Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 19, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/152/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817214460
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817214460.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek

senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: PROFI CREDITE Slovakia,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDR.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: T. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., XX. E. XX/X, o zaplatenie 632,24 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 13Csp/204/2017-30 zo dňa 11. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 388,40
eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 17.08.2015 do zapatenia, do troch dní. Vo zvyšku žalobu
zamietol.Otrováchkonaniarozhodoltak,žežalobcamánároknanáhradutrovkonaniavočižalovanému
v rozshau 22,86 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol skutkové okolnosti , ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania. Dňa 11.09.2014 písomnou žiadosťou žalovaný ako dlžník požiadal žalobcu o poskytnutie

revolvingového úveru, pričom v žiadosti uviedol, že požaduje úver vo výške 570,- eur so splatnosťou
úveru v 42 mesačných splátkach, pričom mesačná splátka je 18,02 eur, predpokladaná mesačná platba
31,15 eur, celková čiastka, ktorú musí žalovaný zaplatiť je 813,84 eur (úver + úroky + poplatok za
poskytnutie úveru), predpokladaná RPMN 26,15%, ročná úroková sadzba 18,07%, priemerná RPMN
44,06%, ďalej sa v žiadosti uvádza poskytnutá suma revolvingu 570,- eur, celková čiastka revolvingu,
ktorúmusížalovanýakodlžníkzaplatiť813,84eur,predpokladanáRPMNúverupoposkytnutírevolvingu
26,15 %, ročná úroková sadzba revolvingu 18,07%. V žiadosti sa ďalej nachádzajú údaje o schválenom

úvere, a to mesačná platba 31,15 eur, poskytnutá čiastka úveru 570,- eur, splatnosť úveru 42 mesiacov,
mesačná splátka 18,02 eur, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť eura, RPMN za úver 26,04%,
ročná úroková sadzba úveru 18,07%, priemerná RPMN 44,06%, poskytnutá čiastka revolvingu 570,-
eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 813,84 eur. Predpokladaná RPMN úveru
po poskytnutí revolvingu 26,04%, ročná úroková sadzba revolvingu je 18,07%, ročná úroková sadzba
úrokov z omeškania 5,05% a poplatok za poskytnutie úveru/ revolvingu 57,- eur. Zmluva je podpísaná
žalovaným dňa 11.09.2014 a žalobcom dňa 12.09.2014. Dňa 12.09.2014 žalobca písomne spracoval

oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8500079889. V tomto
oznámení je uvedené meno dlžníka, veriteľa, údaje o schválenom úvere, a to č. zmluvy, schválená
výška úveru 570,- eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, výška mesačnej splátky 18,02 eur (istina 13,57
eura a úroky 4,45 eura), splátka podľa dohody o poskytnutí služby 13,13 eur, výška celkovej platby naúhradu v sume 31,15 eur, poplatok za poskytnutie úveru 57,- eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru
14.10.2014, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 14.03.2018, periodicitu splácania úveru mesačne,
dátum splatnosti splátky k 14. dňu v mesiaci, celková výška úveru 570,- eur, RPMN úveru 26,04%,

priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy 44,06%, schválená výška revolvingu 570,-
eur, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu 570 eur, výška mesačnej splátky úveru po
vykonaní revolvingu 18,02 eur, RPMN po vykonaní revolvingu 26,04%, úverový limit 570,- eur, celková
čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu je 813,84 eur, Odplata za poskytnuté služby
v zmysle dohody o poskytovaní služieb 551,46 eur, ročná úroková sadzba revolvingu 18,07%, ročná

úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05%, dátum platnosti a účinnosti zmluvy 12.09.2014. Žalobca
tvrdil a žalovaný nerozporoval, že na splatenie predmetného úveru do dňa podania žaloby na súd
žalovaný zaplatil sumu 124,60 eur. Oznámením o zosplatnení zo dňa 27.07.2015 žalobca žalovanému
oznámil, že vzhľadom na omeškanie splátok č. 8, 9, 10, v celkovej sume 93,45 eur, ak neuhradí
omeškané splátky do 15 dní od doručenia oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy.
Oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 31.07.2015. Zo žaloby vyplýva, že k úhrade dlhu nedošlo

a žalobca si uplatnil právo na okamžitú splatnosť úveru.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1, §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, §
497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 , § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f/, j/, §11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že predmetom konania bol nárok žalobcu, ktorý odvíjal od

formuláru - žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere vyššie uvádzaná
(ďalej len ako zmluva), ktorej účelom bolo poskytnutie úveru podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
Účelom bolo poskytnutie finančných prostriedkov, žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky a
žalovaný sa zaviazal ich splácať v dohodnutých mesačných splátkach. V konaní nie je sporné, že na
strane poskytovateľa je podnikateľ a na strane žalovanej - príjemcu služby fyzická osoba. Z vykonaného

dokazovania mal súd za nesporné, že strany sporu uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže
predmetom zmluvy je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru s poukazom na
§ 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci
posúdil súd žalobu ako opodstatnenú iba sčasti. V danom prípade bolo potrebné vykonať posúdenie
splneniazákonnýchnáležitostíúverovejzmluvypodľazákonaospotrebiteľskýchúveroch.Preskúmaním

uvedenej úverovej zmluvy dospel súd prvej inštancie k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere v
danom prípade nespĺňa náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 cit. zákona, a to podľa písm. f), j). V zmluve
absentujú náležitosti, a to podľa písm. f) doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnostispotrebiteľskéhoúveru(nestačíakjeuvedenývoznámeníveriteľaoschváleníúverudlžníkovi,
musí byť súčasťou zmluvy, tak ako ju podpisujú obe zmluvné strany) a j) ročná percentuálna miera

nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov (do RPMN úveru, ako aj do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť je potrebné započítať aj mesačné platby za poskytnuté služby, nakoľko ide zo strany žalobcu
za nekalú obchodnú praktiku, ktorou umelo znižuje RPMN úveru na jednej strane a nepravdivo znižuje

náklady spotrebiteľa na úver na druhej strane, pričom zvyšuje vlastné zisky). Spotrebiteľ by zaplatil na
splatenie predmetného úveru celkom sumu 1308,30 eur a nie ako uvádza žalobca sumu 813,84 eur, čo
predstavuje reálnu RPMN vo výške 88,12% a nie ako uvádza žalobca 26,04%. Na základe uvedeného
dospel súd prvej inštancie k záveru, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ d/ zákona č. 129/2010 Z. z. v
znení platnom v čase uzavretia zmluvy, sa predmetný spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov. Žalobca má potom nárok len na vrátenie poskytnutého úveru vo výške 513,- eur. Keďže
žalovaný z poskytnutého úveru zaplatil žalobcovi sumu 124,60 eura, je žalovaný žalobcovi povinný
ešte vrátiť sumu 388,40 eura. Zároveň súd priznal úroky z omeškania v príslušnej výške 5,05% ročne
z priznanej sumy 388,40 eura od 17.08.2015 do zaplatenia, t. j. odo dňa nasledujúceho po márnom
uplynutí lehoty 15 dní na splatenie úveru od doručenia oznámenia o zosplatnení úveru v zmysle § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262
ods. 1, 2 CSP tak, že vo väčšej miere úspešný žalobca má nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 22,86% (úspech žalobcu predstavuje 61,43% (priznaná suma 388,40 eura z

pôvodne žalovaných 632,24 eura) a úspech žalovaného 38,57%, čo predstavuje čistý úspech žalobcu
22,86%).5. Proti rozsudku v časti vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v súvisiacom výroku o
trovách konania (výroky II. a III.) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom

rozsahu. V odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Uviedol,
že pokiaľ ide o dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, zmluva o úvere je tvorená
dojednaniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru/zmluva o revolvingovom úvere, ale aj Zmluvnými dojednaniami, ktoré sú v zmysle článku 13
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Podľa článku 4 ods. 4. 5 Zmluvných dojednaní je deň splatnosti

poslednej splátky úveru dňom konečnej splatnosti úveru. Podľa článku 9 ods. 9 .1 Zmluvných dojednaní
je zmluva o revolvingovom úvere uzavretá na dobu neurčitú. Deň splatnosti poslednej splátky úveru
je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora
EÚ vo veci C - 42/15, keď samotný súdny dvor uviedol, že ohľadne splatnosti splátok nie je potrebné,
aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.

