Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 14, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/139/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817211461
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817211461.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina,
Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanému I. T. K., nar. XX.X.XXXX, bytom X., Y. XXX XX, M.
XX o zaplatenie 1.050,93 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza č.k. 14Csp/124/2017-57 zo dňa 23. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a žalovanému nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi nepriznal. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobca sa

podanoužaloboudomáhalvočižalovanémuzaplateniasumy1.050,93eursúrokomvovýške28%ročne
zo žalovanej sumy od 7.7.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili zmluvu,
na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol bankový účet a bol oprávnený za poskytovanie
produktov a služieb účtovať na ťarchu účtu poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov.
Žalovaný bol povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie
požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných
záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti sa žalovaný dostal na

účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal. Súd vykonal vo
veci dokazovanie, z ktorého zistil, že dňa 29.9.2014 uzavreli strany sporu zmluvu o spoluprácu pri
poskytovaní bankových produktov a služieb podľa § 708 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka,
obsahom ktorej bolo zriadenie osobného účtu č. 1459703003/5600. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné
obchodné podmienky, ktoré sa zaviazal žalovaný dodržiavať. Žalobca predložil súdu výpisy z účtu
žalovaného za obdobie od 1.2.2017 do 6.7.2017. Posledné kreditné obraty boli na účte ešte v mesiaci
marec. Potom, od mesiaca apríl 2017 to boli už len debetné obraty, pozostávajúce podľa výpisov z

účtovania poplatkov za kartu Maestro, poplatkov za prečerpanie, úrokov, upomienok a poplatku za
vedenie účtu. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 708 ods. 1 a 2, § 710 Obchodného zákonníka ,
§ 52 ods. 1 a 4, § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v prvom rade dospel k záveru,
že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený text
zmluvy na predtlačenom formulári) a preto na vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné aplikovať
ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva. Je nepochybné, že svojou povahou išlo o zmluvu o bežnom

účte v zmysle § 708 Obchodného zákonníka, žalobca je bankou a žalovaný konal pri uzatváraní
zmluvy ako fyzická osoba avšak nie v rámci plnenia svojich pracovných alebo podnikateľských
povinností. Žalobca v žalobe odvodzoval svoj nárok od uzavretej zmluvy o bežnom účte v spojení
s porušením zmluvných povinnosti žalovaného mať na účte dostatok finančných prostriedkov. Podľažalobcu v dôsledku porušenia povinností žalovaným mať dostatok finančných prostriedkov na účte sa
žalovaný dostal do nepovoleného prečerpania a dlhuje mu žalovanú sumu. Z predloženej zmluvy o
bežnom účte nevyplýva dojednanie povoleného a ani možnosti nepovoleného prečerpania finančných

prostriedkov na účte. Žalobca nepreukázal, z čoho konkrétne žalovaná pohľadávka pozostáva, či
ide o skutočne vyčerpané finančné prostriedky a ak áno, na základe akého platne dohodnutého
zmluvného vzťahu. Žalovaná pohľadávka nemôže podľa súdu predstavovať plnenie z nepovoleného
prečerpania, a to z uvedených dôvodov: Podľa čl. 3.8 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu
bolo povinnosťou žalovaného ako klienta mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov

postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky
v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke. Z predložených výpisov
z účtu vyplýva, že žalovaný mal záporný stav na účte už k 31.1.2017 a to vo výške -895,49 EUR.
Z ustanovenia čl. 3.12 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, ktoré upravujú nepovolené
prečerpanie účtu vyplýva, že toto nepovolené prečerpanie je zmluvné dojednanie. Nemohlo však
ísť o obojstranne dohodnuté plnenie a to z dôvodu, že je zakotvené vo Všeobecných obchodných

podmienkach, ktoré jednostranne určuje žalobca ako banka a kde si jednostranne stanovuje možnosť
prekračovať bežný účet klienta bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Nejde o individuálne zmluvné
dojednanie,pretožežalovanýnepochybnenemalmožnosťovplyvniťjehoobsah.Súd považujeuvedené
zmluvné dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to z viacerých dôvodov. Banke uvedený
režim dovoľuje bez vôle majiteľa účtu poskytovať mu aj nedojednané prekročenie finančného stavu na

