Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. august 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 6T/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011092
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Filo

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117011092.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Fila a prísediacich Anny

Gunišovej a Ing. Miroslava Začka, v trestnej veci obžalovaného H. D., narodeného XX.XX.XXXX v U.,
pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 24.08.2017,

r o z h o d o l :

obžalovaný:
H. D., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom T., F. XX/XX, okres R.

sa uznáva za vinného, že

v mesiacoch február 2014, máj 2015 a apríl 2016 vyhotovil na nezistenom mieste v Slovenskej
republike, pravdepodobne pri Opojskom háji pri jazierku Štrkové v okrese Trnava, presne nezistený
počet fotografií nahého tela v tom čase maloletej R. M., nar. XX.XX.XXXX a fotografií zachytávajúcich
v tom čase maloletú R. M. pri sexuálnom styku a iných sexuálnych praktikách, ktoré následne
prechovával v mobilnom telefóne zn. Huawei P8, IMEI: 869370024190420, tablete zn. Lenovo, IMEI:
867989022472365 a v prenosnom počítači značky ACER a po vyhotovení týchto fotografií, keď sa

maloletá Petra M. odmietala s obžalovaným ďalej stretávať, a nedvíhala mu telefón, vyhrážal sa jej, že
pošle vyhotovené fotografie jej matke, kamarátom a ostatným ľuďom alebo ich zverejní na internete,
pričom jednu z fotografií poslal R. M. dňa XX.XX.XXXX v ranných hodinách na jej mobilný telefón zn.
MyPhone IMEI: 3559965070614040, 355965070614057,

teda

- iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal alebo trpel a čin spáchal na chránenej osobe

- dieťati,
- využil a získal dieťa na výrobu detskej pornografie,
- prechovával detskú pornografiu,

čím spáchal

- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s použitím § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,

- zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom
prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 ods.
1 Tr. zák.

Za to sa

odsudzuje:Podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m)
Tr. zák., § 39 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a), § 48 ods. 4 Tr. zák., súd zaraďuje obžalovaného pre výkon trestu odňatia
slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci:
- mobilný telefón zn. Huawei P8, strieborná farba, IMEI: 869370024190420 so SIM kartou tel. č. 0903

998 881,
- tablet zn. Lenovo, čiernej farby, poškodený (prasknutý displej),
- mobilný telefón zn. Huawei P8, IMEI: 869370023327809,
- notebook zn. ACER S/: NXMFVECO2041114CCF3400.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát: Slovenská republika.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný H. D. na hlavnom pojednávaní, po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 4, ods.
5, ods. 8 Tr. por., urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., teda, že je vinný zo spáchania
skutkov uvedených v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 01.06.2017, sp.zn. 1Pv/349/16.

Vzhľadom k vyhlásenie obžalovaného D., predseda senátu postupom podľa § 333 ods. 3 písm. c),
d), f), g), h) Tr. por. položil obžalovanému tam uvedené otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal „áno“.
Keďže prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava, obhajca obžalovaného a poškodená Petra M. navrhli
vyhlásenie obžalovaného prijať, súd podľa § 257 ods. 7 prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný
zo spáchania skutkov kladených mu za vinu v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 01.06.2017,

sp.zn. 1Pv/349/16. Následne súd podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutkov nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní k osobe obžalovaného je potrebné poukázať
najmä na:

- odpis z registra trestov obžalovaného, z ktorého vyplýva, že menovaný bol doposiaľ 13-krát súdne
trestaný, pričom v štyroch prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.
- výpis z ústrednej evidencie priestupkov MVSR obžalovaného, z ktorej vyplýva, že obžalovaný bol 1-
krát postihnutý za priestupok proti občianskeho spolunažívaniu.
- správa o povesti obžalovaného z obce Viničné, z ktorej vyplýva, že obžalovaný nebol na úseku obce

priestupkovo riešený a nie sú voči nemu evidované žiadne sťažnosti.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania trestných činov a ich
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ak aj na všetky ďalšie základné zásady ukladania trestov

vyjadrených v § 34 Tr. zák.

V prvom rade je nutné poznamenať, že obžalovaný svojim konaním úmyselne (priamy úmysel) porušil
viacero významných objektov chránených Trestným zákonom.

