Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. jún 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 16C/72/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810203062
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Schromová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3810203062.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko s.r.o, IČO 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36 613 843 proti žalovanej: E. W., rod. W., nar. X.X.XXXX, bytom
B., O. XX/XX, zast. JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou so sídlom AK Prievidza, Bakalárska 4, o
zaplatenie 2574,81 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sčasti o zaplatenie 1.774,42 eur zastavuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 137,19 eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 5%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou doručenou súdu 3.3.2010 domáhal proti žalovanej zaplatenia
3.368,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.351,18 eur od 14.8.2009 do
zaplatenia, s odôvodnením, že dňa 13.12.2005 uzavrel žalobca ako prenajímateľ so žalovanou

ako nájomcom leasingovú zmluvu č. 05/60636, predmetom ktorej bol finančný leasing motorového
vozidla uvedeného v leasingovej zmluve. Neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy sú obchodné
podmienkyprefinančnýprenájom(leasing)motorovýchvozidielspoločnostiOTPLeasing,a.s. Prevzatie
motorovéhovozidlapotvrdilažalovanávpreberacomprotokole,ktorýjespolusosplátkovýmkalendárom
prílohou k leasingovej zmluve. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s plnením leasingových
splátok, žalobca využil svoje právo podľa článku 13 odsek 1 písm. b obchodných podmienok a od
leasingovej zmluvy listom z 30.4.2009 odstúpil. Predčasným ukončením leasingovej zmluvy vznikla

žalovanej v zmysle príslušných ustanovení obchodných podmienok povinnosť zaplatiť žalobcovi dlh,
a to a/ dlžné lízingové splátky vrátane DPH k dátumu účinnosti odstúpenia od leasingovej zmluvy
vo výške 591,48 eur (položka č. 12 protokolu o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy, ďalej
len finančného vysporiadania z čl. 18 spisu), b/ poplatok za ukončenie leasingovej zmluvy vo výške
118,50 eur, položka č. 13 finančného vysporiadania, c/ úroky z omeškania, ktoré vznikli ešte počas
trvania leasingového vzťahu vo výške 17,52 eur, položka č. 14 finančného vysporiadania, d/ náklady
zmluvnej agentúry, ktorá zabezpečovala odobratie resp. prevzatie vozidla vo výške 177,75 eur, položka

č. 15 finančného vyporiadania, e/ náhradu škody v súvislosti s odobratím a predajom predmetu
leasingu vo výške 1088,88 eur (ide o sumu úrokov zostávajúcich leasingových splátok, náhradu za
parkovné po odobratí predmetu vozidla do predaja predmetu leasingu, poplatky za vyznačenie zmeny
držiteľa motorového vozidla v technickom preukaze a pod.), položka č. 16 finančného vysporiadania, f/sumu istiny zostávajúcich nezaplatených leasingových splátok, ktoré sa dňom účinnosti predčasného
ukončenia leasingovej zmluvy stali splatnými a sú považované za paušalizovanú náhradu škody, ktorá
vznikla na strane navrhovateľa z dôvodu, že leasingový vzťah nemohol trvať po dohodnutú dobu a musel

byť predčasne ukončený vo výške 1208,60 eur, položka č. 19 finančného vysporiadania, g/ zmluvnú
pokutu za nedodržanie doby nájmu vo výške 165,97 eur, položka č. 20 finančného vysporiadania,
čo predstavuje spolu 3368,70 eur. Žalobca uviedol, že po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy
došlo k odobratiu resp. k dobrovoľnému vráteniu predmetu leasingu. Žalobcovi sa následne podarilo
predmet leasingu predať a o výnos z predaja predmetu leasingu znížil požadovanú sumu istiny

zostávajúcich leasingových splátok, čo vyplýva z položky č. 19 finančného vysporiadania, pričom
zostatok istiny predstavuje sumu istiny zostávajúcich leasingových splátok a PC predstavuje výnos z
predaja predmetu leasingu. Rozdiel týchto súm predstavuje stratu žalobcu z odpredaja na majetku.
Žalobca zaslal žalovanej finančné vysporiadanie z 27.7.2009, v ktorom je uvedený celkový prehľad
vzájomných nárokov vyplývajúcich z leasingovej zmluvy, ako i výzva žalobcu žalovanej na zaplatenie
dlžnej sumy vo výške 3368,70 eur, ktorá výzva bola doručená žalovanej 30.7.2009, ako i výzva zo strany

zástupcu žalobcu v liste zo dňa 29.9.2009, na základe ktorých dlžnú sumu neuhradila. Žalobca zároveň
žiadal priznať v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. z dlžnej sumy zníženej o položku č. 14
finančného vysporiadania, t.j úroku z omeškania z nezaplatenia dlžných lízingových splátok splatných do
predčasného ukončenia lízingovej zmluvy, úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty
stanovenej vo finančnom vysporiadaní, t.j. od 14.8.2009 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať i náhradu

trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku ako i z trov právneho zastúpenia, v
celkovej výške 1.730,76 eur, ktoré vyčíslil v podaní z 21.2.2012.

