Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. november 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118201388
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118201388.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsamosudcomJUDr.RastislavomSikorjakomvprávnejvecižalobcu:MestoSabinov,

so sídlom Námestie slobody č. 57, 083 01 Sabinov, proti žalovaným: 1.N. R., T.. XX.XX.XXXX, H. G. XX,
XXX XX G., 2.I. R., T.. XX.XX.XXXX, H. G. XX, XXX XX G., o zaplatenie 683,90 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1. a 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 255,57 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z tejto sumy od 21.07.2018 až do zaplatenia, a to do 3
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III.Žalobcanemánároknanáhradutrovkonaniaažalovanýmnároknanáhradutrovkonanianepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 09.02.2018 sa žalobca domáhal voči žalovaným spoločného a
nerozdielneho zaplatenia sumy vo výške 683,90 Eur a úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z tejto
sumy odo dňa podania žaloby až do zaplatenia.
1.1. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaní boli do 30.09.2016 spoločnými nájomcami bytu číslo XX.
na O. G. Č.. XX D. G., ktorého vlastníkom a prenajímateľom je žalobca. Vzhľadom na skutočnosť, že
žalovaní nemali vysporiadané svoje záväzky voči žalobcovi, nájom bytu im nebol predĺžený a byt toho

času užívajú bez právneho dôvodu. Povinnosťou žalovaných súvisiacou s užívaním bytu bez právneho
dôvodu, bolo platiť prenajímateľovi, t.j. žalobcovi úhrady, ktoré by zodpovedali nájomnému a úhradám za
plnenia spojené s užívaním bytu. Žalovaní neuhradili platby a tak sa na úkor prenajímateľa bezdôvodne
obohatili. Predmetom žaloby je nedoplatok neuhradených mesačných zálohových platieb nájomného a
služieb spojených s užívaním bytu za mesiace 2, 3, 4, 5, 6, 8, 12/2017 v celkovej výške 683,90 Eur.

2. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili a pojednávania konaného dňa 05.11.2018 sa nezúčastnili.

3. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis a zistil nasledujúce:
3.1. Na základe nájomnej zmluvy číslo 43/55/2015 zo dňa 30.09.2015 boli žalovaní 1. a 2. spoločnými
nájomcami bytu vo vlastníctve žalobcu na ulici G. Č. XX. V článku III. ods. 1 bolo dohodnuté, že nájomná
zmluva sa uzatvára na dobu určitú od 01.10.2015 do 30.09.2016. Z uvedeného je zrejmé, že počnúc
dňom 01.10.2016. ak žalovaní nevypratali a neodovzdali byt ako predmet predchádzajúceho nájomného
vzťahu žalobcovi, uvedený byt obývajú a užívajú neoprávnene.

3.2. Žalobca súdu predložil upomienku zo dňa 17.01.2018, ktorou sú žalovaní upozorňovaní na celkový
nedoplatok vo výške 2.171,58 Eur spočívajúci v nedoplatku podľa predpisov 1.640,18 Eur, penále za
dobu neplatenia 525,40 Eur a poštovného a poplatkov za vystavenie upomienky vo výške 6 €.3.3. Žalobca rovnako súdu predložil sumárnu analýzu platieb za obdobie od 01.01.2016 do 17.01.2018
s konečným stavom 1.640,18 Eur. Ide o sumu, ktorú žalovaní 1. a 2. dlhujú žalobcovi.
3.4. Listom zo dňa 04.09.2018 súd oznámil žalobcovi svoj predbežný právny názor a to, že vzťah medzi

žalobcom a žalovanými bude posudzovať podľa predpisov o bezdôvodnom obohatení, čo znamená,
že mesačný predpis platieb nie je pre konanie relevantný. Žalobca bol vyzvaný, aby upresnil, akým
spôsobom dospel k výške bezdôvodného obohatenia 683,90 Eur, čo z tejto sumy predstavuje odplatu za
neoprávnené užívanie bytu a čo odplatu za užité energie alebo iné služby. Zároveň bol žalobca poučený
o tom, že je to povinný preukázať. Rovnako mal preukázať, akým spôsobom žalovaný v uvedenom

období, za ktoré sa žiada odplata, byt užívali a v čom užívanie spočívalo.
3.5. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 10.09.2018 (č. l. 46), v ktorom súdu oznámil,
že žalovaní po uplynutí dohodnutej doby nájmu byt neodovzdali a naďalej ho užívajú bez právneho
titulu a pokiaľ ide o platby a ich špecifikáciu, zaslal súdu predpis zálohových platieb. Z tohto predpisu
zálohových platieb (č. l. 49) vyplynulo, že mesačná zálohová úhrada predstavuje celkom 97,70 Eur a je
zložená z vodného a stočného 49,19 Eur, fondu 12 Eur a nájomného 36,51 Eur.

