôbec nevzal do úvahy pri vyhodnotení dokazovania v tejto veci, žev rozhodnom období
pred uzatvorením poistnej zmluvy žalobkyňa väčšiu časť týždňa neobývala spoločnú domácnosť so
zákonnými zástupcami - rodičmi. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navštívila lekárku v L. sama
a bez rodičov. S poukazom na tzv. konanie so starostlivosťou riadneho hospodára dôvodné očakávať,

že žalovaný - poisťovňa so základným imaním kroku 2015 vo výške 194.802.830,63 Eur a ziskom v
roku 2015 vo výške 49,64 mil. Eur, preverí zdravotný stav tretej osoby, v prospech ktorej bola poistná
zmluva uzatvorená, najmä za situácie, že poisťovacia agentka - sprostredkovateľka poisťovne - nemala
medicínske vzdelanie; osobu, v prospech ktorej bola poistná zmluva uzatvorená ani nevidela a podľa
zmluvy je vstupný vek poistenej osoby XX rokov a výstupný vek je XX rokov, a zmluva sa v danej časti

s poistenou osobou uzatvára a teda poisťovňa záväzok prijíma na 48 rokov. Nie je namieste vyhodnotiť
a následne označiť konanie žalobkyne bez ďalšieho prípadne v konaní preukázaného zlého úmyslu, a
bez ohľadu na to, či ide alebo by hoc aj nešlo o spotrebiteľský vzťah, ako nepoctivý prístup. Vykonané
dokazovanie preukázalo, že zákonná zástupkyňa žalobkyne - poistenej, v prospech ktorej poistenie
uzatvárala nemá medicínske vzdelanie a objektívne v čase uzatvárania zmluvy dňa 17.03.2014 nemala

vedomosť, že na strane dcéry existujú prejavy H., čo pre laika v praxi znamená C.. Súd prvej inštancie
nesprávne právne o veci samej rozhodol - nesprávne aplikoval, či interpretoval ustanovenie právneho
predpisu, na základe ktorého podľa odôvodnenia rozsudku žalobu zamietol. Odvolateľka plne akceptuje
úvahu súdu prvej inštancie vyslovenú v odôvodnení rozhodnutia o nevyhnutnosti poctivého prístupu
predapriuzatváranísúkromnéhozmluvnéhozáväzkovoprávnehovzťahuúčastníkmizmluvnéhovzťahu

- zmluvnými stranami, no v danom prípade ani z jej strany a ani zo strany zákonnej zástupkyne,
či oboch rodičov nedošlo ku konaniu, ktoré by mohlo byť objektívne vyhodnotené ako v rozpore s
dobrými mravmi. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi je nevyhnutné posudzovať komplexne,
individuálne a s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania účastníka v príslušnom období a na
jeho vtedajšie postavenie. Súlad s dobrými mravmi by mal byť súdom posudzovaný tam, kde právne

predpisy jeho uplatnenie pripúšťajú, najmä z dôvodu, že do obsahu právnych predpisov nie je možné
zapracovať všetky situácie, ktoré život prinesie. Posudzovaný prípad tieto kritéria iste nespĺňa. Súd
prvej inštancie v tomto prípade neodstraňuje prílišnú tvrdosť zákona, keďže ide o poistnú zmluvu
spracovanú poisťovňou, ktorá je tzv. jednotkou na trhu poisťovacích služieb, a o vopred vyškolenou
agentkou poisťovne spracovanú konkrétnu ponuku na poistenie v prospech inej osoby. Posudzovaný

prípad nespĺňa tieto kritéria napríklad aj preto, že poisťovňa úplne bezdôvodne a i neočakávane
nevyužila možnosť prešetriť zdravotný stav poistenej osoby na dobu poistenia v trvaní desiatok rokov,
či od zmluvy odstúpiť z dôvodu "úmyselného uvedenia nepravdivej informácie" a teraz má zjavne
snahu túto situáciu využiť na svoj finančný prospech a prijímať ďalšie úhrady poistného od poistenej
osoby. Zo strany zákonnej zástupkyne predsa nedošlo k vedomému nedobromyseľnému konaniu o