2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom spis. zn. 16C 72/2010 - 142 z 12.3.2012 tak, že žalovanú zaviazal
zaplatiť žalobcovi 3.170,93 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3166,26 eur

od 14.8.2009 do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 100,- eur, splatných počnúc
právoplatnosťou rozhodnutia, vždy do 25. dňa v mesiaci, pod stratou výhody poskytnutých splátok v
prípade nezaplatenia dvoch splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol s tým, že o trovách konania
účastníkov rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd považoval za opodstatnenú
žalobu v časti o zaplatenie 591,48 eur, a to z titulu splátok splatných do dňa odstúpenia od zmluvy, keďže

žalobkyňa prevzala uvedený záväzok platiť leasingové splátky priamo v kúpnej a leasingovej zmluve
č. LZF 05/60636 z 13.12.2005, ktorá bola pôvodne uzavretá medzi pôvodnými sporovými stranami. Za
opodstatnenú považoval súd žalobu i v časti o zaplatenie poplatku za ukončenie zmluvy vo výške 118,50
eur, a to podľa článku 7 ods. 5 obchodných podmienok, kde sa dohodlo, že za spracovanie zmluvy o
prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu aj pri predčasnom (resp. inom ako riadnom) ukončení

doby trvania finančného prenájmu, sa nájomca zaväzuje uhradiť lízingovému prenajímateľovi odmenu
vo výške 3000,- Sk. Preto súd priznať žalobcovi nárok na zaplatenie 3000,-Sk, čo predstavuje v prepočte
99,58 eur a v prevyšujúcej časti ohľadom tohto nároku žalobu zamietol, keďže žiadal priznať 118,50 eur.
Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie sumy 17,52 eur z titulu úrokov z omeškania, vyúčtovaných
penalizačnou faktúrou č. FPF XX/XXXXX, súd z titulu tohto nároku priznal nárok na zaplatenie sumy

4,67 eur z dôvodu, že dojednaný úrok z omeškania v článku 11 ods. 4 obch. podmienok vo výške
0,1% denne, čo predstavuje 36,5% ročne, pre rozpor so zákonom považoval za neplatné dojednanie a
žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 10% ročne, čo z uplatňovaných súm predstavovalo spolu
4,67 eur. Súd považoval ďalej za opodstatnený nárok na zaplatenie nákladov spojených s odobratím
predmetu leasingu vo výške 177,75 eur podľa článku 12 bod 4 obch. podmienok, pozostávajúcich z

nákladov agentúry Maboro s.r.o. vo výške 149,37 eur, t.j. nákladov spojených s odobratím predmetu
leasingu, ktoré si uvedená spoločnosť vyúčtovala faktúrou č. 1886/2009 z 3.7.2009, ktoré pôvodný
žalobca uhradil 9.7.2009, ktorá suma vrátane 19% DPH predstavovala spolu 177,75 eur. Súd považoval
za dôvodný i nárok žalobcu na zaplatenie splatných dohodnutých úrokov po odstúpení od zmluvy spolu
vo výške 22.301,90 Sk, čo predstavuje 740,29 eur, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR

31Cdo 4356/2008, v zmysle ktorého právnym dôvodom časti žalobnej pohľadávky predstavujúcej súhrn
splátok (splátky istiny vrátane úrokov) splatných po dni účinnosti odstúpenia od zmluvy, je dojednanie
zmluvných strán o majetkovom vyrovnaní pre prípad odstúpenia od zmluvy. S poukazom na článok 12
bod 4 obchodných podmienok súd považoval za dôvodný i návrh žalobcu na zaplatenie nákladov z titulu
parkovného vo výške 44,- eur na základe faktúry z 3.8.2009, vystavenej dodávateľom ET Slovakia, s.r.o.

ako i nákladov v súvislosti s prepisom predmetu leasingu na ODI vo výške 271,- eur na základe faktúry
z 24.7.2009, vystavenej dodávateľom M.O.PLUS s.r.o. ako i nákladov za vypracovanie znaleckého
posudku vo výške 70,- eur, na základe faktúry z 24.7.2009 vystavenej dodávateľom Slovdekra s.r.o, čo
spolu predstavuje sumu 1125,29 eur, pričom keďže žalobca z titulu týchto nárokov žiadal priznať 1088,88eur, súd v tejto časti žalobe ako opodstatnenej vyhovel. Ďalej súd ako opodstatnený považoval nárok na
zaplatenie sumy vo výške 1208,60 eur, ktorú si žalobca vyúčtoval ako rozdiel súčtu istiny vo veci splátok
po odstúpení vo výške 3039,60 eur a výnosu z odpredaja predmetu leasingu vo výške 1831,- eur, a to

s poukazom na článok 13 bod 1 a článok 7 bod 6 uvedených obchodných podmienok i s poukazom
na právny názor zaujatý v rozhodnutí NS ČR 31Cdo 4356/08. Za neopodstatnený súd považoval nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedodržanie doby nájmu vo výške 165,97 eur uplatnenej v zmysle
článku 12 ods. 5 obchodných podmienok , v ktorej súvislosti súd zaujal názor, že nedošlo k platnému
uzavretiu dohody o zmluvnej pokute, keďže v ustanovení je síce uvedená výška zmluvnej pokuty, nie je

