Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. jún 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/116/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116220984
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116220984.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: L. C.Ň., O..

XX.XX.XXXX, V. XXX XX Z. XXX, právne zastúpený JUDr. Ambróz Motyka, advokát, so sídlom Nám.
SNP 7, Stropkov, proti žalovaným: 1. Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, so sídlom Mlynské
Nivy 49, 821 09 Bratislava, právne zastúpený De minimis, spol. s r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Lovinského 22, Bratislava, 2. KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., IČO: 24 785 199, so sídlom
Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, právne zastúpený JUDr. Jiří Šmída, advokát,
so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia 77 €, takto

r o z h o d o l :

I. V konaní pokračuje s právnym nástupcom pôvodného žalovaného v 1.rade Provident Financial s.r.o.,

Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava 2, IČO: 35 805 731, a to spoločnosťou Endepro s.r.o. v likvidácii.

II. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 61316238
uzavretej medzi žalovaným v 1.rade ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom dňa 17.11.2015 v znení:

„Celkové náklady zákazníka podľa § 2 písm. g) zákona, sú tvorené súčtom úroku a poplatku za
garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 23,32 % ročne zo sumy úveru, t. j. vo

výške 116,01 € a poplatok za garantovanú službu pevnú sumu 123,32 €.“

je v časti poplatku za garantovanú službu pre svoju neprijateľnosť neplatná.

III. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v zmluve o poskytnutí služby Komfort uzatvorenej
medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným v 1.rade ako veriteľom v zmluve o úvere č. 61316238 dňa
17.11.2015 uvedená v článku 1 bode 2 v znení:

„Zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa ods. 1.1. zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu
vo výške 439,45 €. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 60-tich pravidelných splátkach, a
to v 59-tich týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 7,33 € a poslednú splátku vo
výške 6,98 € počas doby splácania spotrebiteľského úveru v uvedenej zmluve o spotrebiteľskom úvere.
odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastáva
siedmy kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy. celková odmena zohľadňuje odplatu pre poskytovateľa
zato,žezákazníkbudemôcťodovzdávaťsumu,ktorámábyťpoužitánaúhradusplátkyspotrebiteľského

úveru priamo v mieste, ktoré mu práve vyhovuje a poskytovateľ zabezpečí prevzatie tejto sumy a
zodpovedajúce úhrady splátky spotrebiteľského úveru, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, pričom suma celkovej odmeny služieb poskytovateľovi na úhradu nákladov vzniknutých pri
poskytovaní služby, ktorými sú cestovné výdavky, telekomunikačné výdavky a odmena pre poverených
pracovníkov a tvorí vlastný príjem poskytovateľa.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

IV. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.V. Žalovaný v 1.rade je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní
odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

VI. Žalobcovi voči žalovanému v 2.rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rekapitulácia predmetu konania a žalovaných:
1.1. Návrhom došlým súdu dňa 14.10.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému Provident financial
s.r.o. (teraz Endepro s.r.o. v likvidácii ako žalovaný v 1. rade) vydania bezdôvodného obohatenia vo

výške 77 €.
1.2. Podaním došlým súdu dňa 24.08.2017 žalobca rozšíril žalobu, tak že sa domáhal aj určenia
neprijateľnosti zmluvných podmienok a to konkrétne zmluvnej podmienky týkajúcej sa poplatku za
garantovanú službu a poplatku za službu Komfort.
1.3.Nazákladenávrhužalobcusúduznesenímč.k.9Csp/116/2016-118dokonaniapripustilžalovaného

v 2. rade, na ktorého bola postúpená pohľadávka spoločnosti Provident Financial z prejednávaného
úverového vzťahu.
1.4. Uznesením č.k. 9Csp/116/2016 - 116 súd pripustil zmenu petitu žaloby z bodu 1.2. a zároveň z
dôvodu späťvzatia, konanie o zaplatenie sumy 77 € zastavil.
1.5. Predmetom rozhodovania súdu tak zostalo rozhodovanie o neprijateľnosti zmluvných podmienok

proti žalovaným v 1. rade a 2. rade.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 17.11.2015 uzavrel so žalovaným 1. ako veriteľom zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 613162638. Žalovaný mu poskytol bezúčelový úver vo výške 780 €. Zároveň
došlo aj k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí služby Komfort (v predchádzajúcom období nazvanej ako

