Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. január 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/108/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3618010201
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3618010201.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Michala Antalu a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému T. U. pre prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 09. januára
2019 prejednal odvolanie obžalovaného T. U. proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 28.
novembra 2018, sp.zn.0T/46/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného T. U. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný T. U. bol rozsudkom Okresného súdu Partizánske, sp.zn.0T/46/2018 zo dňa 28. novembra
2018 uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.,
na tom skutkovom základe, že

dňa 04.11.2018 v čase o 22.25 h viedol osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Golf s ev. č. U
po ul. L., cesta I/XX v U. v smere od čerpacej stanice Shell ku kruhovému objazdu smerom na obec F.
Q., kde bol následne zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Partizánske, pričom
bol vyzvaný, aby sa podrobil orientačnej dychovej skúške prístrojom Alcoquant s výr. č. A408965, ktorej
sa podrobil s negatívnym výsledkom, nakoľko však javil známky požitia omamnej látky, bol na mieste
vyzvaný, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického

materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, čo na mieste odmietol s vysvetlením, že cez víkend
požil návykovú látku.

Za tento trestný čin bol obžalovaný T. U. odsúdený podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm.
l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri)
mesiace nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň okresný súd podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr.
zák. s použitím § 36 písm. l/,n/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 3 Tr. zák. uložil obžalovanému trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na 16 (šestnásť) mesiacov.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko v zákonnej lehote ho napadol
odvolaním obžalovaný T. U. pre nesprávnosť výrokov o treste.

Vpísomnýchdôvodochsvojhoodvolania,ktorépodalprostredníctvomsvojhoobhajcu,namietoluloženie
trestu odňatia slobody v jeho nepodmienečnej forme. Poukázal na to, že dôvodom pre podané odvolanie
je existencia odvolacieho dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por., a síce neprimeranosť trestu
uloženého obžalovanému okresným súdom. Obžalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s odôvodnením
uloženia trestu odňatia slobody, tak ako to uviedol okresný súd v písomnom vyhotovení rozsudku.

Okresný súd si formálne správne uložil trest v rámci zákonnej trestnej sadzby, avšak uložený trest možno
vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu považovať za neprimerane prísny. Ďalej uviedol, že špecifikumtohtoprípaduje,žeobžalovanýsadobrovoľnepodrobildychovejskúškenazistenieprítomnostialkoholu,
ktoránamiestepreukázalanegatívnyvýsledok.Ďalejpoukázalnato,žekdôvoduprepožiadavkučlenov
zasahujúcej hliadky na vykonanie skúšky na prítomnosť omamnej, psychotropnej látky, či prekurzoru,

teda, že obžalovaný mal červené oči, mal roztiahnuté zreničky a vadilo mu svetlo, obžalovaný uviedol,
že nosí kontaktné šošovky, čo mu spôsobuje zapuchnutie a začervenanie očí, pričom toto isté zopakoval
aj na hlavnom pojednávaní na okresnom súde. Členom hliadky uviedol taktiež, že cez víkend si
pár krát potiahol z marihuanovej cigarety, teda poskytol pravdivú a úprimnú odpoveď. Týmto by sa
vôbec nemuseli zaoberať, keďže sa formálne odmietol podrobiť odberu za účelom zistenia prítomnosti

omamnej látky v krvi a nerozhodlo by ani, či by mu prítomnosť takejto látky v krvi bola zistená a či
by vôbec polícia bola schopná určiť, či obžalovaný bol alebo nebol schopný viesť motorové vozidlo
po predchádzajúcom požití pár šlukov z marihuanovej cigarety vzhľadom na technické prostriedky,
ktoré má polícia k dispozícii. Okresný súd podľa jeho názoru mal zohľadniť, že obžalovaný odmietol
vykonanie vyšetrenia za účelom zistenia prítomnosti zakázaných látok v organizme sčasti a nie úplne
a i v časti vykonaného odberu formou dychovej skúšky na Draegeri, bolo zistenie negatívne. Vzhľadom

na špecifické okolnosti tohto prípadu mohol okresný súd uložiť aj iný trest ako trest odňatia slobody,
napríklad trest peňažný alebo trest povinnej práce. Splnenie podmienok pre uloženie tzv.
alternatívnych trestov je podľa názoru obhajcu obžalovaného dané, pričom obžalovaný je platobne
schopný a vedel by uhradiť peňažný trest, pokiaľ by mu bol uložený z vlastných úspor, respektíve by si na
časťtrestupožičalpeniazeodrodiny,ktoráhopodporovalaazúčastnilasaajhlavnéhopojednávaniadňa

28.11.2018. Obžalovaný sa domnieva, že účel trestu v tomto prípade možno lepšie dosiahnuť uložením
trestu peňažného alebo trestu povinných prác, pričom tento trest bude rovnako účinný a nebude ani
záťažou pre štátny rozpočet. Obžalovaný T. U. z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd
podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. napadnutý rozsudok v časti uloženého trestu zrušil a podľa § 322
ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží peňažný trest alebo trest povinných

prác v primeranom rozsahu, respektíve alternatívne, aby vec podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil
okresnému súdu na nové rozhodnutie.

K odvolaniu obžalovaného T. U. sa prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske (ďalej len „prokurátor“)
do konania nariadeného verejného zasadnutia krajského súdu, písomne bližšie nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor krajskej prokuratúry navrhol, aby odvolanie
obžalovaného bolo ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuté.