však uvedené v súvislosti s porušením akej povinnosti žalovanej má žalobca na ňu nárok.
3. Proti citovanému rozhodnutiu tun. súdu podala odvolanie žalovaná, o ktorom odvolaní rozhodol
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom spis. zn. 19Co 168/2012-164 z 25.9.2014 tak, že prvostupňový
rozsudok v časti o zaplatenie 596,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 591,48
eur od 14.8.2009 do zaplatenia potvrdil s tým, že žalovaná je povinná tento dlh zaplatiť v mesačných
splátkach po 100,- eur splatných počnúc právoplatnosťou rozhodnutia vždy do 19. dňa v mesiaci a

vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok OS zrušil a v rozsahu tohto zrušenia vrátil okresnému súdu na
ďalšie konanie. Rozsudok súdu nebol napadnutý účastníkmi odvolaním v časti, v ktorej bola vo zvyšku
žalobazamietnutá.Krajskýsúdsavodôvodnenísvojhorozhodnutiastotožnilsnázoromprvostupňového
súdu, že v danom prípade bola medzi sporovými stranami uzavretá platná kúpna a leasingová zmluva
z 13.12.2005, ktorá spadá do pôsobnosti zákona o spotrebit. úveroch a na danú zmluvu sa vzťahujú

i ustanovenia § 52 až 54 Obč. zákonníka ako zmluvy spotrebiteľskej. Krajský súd v súvislosti so
záväznosťou obchodných podmienok uviedol, že pokiaľ obchodné podmienky nie sú súčasťou zmluvy
uzavretej medzi účastníkmi a v zmluve medzi účastníkmi je len odkaz, že súčasťou zmluvy sú obchodné
podmienky, má tak dôjsť k ich záväznosti pre daný právny vzťah, odvíjajúci sa od súhlasu zmluvných
strán, takýto odkaz len nestačí. K uvedenému odkazu v zmluve, uzavretej medzi účastníkmi, musí

pristúpiť i oboznámenie sa s obsahom obchodných podmienok. Pokiaľ bol spotrebiteľ s obsahom
obchodných podmienok pred uzatvorením zmluvy oboznámený, nie je podstatné, akým spôsobom,
podstatné je, že spotrebiteľ musí mať adekvátnu možnosť sa s obsahom obchodných podmienok
zoznámiť. Neznamená to však, že podpisom zmluvy, v ktorej je odkaz na záväznosť obchodných
podmienok, tak skutočne bolo i vykonané. Súdna prax dospela k záveru, že pokiaľ ide o dôkazné

bremeno oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, nie je nevyhnutné, aby tieto boli samostatne
podpisované účastníkmi zmluvného vzťahu. V pochybnostiach však musí ten, kto sa ich dovoláva,
preukázať,žebolikzmluvepripojené,alebožebolidruhejstraneznáme.Topredovšetkýmplatívprípade
spotrebiteľských vzťahov. Uvedené je potom možné zhrnúť tak, že samotný podpis pod tzv. včleňovaciu
klauzulu pre uplatnenie obchodných podmienok sám o sebe nepostačuje, ale je potrebné, aby zároveň

bol naplnený i druhý predpoklad, teda oboznámenie zmluvných podmienok, či ich faktické priloženie
k samotnej zmluve. Dôkazné bremeno preukázať naplnenie uvedených predpokladov potom leží na
osobe, ktorá sa ustanovení, uvedených len v obchodných podmienkach, dovoláva. Z týchto dôvodov
odvolací súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je nesporne dôvodný, pokiaľ ide o dlžné leasingové
splátky,vrátaneDPHkdátumuúčinnostiodstúpeniaodzmluvyvovýške591,48Euraúrokyzomeškania

zo splátok trvajúcich počas trvania leasingovej zmluvy vo výške 4,67 Eur. V tejto časti rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a uviedol, že v tomto rozsahu rozsudok súdu prvého stupňa
žiadnymi argumentmi nespochybnila ani žalovaná. Pokiaľ ide o ostatné nároky žalobcu, uplatnené v
tomto konaní (ktoré nepodliehajú zamietajúcej časti rozsudku), t. j. poplatok za ukončenie leasingovej
zmluvy vo výške 99,58 eur podľa článku 7 bod 5 obchodných podmienok, náklady na odobratie vozidla

vo výške 177,75 eur podľa článku 12 ods. 4 obchodných podmienok, náhrady škody s odobratím
predaja predmetu leasingu vo výške 1.088,88 eur podľa článku 13 ods. 1, 14, nezaplatené leasingové
splátky, ktoré sa stali dňom účinnosti predčasného ukončenia zmluvy splatnými, rovná sa paušalizovaná
náhrada škody vo výške 1.208,60 Eur, vyplývajúce z článku 13 ods. 1 obchodných podmienok, ktoré
boli súdom prvého stupňa priznané ako nároky dôvodné, považoval odvolací súd toto rozhodnutie za

minimálne predčasné. Odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa je povinný sa dôsledne zaoberať tým,
či skutočne bola žalovaná oboznámená s obchodnými podmienkami pôvodného žalobcu, ktoré by mali
tvoriť neoddeliteľnú súčasť kúpnej a leasingovej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi, pred uzavretím
tejto zmluvy, a či tým pádom tieto zaväzovali žalovanú k plneniu v zmysle návrhu žalobcu. Až po
opätovnom vyhodnotení záväznosti obchodných podmienok pre žalovanú, ktoré súd prvého stupňa

