Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2007

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/414/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1005204121
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2007:1005204121.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a sudcov

JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: KOOPERATÍVA
poisťovňa, a.s., Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpená JUDr. Zuzanou Mihókovou,
advokátkou, Búdková 26, Bratislava, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky,
Drieňová 24, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady žalovaného č. 2005/SP/R/2/107
zo dňa 21.10.2005, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Rady žalovaného č. 2005/SP/R/2/107 zo dňa
21.10.2005 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. 2005/SP/1/1/059 zo dňa 19.05.2005 mení podľa §

250j ods. 5 O.s.p. tak, že ukladá žalobcovi pokutu vo výške 2 XXX XXX,- Sk.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške XX XXX,- Sk na účet jeho právnej
zástupkyne do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia Rady Protimonopolného úradu
SR zo dňa 21.10.2005 a rozhodnutia Protimonopolného úradu SR zo dňa 19.05.2005, ktorým mu
bola uložená pokuta vo výške X.XXX.XXX,- Sk za nesplnenie povinnosti predložiť dňa 21.12.2004
zástupcom úradu požadované podklady pri výkone právomoci úradu podľa ustanovenia § 22 ods. 2 a
3 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov( ďalej len „ZOHS“). Žalobca namietal, že správny
orgán nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav. Jeho konanie totiž neodôvodňovalo uloženie pokuty
podľa § 38 ods. 5 ZOHS a teda Rada žalovaného potvrdila uloženie pokuty v maximálnej výške napriek
tomu,žezostranyžalobcubolaposkytnutánajväčšiamožnásúčinnosť,čozakladánezákonnosťdaného
rozhodnutia pre rozpor s uvádzaným ustanovením zákona, najmä v spojení s ustanovením § 22 ods.
2 ZOHS. Samotným uložením pokuty v maximálnej výške vybočil správny orgán z medzí a hľadísk

stanovených ustanovením § 245 ods. 2 O.s.p.

Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný nezistil dostatočne skutkový stav veci, keď nezohľadnil
skutočnosť, že so žalovaným spolupracoval tým, že ústne odpovedal na jeho otázky týkajúce sa
inšpekcie. Namietal, že podľa ustanovenia § 22 ods. 2 a 3 ZOHS podnikatelia majú stanovené povinnosti
a že podľa ustanovenia § 38 ods. 5 ZOHS podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá nesplní povinnosť
predložiť úradu v určenej lehote požadované podklady alebo informácie alebo predloží nepravdivé alebo

neúplné podklady alebo informácie, alebo neumožní preverenie alebo vstup podľa ustanovenia § 40
ZOHS,možnouložiťpokutudovýškyXXXXXXX,-Sk,tietooprávneniavšakžalovanýnemôžerealizovať
neobmedzene, ale výlučne len v súvislosti s plnením úloh podľa ZOHS. Čo sa týka samotných podkladov
a informácií, ustanovenie § 22 ods. 2 ZOHS uvádza, že nejde o ľubovoľné podklady a informácie, ale ibao také, ktoré sú nevyhnutné na činnosť úradu. Tieto podklady sú ďalej uvedené príkladne ako účtovné
obchodné knihy, resp. právne dokumenty, bez ohľadu na nosič, z čoho je zrejmé, že ide výlučne o
podklady príslušného podnikateľa, ktoré sa bezprostredne týkajú jeho podnikateľskej činnosti.

Žalobca ďalej tvrdil, že je podnikateľom podľa Obchodného zákonníka, ale zároveň aj poisťovňou,
ktorej postavenie je upravené špeciálnym zákonom a to zákonom č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o
zmeneadoplneníniektorýchzákonov(zákonopoisťovníctve),podľaktoréhosúčlenoviapredstavenstva
a zamestnanci poisťovne povinní zachovávať mlčanlivosť. Pri predmetnej inšpekcii boli za žalobcu

prítomní člen predstavenstva a zamestnanec (riaditeľ právneho úseku), teda osoby viazané podľa §
41 ods. 1 zákona o poisťovníctve mlčanlivosťou o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli na základe
svojho postavenia alebo pri plnení svojich pracovných povinností. Vzhľadom na povahu požadovaných
podkladov (záznamy o pracovných stretnutiach, zápisy zo zasadnutia, resp. stretnutí ohľadom PZP, e-
mailová pošta) je zrejmé, že tieto mohli obsahovať skutočnosti, ktoré sa uvedené osoby dozvedeli buď
na základe svojho postavenia alebo pri plnení pracovných povinností, a takisto, že tieto majú význam

pre finančný trh a zároveň sa dotýkajú minimálne záujmu žalobcu v postavení účastníka finančného
trhu. Žalobca poukázal na to, že povinnosť mlčanlivosti nie je v zákone o poisťovníctve formulovaná
neobmedzene, ale že sú tu taxatívne uvedené výnimky, medzi ktorými však žalovaný uvedený nie je a
preto neustanovuje povinnosť poskytnúť žalovanému podklady. Žalobca mal za to, že z tohto plynúci
záver môže viesť k tomu, že poisťovňa by nemala v tomto smere žiadnu povinnosť voči žalovanému.