Obžalovaný a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací súd rozhodol v

intenciách písomného odvolania obžalovaného, respektíve alternatívne, aby uložil obžalovanému trest
domáceho väzenia podľa § 53 Tr. zák., nakoľko pracovníkmi krajského súdu boli preskúmané možnosti
na uloženie opatrenia podľa osobitných predpisov a boli zistené podmienky na vykonávanie kontroly
obžalovaného prostredníctvom technických prostriedkov. Obžalovaný v závere dodal, že ľutuje toho čo
sa stalo, pričom doterajší výkon väzby mu bol dostatočným ponaučením.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., na verejnom zasadnutí dňa 09. januára 2019 na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu
so spisom bolo predložené dňa 17. decembra 2018, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť

a odôvodnenosť len obžalovaným napadnutých výrokov rozsudku o treste odňatia, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie
je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného

skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaného, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani
nemohli byť napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o
vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací súd
nemohol preskúmavať, nepochybil vo výroku, ktorým podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm.l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. uložil obžalovanému T. U. trest odňatia slobody
vo výmere 3 mesiacov nepodmienečne, pretože takto uložený trest obžalovanému okresným súdom je
uložený v súlade s ustanoveniami Trestného zákona, je primeraný a spravodlivý.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému T. U. dôsledne prihliadal na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím
na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.

Okresný súd v súlade s ustanovením § 38 ods. 2 Tr. zák. správne zistil u obžalovaného dve poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písm. l/, n/ Tr. zák. a na druhej strane správne zistil jednu priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. Pri prevahe poľahčujúcich
okolností nad okolnosťami priťažujúcimi v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. okresný súd správne znížil hornú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby v § 289 ods. 2 Tr. zák. vo výmere 12 mesiacov o jednu

tretinu na 8 mesiacov a trest ukladal po zákonnej úprave v rozmedzí trestných sadzieb od 0 mesiacov
do 8 mesiacov (výpočet: 1/3 z 12 mesiacov = 4 mesiace; 12 mesiacov - 4 mesiace = 8 mesiacov).

Pri hodnotení osoby obžalovaného okresný súd taktiež správne zistil, že obžalovaný T. U. bol doteraz
jedenkrát súdne trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 06.08.2018,

sp.zn.3T/36/2018, právoplatným dňa 06.08.2018 z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1, ods. 2 písm. a/, c/ Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a iné,
za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody na 18 mesiacov s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu na 2 roky. Skúšobná doba v tejto veci mu plynie od 07.08.2018 do 07.08.2020. Okresný
súd zároveň správne zistil, že obžalovaný bol päťkrát postihnutý za priestupok proti pravidlám cestnej

premávky, a to dňa 24.06.2017, 14.07.2017, 30.01.2018, 21.02.2018 a 27.02.2018.

Krajský súd po splnení si prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že nepodmienečný trest odňatia
slobody uložený obžalovanému okresným súdom v dolnej polovici zákonnom upravenej trestnej sadzby
vovýmere3mesiacovzodpovedávšetkýmzákonnýmhľadiskámstanovenýmpreichukladanievzmysle

§ 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň
závažnosti spáchaného trestného činu, zistené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj pomery
obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie,
pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho
odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom obžalovaného, podľa ktorého by mal byť trest uložený okresným
súdom neprimeraný (neprimerane prísny).

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. ukladaný

trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti (represívna zložka trestu) a vytvorí podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka trestu).
Vychádzajúczprincípovhumánnostipriukladanítrestuzuvedenéhovyplývaasúdnapraxvtomtosmere
aj fakticky postupuje, že pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestaných osôb vystupuje do
popredia výchovná zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti páchateľa je však

už nevyhnutné podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky
trestu vo vzťahu k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásade nasvedčuje o neúcte páchateľa
k záujmom chráneným Trestným zákonom a k tomu, že predchádzajúce tresty neviedli k prevýchove
páchateľa, teda k prijatiu skutočného predsavzatia páchateľa viesť riadny život. V takom prípade logicky
musí v zásade prichádzať do úvahy uprednostnenie represívnej zložky pred výchovnou zložkou trestu.

Odvolací súd zdôrazňuje, že obžalovaný sa predmetného trestného činu dopustil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia v trestnej veci Okresného súdu Bánovce nad Bebravou vedenej pod
sp.zn.3T/36/2018 (ani nie 3 mesiace od začatia plynutia skúšobnej doby) a zároveň sa dopustil trestného
činu v doprave, pričom v predchádzajúcom období bol päťkrát postihnutý za priestupky spáchané v

cestnej doprave. Odvolací súd konštatuje, že v danej veci nebolo možné na obžalovaného pôsobiť
podmienečným trestom odňatia slobody, nakoľko tomu bráni ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. Súčasne
vzhľadom na trestnú a priestupkovú minulosť obžalovaného, nemožno v tejto veci na obžalovanéhopôsobiť uložením peňažného trestu, trestom povinnej práve, respektíve trestom domáceho väzenia,
ktoré by z hľadiska účelu trestu neboli dostatočné na nápravu obžalovaného T. U..

Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.
zák. je aj výrok o zaradení obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Súčasne odvolací súd dospel k záveru, že aj uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 16 mesiacov je uložený obžalovanému okresným
súdom v súlade s ustanovením § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

Krajský súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je dostatočne jasný, zrozumiteľný,
dostatočne zdôvodnený a majúci v celom rozsahu oporu v zákone.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu
odňatia slobody a spôsobu jeho výkonu v prospech obžalovaného, preto odvolanie obžalovaného
nepovažoval za dôvodné, neakceptoval ho a odvolanie podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.