Zmluva o zabezpečení splátok úveru), podľa ktorej mal zaplatiť za službu žalovaného spočívajúcu v
preberaní splátok, odmenu vo výške 439,45 €. Úver mu bol poskytnutý za úrokovú sadzbu 23,32 %
ročne a poplatok za garantovanú službu bol vo výške 122,32 €. Spolu teda za sumu 780 € mal žalobca
zaplatiť 1458,78 € (87%).
2.1. Pokiaľ ide o poplatok za garantovanú službu, žalobca má za to, že tento nebol podmienkou

individuálne dojednanou. Túto zmluvnú podmienku vníma vo svetle toho, že za ideálnych okolností
nebude obsah tohto poplatku nikdy naplnený a žalovaný prijíma platbu od spotrebiteľa za neúčelné
služby, ktoré snáď niekedy v budúcnosti môže jeho klient využiť. Podľa žalobcu jednotlivé služby, ktoré
sú zahrnuté v poplatku za garantovanú službu sú len imaginárne, prípadne k ich využitiu vôbec zo strany
klienta - spotrebiteľa nemusí dôjsť. Tento poplatok je v podstate nástupcom predchádzajúcich poplatkov

s názvom „administratívny poplatok a „poplatok za garantovanú službu pevnou sumou“, ktoré súdmi
žalovanému neboli priznávané.
2.2. Vo vzťahu k zmluve o zabezpečení splátok úveru (služba Komfort), poukazuje na to, že odplata za
túto službu predstavuje 56,34% z poskytnutej istiny úveru, a to u všetkých zmlúv bez ohľadu na to, či
v praxi obchodný zástupca za účelom výberu finančnej sumy od spotrebiteľa prejde rovnaký počet km.

Odmena za osobné preberanie splátok tvorí natoľko podstatnú časť celkovej sumy, ktorú má spotrebiteľ
zaplatiť, že je otázne, či by spotrebiteľ pristúpil k dohode o zabezpečení splátok za stanovenú odmenu,
ak by mal úplnú autonómiu vôle rozhodnúť sa. Zároveň nemal na výber, či zmluvu o poskytnutí služby
Komfort podpíše, pretože bez jej podpisu by mu úver poskytnutý nebol.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 29.12.2016 (č. l. 18 - 26) a dňa
28.11.2017 (č.l. 84 - 87), v ktorých uviedol nasledujúce:
O V časti týkajúcej sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, má za to, že ide o žalobu
neprípustnú pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Žaloba o neprijateľnosť zmluvných
podmienok by mala byť predmetom konania o abstraktnej kontrole. Rovnako má za to, že napádané

zmluvné podmienky neprijateľné nie sú a žaloba je nedôvodná aj z týchto dôvodov:
· Zmluva medzičasom zanikla.
· Zmluvné podmienky sa týkajú ceny plnenia.
3.1. Pokiaľ ide o prijateľnosť garantovanej služby, žalovaný poukazuje na petit žaloby, pričom uvádza,
že nič z toho, čo sa v ňom tvrdí ako neprijateľné, nie je na prospech žalovaného. To, či zákazník svoje

práva vyplývajúce z garantovanej služby využije alebo nie, je výsostne na ňom. Žalovaný má zároveňza to, že výška poplatku za garantovanú službu je otázkou ceny služby a s poukazom na § 53 ods. 1
OZ veta druhá, má za to, že predmetom skúmania nemôže byť. Zastáva názor, že zákonná úprava §
53 OZ nerozlišuje v prípade ceny hlavnú cenu a vedľajšiu cenu ale používa iba jediné označenie cena,

bez ohľadu na to, z akých zložiek sa skladá. Žalovaný zastáva názor, že podstata garantovanej služby,
ako aj poplatok za garantovanú službu sú v zmluve o úvere vymedzené jasne, určito a zrozumiteľne,
čo vylučuje, žeby sa mohlo jednať o neprijateľnú podmienku. Zároveň skúmanie primeranosti ceny je
podľa § 53 ods. 1 OZ vylúčené.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis a zistil nasledujúce:
4.1. Dňa 17.11.2015 bola medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom uzatvorená zmluva
o spotrebiteľskom úvere (č. l. 3). Na druhej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme a grafickej
úprave, ktorou sa bežne vyjadrujú všeobecné obchodné podmienky, o čom svedčí aj to, že táto strana
nie je opatrená podpisom zmluvných strán, sa v bode 4 uvádza:
„Za poplatok za garantovanú službu má Zákazník počas trvania tejto Zmluvy nasledovné výhody:

- telefonické upozornenie na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto Zmluvy,
- možnosť požiadať o podporu a poskytnutie informácií prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky a
kontaktných centier na pobočkách Providentu, ktoré sú zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách,
a to v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach Zákazníka podľa tejto
Zmluvy,

- možnosť získať duplikáty dokumentov v súvislosti so Zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia,
- možnosť získať Evidenciu platieb, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto Zmluvy,
- záväzok Providentu zdržať sa uplatnenia nároku na nezaplatenú časť dlžnej sumy v dedičskom konaní,
ak dôjde k smrti Zákazníka.“

5. Rovnakého dňa ako zmluva o úvere bola medzi stranami sporu uzatvorená aj Zmluva o poskytnutí
služby Komfort podľa § 51 OZ, podľa ktorej bodu 1.1. Poskytovateľ sa zaväzuje, že zákazníkovi za
odmenu podľa ods. 1.2 bude počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu, v rámci ktorej
je povinný
a) Informovať Zákazníka o prevedení sumy úveru v prospech bankového účtu podľa zmluvy o

spotrebiteľskom úvere,
b) Preberať od Zákazníka peňažné sumy, určené na úhrady splátky spotrebiteľského úveru ...,
c) Informovať Zákazníka o prijatí úhrady splátky spotrebiteľského úveru.
Podľa bodu 1.1 zmluvy - Prevzatie peňažnej sumy sa bude uskutočňovať v mieste určenom Zákazníkom
v meste alebo obci, kde má zákazník pobyt.