intenzite vylučujúcej poctivosť a mravnosť konania, ale došlo k podpisu zmluvy vopred pripravenej
s konkrétnou ponukou, kde poisťovacia agentka formulár sama vypĺňala „s tým predpokladom, že
poistená osoba, teda aktuálne žalobkyňa je mladá a zdravá". Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie
týkajúceho sa preukázaného, či súdom vyhodnoteného faktu o neinformovaní o reálnom zdravotnomstave, zákonná zástupkyňa - matka, informovala poisťovňu o C. podľa svojho poznania pravdivo.
Ak poisťovňa vyhodnotila, že zákonná zástupkyňa žalobkyne pri uzatváraní poistnej zmluvy uviedla
neúplné, alebo dokonca nepravdivé informácie, poisťovňa mala a má zákonnú možnosť od zmluvy

odstúpiť. Poisťovňa ako tzv. silnejšia zmluvná strana v spotrebiteľskom vzťahu nemôže predsa len bez
ďalšieho za daného skutkového a právneho stavu odmietnuť poistné plnenie ak preukázateľne nastala
poistná udalosť. Za daného stavu pripustil súd prvej inštancie na strane poisťovne konanie, ktoré možno
dôvodne označiť ako vedomé zneužite právneho postavenia zmluvnej strany v spotrebiteľskom vzťahu,
a to pri motivácii poisťovne naďalej prijímať poistné plnenie podľa zmluvy po obdobie ďalších zmluvne

dohodnutých desiatok rokov, pričom pri prípadnej každej ďalšej poistnej udalosti bude poisťovňa môcť
argumentovať obdobne ako tomu bolo v priebehu tohto súdneho sporu a nebude povinná vyplatiť
poistné plnenie. Poisťovňa žalobkyňu ako osobu, v prospech ktorej bola poistná zmluva uzatvorená,
nevyzvala na preverenie zdravotného stavu posudkovým lekárom poisťovne, či všeobecným alebo
odborným lekárom, a to ani za situácie "sporného" stavu konštatovaného poisťovňou ako uvedenie
nepravdivých skutočností a prebiehajúceho súdneho konania. Z poistnej zmluvy, si poisťovňa daným

správaním vytvorila pre seba výhodnú situáciu, na základe ktorej nemusí plniť svoj záväzok vyplývajúci
z poistnej zmluvy, no súčasne zachováva v platnosti záväzkový vzťah s poisteným, ktorého okolnosti
vzniku označila sama poisťovňa ako porušenie Občianskeho zákonníka nepravdivým zodpovedaním
otázok poisteným.

9. Proti výroku II. a III. podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd
napadnuté výroky zrušil vzhľadom k tomu, že vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky ohľadne
čakacích dôb vychádza z nesprávneho právneho posúdenia jednotlivých skutočností. Inštitút - čakacia
doba - existuje v poisťovníctve historicky dlhodobo . Používal sa v poistných zmluvách ešte v časoch

pred zrušením poistných podmienok vo forme vyhlášok a pred liberalizáciou poistného trhu. Napríklad
vyhláška Ministerstva financií SSR č. 13/1983 Zb. o poistných podmienkach pre poistenie majetku
v § 26 upravovala čakacie doby, rovnako vyhláška Ministerstva financií SSR v § 10 č. 49/1964 Zb.
o poistných podmienkach pre poistenie osôb. Takže ak čakacia doba bola už v minulosti súčasťou
právnych predpisov vydávaných štátnymi orgánmi, neskôr aj súčasťou poistných podmienok, ktoré

až do účinnosti Zákona o poisťovníctve č. 95/2002 Z.z. schvaľoval Úrad pre finančný trh SR ako
špecializovaný orgán dozoru nad poisťovníctvom, nemožno sa stotožniť s názorom súdu, že je to
neprijateľná zmluvná podmienka. Naopak poisťovne to považujú za potvrdenie skutočností, že ňou
vytvorené poistné podmienky sú v celom rozsahu v súlade s právnymi predpismi SR a tým je zaručený
princíp právnej istoty v zmysle Ústavy SR. Občiansky zákonník ponecháva plne na vôli zmluvných