4. Podľa § 451 ods.1 OZ - Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa§451ods.2OZ-Bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods.1 OZ - Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/8/2009 - Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný

vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený
predpisom, je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste
a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a
na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob
zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny

nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej
zmluvy.

5. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že jednou z foriem bezdôvodného obohatenia je aj to, že určitý subjekt
sa obohacuje práve o to, že za užívanie cudzej veci neplatí odplatu, ktorú by inak platiť musel, ak by

takúto vec užíval na základe platného právneho dôvodu. V prejednávanej veci tak žalovaní 1. a 2. na
úkor žalobcu získavajú bezdôvodné obohatenie užívaním bytu v jeho vlastníctve z právneho dôvodu,
ktorý odpadol (zánik nájmu na dobu určitú).
5.1. Vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia súd uvádza, že v prejednávanej veci ho určil voľnou
úvahou podľa

- § 264 ods.1 C.s.p. - Ak možno hodnotu nárokov alebo hodnotu, ktorá má byť základom na výpočet
súdneho poplatku, zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd
podľa svojho odhadu.
- § 264 ods.2 C.s.p. - Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak hodnotu podľa odseku 1 síce možno zistiť
znaleckým posudkom, avšak náklady na jeho vypracovanie sú v zjavnom nepomere k predmetu sporu,

alebo ak má byť znalecký posudok vykonaný len na účely vyrubenia súdneho poplatku.
nakoľko žiadna zo strán sporu nenavrhla na preukázanie výšky obvyklého nájmu pri porovnateľnom byte
znalecký posudok a znalecký posudok by aj tak súd považoval za nehospodárny.
5.2. Pokiaľ teda v predpise zálohových platieb uvádza žalobca nájomné vo výške 36,51 Eur mesačne,
vychádzal súd z tejto sumy, aj keď ju považuje za sumu minimálnu, avšak návrh žalobcu nebolo možné

prekročiť nielen pokiaľ ide o celkovú požadovanú sumu ale aj pokiaľ ide o jednotlivé jej položky, ktoré
tvoria súhrne požadovanú sumu. Vo vzťahu k položke - vodné a stočné, táto zo strany súdu nebolo
priznaná, pretože pri bezdôvodnom obohatení formou užitých energií je potrebné preukázať skutočne v
akej hodnote tieto energie boli zo strany žalovaných odobraté a nemožno vychádzať z preddavkov tak,
ako sa stanovujú nájomcom, prípadne vlastníkom bytu. Rovnako súdu nie je zrejmé, akú úlohu zohráva

položka z názvom „Fond iné“ - 12,-- Eur mesačne vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu, preto súdom
nebola priznaná ani táto položka.
5.3. Súd teda celkom priznal na zaplatenie žalobcovi sumu 255,57 Eur predstavujúcu bezdôvodné
obohatenie žalovaných za mesiace uvedené žalobcom v žalobe a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.6. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len
Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v

dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa § 3 NV č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka -
Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
6.1. Pokiaľ ide o priznanie úrokov z omeškania, žalobca požadoval úroky z omeškania odo dňa
podania žaloby. Žaloba bola na súd podaná 09.02.2018. Splatnosť bezdôvodného obohatenia zákonom

upravená nie je, preto treba vychádzať z ustanovenia § 563 OZ - Ak čas splnenia nie je dohodnutý,
ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa
po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Bezdôvodné obohatenie je teda splatné na výzvu, pričom
mimosúdne doručenie výzvy týkajúcej sa zaplatenia dlžnej sumy žalovaným žalobca nepreukázal. Súd
teda vychádzal z doručenia žaloby, ku ktorému došlo dňa 21.07.2018 vychádzajúc z oznámenia o

podanej žalobe tak, že toto oznámenie bolo vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 03.07.2018,
pričom žaloba sa považuje za doručenú po 15-tich dňoch od zverejnenia tohto oznámenia, čiže sa
považuje za doručenú dňa 19.07.2018. Žalovaní mali plniť 20.07.2018 a ak tak neurobili, 21.07.2018
sa dostali do omeškania.
6.2. Ku dňu omeškania bola základná úroková sadzba ECB 0,00 % ročne a preto výška úrokov z

omeškania je 5,00% ročne.

7. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
7.1. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 683,90 € a priznaná mu bola suma 255,57 €. Žalobca v konaní
prevažne neúspešný nárok na náhradu trov konania nemá a prevažne úspešným žalovaným v konaní
žiadne trovy nevznikli, preto im súd nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.