Tento záver podľa neho podporuje aj ustanovenie § 22 ods. 10 ZOHS, podľa ktorého je žalovaný
oprávnený vyžadovať od fyzických osôb a právnických osôb informácie a podklady o podnikateľovi, ako
aj ďalšie informácie a podklady nevyhnutné na činnosť úradu podľa tohto zákona. Tieto subjekty sú
povinné informácie a podklady úradu bezplatne poskytnúť, ak to nie je v rozpore s osobitným predpisom.
Podľa žalobcu v danom prípade predloženiu požadovaných podkladov v plnom rozsahu žalobcovi

bránila práve povinnosť mlčanlivosti zakotvená v § 41 ods. 1 zákona o poisťovníctve a zbavila žalobcu
tomu zodpovedajúcej povinnosti.
Žalobca ďalej namietal, že skutková podstata správneho deliktu podľa § 38 ods. 5 ZOHS je naplnená
vtedy, ak podnikateľ nesplní povinnosť predložiť úradu požadované podklady alebo informácie v určenej
lehote alebo predloží nepravdivé a neúplné podklady alebo informácie alebo neumožní ich preverenie

alebo vstup podľa ustanovenia § 40 ZOHS. Keďže zákon neobsahuje špeciálne ustanovenie o lehotách
a ich počítaní, treba podľa ustanovenia § 37 ods. 1 ZOHS postupovať podľa Správneho poriadku,
konkrétne § 27. Zo znenia § 27 Správneho poriadku vyplýva, že každá lehota v správnom konaní
musí mať svoj začiatok a koniec, a lehota začne plynúť až dňom nasledujúcom po dni, kedy došlo
ku skutočnosti určujúcej začiatok plynutia lehoty, z čoho vyplýva, že určenie bezodkladnej lehoty nie

je právne možné. Navyše aj z praktického hľadiska môže vzniknúť potreba poskytnúť podnikateľovi
čas na prípravu požadovaných podkladov, ktoré nemusí mať hneď k dispozícii. Ak ZOHS sankcionuje
výlučne nepredloženie požadovaných podkladov a informácie v lehote určenej úradom, a ak úrad neurčí
podnikateľovi lehotu a tento požadované podklady a informácie nepredloží, nie je naplnená skutková
podstata správneho deliktu pre uloženie pokuty podľa ustanovenia § 38 ods. 5 ZOHS. Žalobca zdôraznil,

že v danom prípade žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že mu určil lehotu na predloženie
podkladov a informácií, takéto určenie napokon nevyplýva zo žiadnej zápisnice. Z tohto dôvodu má za
to, že pokuta bola uložená bez zákonného podkladu a teda v rozpore so zákonom.
V rámci inšpekcie si osoby poverené žalovaným vyžiadali od neho okrem iného aj nahliadnutie do
e-mailovej pošty za mesiac november 2004 bez obmedzenia na problematiku povinného zmluvného

poistenia motorových vozidiel (ďalej len „PZP“), na osobu jej adresáta a dokonca bez obmedzenia
na súvislosť s výkonom povinnosti člena predstavenstva. Ďalej požiadali o nahliadnutie do záznamu
o pracovných stretnutiach, konkrétne do stolového kalendára. Podľa žalobcu mal žalovaný právo
vyžiadať si podklady iba v rozsahu, v akom sa týkali predmetu prešetrovania s tým, že e-mailová
pošta, ako aj stolový kalendár nie sú podkladmi úzko súvisiacimi s podnikateľskou činnosťou účastníka

konania, keďže tu neišlo o účtovné podklady, prípadne právne dokumenty, alebo iné podobné podklady,
ale o predmety spadajúce pod ústavou garantované práva konkrétnej fyzickej osoby na súkromie.
Žalobca pre kompletnosť uviedol, že kým z e-mailovej pošty a z neexistujúceho záznamu o pracovných
stretnutiach, resp. neexistujúcich zápisov zo zasadnutí a stretnutí ohľadne PZP bolo asi problematické
ihneď obdržať požadovanú informáciu, v prípade jednoznačnej ústnej odpovede žalobcu žalovaný došiel

k výsledku jednoduchším spôsobom. Žalobca v odpovedi nepoprel, že v novembri a v decembri každého
kalendárneho roka sa uskutočňovali bilaterálne, prípadne multilaterálne stretnutia, ktorých predmetom
bolo poistenie veľkých industriálnych rizík, nakoľko kapacity jednotlivých poisťovní na trhu PZP a iného
neživotného prostredia nie sú dostatočné na individuálne krytie týchto rizík.Žalobca vyčítal napadnutému rozhodnutiu aj niektoré procesné vady, podľa ktorých zápisnica z
vykonanej inšpekcie je terminologický nepresná, keď si podľa nej poverené osoby vyžiadali nahliadnutie
do podkladov, pričom ich poverenie takéto oprávnenie neobsahovalo, čiže konali nad rámec svojich

zákonných povinností. Ďalej namietal, že žalovaný nepoučil žalobcu o procesných právach a
povinnostiach, keď je síce pravdou, že zákon neustanovuje kedy a akou formou tak mal urobiť, avšak z
povahy veci vyplýva, že toto poučenie má byť obsiahnuté už v oznámení o začatí konania. Oznámenie
o začatí správneho konania síce obsahuje citáciu niektorých ustanovení ZOHS, z ktorých účastníkovi
konaniaurčitéprávaapovinnostivyplývajú,avšaksamotnácitáciaešteneznamená,žedošlokriadnemu

poučeniu. Oznámenie je súčasne výzvou na predloženie podkladov podľa ustanovenia § 40 ZOHS,
podľa ktorého je úrad povinný vyzvať podnikateľa, aby označil predmet obchodného tajomstva a iné
dôverné informácie. V tomto smere oznámenie takisto obsahuje len citáciu ustanovenia zákona, ktorá
podľa žalobcu nie je úkonom správneho orgánu vedúcim k realizácii práva účastníka konania.
Žalobca preto žiadal napadnuté rozhodnutie Rady žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie
žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na nové konanie.

Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K námietkam žalobcu uviedol, že žalobca mu
neodmietol poskytnúť podklady z dôvodu povinnosti mlčanlivosti a ani vo vyjadrení k oznámeniu o
začatí správneho konania na ňu nepoukázal. Bol toho názoru, že povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje
na akékoľvek informácie, ale len na tie, ktorými by mohli byť porušené záujmy poistených a ktoré
majú charakter obchodného tajomstva, resp. ktorými by mohlo dôjsť k narušeniu rovnakého postavenia

účastníkov na finančnom trhu. Ďalej poukázal na zmysel inštitútu inšpekcie a na to, že žalovaný mohol
získavať informácie z akýchkoľvek podkladov a informácií od súťažiteľov, a to nie len z obchodných kníh
a iných obchodných záznamov. Takisto uviedol, že nežiadal predloženie stolného kalendára, prípadne
osobného diára, tak ako to tvrdil žalobca vo svojom vyjadrení. Nesúhlasil s názorom žalovaného,
že Správny poriadok nepozná určenie plnenia povinnosti bezodkladne, keď uvádza napríklad, že

správny orgán má vydať rozhodnutie bezodkladne. V súvislosti s osobitným charakterom inšpekcie
ani neprichádza do úvahy poskytnutie inej lehoty, pretože by tým bol zmarený jej účel. Určenie
bezodkladného predloženia podkladov nenamietal ani oslovený Ing. K., ktorý informoval inšpektorov
ihneď ústne a nepožadoval čas na prípravu. U. súkromia, súkromného života a korešpondencie v
tomto prípade žalovaný neporušoval. Vychádzal z toho, že ochranu požívajú nielen aktivity osobnej a

súkromnej, ale aj profesijnej povahy, pričom však Ústava SR pripúšťa prielom do tejto ochrany a to
výlučne v záujme ochrany spoločnosti a ostatných zaručených práv a slobôd iných, čo možno vyvodiť z
článku 22 ods. 1 Ústavy SR, ktorý pripúšťa zákonné výnimky z inak zaručenej ochrany. V tomto prípade
tu bol záujem spoločnosti na fungovaní hospodárskej súťaže, čo je oprávnený verejný záujem. Výška
uloženej pokuty podľa názoru žalovaného zodpovedala závažnosti protiprávneho konania žalobcu, ktorý

absolútne odmietol súčinnosť a zodpovedá kritériám uvedeným v § 38 ods. 10 ZOHS. K procesným
vadám namietaným žalobcom uviedol, že poučenie bolo obsiahnuté už v oznámení o začatí správneho
konania a teda žalobca bol riadne poučený.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p.
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu ako aj prvostupňové rozhodnutie

správneho orgánu a dospel k záveru, že je potrebné ich v rozsahu výšky uloženej pokuty zmeniť.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný vykonal 21.2.2004 u žalobcu inšpekciu podľa
§ 22 ZOHS. V rámci inšpekcie pracovníci žalovaného okrem iného žiadali, aby im boli predložené na
nahliadnutie záznamy o pracovných stretnutiach za november 2004, zápisy zo zasadnutí, resp. stretnutí
k PZP na pracovisku a e-mailová pošta z novembra 2004. Žiadna z požadovaných písomností nebola

pracovníkom žalovaného predložená, a ani im nebolo umožnené do nich nahliadnuť. Ing. K. na otázku,
či sa stretol v novembri 2004 s pracovníkmi poisťovne ALLIANZ - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom
v Bratislave a rokoval o postupe pri PZP a koordinovaní a zverejňovaní poistných sadzieb PZP pre rok
2005,odpovedalnegatívne.Ktomutouviedol,ževnovembriavdecembrisakaždýrokkonajúbilaterálne
resp. multilaterálne stretnutia, na ktorých sa rokuje o veľkých industriálnych rizikách a ich poistení preto,

že kapacity jednotlivých poisťovní na trhu PZP a iného neživotného poistenia nie sú dostačujúce na
individuálne krytie týchto rizík.
Na základe tejto inšpekcie žalovaný 31.01.2005 oznámil žalobcovi začatie konania podľa § 25 ods. 1
ZOHS; toto oznámenie bolo žalobcovi doručené 02.02.2005. V oznámení boli odcitované ustanovenia §
25 ods. 3 písm. f/, ods. 4, ods. 5, § 28, § 29 ods. 5, § 33 a § 40 ZOHS. K tomuto oznámeniu sa žalobca

vyjadril listom zo dňa 09.02.2005, v ktorom namietal, že žalovaný od neho nepožadoval obchodné
knihy a záznamy, ale žiadal nahliadnuť do stolného kalendára, ktorý sa nachádzal na stole Ing. K. a
pretože išlo o veci, ktoré nemajú obchodný charakter, mal Ing. K. na základe neurčitého vymedzenia
dôvodnú obavu zo zásahu do svojho súkromia a právom chránenej osobnej sféry. K zápisom zo stretnutíohľadne PZP, ktoré sa uskutočnili v priestoroch žalobcu v októbri a novembri 2004 uviedol, že takéto
záznamy neexistujú. Žiadosť o nahliadnutie do obsahu elektronickej pošty Ing. K. namietal takisto preto,
že to považoval za zasahovanie do jeho súkromia. Žalovaný potom 19.05.2005 rozhodnutím č. 2005/

SP/1/1/059 žalobcovi uložil pokutu za nesplnenie povinnosti 21.12.2004 predložiť požadované podklady
pri výkone právomoci úradu podľa § 22 ods. 2 a 3 ZOHS vo výške X.XXX.XXX,-Sk. V rozhodnutí
skonštatoval, že žalobca bol riadne poučený v oznámení o začatí konania s tým, že sa nestotožnil s
výkladom žalobcu o povinnosti mlčanlivosti stanovenej zákonom o poisťovníctve. Pokiaľ by úrad mal v
danom prípade aplikovať § 41 zákona o poisťovníctve nemohol by realizovať svoje kompetencie podľa