posúdi v odvolacím súdom naznačenom smere, posúdi súd prvého stupňa prijateľnosť uvedených
obchodných podmienok i v zmysle súčasnej judikatúry a súdnej praxe a vyhodnotí uvedené obchodné
podmienky i s poukazom na ust. § 53 ods. 1 a § 53 ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka, účinného
v čase uzavretia kúpnej a leasingovej zmluvy medzi účastníkmi.4. Na základe právneho názoru vysloveného v odôvodnení vyššie citovaného rozhodnutia KS v Trenčíne

súd v ďalšom konaní zameral dokazovanie na preskúmanie tvrdení uvádzaných žalovanou a svedkom
Ladislavom Micheleho v súvislosti s podpisom, prevzatím a oboznámením sa s vyššie uvedenými obch.
podmienkami zo strany žalovanej pred podpísaním kúpnej a leasingovej zmluvy zo dňa 13.12.2005.
5. Prvostupňový súd za tým účelom vyzval zástupcu žalobcu, aby oznámil súdu, aké má ďalšie návrhy
na doplnenie dokazovania. Zástupca žalobcu v podaní z 20.3.2017 oznámil tun. súdu, že nemá ďalšie

návrhy na doplnenie dokazovania, a že nesúhlasí s právnym názorom krajského súdu vysloveným vo
svojom rozhodnutí, keďže v zmysle záverečných ustanovení kúpnej a leasingovej zmluvy boli obchodné
podmienky neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a teda je predpoklad, že žalovaná sa s nimi oboznámila,
pričom na druhej strane nie je možné žalovanú nútiť, aby tak urobila a danú skutočnosť nemožno
posudzovať na ťarchu žalobcu. Uviedol, že tým, že žalovaná neplnila svoje povinnosti v zmysle uzavretej
zmluvy riadne a včas, došlo k podstatnému porušeniu zmluvných povinností, preto žalobca využil svoje

právo na odstúpenie od zmluvy, v súvislosti s čím má nárok na náhradu škody, ktorá mu v súvislosti
s neplnením si povinností zo strany žalovanej preukázateľne vznikla. Jedná sa o súčet neuhradených
leasingových splátok, nárok na zákonný úrok z omeškania, zameškaných splátok, neuhradené náklady
agentúry, ktoré žalobca musel vynaložiť v dôsledku porušenia povinností žalovanou, náhrada škody v
súvislosti s odobratím a predajom predmetu leasingu a strata z odpredaja na majetku. Uviedol, že nárok

na predmetné položky vyplýva žalobcovi priamo zo zákona a nie je podmienený len ustanoveniami
obchodných podmienok.
6. V písomnom podaní z 16.5.2017 zástupca žalobcu vzal podanú žalobu o 2700,- eur späť z dôvodu
vykonanýchúhradzostranyžalovanej,ktoráuhradila21.10.2015sumu900,euravobdobíod4.12.2015
do 11.4.2017 18 splátok po 100,- eur, pričom uviedol, že platbu zo dňa 21.10.2015 vo výške 900,-

eur a čiastočne platbu z 4.12.2015 vo výške 25,61 eur započítal v zmysle rozsudku KS v Trenčíne z
25.9.2014 na potvrdenú časť o zaplatenie 596,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 591,48 eur od 14.8.2009 do 21.10.2015 vo výške 329,46 eur a ostatné platby spolu vo výške
1774,39 eur žalobca započítal na zvyšnú napadnutú časť rozsudku, ktorú KS v Trenčíne zrušil a vrátil
OS na ďalšie konanie. Trval na zaplatení 800,39 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo

sumy 2570,11 eur od 14.8.2009 do 4.12.2015, zo sumy 2495,72 eur od 5.12.2015 do 8.1.2016, zo sumy
2395,72 eur od 9.1.2016 do 4.2.2016, zo sumy 2295,72 eur od 5.2.2016 do 3.3.2016, zo sumy 2195,72
eur od 4.3.2016 do 7.4.2016, zo sumy 2095,72 eur od 8.4.2016 do 12.4.2016, zo sumy 1995,72 eur
od 13.4.2016 do 17.5.2016, zo sumy 1895,72 eur od 18.5.2016 do 14.6.2016, zo sumy 1795,72 eur
od 15.6.2016 do 8.7.2016, zo sumy 1695,72 eur od 9.7.2016 do 15.8.2016, zo sumy 1595,72 eur od

16.8.2016 do 16.9.2016, zo sumy 1495,72 eur od 17.9.2016 do 11.10.2016, zo sumy 1395,72 eur od
12.10.2016 do 15.11.2016, zo sumy 1295,72 eur od 16.11.2016 do 14.12.2016, zo sumy 1195,72 eur
od 15.12.2016 do 10.1.2017, zo sumy 1095,72 eur od 11.1.2017 do 9.2.2017, zo sumy 995,72 eur
od 10.2.2017 do 15.3.2017, zo sumy 895,72 eur od 16.3.2017 do 11.4.2017, zo sumy 795,72 eur od
12.4.2017 do zaplatenia.