Podľa bodu 1.2 zmluvy - zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa ods. 1.1 zaplatí
poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 439,45 €. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 60
pravidelných splátkach, a to v 59-tich týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 7,33 €
a poslednú splátku vo výške 6,98 € počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve
o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť

prvej splátky nastáva siedmy kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy.

6. Žalobca ďalej súdu predložil rozsudok KS v PO č.k. 19Co/142/2016-328 zo dňa 08.12.2016, ktorý sa
zaoberá aj problematikou, ktorú žalobca napáda svojou žalobou. Krajský súd v tomto rozsudku uviedol,
že podľa záverov odvolacieho súdu je právne bezvýznamné aká terminológia sa použije na označenie

platby za zabezpečenie splátok úveru (odmena/poplatok). Dôležité je, že ide o plnenie za doplnkovú
službu, ktorou žalovaný prostredníctvom svojich zástupcov v hotovosti inkasuje splátky spotrebiteľského
úveru. Z materiálneho hľadiska ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok.
Problémom a dôvodom neprijateľnosti poplatku je jeho netransparentnosť a neprimeraná výška, výrazne
presahujúca náklady žalovaného na uvedenú doplnkovú službu a obchádzanie skutočných úrokov a

skutočnej RPMN. Ak by poplatok bol zahrnutý v RPMN, jej celková výška by bola omnoho vyššia ako
bolo uvedené. Uvedený poplatok sa totiž svojím rozsahom približuje súčtu úrokov a administratívneho
poplatku, pričom v niektorých prípadoch aj tento súčet prevyšuje. Ak poplatok za zabezpečenie splátok
úveru podstatne a v rozpore s akoukoľvek logikou neprimerane prevyšuje náklad na doplnkovú službu,
ktorej plnením korešponduje, ide o exces pri používaní inštitútu poplatku. Krajský súd ďalej uviedol, že

nielen s poukazom na vyššie uvedené ale aj na všetky doposiaľ známe skutočnosti v oblasti praktík
žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného sa evidentne jedná o cielene
vytvorenú konštrukciu, ktorá sleduje jediný cieľ, a to dosiahnuť vyššie protiplnenie za poskytnutie
peňažných prostriedkov oproti tomu, aké by žalovaný získal z úrokov formálne uvedených v zmluve.Poplatky spolu s úrokmi cca 86 %, ktoré požaduje žalovaný od žalobcu ako spotrebiteľa, prevyšujú
spoločensky akceptovateľnú výšku. Takéto konanie žalovaného je však už obchádzaním zákona v
zmysle ustanovenia § 39 OZ.

6.1. Z úradnej činnosti sú súdu známe rozsudky OS PO sp. zn. 38C/140/2010, 14C/92/2013 ako aj
11C/22/2014, z ktorých je podstatné to, že na základe výsluchu obchodných zástupcov žalovaného v
konaní vykonaných, títo potvrdili, že bez podpisu zmluvy o zabezpečení splátok úveru by nebola s nimi
podpísaná ani zmluva o poskytnutí úveru, teda možnosť výberu formy splácania poskytnutého úveru
spotrebiteľom bola iba predstieraná, v skutočnosti podmieňoval veriteľ, teda žalovaný poskytnutie úveru

podpísaním zmluvy o zabezpečení splátok úveru.

7. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah:
7.1. Podľa § 137 písm. c) CSP - Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

7.2 Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem týkajúci sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok,
tento má súd za daný a z hľadiska právnej argumentácie poukazuje na závery KS v Prešove vo
veci sp. zn. 18Co/120/2017, kde sa uvádza: „Za nesprávny právny záver považuje názor súdu prvej
inštancieonemožnostirozhodnúťoneprijateľnostizmluvnejpodmienkyvindividuálnomspotrebiteľskom
vzťahu v zmysle ust. § 298 CSP žalobami upravenými v ust. § 137 písm. c) a d) CSP. Z ust. §

137 CSP je možné vyvodiť nepochybný záver, že obsahuje iba demonštratívny výpočet žalôb. Pokiaľ
súd prvej inštancie poukázal na stranu 1037 komentára k CSP vypracovaného autormi Števček a
spol., vydavateľstvom B.H. Beck, tento obsahuje iba domnienku autora komentára k ust. § 298 CSP,
že napriek demonštratívnemu výpočtu žalôb v ust. § 137 CSP už ust. § 298 CSP vylučuje podanie
žaloby iba o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom vzťahu bez

súčasného podania žaloby o plnenie. Tomuto záveru odporuje i znenie ust. § 298 ods. 1 CSP,
v zmysle ktorého môže súd v rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu určiť, že zmluvná
podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Uvedené zákonné ustanovenie podľa názoru odvolacieho súdu teda umožňuje, aby sa spotrebiteľ aj v
individuálnom spotrebiteľskom spore domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez súčasne