ZOHSvočipoisťovniam.Pripomenul,ževprípadezískaniainformácií,ktorésúchránené,ajzamestnanci
žalovaného majú povinnosť zachovávať o nich mlčanlivosť. K námietke, že bola nesprávne stanovená
lehota na predloženie podkladov uviedol, že túto lehotu si stanovuje úrad sám a to najmä s prihliadnutím
na špecifickú povahu vykonávanej inšpekcie.
K výške pokuty uviedol, že pri jej ukladaní zohľadnil všetky kritériá stanovené v § 38 ods. 10
ZOHS. Zohľadnil najmä to, že žalobca mal druhý najväčší podiel na predmetnom relevantnom trhu

poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a že aj napriek poučeniu
úradu o tom, aké dôsledky môže mať nepredloženie žiadaných dokladov, s úradom nespolupracoval.
Požadované podklady a informácie mohli predstavovať kľúčový dôkaz, na základe ktorého by bolo
možné potvrdiť alebo vyvrátiť podozrenie z uzatvorenia dohody obmedzujúcej súťaž. Na základe
skutočnosti, že žalobca týmto konaním zmaril vykonanie inšpekcie, pokladal jeho konanie za závažné

porušenie zákona, ktoré spočívalo vo vedomom nerešpektovaní povinností vyplývajúcich zo zákona.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad z dôvodov zhodných s dôvodmi prejednávanej žaloby.
O rozklade rozhodla Rada Protimonopolného úradu SR rozhodnutím č. 2005/SP/R/2/107 zo dňa
21.10.2005, ktorým ho zamietla a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila s odôvodnením,
že podľa jej názoru predloženiu požadovaných dokumentov nebránil zákon o poisťovníctve ako

osobitný predpis. Poukázala na vyjadrenia Ministerstva financií SR a Úradu pre finančný trh, podľa
ktorých sú ustanovením 41 ods. 1 zákona o poisťovníctve chránené spravidla informácie, ktoré sú
predmetom obchodného tajomstva a ktorých zverejnenie by mohlo poškodiť klientov alebo viesť k
narušeniurovnakéhopostaveniasubjektovpôsobiacichnafinančnomtrhu,prípadneknarušeniustability
finančného trhu. Podľa nich požadované informácie neboli takéhoto charakteru, § 22 ZOHS sa má

aplikovaťplošne,t.j.nestanovujúsavýnimkyprežiadnychpodnikateľovalebosektory,atoanipoisťovne.
K námietke, že predložením podkladov mohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do súkromného života
uviedol, že pri žiadaní výpisu z e-mailovej pošty a zápisov zo stretnutí ohľadne PZP mal správny
orgán záujem o informácie týkajúce sa podnikateľskej činnosti. Nespochybnil záver žalobcu, že ochrana
súkromia do istej miery zahŕňa aj profesijnú pracovnú činnosť jednotlivca, avšak žiadosť inšpektorov

smerovala výslovne k informáciám súvisiacim s konaním žalovaného ako poskytovateľa PZP. Podľa
Rady nie je pravdou, že § 38 ods. 5 ZOHS vyžaduje na uloženie pokuty stanovenie lehoty určenej
podľa Správneho poriadku, pretože sa vychádza z charakteru inšpekcie, ktorá sa považuje za osobitný
spôsob získavania dôkazov, a vzhľadom na jej charakter, bola požiadavka na predloženie podkladov
bezodkladne, priamo na mieste vykonania inšpekcie, adekvátna.

K uloženiu pokuty Rada uviedla, že základným dôvodom na jej uloženie v maximálnej výške
X.XXX.XXX,- Sk je absolútne odmietnutie súčinnosti žalobcu pri výkone inšpekcie, t.j. že žalobca
nepredložil požadované podklady bez objektívneho vysvetlenia. V danom štádiu šetrenia by dôkaz o
jeho stretnutí s inými poskytovateľmi PZP predstavoval rozhodujúcu informáciu, na základe ktorej by
bolo možné potvrdiť alebo vyvrátiť podozrenia z uzavretia dohody obmedzujúcej súťaž. Preverenie

podozreniamalozásadnývýznamajpreďalšípostupúraduvoveci,ato,čijeodôvodnenézačaťsprávne
konanie vo veci možnej dohody obmedzujúcej súťaž. Skutočnosti, ktoré boli predmetom podozrenia
nebolo možné preukázať rovnako efektívne a hospodárne inými dôkaznými prostriedkami. V tomto
prípade neprichádzala do úvahy písomná žiadosť úradu o informácie, keďže vzhľadom na charakter
prípadu by bolo neštandardné a nezmyselné žiadať od podnikateľov vyjadrenie, ktorým by usvedčili sami

seba z protiprávneho konania. V prípade písomnej žiadosti o poskytnutie napríklad kópie požadovaných
podkladov existovalo riziko následnej koordinácie podnikateľov zúčastnených na dohode a zničenia
rozhodujúcich dôkazov. Na základe skutočnosti, že žalobca svojim konaním úplne zmaril vykonanie
inšpekcie Rada skonštatovala, že uložená pokuta zodpovedá závažnosti jeho protiprávneho konania.
K námietke nedostatočného poučenia žalobcu o jeho procesných právach uviedol, že poučenie formou

citácie príslušných zákonných noriem je určité, zrozumiteľné a dostačujúce.
Súd sa pri rozhodovaní zaoberal všetkými námietkami žalobcu vznesenými v žalobe proti napadnutému
rozhodnutiu. Žalobca namietal najmä, že žalovaný nemal právo požadovať od neho podklady typu
osobný diár, pretože podľa § 22 ods. 2 ZOHS mohol požadovať od podnikateľa iba podklady, ktoré sabezprostredne dotýkajú jeho podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti poukázal na komunitárne právo,
podľa ktorého ide iba o obchodné knihy a záznamy.
Súd má za to, že podľa ustanovenia § 2 ods. 2 ZOHS, ktoré upravuje pôsobnosť žalovaného, sa

zákon vzťahuje na všetky činnosti a konania podnikateľov, ktoré obmedzujú alebo môžu obmedzovať
súťaž, teda neviažu sa len na vykonávanie podnikania v užšom zmysle podľa definície Obchodného
zákonníka. Ide o rôzne činnosti a konania, ktoré môžu mať vplyv na hospodársku súťaž, takže tu
neobstojí názor žalobcu, že žalovaný mohol od neho žiadať len obchodné knihy a záznamy. Je to zrejmé
aj zo samotného znenia § 22 ods. 2 ZOHS, podľa ktorého žalovaný má právo požadovať informácie a