Obžalovaný ako osoba, ktorá emocionálne nezvládla rozchod iniciovaný zo strany poškodenej, túto nútil
sa s ním i naďalej stretávať pod hrozbou, že jej intímne fotografie pošle jej matke a kamarátom, alebo ich
zverejní na internete, čím protiprávne zasiahol objekt chrániaci slobodné rozhodovanie človeka, naviac
čin spáchal na chránenej osobe - dieťati, keďže poškodená mala menej ako 18 rokov. K dokonaniu
daného zločinu došlo už uvedenou hrozbou, pričom sa nevyžaduje skutočné dosiahnutie zámeru,

ktorý obžalovaný sledoval. Hrozba inej ťažkej ujmy v tomto prípade spočívala v hrozbe spôsobenia
nemajetkovej ujmy v sfére poškodenej.

Zároveň tým, že obžalovaný vyhotovil a prechovával fotografie nahého tela v tom čase maloletej
poškodenej ako i fotografie zachytávajúce v tom čase maloletú poškodenú pri sexuálnom styku a

iných sexuálnych praktikách, úmyselne porušil záujem spoločnosti na ochranu mravného vývoja avýchovy detí pred ich zneužívaním na výrobou detskej pornografie. Žiada sa dodať, že výroba a
prechovávanie detskej pornografie je typovo závažným konaním, pričom k jeho postihu zaväzuje viacero
medzinárodných zmlúv ako i legislatíva Európskej únie.

V rámci posudzovania spôsobu spáchania zločinu výroby detskej pornografie a prečinu prechovávania
detskej pornografie v tejto konkrétnej prejednávanej trestnej veci však nie je možné prehliadnuť tie
skutočnosti, že obžalovaný a poškodená (v tom čase staršia ako 15 rokov veku) tvorili po viac ako 2
roky pár, pričom poškodená v čase, kedy došlo k zhotoveniu predmetných fotografií, s obžalovaným
legálne s poukazom na § 201 Tr. zák. sexuálne žila. V zmysle § 132 ods. 4 Tr. zák. sa síce detskou

pornografiou rozumie zobrazenie skutočnej alebo predstieranej súlože, iného spôsobu pohlavného
styku alebo iného obdobného sexuálneho styku s dieťaťom (rozumej osobou mladšou ako 18 rokov)
alebo osobou vyzerajúcou ako dieťa alebo zobrazenie obnažených častí tela dieťaťa alebo osoby
vyzerajúcej ako dieťa smerujúce k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia inej osoby, avšak v kontexte
prejednávanej trestnej veci je nutné vnímať i to, že obžalovaný s poškodenou v zmysle § 201 Tr.
zák. legálne sexuálne žili, pričom predmetné fotografie zachytávajúce v tom čase maloletú poškodenú

boli obžalovaným vyhotovené počas ich „vzťahu“ a prechovávané obžalovaným boli za účelom jeho
vlastného uspokojenia, nie šírenia. Súd nemá v úmysle bagatelizovať uvedené skutky, avšak práve túto
skutočnosť, že obžalovaný a poškodená spolu v dlhšom časovom horizonte legálne sexuálne žili, pričom
obžalovaný si túto ich legálnu aktivitu fotograficky zaznamenával pre vlastné uspokojenie, je nutné vziať
do úvahy ako určitý individuálny a špecifický znak odlišujúci sa od „tak povediac klasického“ zločinu

výroby detskej pornografie, pri ktorom sú sexuálne zneužívané osoby mladšie ako 15 rokov, prípadne
využívané osoby staršie ako 15 rokov, ale mladšie ako 18 rokov, za účelom šírenia takéhoto materiálu
smerujúceho k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia inej osoby.

Súd u obžalovaného ďalej vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti a to, že sa priznal k spáchaniu trestných

činov kladených mu za vinu a tieto úprimne oľutoval a to, že priznaním viny napomáhal pri objasňovaní
trestnej činnosti súdom. Taktiež súd u obžalovaného vzhliadol dve priťažujúce okolnosti a to, že už bol
za trestný čin odsúdený a to, že spáchal viac trestných činov. Za remízy poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, keďže súd odsudzoval obžalovaného za viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň
jeden je zločinom, ukladal mu úhrnný trest podľa zákonného ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák., pričom

hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody z nich najprísnejšie trestaného (§ 189 ods. 2 Tr. zák.)
zvýšil o 1/3. Týmto spôsobom súd určil trestnú sadzbu u obžalovaného na 4 roky až 12 rokov.