uplatneného nároku na plnenie z neprijateľného zmluvného dojednania. Záveru súdu prvej inštancie o
nemožnosti domáhať sa určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky bez súčasne uplatneného nároku na
plnenie nezodpovedá ani zákonná konštrukcia ust. § 298 ods. 2 CSP, v ktorom sa iba ukladá povinnosť
súdu uviesť vo výroku rozhodnutia znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v prípade, ak určil niektorú
zo zmluvných podmienok k spotrebiteľskej zmluve za neprijateľnú alebo priznal akékoľvek plnenie z

uvedenejneprijateľnejzmluvnejpodmienky.Vdanomprípadeniejemožnéstotožniťsasozáveromsúdu
prvej inštancie o absencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP. V danom prípade bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu nespočíva na žalobkyni, keďže tento vyplýva
priamo zo zákona. Zo samotného zákonného ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny

záujem žalobkyne ako spotrebiteľky na určenie neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá
spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.
7.3 Súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Ndc//20/2016 - Zavedenie osobitného konania
podľa § 301 C. s. p. neznamená, že
spotrebiteľ sa nemôže domáhať neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Právo

súdu vysloviť v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí
účinnosti C.s.p. zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. C.s.p.
len s účinkami inter partes.

Neprijateľnosť zmluvných podmienok.

8. Podľa § 53 ods.1 OZ - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa 53 ods.4 písm.v) OZ - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol preduzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré
spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
Podľa § 53 ods.5 OZ - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa 53 ods.11 OZ - Dodávateľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať,
dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie zmluvy, ktorá súvisí so spotrebiteľskou zmluvou
a ktorej predmetom je čo i len sčasti plnenie, ktoré je dodávateľ povinný podľa zákona alebo v súlade s
povinnosťou odbornej starostlivosti poskytovať spotrebiteľovi aj bez takejto zmluvy.
Podľa § 298 ods.1 C.s.p. - Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu

vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 298 ods.2 C.s.p. - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa rozhodnutia SDEÚ č. C - 226/12: existencia „značnej nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby
výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný
ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej
skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako
zmluvná strana nachádza na základe platných vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu

práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, prekážky v ich výkone alebo tiež formou
prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa.
Podľa rozhodnutia SDEÚ č. C - 26/13: Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle,
že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa ktorej
zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje

nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby
zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva
dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými
podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a
zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.

Podľa rozhodnutia SDEÚ č. C - 415/11: Článok 3 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že:
- pojem „značná nerovnováha“ ku škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych
právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom
posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy
nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa zdá,

že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska
prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu
nekalých podmienok,
- na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery [dobrej viery - neoficiálny
preklad]“, treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorí zaobchádza so spotrebiteľom čestne a

rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po
individuálnom dojednaní.

9. Súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného, že žalobcom napádané zmluvné podmienky
predstavujú také cenové dojednania, ktoré nemôžu byť predmetom prieskumu.

9.1. Ustanovenie § 53 ods.1 OZ treba podľa súdu vykladať v súlade s Článkom 4. ods.2 Smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - „ hodnotenie nekalej
povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a
úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane,
pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné“ , keďže je jeho transpozíciou.

9.2. Okresný súd zastáva názor, že § 53 ods. 1 OZ rozlišuje medzi hlavným a vedľajším predmetom
plnenia a medzi cenou hlavného a vedľajšieho predmetu plnenia, pričom vedľajšie cenové ujednanie
môže byť predmetom súdnej kontroly z hľadiska prijateľnosti, či neprijateľnosti. Je teda zrejmé, že
nekalosť zmluvnej podmienky možno skúmať vo vzťahu k cene/úhrade (a to aj k jej primeranosti)za vedľajšie plnenie (ktorým uvedené poplatky v prejednávanej veci sú) a bez obmedzenia vtedy, ak
podmienky týkajúce sa ceny/úhrady nie sú vyjadrené zrozumiteľne.
9.3. Podľa rozsudku KS v Prešove sp. zn. 17Co/122/2017 - Pokiaľ ide o zmluvu o zabezpečení splátok,

táto síce formálne predstavuje samostatnú zmluvu, ale z pohľadu posúdenia neprijateľnej zmluvnej
podmienky a vylúčenia súdnej kontroly je potrebné prijať logický záver o tom, že aj v tomto prípade
súdna kontrola nemôže byť vylúčená. Ide o akcesorickú zmluvu naväzujúcu na úverovú zmluvu, keďže
jej obsahom je len spôsob splácania dohodnutého úveru. Spätosť predmetných zmlúv je daná tým, že
v prípade neuzavretia zmluvy o úvere by bolo bezpredmetné uzatvárať zmluvu o zabezpečení splátok,