7. Dňa 10.10.2016 pôvodný žalobca doručil tun. súdu návrh na zmenu sporovej strany na strane
žalobcu z dôvodu uzavretej zmluvy o prevode portfólia z 9.10.2015 a zmluvy o postúpení pohľadávok
z 21.10.2015 na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., na základe čoho tun. súd uznesením 16C
72/2010-287 z 18.11.2016 v zmysle § 80 ods. 1,2 C.s.p. rozhodol, že pripúšťa, aby na miesto
doterajšieho žalobcu vstúpil nový subjekt, a to EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO 35 724 803. Uvedené

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.12.2016.
8. Zástupkyňa žalobcu následne pred opätovným rozhodnutím prvostupňového súdu uviedla, že z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná zmluvu o leasingu uzavrela, motorové vozidlo, ktoré
na základe tejto zmluvy získala, užívala, uzavretie tejto zmluvy nerozporovala, istý čas splátky leasingu
platila. Následné tvrdenia o tom, že obchodné podmienky v leasingovej zmluve nepodpísala, že s nimi

nebola oboznámená, považuje žalobca za účelové, nakoľko ak by to aj tak bolo a tieto za ňu podpísal
jej otec, konal tak podľa jej názoru na základe zastúpenia a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti
zastúpenému, pričom žalovaná nesúhlas s prekročením plnomocenstva nikdy nevyjadrila. Preto navrhla
podanej žalobe vyhovieť a zároveň žiadala priznať náhradu trov konania s tým, že ich vyčísli v lehote
3 dní.

9. Po tom, čo bolo o časti pôvodne uplatňovaných nárokov žalobcu právoplatne rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Prievidza č.k. 16C/72/2010 - 142 z 12.3.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Trenčíne č.k.19Co/168/2012-164z25.9.2014,predmetomkonaniazostaližalobcomtvrdenénárokyna
zaplatenie časti poplatku za ukončenie zmluvy vo výške 99,58 eur (pôvodne 118,50 eur, vo zvyšnej častivšak tento nárok bol právoplatne zamietnutý), nákladov spojených s odobratím predmetu leasingu vo
výške 177,75 eur, náhrady škody z titulu budúcich úrokov z leasingových splátok 740,29 eur, parkovného
44,00 eur, nákladov na ODI 271,00 eur, znalečného 70,00 eur a straty z odpredaja majetku (rozdiel

medzi neuhradenou istinou a výťažkom z predaja predmetu leasingu) vo výške 1 208,60 eur.
10. Pri posudzovaní vyššie uvedených nárokov je súd viazaný právnym názorom Krajského súdu
v Trenčíne vysloveným v rozsudku č.k. 19Co/168/2012 - 164 z 25.9.2014, podľa ktorého uzavretá
leasingová zmluva bola zmluvou spotrebiteľskou a spadá do pôsobnosti zákona o spotrebiteľských
úveroch, ako aj, že dojednania obchodných podmienok sa s prihliadnutím k § 53 ods. 3 písm. a)

Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy uplatnia len v prípade, že tieto
žalovaná prevzala a bola s nimi oboznámená pri podpise kúpnej a leasingovej zmluvy z 13.12.2005.
11. Žalobca zobral žalobu čiastočne spať, avšak jedná sa o späťvzatie z dôvodu čiastočnej úhrady
dlhu žalovanou v priebehu súdneho konania, pričom žalobca nešpecifikoval, ktoré konkrétne žalované
nároky považuje za uhradené, a ktoré naopak naďalej uplatňuje. Súd sa tak musí zaoberať dôvodnosťou
všetkých v žalobe uplatnených nárokov o ktorých doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté a následne

porovnať sumu dôvodne uplatnených nárokov a výšku úhrad žalovanej.
12. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia 3368,70
eur, pričom prvostupňový súd rozhodnutím z 12.3.2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
v Trenčíne z 25.9.2014 právoplatne priznal nárok na zaplatenie 596,15 eur s prísl. a uvedené
prvostupňovérozhodnutiesúduz12.3.2012zostaloprávoplatnévzamietajúcejčastiozaplatenie197,74

eur, predmetom tohto konania zostal nárok na zaplatenie 2574,81 eur, a keďže v písomnom podaní z
16.5.2017 zástupca žalobcu trval po čiastočnom späťvzatí len na zaplatení istiny vo výške 800,69 eur
s tam špecifikovaným príslušenstvom, súd konanie sčasti, a to o zaplatenie 1774,42 eur zastavil, a to
v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. .
13. Z vykonaného dokazovania pred vydaním vyššie uvedeného rozsudku prvostupňového súdu zo

dňa 12.3.2012 vyplynulo, keďže sporové strany po rozhodnutí druhostupňového súdu nenavrhli doplniť
dokazovanie novými dôkaznými prostriedkami, a to priamo z výpovede žalovanej, že si nepamätá, či pri
podpisovaní kúpnej a leasingovej zmluvy bola oboznámená s obchodnými podmienkami pre finančný
prenájom (leasing) motorových vozidiel spoločnosti OTP leasing, a.s. a či ich prevzala. Žalovaná vo
svojej výpovedi jednoznačne uviedla, že podpis na leasingovej zmluve je jej, podpis na obchodných