účte, aj to aj po dlhší čas. Banka aj v takomto stave, keď na účte nie sú žiadne finančné prostriedky
si zabezpečuje právo na úroky a rôzne poplatky, ktoré následne ďalej úročí úrokom 28% tak, ako
je to pri povolenom prečerpaní, teda zmluvne dojednanom prečerpaní finančných prostriedkov. Banka
má podľa tohto ustanovenia dokonca možnosť úrok aj zvýšiť. Uvedená praktika banky nemôže požívať
právnu ochranu, pretože je výrazne v neprospech spotrebiteľa a zabezpečuje len záujmy banky. Pokiaľ

má banka aj pri nepovolenom prečerpaní finančných prostriedkov zachované rovnaké právo na úroky
(dokonca i vyššie), právo na poplatky a iné plnenia podľa vnútorných predpisov banky, bolo by
potom bez významu, či sa povolené prečerpanie zmluvné dojedná alebo nie. Pri zmluvnom dojednaní
však spotrebiteľ osobitne s bankou dojednáva podmienky prečerpania finančných prostriedkov na účte,
úročenie a predovšetkým je informovaný a má vedomosť o tom, že banka mu poskytuje v podstate

úver, tak ako to predpokladá § 710 Obchodného zákonníka. Konštrukcia nepovoleného prečerpania,
tak ako ju formuluje žalobca vo svojich Všeobecných obchodných podmienkach je preto v rozpore
s ustanovením § 710 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené preto súd nepriznal žalobcovi
plnenie z titulu nepovoleného prečerpania, pretože evidentne celý žalovaný nárok žalobcu vyplýva z
takéhoto prečerpania, ktoré uplatnil žalobca v žalovanej úverovej istine a následne aj ako príslušenstvo

28% od celej žalovanej sumy až do zaplatenia. Nie je možné prehliadať ani to, že banka si uzavretím
a ukončením vedenia účtu uplatňuje ďalšie úročenie zo sumy, ktorá je tvorená aj úrokom, t.j. banka
požaduje úrok z úrokov, čo je neprijateľné, pretože ide o duplicitnú sankciu dlžníka. O náhrade trov
konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok /ďalej len CSP/. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá a žalovaný bol preto v spore plne

úspešný a mal by tak nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žiadne trovy konania si však
neuplatnil a žiadne mu nevyplývali ani z obsahu spisu a preto mu súd nárok na ich náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Podľa neho rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a procesným postupom súdu boli aj porušené jeho procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Ak považoval súd jeho žalobu za neúplnú,
mal ho vyzvať na jej doplnenie/opravu. Keďže súd tak neučinil a rozhodol o žalobe, ktorá je neurčitá,
odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, čím porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. Ďalej
žalobca uviedol, že strany sporu uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie

na účte, ktorou zriadil žalobca na bankovom účte žalovaného limit povoleného prečerpania vo výške
800,- eur s variabilným úrokom 19,9 % ročne. Splácanie povoleného prečerpania sa uskutočňuje
automaticky, priebežným znižovaním záporného sadla účtu, nie vo vopred dohodnutých mesačných
splátkach. Žalovaný prekračoval povolený limit povoleného prečerpania, čím porušoval zmluvu a dostal
sa do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania. Na základe toho žalobca v zmysle všeobecných

obchodných podmienok znížil limit povoleného prečerpania na 0,- eur dňa 27.06.2017. Tým došlo k
zrušeniu povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy sa žalovaný dostal do nepovoleného
debetu vo výške debetného zostatku na účte. Následne žalobca v odvolaní špecifikoval uplatnenú
pohľadávku 1.050,93 eur tak, že vyčíslil sumu celkových kreditných transakcií na účte žalovaného, ktorérozčlenil na položky prijatá platba, úroky, vklad v hotovosti, atď. a sumu celkových debetných transakcií
na účte žalovaného, ktoré rozčlenil na položky platba POS, poplatky za transakcie, poplatok za balík
služieb, úroky/daň, atď.. K poplatkom a úrokom žalobca uviedol, že v zmysle zákona o platobných

službách poskytuje žalobca klientom platobné služby na základe zmluvy o poskytnutí jednorazovej
platobnej služby alebo na základe rámcovej zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú obchodné
podmienky. Poplatky za platobné služby nemusia byť teda individuálne dojednané. V tomto prípade sú
žalobcom požadované poplatky súčasťou všeobecných obchodných podmienok zmluvy o vkladovom
účte, resp. sadzobníka, ktorý je ich neoddeliteľnou súčasťou. Všetky náležitosti zmluvy pritom nemusia

byť nevyhnutne vyhotovené ako jeden dokument, čo potvrdil aj rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016
vo veci C-42/15 /Home Credit vs. Biroóvá/. Čo sa týka žalobcom požadovaných úrokov z nepovoleného
prečerpania, tento nárok zakladá dojednanie vo všeobecných obchodných podmienkach, pričom s
oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník tak aj zákon o
spotrebiteľských úveroch v § 18 ods. 1. Ustanovenia všeobecných obchodných podmienok o povinnosti
klienta platiť z prekročenej čiastky úrok podľa úrokových sadzieb žalobcu len reflektuje ustanovenia

relevantných právnych predpisov. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobca, aby odvolací súd zmenil
rozhodnutie súdu prvej inštancie a jeho žalobe vyhovel. K odvolaniu potom žalobca pripojil výpisy z účtu
žalovaného od otvorenia účtu ako aj zmluvu o povolenom prečerpaní zo dňa 13.01.2015.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP.