podklady, ktoré sú nevyhnutné na jeho činnosť, a účtovné a obchodné podklady a právne dokumenty
sú v ňom uvádzané len príkladne. Z toho vyplýva, že žalovaný mal právo vyžadovať pri prešetrovaní
akékoľvek informácie a podklady (bez ohľadu na nosič), z ktorých mohol získať vedomosť o veciach
potrebných pre jeho činnosť. Pokiaľ v danom prípade bolo predmetom konania prešetrovanie, či na trhu
PZP nebola uzavretá kartelová dohoda medzi žalobcom a druhým podnikateľom ALLIANZ-Slovenská
poisťovňa, a.s. so sídlom v Bratislave, žalovaný mohol o stretnutí zástupcov týchto dvoch podnikateľov

získavať informácie v podstate z akýchkoľvek zdrojov, pokiaľ neboli chránené iným spôsobom.
Žalobca sa odvolával na povinnosť mlčanlivosti Ing. K. ako člena predstavenstva poisťovne a Mgr. A.
ako zamestnanca. Podľa § 41 ods. 1 zákona o poisťovníctve totiž členovia predstavenstva a dozorných
orgánov, zamestnanci poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej
zaisťovne, prokuristi, likvidátori, správcovia, predbežní správcovia v konkurznom konaní a vyrovnacom

konaní, zodpovední aktuári, ako aj iné osoby podieľajúce sa na ich činnosti sú povinní zachovávať
mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli na základe svojho postavenia alebo pri plnení
svojich pracovných povinností a ktoré majú význam pre vývoj finančného trhu alebo sa dotýkajú záujmov
jeho jednotlivých účastníkov.
Povinnosť mlčanlivosti je právom uložený záväzok správať sa tak, aby neboli neoprávneným osobám

oznámené údaje, ktoré by mohli ohroziť záujmy tých, v koho prospech je táto povinnosť uložená.
Povinnosťmlčanlivostivšakniejeabsolútna,pretožeexistujúzákonnédôvodyamožnostijejprelomenia.
Túto povinnosť je možné ukladať tak vo verejnom ako aj v súkromnom záujme. Najčastejšie ide o úpravu
hybridnú.
Pri výkone zákonnej verejnoprávnej činnosti sú správne orgány v nadradenom postavení voči

súkromným osobám, keďže sú oprávnené podľa zákona rozhodovať o ich právach a povinnostiach v
oblasti verejnej správy. Výkon verejnej správy vychádza zo zákonnosti (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR), ktorá v
sebe zahŕňa nielen právomoc, ale aj povinnosť túto právomoc riadne vykonávať a nebyť nečinný. Tým
môže byť zasiahnuté do práv súkromných osôb chránených povinnosťou mlčanlivosti. Prienik do týchto
práv ale neznamená, že by tým naďalej nebola poskytnutá ochrana podaným informáciám. V konaní

podľa ZOHS je ochrana zabezpečená ustanovením § 41 ods. 1 a 2, podľa ktorého sa získané informácie
správnym orgánom môžu použiť len na účely konania podľa tohto zákona a zamestnanci správneho
orgánu sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré tvoria predmet obchodného tajomstva
ako aj o tých, ktoré sú označené ako dôverné.
Žalovaný ako správny orgán pri požadovaní informácií v danej veci vychádzal z príslušného predpisu

verejného práva, a to zo ZOHS. V rámci plnenia svojich povinností bol oprávnený vykonávať
prešetrovanie podľa § 22 ods. 1 ZOHS a podľa neho aj postupoval. Žalovaný nie je v zákone o
poisťovníctve uvedený medzi subjektami, ktorým poisťovňa napriek svojej povinnosti mlčanlivosti, na ich
vyžiadanie poskytne informácie. Povinnosť poskytovať informácie však poisťovniam môže byť uložená
aj iným zákonom, v tomto prípade je významným ZOHS. Žalobca, aj keď je poisťovňou, ktorej pomery

sú upravené v osobitnom zákone, je aj podnikateľom, na ktorého sa podľa § 2 ods. 1 písm. a/ ZOHS
vzťahuje i tento zákon. Zákon tu nerobí rozdiel medzi jednotlivými typmi podnikateľov, ale vzťahuje sa
na všetkých, čo umožňuje žalovanému výkon jeho právomoci.
Žalobca na podporu svojho názoru, že je vyňatý z povinnosti poskytovať žalobcovi informácie a
podklady, uvádza ustanovenie § 22 ods. 10 ZOHS, podľa ktorého je úrad oprávnený vyžadovať od

fyzických a právnických osôb informácie a podklady o podnikateľovi, nevyhnutné pre činnosť úradu,
ak to nie je v rozpore s osobitným predpisom, za ktorý žalobca považuje práve zákon o poisťovníctve.
S týmto názorom nie je možné súhlasiť, pretože zo samotného znenia zákona je zrejmé, že ide o iné
právnické a fyzické osoby ako prešetrovaného podnikateľa podľa ZOHS (v tomto prípade žalobcu) a
teda ustanovenie § 22 ods. 10 ZOHS sa nevzťahuje na žalobcu, ale naopak ten má túto povinnosť podľa

ods. 2 tohto zákonného ustanovenia.
Žalobca v žalobe poukázal na to, že žalovaný pri inšpekcii požadoval od neho nahliadnutie do e-mailovej
pošty, ktorá je chránená ako prepravované správy, a na to, že takisto sú chránené aj prepravované
správy uchovávané na najrôznejších nosičoch, tvoria súčasť práva na súkromie osôb a to aj z tohodôvodu, že obsah týchto správ býva často spojený s intímnou sférou jednotlivca. Súd sa teda zaoberal
aj otázkou ochrany práva na súkromie dotknutých osôb.
V rámci inšpekcie si žalovaný vyžiadal na nahliadnutie e-mailovú poštu za mesiac november 2004 a

záznamy o pracovných stretnutiach spolu so zápismi z nich bez obmedzenia na problematiku PZP a na
osobu adresáta a bez obmedzenia na súvislosť s výkonom povinností člena predstavenstva, avšak v
rámci vymedzeného cieľa inšpekcie - prešetrovania podozrenia z uzavretia kartelovej dohody o PZP.
Podľa súdu pri žiadosti o predloženie záznamov o pracovných stretnutiach a zápisov z nich, išlo
nepochybne o informácie viažuce sa k predmetu činnosti žalobcu; v zázname z inšpekcie sa neuvádza,