podmienkach s istotou nie je jej, podľa nej je to podpis jej otca.
14. Z výsluchu svedka Ladislava Micheleho, otca žalovanej súd zistil, že podľa vyjadrenia svedka
pôvodne chcel so spoločnosťou OTP Leasing, a.s. Bratislava uzavrieť leasingovú zmluvu on, pričom
následne spolu s pánom Demovičom, zástupcom spoločnosti OTP Leasing, a.s zistili, že zmluvu s
ním nie je možné uzavrieť z dôvodu, že nemal potrebné účtovné doklady ako podnikateľ. Následne

mu pán Demovič oznámil, že motorové vozidlo by sa dalo kúpiť na leasing, keby bol niekto z rodiny
ochotný uzavrieť leasingovú zmluvu vo svojom mene. Svedok vtedy zavolal žalovanej, teda jeho dcére,
či by bola ochotná uzavrieť leasingovú zmluvu s uvedenou spoločnosťou, s čím žalovaná súhlasila.
Podľa svedka žalovaná následne pravdepodobne podpísala leasingovú zmluvu a možno aj ďalšie
doklady. Svedok uviedol, že následne išiel do spoločnosti Autocentrum AAA Auto, kde zložil akontáciu vo

výške približne 80.000,-Sk, pričom pán Demovič mu dal podpísať, že prevzal obchodné podmienky pre
finančnýprenájom,ktorémuiprenechal,následnepodpísalpreberacíprotokolaautomuvydali.Uviedol,
že zástupca OTP Leasing, a.s. mu vtedy vysvetlil, koľko je potrebné zaplatiť akontáciu a koľko sa bude
musieť zaplatiť z titulu splátok, splátky vychádzali približne po 8000,-Sk mesačne, po dobu piatich rokov.
Svedok potvrdil, že on tieto splátky 4 roky platil uvedenej leasingovej spoločnosti, pretože sa tak dohodli

s dcérou, t.j. žalovanou, pričom on i používal predmet leasingu. Uviedol, že podpis na preberacom
protokoleniejejeho,podľanehojemožné,žejetopodpisjehomanželky,potvrdil,žejehopodpisjenačl.
11 spisu , t.j. na obchodných podmienkach. Potvrdil, že dcéra ho splnomocnila na prevzatie motorového
vozidla, o čom sa ústne dohodli, pričom sa zároveň dohodli, že vozidlo bude užívať on, a že za žalovanú
bude platiť i leasingové splátky. Svedok uviedol, že podľa neho ho dcéra nesplnomocnila na prevzatie

obchodných podmienok, lebo ona nevedela, čo sú obchodné podmienky. Svedok uviedol, že podľa neho
žalovaná leasingovú zmluvu ani obchodné podmienky nemala, pretože keď mu odovzdávali auto, a
podpísal prevzatie obchodných podmienok, odovzdali mu i leasingovú zmluvu, ktorú podpísala dcéra.
15. Podľa názoru súdu z výsledkov uvedeného vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná
obchodné podmienky pri podpise zmluvy neprevzala ani s nimi pred podpisom zmluvy nebola

oboznámená, keďže žalovaná si uvedenú skutočnosť nepamätala a žalobca nenavrhol ďalšie dôkazné
prostriedky na preukázanie uvedených skutočností. Uvedenú skutočnosť, že nebola s nimi oboznámená
pri podpise zmluvy, možno vyvodiť i z výpovede svedka Y., ktorý jednoznačne potvrdil, že podpis na
uvedených obchodných podmienkach je jeho, pričom uvedené obchodné podmienky mu boli dané napodpis až pri odovzdávaní motorového vozidla, kedy mu dal pán X. podpisovať, že prevzal uvedené
obchodné podmienky, čo bolo nesporne až po podpísaní kúpnej a leasingovej zmluvy zo strany
žalovanej. Keďže obchodné podmienky boli dané na podpis otcovi žalovanej až po podpísaní kúpnej

a leasingovej zmluvy zo dňa 13.12.2005, podľa názoru súdu je takmer isté, že žalovaná s nimi nebola
oboznámená pri podpisovaní uvedenej kúpnej a leasingovej zmluvy, pretože by inak boli podpísané
žalovanou a neboli by dávané na podpis následne jej otcovi. Na základe uvedeného, v súlade s
ustanovením § 53 Obč. zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia uvedenej zmluvy, a to konkrétne §
53 ods. 3 písm. a/, v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebit. zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím
zmluvy a v zmysle § 53 ods. 4, v zmysle ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné, dospel súd k záveru, že nemožno žalobcovi priznať nároky, ktoré mu vyplývajú
výlučne z ustanovení obchodných podmienok, ktoré sú v danom prípade neprijateľné a teda neplatné,
keďže žalobca v konaní neudržal dôkazné bremeno, že by žalovaná obchodné podmienky pri podpise
zmluvy prevzala a pred podpisom zmluvy sa s nimi oboznámila. Čo sa týka tvrdení zástupkyne žalobcu,