5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplynulojúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný

skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v
celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva
nasledovné:
6. V preskúmavanej veci, vychádzajúc z obsahu podanej žaloby žalobcu, sa žalobca domáhal od

žalovaného zaplatenia 1.050,39 eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne z tejto sumy od 07.07.2017
do zaplatenia. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe uzatvorenej písomnej zmluvy o
bežnom účte zriadil a viedol účet žalovaného, ktorý mal zmluvnú povinnosť mať na tomto účte dostatok
finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úverov, poplatkov
v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Žalovaný túto povinnosť porušil

tým, že sa na účte sa dostal do nepovoleného prečerpania v sume žalovanej istiny a tento dlh ani
na výzvu žalobcu nevyrovnal. V súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami je potom žalovaný
povinný po dobu nepovoleného prečerpania platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe
úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní úveru“.
7. Žalobca sa ďalej v merite veci až do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyjadroval a

pojednávania, na ktorom súd prvej inštancie vec prejednal a vyhlásil dokazovanie za skončené podľa §
182 CSP sa nezúčastnil, neúčasť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním vo svojej neprítomnosti.
8. Žalobca v odvolaní uviedol, že skutkové závery súdu prvej inštancie sú nesprávne, keď so žalovaným
si dojednal možnosť povoleného prečerpania, ktoré tento využil, prekročil, on mu znížil limit povoleného
prečrpania na 0,- eur a tak sa žalovaný dostal na svojom účte do nepovoleného prečrpania. Tiež uviedol,

že ak súd jeho žalobu za neúplnú, mal ho vyzvať na jej doplnenie a ak tak neurobil a o žalobe rozhodol,
porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces.
9. S touto odvolacou námietkou žalobcu nemôže odvolací súd súhlasiť. Ako je vyššie uvedené
žalobca v žalobe a ani neskôr až do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie v spore netvrdil, že so
žalovaným uzatvoril nejakú zmluvu o povolenom prečerpaní na jeho bežnom účte. Svoj uplatnený nárok

odôvodňoval skutočnosťou, že žalovaný sa na bežnom účte dostal do nepovoleného prečerpania. V
tomto zmysle bola teda žaloba žalobcu úplná, keď v nej uviedol, čoho sa od žalovaného domáha a od
akých skutočností svoj uplatnený nárok odvodzuje. Nebol žiadny dôvod na to, aby súd prvej inštanciepovažoval žalobu žalobcu za neúplnú a pokúšal sa o odstránenie tejto vady postupom podľa § 129 CSP /
odstránenie vád podania vo veci samej/.
10. Ak potom žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie netvrdil uzatvorenie zmluvy

o povolenom prečerpaní so žalovaným, nebol žiadny dôvod vykonávať dokazovanie ohľadne tejto
skutočnosti /ktoré ani zo strany žalobcu navrhované nebolo/ a ani činiť skutkové závery súdom prvej
inštancievtejtootázke.Ztohtopohľadusúpotomodvolacienámietkyžalobcuonesprávnychskutkových
záveroch a o porušení jeho práva na spravodlivý proces postupom súdu prvej inštancie nedôvodné.
11. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní uvádza tvrdenia o uzatvorení zmluvy o povolenom prečerpaní

medzi ním a žalovaným a predkladá súdu takúto zmluvu /spolu s výpismi z účtu žalovaného za obdobie,
za ktoré v žalobe výpisy z účtu nepredložil/, je toto jeho konanie zjavne neskoré. Vychádzajúc z čl. 8
CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. V zmysle §
149 až § 154 CSP strany sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, tieto skutkové tvrdenia ako aj návrhy na vykonanie dôkazov o

nich sú prostriedkami procesného útoku, resp. obrany a ako také musia byť stranami sporu uplatnené
včas, najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Z uvedeného vyplýva, že
medzi základné povinnosti strán sporu teda patrí v konaní povinnosť tvrdenia (bremeno tvrdenia)
a dôkazná povinnosť, ktoré si však strany musí splniť do určitého okamihu konania /do vyhlásenie
uznesenia o skončené dokazovania konajúcim súdom/. Ak chcel žalobca svoj uplatnený nárok založiť na