že by išlo o osobný stolový kalendár, prípadne osobný diár tak, ako to tvrdí žalobca.
Podľasúduanivprípadežiadostiopredloženiee-mailovejpoštynachádzajúcejsavpočítačivkancelárii,
nebolo možné a priori predpokladať zásah do základných práv a slobôd pracovníka, od ktorého sa pošta
žiadala. Ochrana správ podávaných telekomunikačným zariadením a ochrana súkromia ako ústavou
zaručené práva patria medzi základné ľudské práva a slobody, dotvárajú osobnostnú sféru jedinca,
jeho osobnú integritu ako nevyhnutnú podmienku dôstojnej existencie jednotlivca a rozvoja ľudského

života vôbec. Preto aj do týchto práv je možné zasahovať iba na základe zákona a v jeho medziach.
Verejný záujem oprávňujúci zásah do tohto práva je v ZOHS vymedzený v ustanovení § 1 (ochrana
hospodárskejsúťaženatrhuvýrobkov,výkonov,prácaslužiebpredjejobmedzovaním,akoajvytváranie
podmienok na jej ďalší rozvoj s cieľom podporiť hospodársky rozvoj v prospech spotrebiteľov) a v
ustanovení § 22, ktorý upravuje právomoc a pôsobnosť správneho orgánu pri ochrane hospodárskej

súťaže. Podľa súdu žalovaný vo veci konal v rámci legitímneho cieľa podľa ZOHS, i keď tento zákon
výslovné obmedzenia v tomto smere týkajúce sa vykonanej inšpekcie nestanovuje. Pokiaľ však žalobca
na mieste vykonania inšpekcie neuviedol dôvody odmietnutia nahliadnutia do e-mailov (minimálne zo
zápisnice z inšpekcie, ktorú podpisovali aj pracovníci žalobcu, nie je zrejmé, že by pri vykonávaní
inšpekcie odmietli vydať e-maily z dôvodu ochrany súkromia, resp. prepravovaných správ), pracovníci

žalovaného vykonávajúci inšpekciu nemohli posúdiť, či mal právo odmietnuť poskytnutie požadovaných
dokladov. Bolo na žalobcovi, aby pri predkladaní podkladov označil, ktoré sú chránené ako základné
ľudské práva. To, že tak urobil až vo vyjadrení v správnom konaní vo veci uloženia pokuty, súd považoval
za účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za neposkytnutie podkladov. Konajúci inšpektori mali mať
možnosť na mieste posúdiť aspoň zbežne, či ide o podklady osobného charakteru. Pokiaľ išlo o veci

nachádzajúce sa v kancelárii, treba predpokladať, že išlo o dokumenty aj pracovného charakteru, a nie
výlučne súkromného.
Žalobca vo svojej žalobe ďalej namietal, že mu nebolo možné uložiť pokutu podľa § 38 ods. 5 ZOHS.
Argumentovaltým,žeonesplneniepovinnostimohloísťlenvlehoteurčenejžalovaným,ktorámunebola
stanovená. Pokiaľ ZOHS neobsahuje špeciálne ustanovenie o lehotách, ich dĺžke a počítaní, bolo podľa

§ 37 ods. ods. 1 treba podporne použiť Správny poriadok.
Právo žalovaného požadovať predloženie podkladov a poskytnutie informácií, a tomu zodpovedajúca
povinnosťžalobcupredložiťžiadanépokladyainformácievyplývaz§22ods.2a3ZOHS.Ustanovenia§
22 ods. 2 a 3 ZOHS upravujú postup žalovaného pri inšpekcii, čo je špecifický zákonom upravený postup
získavania informácií a podkladov od podnikateľov na relevantnom trhu. Podporné použitie Správneho

poriadku, na ktoré sa žalobca s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 ZOHS odvoláva, prichádza v
konaní pred žalovaným do úvahy len vtedy, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.
Konanie žalovaného je v zákone upravené v piatej časti, označenej ako „Konanie“, naproti tomu
vykonávanie inšpekcie a postup pri nej je upravený v štvrtej časti zákona, označenej ako „Právomoc
úradu“. Inšpekcia je osobitný postup žalovaného, ako to vyplýva zo systematického zaradenia jej úpravy

vzákone,akoajzjejsamotnejpodstatyazmyslu.Vykonávasapredzačatímsprávnehokonaniavoblasti
ochrany hospodárskej súťaže, ktorou sa vo veciach dohody obmedzujúcej súťaž získavajú informácie
potrebné na to, aby úrad vôbec začal konanie, keďže vo veciach dohody obmedzujúcej súťaž začína
konanie vždy z vlastného podnetu.
Zmyslom inšpekcie vykonanej žalovaným bolo operatívne získať informácie a podklady ku stretnutiam

zástupcov dvoch najvýznamnejších podnikateľov na relevantnom trhu v oblasti PZP v relatívne presne
stanovenom čase. Bolo potrebné využiť pritom aj istú mieru prekvapenia a preto nebol dôvod určiť
na poskytnutie podkladov a informácií inú lehotu ako okamžite, bezodkladne. Žalovaný predpokladal,
že všetky žiadané podklady sa nachádzajú v priestoroch, v ktorých sa realizovala inšpekcia a preto
zástupcom žalobcu nič nebránilo poskytnúť tieto informácie ihneď, bez odkladu. Navyše prítomní

zástupcovia žalobcu, pokiaľ spolupracovali, reagovali na otázky pracovníkov žalovaného ihneď, z čoho
možno takisto usúdiť, že takáto lehota na mieste stanovená bola.Žalobca napokon namietal, že v oznámení o začatí konania nebol poučený o svojich právach. Súd zo
správneho spisu zistil, že v oznámení bol žalobca poučený o právach, ktoré má v konaní a to citovaním
príslušných zákonných ustanovení, čo považoval za dostatočné.