Logickým dôsledkom je, že postačuje také uvedenie údajov, ktoré termín konečnej splatnosti umožňuje
identifikovať na základe v zmluve uvedených údajov, čo bolo splnené. Oznámenie o schválení úveru
predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy, pretože listina o právnom úkone môže pozostávať aj z
niekoľkých strán a postačuje, aby bola podpísaná ako celok. Zo zákona o spotrebiteľských úveroch ani
z iného predpisu nevyplýva, že by zmluva o spotrebiteľskom úvere nemohla pozostávať z viacerých

dokumentov. Čo sa týka uvedenia RPMN, vo vzťahu ku ktorému súd prvej inštancie uviedol, že do
RPMNbolonutnézapočítaťajmesačnéplatbypodľadohodyoposkytovaníslužieb,uviedol,žedohodao
poskytovaní služieb bola voliteľným právnym úkonom a nepredstavovala podmienku pre získanie úveru.
Z tohto dôvodu sa ani odplata za poskytnutie balíka služieb nemusela zahrnúť do výpočtu RPMN úveru.
Uvedené závery vyplývajú z § 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného

odvolania a jeho dôvodov.

8. Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať
pojednávanie.

9. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne
správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

10. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

12. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,

ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

14. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Žalovaný deklaroval vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v inej vade, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom
posúdení veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP).16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu,
že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady

nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní ( napr.
vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď
apodobne)aleboposúdeniepredbežnejotázkyvrozporesexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.

17. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

18. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

19. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci,
dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne

právne posúdil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec
právne posúdil. Prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa
riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty

a zmyslu. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym
posúdením veci súdom prvej inštancie tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku a podľa 387 ods.
2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

20. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné:

21. Odvolací súd považuje za správny právny záver súdu prvej inštancie, že právny vzťah žalobcu
a žalovaného založený zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 11.09.2014 je potrebné posudzovať
ako spotrebiteľský vzťah podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“) a podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o

spotrebiteľských úveroch“). Správne boli i závery súdu prvej inštancie v časti, že zmluva je bezúročná
a bez poplatkov, pretože neobsahuje zákonom o spotrebiteľských úveroch stanovené náležitosti,
konkrétne uvedenie dátumu konečnej splatnosti úveru. Zákonodarca v § 9 zákona o spotrebiteľských
úverochzaviedolobligatórnenáležitostizmluvyospotrebiteľskomúvere,ktorýchnedostatokvniektorých
prípadoch (§ 11) má za tak závažný nedostatok zmluvy, že takto postihnutú zmluvu sankcionuje

následkom bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru. Takto závažným údajom je v zmysle § 9 ods. 2 písm.
f/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch okrem iného i údaj o konečnej
splatnosti úveru.

22. Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že tento dátum sa nachádza v listine- oznámenie veriteľa o

schválení úveru dlžníkovi, ktorá listina je súčasťou zmluvy o úvere, odvolací súd túto námietku vyhodnotil
ako nedôvodnú. V samotnej zmluve o úvere zo dňa 03.07.2015 sa v bode 7 uvádza, že neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy sú Zmluvné dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu (ďalej
len „Zmluvné dojednania“), o ktorých žalovaný prehlásil, že sa s nimi oboznámil a zaviazal sa ich
dodržiavať. V bode 7 Zmluvných dojednaní je ustanovené, aké ďalšie listiny sa považujú za súčasť