že i keď obchodné podmienky prevzal za žalovanú jej otec, svedok Ladislav Michele, pričom konal
za žalovanú na základe splnomocnenia a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti zastúpenému,
v tej súvislosti súd udáva, že k prevzatiu obchodných podmienok zo strany otca žalovanej došlo
nesporne až po podpísaní kúpnej a leasingovej zmluvy zo strany žalovanej, na základe čoho súd
jednoznačne vyvodzuje, že pred podpísaním uvedenej kúpnej a leasingovej zmluvy nebola žalovaná

s nimi oboznámená, a preto ich následné prevzatie prípadne jej zástupcom nemôže vyvolávať žiadne
právne účinky vo vzťahu k nej.
16. Na základe uvedeného súd považoval za neopodstatnené nároky vyplývajúce len z obchodných
podmienok, konkrétne sa jedná o nárok na zaplatenie časti poplatku za ukončenie zmluvy vo výške
99,58 eur podľa čl. 7 ods. 5 obchodných podmienok, nárok na náklady agentúry spojené s odobratím

predmetu leasingu vo výške 177,75 eur podľa čl. 12 ods. 4 obchodných podmienok, ako aj všetky
nároky podľa čl. 13 ods. 1 v spojení s čl. 7 ods. 6 obchodných podmienok, ktoré žalobca v žalobe
zahrnul pod označenie „časť nároku na náhradu škody v súvislosti s odobratím predmetu leasingu“ a
„strata z odpredaja majetku.“ Jedná sa tak o všetky žalobou uplatnené nároky, o ktorých doposiaľ nebolo
právoplatne rozhodnuté.

17. Je však potrebné posúdiť aj to, či okrem príslušných ustanovení obchodných podmienok uplatnené
nároky žalobcovi nepatria aj priamo zo zákona, a to zvlášť s prihliadnutím na právo na náhradu škody,
ktorého sa žalobca dovolával.
18. Podľa § 351 ods. Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti
stránzozmluvy.Odstúpenieodzmluvysavšaknedotýkanárokunanáhraduškodyvzniknutejporušením

zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262,
riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo
vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
19. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené

okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
20. Podľa § 379 prvá veta Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk.
21. Podľa § 380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane
vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

22. Žalovaná nesporne porušila povinnosť riadne a včas uhrádzať leasingové splátky. Žalobca preto
odstúpil od zmluvy. Odstúpením od leasingovej zmluvy zaniklo oprávnenie leasingového nájomcu
predmet leasingu užívať a jeho povinnosť za toto užívanie platiť leasingové splátky. V súvislosti s
porušením povinnosti žalovanou tak žalobcovi vznikla škoda vo výške ušlého zisku zodpovedajúca
budúcim úrokom z leasingových splátok vo výške 740,29 € a nákladov na odobratie predmetu leasingu,

ktoré v zmysle § 380 Obchodného zákonníka treba taktiež podľa názoru súdu považovať za škodu, vo
výške 448,75 eur ( pozostávajúce z nákladov agentúry spojených s odobratím predmetu leasingu vo
výške 177,75 a s prepisom vozidla na ODI vo výške 271,00 €), teda spolu 1.189,04 eur . V tejto časti
súd považuje žalobu za dôvodnú.
23. Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie 1.208,60 eur z titulu straty z odpredaja majetku /

rozdiel medzi neuhradenou istinou a výťažkom z predaja predmetu leasingu vo výške 1.208,60
eur, podľa názoru súdu tá časť budúcich leasingových splátok, ktorá je tvorená budúcimi splátkami
kúpnej ceny predmetu leasingu sa podľa názoru súdu nikdy nemohla stať ziskom leasingového
prenajímateľa, ale predstavuje úhradu jeho nákladov spojených so zaobstaraním predmetu leasingu.Nemožno ani bez ďalšieho tvrdiť, že nezaplatením týchto splátok leasingovému prenajímateľovi vznikla
skutočná škoda, nakoľko ako protihodnota mu zostal predmet leasingu. Pokiaľ nebol predmet leasingu
leasingovému prenajímateľovi vrátený v stave podstatne horšom, než by zodpovedal primeranému

opotrebeniu, hodnota predmetu leasingu by v zásade mala korešpondovať s tou časťou budúcich
leasingových splátok, ktorá mala pripadnúť na úhradu ceny predmetu leasingu. Skutočná škoda
by na strane leasingového prenajímateľa mohla vzniknúť len, ak by hodnota vráteného predmetu
leasingu bola vo výraznom nepomere k príslušnej časti budúcich leasingových splátok, čo však
žalobca netvrdil, ani v tomto smere nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Žalobcom tvrdená ďalšia

škoda, ktorá leasingovému prenajímateľovi podľa jeho tvrdení vznikla ako rozdiel medzi neuhradenou
istinou a výťažkom z predaja predmetu leasingu vo výške 1.208,60 eur tak podľa názoru súdu za
zisteného skutkového stavu nie je v príčinnej súvislosti s porušením akejkoľvek zmluvnej či zákonnej
povinnosti žalovaným, ale zapríčinil ju svojím ďalším konaním a obchodnými rozhodnutiami leasingový
prenajímateľ.
24. Podľa názoru súdu žalobcovi tak isto ani z titulu náhrady škody nie je možné priznať uplatnené