strán uzatvárajúcich poistnú zmluvu, ktoré náhodné udalosti budú považované za poistné udalosti, pri
ktorých vznikne nárok poisteného na zaplatenie poistného plnenia, povinnosť poistiteľa plniť resp. inak
povedané, pred ktorými rizikami a za akých podmienok bude poistený chránený poistnou zmluvou.
Právo zmluvných strán dojednať v poistnej zmluve rozsah poistenia, ako aj to, kedy vznikne poistiteľovi
povinnosť plniť a teda kedy vznikne poistenému právo na poistné plnenie, vychádza aj z jednej zo

základných zásad občianskeho práva, a to zásady zmluvnej voľnosti účastníkov občianskoprávnych
vzťahov. Je neprípustné, aby bolo ustanovenie poistných podmienok považované za neprijateľné len z
dôvodu, že poistný platil poistné aj v čase tzv. čakacích dôb. nakoľko zmluvné podmienky sú vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne. Teda takéto ustanovenie nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi účastníkmi poistnej zmluvy. Čakacia doba slúži ako prostriedok na zníženie

špekulatívnych motívov a podvodov pri uzavieraní poistenia a teda má zamedziť vyplácaniu v prípadoch
chorôb, ktoré nastali tesne pred začiatkom poistenia. Čakacia doba umožňuje kryť aj tie poistné rizika,
ktoré by poisťovateľ inak ponúkal len za vyššie poistné resp. vzhľadom na svoje riziko neponúkal vôbec.
Toto je započítané aj na poistnom, teda, že riziko pre poisťovňu je po uplynutí čakacej doby vyššie, ale
poistné pre klienta je stále rovnaké. Pri výpočte poistného sa uvažuje s nulovou pravdepodobnosťou

vzniku uvedeného rizika počas čakacej doby, čo sa následne prejaví v celkovej výške poistného
plateného klientom, ktoré je počas celej doby poistenia rovnaké. Z uvedeného dôvodu nie je možné
prisvedčiť súdu, že poistený za svoje peniaze, ktoré platí ako poistné nedostáva od začiatku protislužbu.
Čakacia doba sa uplatňuje len na choroby, nikdy nie na úrazy ako je to uvedené v rozsudku okresného
súdu.

Hodnotenie odvolacieho súdu.10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.

1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu
Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že nie
sú splnené podmienky pre potvrdenie ani zmenu rozsudku.

11. Žalobkyňa vo svojom odvolaní namieta nesprávny záver súdu o existencii hrubého rozporu konania
zákonnej zástupkyne žalobkyne pri uzatváraní poistnej zmluvy s dobrými mravmi, ktoré podľa názoru
súdu spočíva v uvedení nepravdivých údajov o zdravotnom stave žalobkyne pri uzatváraní poistnej
zmluvy. Je možné prisvedčiť súdu, že v prípade, ak by sa preukázalo, že zákonná zástupkyňa žalobkyne
pre uzatváraní poistnej zmluvy vedome uviedla nepravdivé údaje o zdravotnom stave žalobkyne s

úmyslom neoprávnene získať poistné plnenie, bolo by také konanie možné považovať za rozporné
s dobrými mravmi. Na druhej strane je potrebné prisvedčiť odvolacej námietke žalobkyne, že záver
súdu o konaní v rozpore s dobrými mravmi nevyplýva z vykonaného dokazovania. Okolnosti, že údaje
uvedené v spornej zmluve sú nepravdivé, je v spore povinný tvrdiť a preukázať žalovaný. V tomto
smere žalovaná neprodukovala žiaden dôkaz okrem tvrdenia, že žalovaná bola pri uzavretí poistnej

zmluvy uvedená do omylu. Zdravotný dotazník v poistnej zmluve bol koncipovaný veľmi všeobecne,
takže zákonná zástupkyňa žalobkyne nemusela vedieť, že jej predchádzajúce zdravotné ťažkosti patria
medzi ochorenia, o ktorých žalovaná mala byť pred uzavretím poistnej zmluvy informovaná. Sankcia
za prípadné vedomé porušenie povinností v zmysle § 793 ods. 1 OZ vyplýva z ust. § 802, ods. 2 OZ
a spočíva v možnosti poisťovne odmietnuť plnenie. Záver súdu zamietnutí žalobného nároku z dôvodu

rozporu s dobrými mravmi nemá podľa odvolacieho súdu oporu vo vykonanom dokazovaní.