zmluvy o úvere, pričom sa medzi nimi nachádza i oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (príloha
7). Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že uvedenie náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorú obligatórne vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, nemôže byť obsiahnutý v listine, ktorú
spotrebiteľ, teda žalovaný, nemal k dispozícii pri podpise zmluvy o úvere (čo medzi stranami spornénebolo) a teda sa s týmto údajom, podľa zákonodarcu relevantným pre rozhodnutie spotrebiteľa či
zmluvu za takejto podmienky uzavrie alebo nie, nemohol oboznámiť v čase podpisu zmluvy. V samotnej
zmluve o úvere pritom oznámenie veriteľa ako súčasť zmluvy označené nie je, toto je ako súčasť zmluvy

uvedené až v Zmluvných dojednaniach, ktoré sú zo svojej podstaty stanovené všeobecne vo vzťahu k
neurčitému počtu spotrebiteľov a nie individuálne pre daný prípad. Takýto postup žalobcu pri uzavieraní
zmluvypodľanázoruodvolaciehosúdunezodpovedáúčeluzákonaospotrebiteľskýchúveroch (ochrana
spotrebiteľa) a nemôže požívať súdnu ochranu.

23. I keď už len na základe absencie údaja o termíne konečnej splatnosti úveru je zmluva o
revolvingovom úvere zo dňa 11.09.2014 v zmysle vyššie uvedeného bezúročná a bez poplatkov, pre
úplnosť odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje i so záverom súdu prvej inštancie, že výška RPMN v
zmluve nezodpovedá skutočným nákladom na poskytnutý úver v dôsledku nezapočítania odplaty za
poskytnutie služby na základe dohody o poskytovaní služieb, čo má taktiež za následok skutočnosť, že
zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Odvolací súd v tejto spojitosti dáva do pozornosti rozhodnutie

Súdneho dvora EÚ vo veci C - 453/2010 Pereničová a Perenič, v zmysle záverov ktorého nesprávnu
informáciu o celkových (nižších než v skutočnosti) nákladoch na úver možno považovať za klamlivú
praktiku. Je pritom nepochybné, že náklady súvisiace s touto „službou“ boli veriteľovi známe už v čase
uzavretia zmluvy a nič teda nebránilo ich zahrnutiu do výpočtu celkových nákladov úveru. Odvolateľom
predostretý (gramatický) výklad ustanovenia §-u 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z., založený na

tvrdení, že predmetná služba nie je podmienkou získania úveru je svojim formalizmom v príkrom rozpore
s celkovým zmyslom právnej úpravy ochrany spotrebiteľa. Tá je založená na pozitívnom záväzku
Slovenskej republiky z medzinárodnej zmluvy o fungovaní Európskej únie prispievať aktívnou ochranou
(slabšieho) spotrebiteľa k vyššej kvalite života ľudí v európskom hospodárskom priestore ako jednej
z hlavných politík Európskej únie. Žalobca, ktorého v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno, však

ani nepreukázal, že v procese uzatvárania zmluvy o úvere skutočne nedošlo k viazaniu jej uzatvorenia
na predmetnú „službu“. Takéto konanie veriteľa vo svojich dôsledkoch smeruje k neprimeranému
pôsobeniu na spotrebiteľa, aby prijal ďalšie záväzky, prostredníctvom ktorých si (veriteľ) zabezpečuje
takú výšku návratnosti úveru, ktorá je v rozpore s právnymi predpismi. V zmysle rozhodovacej činnosti
Súdneho dvora EÚ je pritom za nekalú potrebné považovať praktiku, ktorá vytvára dojem, že ponúka

spotrebiteľovi vedľajšiu službu, pričom však odplata za túto službu je súčasťou celkových úverových
nákladov spotrebiteľa a veriteľ ňou v skutočnosti podmieňuje poskytnutie spotrebiteľského úveru.
Nekalou obchodnou praktikou je tiež prezentovanie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a druhej zmluvy
ako nezávislých transakcií. Napokon, aj samotná neprimeranosť odmeny za službu, ktorá nie je hlavným
predmetom zmluvy, môže za určitých podmienok (pri neposkytnutí jasných a zrozumiteľných informácií)

spôsobovať nekalosť obchodnej praktiky (viď napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-26/2013
Kásler a Káslerné Rábai).

24. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

25. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP. Úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy
odvolacieho konania preukázateľne nevznikli.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).