Správny súd je oprávnený skutkový stav zistený správnym orgánom, prípadne doplnený súdom,
zhodnotiť nezávisle od hodnotenia skutkového stavu vykonaného správnym orgánom. Na základe
zisteného a vyhodnoteného skutkového stavu veci správny súd môže zrušiť rozhodnutie žalovaného
a správny orgán v ďalšom zaviazať právnym názorom, ale aj názorom, pokiaľ ide o skutkové zistenia.
Podľa § 250j ods. 5 O. s. p. súd však môže, ak má dostatočné podklady pre rozhodnutie, vo veci sám

rozhodnúť a zmeniť rozhodnutie správneho orgánu. Takýto postup je v prípade uloženej sankcie za
správny delikt podľa zákona možný (plná jurisdikcia).
Podľa § 38 ods. 5 ZOHS podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá nesplní povinnosť predložiť
úradu v určenej lehote požadované podklady alebo informácie alebo predloží nepravdivé alebo neúplné
podklady alebo informácie, alebo neumožní ich preverenie alebo vstup podľa § 40, úrad uloží pokutu
do X XXX XXX,- Sk.

Podľa § 38 ods. 10 ZOHS úrad pri ukladaní pokuty posudzuje závažnosť a dĺžku trvania porušovania
ustanovení tohto zákon, porušovania ustanovení osobitného zákona alebo porušovania podmienky,
povinnosti alebo záväzku uloženého rozhodnutím úradu. Úrad pri posudzovaní závažnosti porušovania
berie do úvahy jeho povahu, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného trhu.
Okrem týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty, berie do úvahy aj iné skutočnosti, najmä opakované

porušovania tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa spolupracovať s úradom, postavenie
podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania, získanie majetkového prospechu v dôsledku
porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaž v praxi.
V prejednávanej veci bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 38 ods. 5 ZOHS v maximálnej výške X
XXX XXX,- Sk s odôvodnením, že žalobca absolútne odmietol súčinnosť pri inšpekcii, keď nepredložil

záznamy o pracovných stretnutiach za mesiac november 2004, zápisy zo zasadnutí, resp. stretnutí
ohľadom PZP v mesiacoch október a november 2004 a e- mailovej pošty Ing. K. za mesiac november
2004, čo nebolo spochybnené. Týmto bola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 38
ods. 5 ZOHS.
Súd sa však nestotožnil s výškou uloženej pokuty. Pokuta v maximálnej výške bola žalobcovi uložená

s odôvodnením, že žalobca svojím konaním spôsobil, že sa nemohlo začať konanie vo veci dohody
obmedzujúcej súťaž a ani vylúčiť podozrenie z jej uzavretia a znemožnil žalovanému vykonávať jeho
právomoc. Súd rovnako ako žalovaný považoval konanie žalobcu za mimoriadne závažné, pričom
prihliadol na negatívny dôsledok konania žalobcu na činnosť žalovaného. Závažnosť konania žalobcu
bola daná tým, že išlo o trh, na ktorý zo zákona povinne vstupujú všetci držitelia motorových vozidiel; ide

o štátom garantovaný veľký počet užívateľov poskytovaných služieb. Súd však nemohol neprihliadnuť
aj na činnosť a postup pracovníkov žalovaného, ktorí mali pri inšpekcii široké oprávnenia vyplývajúce z
ustanovení § 22 ods. 2 a 3 ZOHS, ktoré ale dôsledne nevyužili.
Podľa§22ods.2ZOHSvsúvislostisplnenímúlohpodľatohtozákonaapodľaosobitnéhopredpisumajú
zamestnanci úradu, ako aj tí, ktorí boli poverení plnením úloh patriacich do pôsobnosti úradu (ďalej len

"zamestnanci úradu"), právo vyžadovať od podnikateľov, ako aj od vedúcich zamestnancov podnikateľa,
štatutárnych orgánov podnikateľa alebo od členov štatutárnych orgánov podnikateľa, od kontrolných
orgánov podnikateľa alebo od členov kontrolných orgánov podnikateľa, alebo od iných zamestnancov
podnikateľa(ďalejlen"zamestnancipodnikateľa")informácieapodklady,ktorésúnevyhnutnénačinnosť
úradu, najmä účtovné a obchodné podklady alebo právne dokumenty bez ohľadu na nosič, na ktorom

sú zaznamenané, a vyhotovovať z nich kópie a výpisy alebo vyžadovať ich úradne overené preklady do
slovenského jazyka. Majú právo vyžadovať aj ústne alebo písomné vysvetlenie a vyhotovovať si zvukový
záznam z ústne podaného vysvetlenia. Na zabezpečenie získania týchto podkladov majú zamestnanci
úradu právo
a) zapečatiť tieto podklady a dokumenty alebo zapečatiť objekty a priestory, v ktorých sa vykonáva

inšpekcia podľa odseku 3 na určitý čas a v rozsahu nevyhnutnom na vykonanie prešetrovania úradom,
b) odňať tieto podklady a dokumenty na nevyhnutný čas s cieľom vyhotoviť kópie alebo získať prístup
k informáciám, ak úrad nemôže počas výkonu inšpekcie podľa odseku 3 alebo 4 najmä z technických
dôvodov získať prístup k informáciám alebo vyhotoviť kópie podkladov. O tom urobí úrad záznam do
zápisnice.