12. Žalovaná v priebehu konania tvrdila, že okrem výkonu zákroku v čakacej dobe je dôvodom pre
odmietnutie poistného plnenia výkon operačného zákroku pre chronické ochorenie, ktorého príznaky
sa prejavili pred uzavretím poistenia. Svoje tvrdenia založila na lekárskej správe - prepúšťacej správe

z 30.3.2014, ktorú jej predložila žalobkyňa pri uplatnení nároku z poistnej zmluvy, v ktorej je uvedená
diagnóza „cholecystis chronica“, teda chronické ochorenie. Iný dôkaz o tom, že príznaky choroby sa u
žalobkyne prejavili pred uzavretím poistenia nepredložila.

13. Žalobkyňa v odvolaní poukazovala na možnosť žalovanej ako poisťovne odstúpiť od zmluvy v

prípade preukázaného uvedenia nepravdivých údajov. Súdna prax ustálila, že odstúpenie je možné
iba do času vzniku prvej poistnej udalosti v prípade, ak vyjde najavo vedomé porušenie povinnosti
poisteného odpovedať pravdivo a úplne na všetky dotazy poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia
pri uzatváraní poistnej zmluvy. V prípade, že poistiteľ sa až po poistnej udalosti dozvie, že poistený pri
dojednávaní poistenia vedome uviedol nepravdivé či neúplné údaje, zákon umožňuje iba odmietnutie

poistného plnenia, a to za splnenia podmienok stanovených v § 802 ods. 2 OZ, ktorými je vedomé
porušenie povinnosti odpovedať pravdivo a úplne na dotazy poistiteľa a skutočnosť, že okolnosť, ktorú v
dôsledkunepravdivéhoaleboneúplnéhozodpovedaniadotazovpoistiteľanebolomožnépridojednávaní
poistenia zistiť, bola pre uzavretie poistnej zmluvy podstatná a súčasne bola príčinou poistnej udalosti
(viď rozsudok NS ČR z 30. 10. 2000, sp. zn. 29 Cdo 2249/99, rozsudok NS ČR z 19. 12. 2007, sp.

zn. 30 Cdo 417/2006, rozsudok NS ČR z 12. 10. 2010, sp. zn. 32 Cdo 592/2009). Odmietnutím plnenia
poistenie zanikne (§ 802 ods. 2 OZ). V tejto časti je odvolanie žalobkyne nedôvodné.

14. Žalobkyňa v odvolaní namieta nesprávne skutkové zistenie súdu týkajúce sa preukázania
skutočnosti, že zákonná zástupkyňa žalobkyne bola oboznámená s osobitnými poistnými podmienkami,

v ktorých sú dojednané čakacie doby. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie § 788, ods.
3 OZ, podľa ktorého súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa, na ktoré
sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s
poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Z uvedeného vyplýva, že v prípade poistnej zmluvy sú poistné
podmienky priamo súčasťou poistnej zmluvy, preto odvolacia námietka je v tejto časti nedôvodná.

15. Žalovaná vo svojom odvolaní namieta nesprávny záver súdu o vyhlásení zmluvných podmienok za
neprijateľné. Súd pri rozhodovaní v spotrebiteľských sporoch by mal v procese dokazovania zohľadniť
aj článok 4 ods. 1 Smernice 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľskýchzmluvách, v zmysle ktorého vykonávanie dôkazov aj bez návrhu by malo smerovať nielen k posúdeniu
neprijateľnosti tých ustanovení spotrebiteľskej zmluvy alebo iných zmluvných dokumentov súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou, na ktorých je založený nárok tvrdený v žalobe, ale malo by smerovať aj k

posúdeniu všetkých okolností súvisiacich s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy. Taktiež by
malo smerovať k posúdeniu neprijateľnosti všetkých ostatných podmienok zmluvy, ale zároveň aj inej
zmluvy, od ktorej spotrebiteľská zmluva závisí. Súd v súlade s ust. § 298 v spojení s ust. § 295 CSP,
keď aj bez návrhu (ak nastane potreba ex officio v začatom spore určiť zmluvnú či inú podmienku za
neprijateľnú) je povinný skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok v prvom rade uvedených v zmluve