skutkovom tvrdení o uzatvorení zmluvy o povolenom prečerpaní na bežnom účte žalovaného, mal toto
skutkové tvrdenie predniesť do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania súdom prvej inštancie
na pojednávaní dňa 23.03.2018. Keďže to však urobil až v odvolacom konaní, jedná sa o tzv. novoty v
odvolacom konaní, ktoré možno použiť len vtedy ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k

vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/. Odvolací súd v tomto spore nezistil
naplnenie žiadneho z uvedených dôvodov § 366 CSP pre použitie novoty zo strany žalobcu v odvolacom
konaní. Novo použité skutkové tvrdenia žalobcu sa netýkajú procesných podmienok /medzi ktoré patria
napríklad právomoc súdu, príslušnosť súdu, neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie),

neexistenciaprekážkyprávoplatnerozhodnutejveci(reiiudicatae),spôsobilosťstranysamostatnekonať
pred súdom (procesná spôsobilosť) a podobne/, netýkajú sa vylúčenia sudcu, či nesprávneho obsadenia
súdu a nejde ani o situáciu, kedy ich žalobca bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom
prvej inštancie /zmluvu o povolenom prečerpaní, na ktorú sa žalobca pri svojich skutkových tvrdeniach
odvoláva mal žalobca k dispozícii nepochybne už v štádiu konania pred súdom prvej inštancie/. Z

uvedeného dôvodu, keď neboli zistené podmienky na pripustenie novôt v odvolacom konaní, odvolací
súd na žalobcove tvrdenia o povolenom prečerpaní na bežnom účte žalovanej pri svojom rozhodovaní
neprihliadal.
12. Ďalej žalobca namietal, že odvolací súd mu nepriznal nárok na poplatky za výzvu, za vedenie
účtu postihnutého exekúciou a tiež úrok 28 % ročne. Tu súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne

v napadnutom rozsudku odôvodnil nepriznanie týchto nárokov žalobcovi a odvolací súd k tomu len
opätovne zdôrazňuje, že ustanovenia zmlúv, všeobecných obchodných podmienok, či iných listín, ktoré
žalobcu ako banku oprávňujú účtovať si úrok z tzv. nepovoleného prečerpania a poplatky za výzvy a za
vedenie účtu nemôžu požívať súdnu ochranu, pretože z dôvodov, ktoré už uviedol súd prvej inštancie
sa jedná o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú výrazne v neprospech spotrebiteľa.

13. Odvolací súd ďalej ohľadne žalobcom požadovaného úroku zo sumy nepovoleného prečerpania
dodáva, že takýto nárok je nedôvodný už preto, že v súlade s právom nie je ani samotné nepovolené
prečerpanie, čo ostatne vyplýva už z jeho samotného názvu. Podľa bodu 3.5. VOP, nesmie zostatok
bežného účtu klesnúť po celú dobu trvania vedenia účtu pod aktuálnu výšku minimálneho zostatku.

Dispozíciu, ktorá by spôsobila zníženie zostatku pod aktuálnu výšku minimálneho zostatku môže banka
odmietnuť. Podľa bodu 3.8. VOP, môže banka nevykonať transakcie z účtu, ktoré by mali za následok
zníženie zostatku na účte pod hodnotu minimálneho zostatku. Podľa bodu 3.12. VOP „Nepovolené
prečerpanie“, pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom
zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v

iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je
automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane,
musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania jemajiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby "Úrok
pri nepovolenom prečerpaní účtu". Citovaná zmluvná úprava práv a povinností vo všeobecných
obchodných podmienkach žalobcu obsahuje povinnosť klienta banky zabezpečiť, aby zostatok bežného

účtu neklesol pod výšku minimálneho zostatku. Pritom banke umožňuje odmietnuť vykonať platby, v
dôsledku ktorých by sa tak stalo. Je teda výlučne vecou banky, či poskytne klientovi s nedostatočným
zostatkom na účte prostriedky na svoju ťarchu. Nepovolené prečerpanie, na ktorom žalobca zakladá
svoj nárok, je tak výlučne na vôli veriteľa. Nejedná sa o formu úverovej zmluvy, pretože tu chýba vôľa
dlžníka čerpať úver. Ak má dlžník povinnosť „neklesnúť“ o zostatkom účtu pod minimálny zostatok,

neobstojípritomsúčasnejehoprávonačerpanieprostriedkovpodtentominimálnyzostatok.Nepovolené
prečerpanie,ktoréužsvojimnázvomvyjadruje protiprávnystavaniezmluvnédojednanie,pretoodvolací
súd posudzuje ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy (§ 53 Občianskeho zákonníka), z
ktorej uplatnené právo nemožno veriteľovi priznať.

14. Na základe týchto záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §

387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola plne úspešný žalovaný a má tak nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže mu však v odvolacom konaní preukázane žiadne trovy
konania nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania

nepriznáva.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).