Podľa § 22 ods. 3 ZOHS pri plnení úloh podľa tohto zákona majú zamestnanci úradu na základe
písomného poverenia predsedu úradu právo vstupovať do všetkých objektov, priestorov alebo
dopravných prostriedkov podnikateľa, ktoré súvisia s činnosťou alebo s konaním podnikateľa podľa §
3 ods. 2 s cieľom vykonať inšpekciu.Podľa § 22 ods. 8 ZOHS zamestnanci úradu sú oprávnení po bezvýslednej výzve na umožnenie
vstupu vymôcť si vstup do všetkých objektov, priestorov a dopravných prostriedkov podľa odseku
3 alebo 4. Zamestnanci úradu sú pri inšpekcii podľa odseku 3 alebo 4 oprávnení po bezvýslednej

výzve na poskytnutie informácii a podkladov podľa odseku 2 vykonať inšpekciu objektov, priestorov
alebo dopravných prostriedkov a vymôcť si prístup k informáciám a podkladom prekonaním odporu
alebo vytvorenej prekážky. Úrad je oprávnený prizvať iné osoby spôsobilé na zabezpečenie prekonania
prekážky. O tom urobí úrad záznam do zápisnice.
Podľa § 22 ods. 9 ZOHS útvar policajného zboru je podľa osobitného predpisu povinný poskytnúť

zamestnancom úradu na žiadosť úradu ochranu a súčinnosť pri plnení úloh podľa tohto zákona alebo
na žiadosť úradu aj zamestnancom iných orgánov hospodárskej súťaže zodpovedných za uplatňovanie
ustanovení osobitného predpisu (ďalej len "národný súťažný orgán"), ak sa zúčastnia inšpekcie podľa
odseku 3 alebo 4, alebo zamestnancom Komisie a ňou povereným osobám, ktoré plnia úlohy podľa
osobitného predpisu.
Takto široko koncipované oprávnenia žalovaný pri vykonávaní inšpekcie nevyužil. Žalovaný správny

orgán pri vykonávaní inšpekcie nemôže celú zodpovednosť za jej výsledok preniesť na subjekt, v ktorom
sa inšpekcia vykonáva. Treba mať na zreteli jej zmysel a účel a prihliadnuť tiež na to, že kontrolovaný
nemá žiadny záujem spolupracovať s inšpektormi viac ako je to v danom momente nevyhnutné a preto
zákon dáva inšpektorom možnosť prekonať tento nedostatok záujmu o spoluprácu a vynútiť šiju. V
zápisnici z vykonanej inšpekcie nie je zaznamenané, že by inšpektori vykonali viac ako to, že si doklady

ústne vyžiadali. Pokiaľ sa tieto doklady nachádzali v kancelárii, inšpektori mali možnosť doklady odňať
na nevyhnutný čas, vyhotoviť si z nich kópie alebo inak si zabezpečiť tieto doklady pre dané správne
konanie. Odňať v tomto prípade znamenalo jednoducho zobrať si potrebné písomnosti, na akomkoľvek
nosiči, ktoré sa nachádzali v priestoroch žalobcu a v prípade, že by im v tom zamestnanci žalobcu
bránili, požiadať o súčinnosť príslušný útvar policajného zboru, teda takýmto spôsobom inšpektori mohli

prekonať prirodzenú neochotu žalobcu spolupracovať. Zo spisu vyplýva, že žalovaný vykonal inšpekciu
nazákladeoznámenia,žedošlokdohodetýkajúcejsacienPZPmedzižalobcomadruhýmpodnikateľom
ALLIANZ-Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom v Bratislave. Nič žalovanému nebránilo vykonať paralelnú
(súčasne) kontrolu aj u druhého podnikateľa podozrivého z uzavretia kartelovej dohody. Bolo plne v
právomocižalovanéhorozhodnúť,kdeaakovykonáinšpekciu,alevprípade,žeprinejnezískaldostatok

informácii na začatie konania vo veci možnej dohody obmedzujúcej súťaž, nemohol celú zodpovednosť
za to preniesť na subjekt, od ktorého sa mu nepodarilo získať usvedčujúce informácie.
S ohľadom na túto skutočnosť súd pri rozhodovaní o pokute podľa § 250j ods. 5 O.s.p. zmenil uloženú
pokutu na X XXX XXX,- Sk, pričom prihliadol na negatívny dôsledok konania žalobcu na činnosť
žalovaného, uvedený vyššie. Zároveň však bral do úvahy, že § 38 ods. 5 ZOHS obsahuje aj závažnejšie

skutkové podstaty správneho deliktu ako je nepredloženie požadovaných podkladov, a to napríklad
predloženie nepravdivých informácií, a preto aj z tohto dôvodu znížil uloženú pokutu. Navyše bolo
treba zohľadniť aj to, že žalobca ústne oznámil, že každoročne sa v novembri a decembri uskutočňujú
stretnutiapoisťovníajvoveciPZPapoisteniaveľkýchindustriálnychrizík,tedanekonkrétnenapoloženú
otázku odpovedal. Pri stanovení pokuty X XXX XXX,- Sk, ktorá v tejto výške už môže významne

plniť funkciu represívnu, súd zohľadnil postavenie žalobcu na relevantnom trhu (2. najvýznamnejší
podnikateľ), veľkosť tohto trhu (trh PZP) tak, aby táto pokuta pôsobila na žalobcu aj výchovne a viedla
ho k potrebnej súčinnosti so žalovaným a zároveň pôsobila preventívne, aby pri ochrane hospodárskej
súťaže, čo je významný záujem chránený a podporovaný Ústavou SR v čl. 55 ods. 2 , nedochádzalo k
ignorovaniu žalovaného zo strany prešetrovaných subjektov.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní
úspešný v jednej polovici, súd priznal čiastočnú náhradu trov konania v jednej polovici. Žalobcovi vznikli
trovy vo výške XXX XXX,XX Sk, z toho súdny poplatok X XXX,- Sk a odmena za právne zastúpenia
podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/ ad/ vyhl. č. 655/2004 Z.z, vo výške XXX XXX,XX
Sk za 5 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby a vyjadrenia na súd,

ďalšia porada s klientom a účasť na pojednávaní) po XX XXX,- Sk spolu s DPH (zo základu X XXX XXX,-
Sk, t.j. výšky uloženej pokuty) a paušálna náhrada XXX,- Sk (za dva úkony v roku 2005 po XXX,- Sk,
dva v roku 2006 po XXX,- Sk a jeden úkon v roku 2007 za XXX,- Sk). Z tejto sumy priznal súd žalobcovi
jednu polovicu, t.j. XX 787,- Sk, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia,písomne, dvojmo na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského
súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.