keďže bez poskytnutia úveru by ani neexistovala povinnosť žalobcu plniť dlh zo zmluvy o úvere v
splátkach.
Dohoda o poskytnutí služby preto podlieha prieskumu súdu podľa § 53 Občianskeho zákonníka,
keďže táto „služba“ nie je hlavným predmetom plnenia a poplatok vo výške 206 Eur teda nie je
cenou hlavného predmetu plnenia. Cieľom zákonodarcu nebolo vylúčiť z preskúmavania z hľadiska
neprijateľnosti vedľajšie zmluvné cenové dojednania, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že

nie je výnimočnou situácia, kedy sa dodávatelia práve ich netransparentným zakomponovaním do
formulárových spotrebiteľských zmlúv snažia získať neprimeraný majetkový prospech od spotrebiteľov.
Tak zmluva o zabezpečení splátok úveru ako aj úverová zmluva sú formulárovými zmluvami, ktorých
obsah žalobca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Preto ich nie je možné považovať za individuálne
dojednané.Odmenazavýbersplátokpredstavujeviacako50%poskytnutéhoúveruavýraznepresahuje

dohodnutý úrok. Ide o zmluvnú podmienku dohodnutú zjavne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa,
čo spôsobuje jej neplatnosť. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od záverov vyslovených v rozsudku
Krajského súdu v Prešove č.k. 19Co/142/2016-328 zo dňa 08.12.2016, cit: „Podľa záverov odvolacieho
súdu je právne bezvýznamné, aká terminológia sa použije na označenie platby za zabezpečenie
splátok úveru (odmena/poplatok). Dôležité je, že ide o plnenie za doplnkovú službu, ktorou žalovaný

prostredníctvom svojich zástupcov hotovostne inkasuje splátky spotrebiteľského úveru. Z materiálneho
hľadiska ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok. Problémom a dôvodom
neprijateľnosti poplatku, je jeho netransparentnosť a neprimeraná výška, výrazne presahujúca náklady
žalovaného na uvedenú doplnkovú službu a obchádzanie skutočných úrokov a skutočnej RPMN. Ak by
poplatok bol zahrnutý v RPMN, jej celková výška by bola omnoho vyššia ako bolo uvedené. Uvedený

poplatok sa totiž svojim rozsahom približuje súčtu úrokov a administratívneho poplatku, pričom v
niektorých prípadoch aj tento súčet prevyšuje. Ak poplatok za zabezpečenie splátok úveru podstatne
a v rozpore s akoukoľvek logikou, neprimerane prevyšuje náklad na doplnkovú službu, ktorej plneniu
korešponduje, ide o exces pri používaní inštitútu poplatku.
Nielen s poukazom na vyššie uvedené, ale aj na všetky doposiaľ známe skutočnosti v oblasti praktík

žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného sa evidentne jedná o cielene
vytvorenú konštrukciu, ktorá sleduje jediný cieľ, a to dosiahnuť vyššie protiplnenie za poskytnutie
peňažných prostriedkov, oproti tomu aké by žalovaný získal z úrokov formálne uvedených v zmluve.“
V zmluve o úvere je tiež uvedený poplatok za garantovanú službu v pevnej výške, a to 80,40
Eur. Je zrejmé, že výška tohto poplatku predstavuje viac ako 20 % výšky poskytnutého úveru. Za

poplatok mal mať žalobca v zmysle bodu 4. Zmluvy o úvere nárok na určité konkrétne služby, a to
1) službu prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/
alebo listového upozornenia na omeškanie s uhradeným sumy, 2) podporu prostredníctvom zákazníckej
telefonickej linky, 3) službu vyhotovenia duplikátov dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich
straty alebo poškodenia, 4) službu poskytnutia karty splátok Zákazníkovi, ako pomôcku na vedenie

záznamov o platbách podľa zmluvy, 5) na základe písomnej žiadosti Zákazníka, ktorý je v omeškaní
s úhradou sumy splatnej podľa tejto Zmluvy najmenej štyri týždne, sa Provident zaväzuje akceptovať
splácanie tejto sumy v osobitných splátkach, rozdelených najviac na obdobie štyroch týždňov a zároveň
si neuplatniť vo vzťahu k takejto splatnej sume právo na odstúpenie od zmluvy alebo na úroky z
omeškania podľa čl. 10.

Na počiatku zmluvného vzťahu nie je zrejmé, či k poskytnutiu čo i len jednej zo z vyššie uvedených
služieb aj reálne dôjde. Aj za stavu, že žalovanému žiadna služba poskytnutá nebude, je v zmysle
zmluvy povinný poplatok zaplatiť. Naviac stanovením paušálnej výšky poplatku sa žalovaný snaží obísť
prípadnú požiadavku presne vyčísliť náklady vzniknuté s poskytnutím tej ktorej služby, napr. zaslaním
upomienky, vyhotovením duplikátov zmluvných dokumentov a pod.. Predmetné ustanovenie zmluvy o

poplatku za garantovanú službu tak vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa, a to s ohľadom na
jeho koncepciu a samotnú výšku poplatku. Ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka.9.4. Pokiaľ ide o poplatok za garantovanú službu, ako aj o poplatok za hotovostný výber splátok, súd má
za to, že ich neprijateľnosť je daná z presvedčivého dôvodu preukázaného žalobcom, a teda, že tieto sú
závislé od výšky poskytnutého úveru, a teda iné pre každého spotrebiteľa, na základe hľadiska, ktoré