nároky na náhradu parkovného 44,00 eur, znalečného 70,00 eur a straty z odpredaja majetku vo výške
1208,60 eur. Zároveň mu nemožno priznať ani žalované príslušenstvo z týchto nárokov. V tejto časti súd
považuje žalobu za nedôvodnú, a preto ju zamietol.
25. Keďže v zmysle vyššie uvedeného súd považuje žalobu za dôvodnú v časti o zaplatenie 1189,04
eur, a keďže si uvedené nároky pôvodný žalobca uplatnil voči žalovanej v liste s názvom: Protokol o

finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy, ktoré bolo doručované žalovanej dňa 30.7.2009 a vyzvaná
bola na zaplatenie v lehote 14 dní, súd považuje za dôvodné i žalované príslušenstvo v zmysle §
517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka z uvedenej istiny, teda 9%-ný úrok z omeškania ročne zo sumy
1189,04 eur od 14.8.2009 do zaplatenia. V konaní bolo nesporne preukázané oznámením zástupcu
žalobcu v podaní z 16.5.2017, že žalovaná uhradila dňa 21.10.2015 sumu 900,- eur a následne v

dňoch 4.12.2015 , 8.1.2016, 4.2.2016, 3.3.2016, 7.4.2016, 12.4.2016, 17.5.2016, 14.6.2016, 8.7.2016,
15.8.2016,16.9.2016,11.10.2016,15.11.2016,14.12.2016,10.1.2017,9.2.2017,15.3.2017a11.4.2017,
18x po 100,- eur a teda spolu 2700,- eur, pričom platbu z 21.10.2015 vo výške 900,-eur a čiastočne
platbu z 4.12.2015 vo výške 25,61 eur žalobca započítal v zmysle rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
z 25.9.2014 na potvrdenú časť o zaplatenie 596,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo

sumy 591,48 eur, od 14.8.2009 do 21.10.2015 vo výške 329,46 eur a ostatné platby spolu v celkovej
výške1774,39eur,žalobcazapočítalnanapadnutúčasťrozsudku,ktorúKSvTrenčínezrušil.Zuvedené
potom vyplýva, že z platby žalovanej z 4.12.2015 zostalo 74,39 eur (100-25,61 eur), pričom žalobca má
potom nárok na úroky z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 1189,04 eur od 14.8.2009 do 3.12.2015,
teda 675,21 eur, z 1114,65 eur (1189,04 - 74,39 eur zvyšok z úhrady z 4.12.2015) od 4.12.2015 do

7.1.2016, teda 9,61 eur, z 1014,65 eur (1114,65-100,- eur úhrada 8.1.2016) od 8.1.2016 do 3.2.2016,
teda6,75eur,z914,65eurod4.2.2016do2.3.2016,teda6,31eur,z814,65eurod3.3.2016do6.4.2016,
teda 7,03 eur, z 714,65 eur od 7.4.2016 do 11.4.2016, teda 0,88 eur, z 614,65 eur od 12.4.2016 do
16.5.2016, teda 5,30 eur, z 514,65 eur od 17.5.2016 do 13.6.2016, teda 3,55 eur, z 414,65 eur od
14.6.2016 do 7.7.2016, teda 2,45 eur, z 314,65 eur od 8.7.2016 do 14.8.2016, teda 2,94 eur, z 214,65

eur od 15.8.2016 do 15.9.2016, teda 1,69 eur, z 114,65 eur od 16.9.2016 do 10.10.2016, teda 0,70 eur,
z 14,65 eur od 11.10.2016 do 14.11.2016, teda 0,12 eur, teda spolu na takto vypočítané príslušenstvo vo
výške722,54 eurazároveňmánároknazaplateniepriznanejistinyvovýške1189,04eur,čopredstavuje
spolu 1911,58 eur, a keďže k 11.4.2017 žalovaná uhradila okrem nárokov už právoplatne priznaných
spolu 1774,39 eur, zostáva je z titulu priznaných úrokov z omeškania vypočítaných spôsobom ako je

uvedené vyššie ešte zaplatiť 137,19 eur, v ktorej časti súd žalobnému návrhu ako opodstatnenému
vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
26. O náhrade trov konania sporových strán v predmetnej veci rozhodol súd podľa § 218 ods. 1 veta
prvá, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1,2 C.s.p. a náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa zásady
čistého úspechu v konaní. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia

3368,70 eur s prísl., pričom dôvodne uplatnený nárok v zmysle prvostupňového rozhodnutia súdu z
12.3.2012 v spojení s rozhodnutím KS v Trenčíne bol nárok o zaplatenie 596,15 eur s prísl.. Následne
súd v zmysle vyššie uvedeného za dôvodnú žalobu súd považoval i v časti o zaplatenie ušlého zisku
zodpovedajúceho budúcim úrokom z leasingových splátok vo výške 740,29 eur a nákladov na odobratie
predmetu lízingu vo výške 448,75 eur, a teda spolu 1.189,04 eur, na základe čoho súd konštatuje, že

úspech žalobcu predstavoval spolu 1785,19 eur čo zo žalovanej sumy 3.368,70 predstavuje úspech v
konaní po zaokrúhlení 53% a neúspech 47 %, na základe čoho čistý úspech žalobcu predstavuje 5 %,
preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 5 % voči žalovanej, ktorá bola v konaní v prevažnejčasti neúspešná, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie
musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami

uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a
Exekučného poriadku.