Je nevyhnutné zdôrazniť, že zárukou správneho ukladania trestov je dodržiavanie dvoch základných
zásad - zásady zákonnosti trestania a zásady individualizácie trestu. Druh, kombinácia a intenzita

trestu musia byť súdom stanovené tak, aby zodpovedali všetkým okolnostiam prípadu v kontexte so
zásadou individualizácie trestu a za súčasného dôsledného riadenia sa pravidlami pre ukladanie trestov
obsiahnutými vo všeobecnej ako i osobitnej časti Trestného zákona, aby rozhodnutie súdu o treste
nebolo prejavom ľubovôle. Zásada individualizácie trestu má 2 roviny - zákonnú a súdnu. Zákonná
individualizáciatrestupredstavujetrestnúsadzbuurčenújednotlivoprekaždýtrestnýčinvosobitnejčasti

Trestného zákona, podľa ktorej sa posudzuje typový stupeň závažnosti, ktorý je pre trestné činy daného
druhu príznačný. Zákonná trestná sadzba však neznamená v každom prípade dovolené rozpätie, v
ktorom sa súd pri ukladaní trestu môže pohybovať. Základom pre určenie výmery trestu odňatia slobody
v konkrétnom prípade je až novovytvorená trestná sadzba (znížená/zvýšená) po aplikovaní relevantných
ustanovení zákona, ktorými zákonodarca prehlbuje zákonnú individualizáciu trestu. V rámci novourčenej

trestnej sadzby je potrebné vybrať a vymerať trest tak, aby zodpovedal individuálnym zvláštnostiam
trestného činu. Zákonné znaky trestného činu rozhodujú len o tom, podľa ktorej trestnej sadzby bude
obžalovanému trest vymeraný, ale o voľbe a výmere trestu rozhodujú jeho individuálne zvláštnosti.

Hodnotením všetkých okolností tohto konkrétneho prípadu dospel súd k záveru, že uloženie trestu

obžalovanému v trestnej sadzbe 4-12 rokov by bolo neprimerane prísne (skutku právne kvalifikovaného
ako zločin vydierania sa obžalovaný dopustil v snahe donútiť poškodenú s ním zotrvať v partnerskom
zväzku, po tom ako sa s ním rozišla; skutkov právne kvalifikovaných ako zločin výroby detskej
pornografie v jednočinnom súbehu s prečinom prechovávania detskej pornografie sa obžalovaný
dopustil v rámci viac ako 2 roky trvajúceho vzťahu s poškodenou, počas ktorého spolu legálne (§ 201

Tr. zák.) sexuálne žili, pričom fotografie napĺňajúce definíciu detskej pornografie vyhotovoval v rámci
legálnej sexuálnej aktivity s poškodenou pre vlastnú potrebu. V rámci tejto okolnosti prípadu sa súdu javí
nespravodlivo prísne trestať obžalovaného za fotenie poškodenej, keď samotná súlož s poškodenou,
akoaniinésexuálnepraktiky,nebolivzhľadomnajejvektrestné)anazabezpečenieochranyspoločnostipostačuje aj trest kratšieho trvania, preto mu s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody
pod dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby a to v trvaní 3 roky.

Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že úvahy, ktorými sa spravoval pri uložení trestu nemajú v
nijakom smere za cieľ, čo i len čiastočne, ospravedlniť spáchanie trestnej činnosti obžalovaným, ale
dôsledne zhodnotiť všetky skutočnosti významné pre rozhodnutie súdu o treste z hľadiska dosiahnutia
účelu trestu a požiadavky na spravodlivé potrestanie páchateľa vyjadrenej v § 1 Tr. por. Riadiac sa
uvedenými hľadiskami, zohľadňujúc všetky konkrétnosti prejednávaného prípadu, považuje súd trest

odňatia slobody v trvaní 3 roky za adekvátny.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním prejednávanej
trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody, boli formálne splnené podmienky na jeho zaradenie
na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. S poukazom na už uvedené okolnosti
prejednávaného prípadu a mieru narušenia páchateľa dospel súd k záveru, že jeho nápravu je možné

dosiahnuť aj v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Nad rámec tejto súdnej úvahy
súd dodáva, že u obžalovaného sú splnené podmienky na jeho zaradenie pre výkon trestu do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia i preto, že v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním žalovanej
trestnej činnosti nebol vo výkone trestu za spáchanie zločinu.

Súd uložil obžalovanému i trest prepadnutia vecí uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže
tieto boli použité na spáchanie trestného činu s tým, že vlastníkom týchto vecí sa stáva štát tak, ako to
upravuje zákonné ustanovenie § 60 ods. 5 Tr. zák.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

oznámenia cestou Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku sa rozumie
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.