inak relevantné nemôže byť. Nie je žiadnym spôsobom racionálne a v súlade s odbornou starostlivosťou
dodávateľa ospravedlniteľné, prečo by za garantovanú službu, alebo za hotovostný výber splátok mal
vyššiu sumu pri poskytnutí totožnej služby zaplatiť ten, kto dostal vyšší úver.
9.5. Neprijateľnosť poplatku za garantovanú službu ďalej spočíva v tom, že spotrebiteľ vopred musí
zaplatiť za niečo, čo nemusí dostať. V tomto prípade teda neprijateľnosť nespočíva len v samotnom

spôsobe určenia ceny vedľajšieho plnenia ale aj v samotnej podmienke splatnosti, to znamená, že
dodávateľ vlastne vyžaduje finančné plnenie od spotrebiteľa, ktoré v konečnom dôsledku môže mať
právnu povahu darovania, to znamená, že za zaplatenú sumu spotrebiteľ v prípade, ak riadne plní svoje
záväzky (čo je paradoxné), žiadne plnenie neobdrží. Takýto spôsob vyberania peňazí od spotrebiteľov
nemôže v demokratickej spoločnosti a právnom štáte podľa súdu obstáť. Súd je presvedčený, že
priemerný spotrebiteľ by pri vysvetlení tejto zmluvnej podmienky a možnosti jej odmietnutia k jej

uzavretiu nikdy nepristúpil.
9.6. Neprijateľnosť poplatku za službu Komfort, ktorá nahradila službu zabezpečenia splátok úveru
spočívavtom,žejejvýškaniejeurčenápodľavzdialenostimiestavýberualeurčujesapodielomzosumy
poskytnutého úveru (čo je súdu známe z úradnej činnosti - vec sp. zn. 9C/207/2016). Z úradnej činnosti
je súdu známe, že napriek deklarácii o dobrovoľnosti podpisu zmluvy o vedľajšej službe, tak tomu nie je a

spotrebiteľovisatakátozmluvadávavždynapodpissozmluvouospotrebiteľskomúvere.Senát9Cspvo
veciach Provident Financial (či už na strane žalobcu alebo žalovaného) vždy v každom prejednávanom
úverom prípade prejednával aj uvedené vedľajšie plnenie. Aj výsluch svedkyne v prejednávanej veci
preukázal, že bez podpisu Zmluvy o poskytnutí služby Komfort by úver poskytnutý nebol.
9.7. V súvislosti s týmto poplatkom je potrebné dať do pozornosti tendenciu dodávateľov, a to poplatky

ustanovovať formou samostatných zmlúv (a nie v cenníkoch poplatkov na jednom mieste) s cieľom
rozložiť plnenia, ktoré zaťažujú spotrebiteľa do viacerých formálne oddelených právnych úkonov, a
tak sťažiť identifikovanie skutočnej odplaty za poskytnutie hlavnej služby. Táto tendencia dodávateľov
je spojená s vykonštruovaním rôznych doplnkových služieb, ktoré si má spotrebiteľ dobrovoľne
objednať a ktoré sú samostatne spoplatňované. Z aplikačnej praxe súdu vyplýva, že dodávatelia v

absolútnej väčšine prípadov nútia spotrebiteľov, aby spolu s hlavnou službou prijali aj vedľajšiu službu,
ktorej odplata predstavuje nemorálne spoplatňovanie poskytnutej služby a rozloženie ceny plnenia
do vedľajších záväzkov. Podstata doplnkovej služby je len prostriedkom obchádzania zákona, keďže
doplnková služba predstavuje najčastejšie činnosti dodávateľa, ktoré by bol aj tak povinný poskytnúť
spotrebiteľovi v intenciách odbornej starostlivosti alebo iných zákonných povinností. Rovnako tak

doplnkové služby spravidla nesledujú záujmy spotrebiteľa, ak mu aj majú v istom zmysle zlepšiť a
zjednodušiť plnenie (napr. vyberanie splátok v domácnosti klienta), nesmú cenu plnenia predražovať.
Pri právnom posúdení tzv. doplnkových služieb je potrebné vždy myslieť na aplikáciu § 52a OZ, ktorej
dôsledným naplnením dôjdeme k záveru, že tak samostatne kontrahované služby, ako aj plnenia
a záväzky z nich plynúce je potrebné posudzovať v jednote a vzájomnej závislosti uzavieraných

spotrebiteľských zmlúv. Spôsob splácania úveru je bežnou zmluvnou podmienkou zmluvy o poskytnutí
úveru a oddelením týchto dvoch skutočností (úverovej zmluvy a spôsobu splácania úveru) do navonok
osobitných zmlúv nemožno znížiť ochranu spotrebiteľa, ktorá mu patrí podľa ustanovení občianskeho
zákonníka a osobitných predpisov.
9.8. Súd ďalej poukazuje na § 567 ods. 1 OZ, podľa ktorého má peňažný dlh tzv. charakter odnosný.