a v druhom rade uvedených aj v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Skúmanie týchto podmienok zo strany súdu musí nastať bez ohľadu na to či na nich spočíva uplatnený
nárok, alebo sa jedná o takzvané „všetky ostatné podmienky spotrebiteľskej zmluvy“. V danom prípade
sa však jedná o podmienky na ktorých spočíva uplatnený nárok. Podľa článku 6 bod 1Smernice Rady
93/13/EHS platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné

pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok. V prípade zmluvných podmienok uvedených v Osobitných
poistných podmienkach je zrejmé, že ide o formulárové znenie, ktorého obsah žalobkyňa, resp. jej
zákonná zástupkyňa ovplyvniť nemohla. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá
vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej

zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za
porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“
zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj
zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej
stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia). V

prejednávanomprípadevsúladesozáveromsúduprvejinštanciemáodvolacísúdzato,žeustanovenie,
ktoré spotrebiteľovi počas tzv. čakacej doby úplne eliminuje nárok na poistné plnenie v prípade vzniku
poistnej udalosti a zároveň ho zaväzuje k plneniu poistného, je v hrubej nerovnováhe v neprospech
poistenéhoakoslabšejzmluvnejstrany.Odvolacísúdrozumiesnahepoistiteľazabrániťtýmtospôsobom
špekulatívnym motívom a podvodom pri uzavieraní poistenia, avšak takýto postup nemôže byť na úkor

spotrebiteľa, ktorý platí poistné aj v čase plynutia čakacej doby, t.j. výluky z poistnej ochrany.

16. Vzhľadom k argumentom odvolacieho súdu uvedeným v bodoch 11 a 12 odôvodnenia, odvolací súd
rozsudok zrušil a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. (§ 389, ods. 1, písm. c/ CSP).

17. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie a opätovne posúdiť okolnosti uzavretia
poistnej zmluvy. Svoje dokazovanie zameria na ustálenie, či žalobkyňa v čase uzavretia poistnej zmluvy
trpela na chronické ochorenie, ktorého dôsledkom bol operačný zákrok, ktorému sa podrobila v čase
po uzavretí zmluvy, alebo ide o akútne zhoršenie zdravotného stavu, ktoré si vyžiadalo neodkladnú

operáciu, ktoré vzniklo v čase po uzavretí poistnej zmluvy. Ak žalovaná tvrdí, že šlo o chronickú chorobu,
čo predstavuje výluku z poistenia, má v tejto súvislosti dôkaznú povinnosť na preukázanie svojich
tvrdení. Odvolací súd pripomína, že v súlade s ust. § 298 CSP je vyhlásenie neprijateľnej podmienky v
individuálnom spotrebiteľskom spore záväzné iba inter partes ( pre strany sporu) a len v prejednávanej
veci, v žiadnom prípade nie je záväzný erga omnes (pre každého). Skúmanie neprijateľnosti zmluvnej

podmienky má preto význam iba v prípade, ak súd dospeje k záveru, že takáto zmluvná podmienka bráni
priznaniu plnenia, na ktoré by inak vznikol nárok. Odvolací súd pripomína, že, okrem tzv. „čakacích dôb“
je v súvislosti s uplatneným žalobným nárokom v konaní dôvodné zaoberať sa zdravotným dotazníkom,
ktorý je súčasťou poistnej zmluvy aj z pohľadu jeho zrozumiteľnosti a jasnosti pojmov použitých v
predmetnomdotazníku,spôsobejehovyplňovaniaakoajpodanýchvysvetleníprijehovypĺňanízostrany

žalovanej. Taktiež je potrebné preskúmať zmluvnú podmienku, ktorá podľa žalovanej bráni priznaniu
poistného plnenia v dôsledku liečenia choroby, ktorej príznaky sa prejavili pred uzavretím poistenia. Súd
je viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu. Svoju úvahu, ktorou sa bude riadiť náležite
odôvodní. Jeho rozhodnutie musí zodpovedať zákonným kritériám podľa § 220, ods. 2 C.s.p.

18. Súd prvej inštancie rozhodne o trovách konania podľa § 255 ods.1CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).