OZ nehovorí nič o tom, žeby pri výbere splátok veriteľom mali byť zo strany dlžníka platené nejaké
poplatky, a preto ich dojednanie je zároveň v rozpore s § 54 ods.1 OZ (Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.). Súd však túto podmienku

vyhlásil za neprijateľnú (nepovažoval ju teda ex offo za absolútne neplatnú), a teda neplatnú z dôvodu,
že umožňuje výber splátok aj z iného miesta ako bydlisko dlžníka, pričom však aj „iné miesto výberu“
musí byť v meste alebo obci, kde má dlžník bydlisko.
9.9. Pokiaľ žalovaný v iných veciach poukazuje na to, že niet dôvodu na aplikáciu § 567 ods.1 OZ - Dlh
sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko

alebosídlodlžníka.,pretožemiestoplneniabolodohodnutézmluvne,takformuláciu-Prevzatiepeňažnej
sumy sa bude uskutočňovať v mieste určenom Zákazníkom v meste alebo obci, kde má zákazník
pobyt. - považuje súd za spôsob, akým sa žalovaný snaží obísť citované ustanovenie § 567 ods.1 OZ
vyvolaním dojmu poskytnutia služieb nad rámec zákonom stanovených povinností. Vychádzajúc aj zvyššie citovaných rozhodnutí SDEÚ považuje súd zmluvnú podmienku odplaty za hotovostný výber
splátoknaneprijateľnúvzhľadomnaustanoveniaOZ,ktorébysaaplikovaliprijejneexistencii,azktorých
žiadna povinnosť platby pre spotrebiteľa nevyplýva.

10. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného 1., toto súd považuje za neplatné. Podľa
§ 524 ods.2 OZ - S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené. Jedným z týchto práv je žalobné právo ak k úhrade pohľadávky dobrovoľne nedôjde ako aj
právo na prípadné zabezpečenie, úroky z omeškania pod. Uvedené znamená, že ak žalovaný 1. postúpil

pohľadávku žalovanému 2., stratil tým možnosť z dôvodu neplnenia pohľadávky od zmluvy, na ktorej
je založená, odstúpiť.

11. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1. a žalovaného 2., súd má za to, že v
prejednávanej veci sú vecne pasívne legitimovaní obaja, a to z nasledujúcich dôvodov:
11.1. Pasívna legitimácia žalovaného v 1. rade. Postúpením pohľadávky na zaplatenie nesplatenej

časti úveru nedochádza k zmene účastníka úverovej zmluvy, účastníkom úverovej zmluvy uzatvorenej
medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom, tak žalovaný v 1. rade ostáva. Ak jedným zo základných
účelov vyslovenia neprijateľnej zmluvnej podmienky je povinnosť zdržania sa dodávateľa túto zmluvnú
podmienku ďalej používať (§ 53a OZ - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.) a zmluvy
boli vytvorené práve žalovaným v 1. rade a boli a sú ním ďalej používané, je daná pasívna vecná
legitimácia a právny záujem na tom, aby rozsudok súdu bol účinný aj voči žalovanému v 1. rade ako
tvorcovi uvedených zmluvných dokumentov, pričom právoplatný rozsudok mu zabráni používať tieto
zmluvné podmienky, resp. domáhať sa nárokov z úverovej zmluvy, ktoré by boli vo svojom základe,

prípadne výške ovplyvnené použitím týchto zmluvných podmienok.
11.2. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade, ktorý nadobudol pohľadávku na
nesplatenú časť úveru, súd má za to, že je daná pasívna vecná legitimácia aj tohto žalovaného.
Táto pasívna vecná legitimácia vyplýva jednak z toho, že žalovaný v 2. rade je singulárnym právnym
nástupcom žalovaného v 1. rade a tiež z toho, že vyslovením neprijateľnosti požadovaných zmluvných

podmienok bude aj pre vzťah medzi postupníkom a žalobcom právoplatne stanovené, že v prípade
žaloby o zaplatenie tejto pohľadávky podanej postupníkom voči žalobcovi, bude musieť rozhodujúci súd
vychádzať z toho, že plnenia vyplývajúce z neprijateľných zmluvných podmienok priznať nemožno.
11.3. Právne závery uvedené v bode 11. odôvodnenia boli potvrdené rozsudkom KS v Prešove č.k.
9Co/29/2017.

12. Súd si je vedomý, že žalovaný I. je podnikateľským subjektom, ktorého hlavným cieľom je
dosahovanie zisku. Aplikácia práva však musí mať aj sociálny charakter. Existuje totiž rozdiel vo
faktickej sile účastníkov vzťahu - napr. uzatváranie práve adhéznych zmlúv, ktoré cestou „privátneho
zákonodarstva“ menia via facti zákonné dispozitívne právo. Zmluvná sloboda sa stáva fiktívnou kulisou

pre výkon neoficiálnej nadvlády nad inými prostredníctvom súkromného práva. To má za následok
vzrastajúcu úlohu intervencie verejného práva do súkromnoprávnych vzťahov (napr. zákon č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa a tam uvedené povinnosti dodávateľa) ako aj vzrastajúcu úlohu súdov pri
posudzovaní týchto vzťahov a ich udržania v spravodlivých medziach aspoň v rovine právnej.
12.1. Uvedené výstižne vyplýva aj z rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 3308/16 - Takovým ústavním

principem korigujícím v soukromém právu uplatnění zásady autonomie vůle je bezpochyby princip
rovnosti, a to v jeho materiálním či faktickém pojetí (čl. 1 Listiny). Základní ústavní princip rovnosti
lze pojímat ve dvou rovinách - jako rovnost formální nebo rovnost faktickou. Není pochyb o tom,
že úlohou zákonodárce je zajistit při tvorbě právního řádu všem adresátům právních norem formální
rovnost, avšak s ohledem na skutečnost, že v reálném světě přírody i společnosti existuje z řady důvodů

faktická nerovnost, musí zákonodárce v odůvodněných případech zvažovat i případy normativního
zakotvení nerovnosti, která například odstraní faktickou nerovnost nebo jiný handicap. I tam, kde se
zákonodárce nevydal cestou vědomého zvýhodnění „slabšího“, aby pro konkrétní životní situaci dal
přednost rovnosti faktické před formální, ponechává orgánu, který pozitivní právo aplikuje, prostor prořešení napětí mezi neúplností psaného práva a povahou konkrétního případu cestou aplikace ústavních
principů v materiálním pojetí právního státu (soudcovská diskrece). Právní doktrína k otázce rovnosti
v soukromoprávních vztazích uvádí (Hurdík, Jan a Lavický, Petr. Systém zásad soukromého práva.

1. vyd. Brno: Masarykova univerzita, 2010, str. 115-120), že soukromé právo garantuje každému co
nejširší míru možnosti svobodného jednání, avšak právě proto, že ji garantuje každému, musí ji zároveň
u některých omezit, aby byla zaručena všem. Ze střetu autonomie vůle a z ideje rovnosti potom
vyplývá ochrana slabší smluvní strany, a to s cílem dosažení vyvážené pozice, tj. spravedlnosti, ekvity
či rovnováhy zúčastněných zájmů. Ve vztazích, v nichž vystupují strany, jejichž výchozí pozice jsou

značně nerovnovážné (například ve vztahu podnikatele se spotřebitelem), se nelze spokojit s tím, že
oběma stranám budou poskytnuty stejné právní prostředky, tedy jakási formální rovnost, neboť ve
skutečnosti nerovnost výchozích prostředků způsobuje i nerovnost ve výsledku samotném. Řešení této
situace spočívá v nerovnovážné úpravě subjektivních práv a povinností účastníků soukromoprávního
vztahu tím, že slabší smluvní straně (typicky spotřebiteli) je přiznáno více práv a silnější smluvní
straně (dodavateli) je uloženo více povinností. Účelem dané právní úpravy je tedy snaha o dosažení

skutečné rovnováhy tím, že budou právně vyrovnány výchozí ekonomické, informační, odborné a jiné
rozdíly, jež mezi stranami panují. Jinak řečeno, aby bylo dosaženo rovnosti jako cíle, je nutno nerovnost
výchozích pozic korigovat stejně nerovnou úpravou práv a povinností. V této souvislosti hovoří doktrína i
judikatura o zajištění rovnosti prostředků. Přiznáním vyšší právní ochrany fakticky slabší smluvní straně
Ústavní soud nezpochybňuje zásadu pacta sunt servanda (smlouvy nechť jsou dodržovány) ani ochranu

autonomie vůle. Tyto principy je nicméně třeba hodnotit v kontextu principu spravedlivého rozhodování
jakožto vůdčího a zásadního principu fungování soudní moci. Je proto třeba rozlišovat situaci, kdy
vstupují do právního vztahu dva subjekty nacházející se v obdobném postavení (např. podnikatelé),
a situaci, kdy dochází ke vzniku právního vztahu mezi podnikatelem (tedy v daném oboru činnosti
profesionálem) a nepodnikatelem, tedy subjekty, jež zásadně nejsou v rovném postavení.

12.2. Vyššie citované rozhodnutie ako aj judikatúra týkajúca sa prípustnosti výšky úrokov pri finančných
službách tak dáva odpoveď na námietku žalovaného, že v prejednávanej veci sa žaloba javí ako
obchodné úvahy žalobcu a nie právny spor tak, že aj ziskovosť dodávateľa nemôže byť bezbrehá ale
musí zodpovedať pravidlám primeranosti a slušnosti v súkromnoprávnych vzťahoch.

13. Náhrada trov konania. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

13.1. V konaní plne úspešnému žalobcovi (keďže súd iba upravil znenie navrhovanej neprijateľnej
podmienky) priznal súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému v v1. rade. Voči
žalovanému v 2. rade súd napriek jeho neúspechu náhradu trov konania nepriznal aplikujúc § 257 C.s.p.,
pričom dôvody hodné osobitného zreteľa videl v okolnostiach prípadu, že tento bol iba postupníkom,
ktorý si však voči žalobcovi žiadne nároky neuplatňoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.