Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 5, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/153/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316217119
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2316217119.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí, s.r.o., Košická 56,
Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpeného splnomocnencom: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o.,
Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: P. C., nar. X.X.XXXX, s trvalým pobytom C.
E., o zaplatenie 93,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta
zo dňa 2. marca 2017, č.k. 17Csp/120/2016-39, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 19,79 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 19.9.2013 do zaplatenia,

do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a v časti náhrady trov konania m e n í tak, že žalobca
má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 73,51 eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 39,49 eur od 19.10.2013 do zaplatenia,
zo sumy 34,02 eur od 19.11.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti
žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 57,58%. Z odôvodnenia rozsudku

vyplynulo, že žalobca sa domáhal žalobou podanou na súd prvej inštancie zaplatenia na žalovanom
sumy 93,30 eur s úrokom z omeškania z neuhradených služieb a náhrady trov konania. Právny
predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby riadne a včas, za čo vystavil žalovanému faktúry.
Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., a žalobca uzavreli dňa 27.8.2015 medzi sebou rámcovú zmluvu o
postúpení pohľadávok. Predmetná pohľadávka sa stala vlastníctvom žalobcu, takže došlo k postúpeniu
aj pohľadávky voči žalovanému z titulu neuhradených faktúr, č. 7309099085 splatnej 18.9.2013 na
sumu 19,79 eur, č. 7310298201 splatnej 18.10.2013 na sumu 39,49 eur a č. 7311501848 splatnej

18.11.2013 na sumu 34,02 eur. Žalovaný uvedené faktúry neuhradil. Žalobcova pohľadávka tak voči
žalovanému pozostáva z neuhradených služieb vo výške 93,30 eur a úrokov z omeškania. Na podklade
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná čiastočne dôvodne. Zmluva je
zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právne tak vec posúdil podľa ustanovení § 52 ods. 1, 2, § 53
ods. 1, 2, 3, 4 písm. k), podľa§ 54 ods. 1, 2 OZ, podľa § 43 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), b) a ods. 12
písm. a, b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného k 15.6.2013, podľa § 100,
§ 101 O.z. a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Z predložených listinných dôkazov

mal súd za preukázané, že žalovaný využil služby právneho predchodcu žalobcu v celkovej fakturovanej
sume 93,30 eur, ktoré žalovaný nezaplatil. Preto súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi právo na
zaplatenie sumy 73,51 eur, nakoľko prvá faktúra bola už v čase podania žaloby premlčaná. Preto súd
nepriznal žalobcovi právo na zaplatenie uvedenej sumy fakturovanej touto faktúrou vo výške 19,79eur. Ustanovenie § 101 upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo všetkých prípadoch,
keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou premlčacou dobou. Je ustanovená v dĺžke troch
rokov. Vzhľadom na kogentný charakter ustanovení § 101 až 110 treba usúdiť, že zákonnú premlčaciu

dobu nemožno jednostranne ale ani dohodou predĺžiť ani skrátiť. Plynie odo dňa, keď sa právo mohlo
objektívne posudzované vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadné deň, keď právo bolo
možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je
rozhodujúce z akého dôvodu, t.j. či subjektívneho alebo objektívneho tak oprávnený subjekt neurobil,
napr. preto, že o svojom práve nevedel, že mu vo vykonaní práva bránila určitá prekážka a pod. Actio

nata nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh. Zročnosť
môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu. Jedná sa v
danom prípade o premlčaciu dobu, nie lehotu, preto sa na počítanie doby premlčania neuplatní § 122
ods. 3 OZ. K plynutiu premlčacej doby dôjde v posledný deň doby, bez ohľadu na to, či je sviatok alebo
sobota, či nedeľa. Premlčacia doba pri prvej uplatnenej faktúre začala plynúť dňom 18.9.2013 a uplynula
dňa 18.9.2016, pričom žaloba bola podaná na súd až dňa 19.9.2016, t.j. po uplynutí premlčacej doby.

Vzhľadom k tomu súd nemôže s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. priznať žalobcovi právo
na plnenie vo výške 19,79 eur vrátane príslušenstva. Preto súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie
sumy 73,51 eur spolu s úrokom z omeškania a to v súlade s § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. účinný od 1.2.2013, pretože žalovaný záväzkový vzťah vznikol na základe dodatku zo dňa
15.6.2013. Zákonná výška úroku z omeškania je vo výške 5,25% ročne, žalobca si však uplatnil iba úrok

vo výške 5% preto mu súd takúto výšku úroku z omeškania priznal s poukazom na ustanovenie § 216
CSP. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP,
pričom žalobca bol v konaní úspešnejší vo väčšej časti. Súd určil pomer úspechu a neúspechu strán
sporu, keď pomer úspechu a neúspechu predstavuje rozdiel 78,79% a 21,21%, t.j. priznaných 57,58%.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, v jeho zamietajúcej časti podal odvolanie žalobca z
dôvodu nesprávneho určenia premlčania, keď žaloba bola podaná včas, nakoľko 3 roky od splatnosti
faktúry č. 7309099085 pripadli na nedeľu, takže posledným dňom na podanie žaloby bol pondelok
19.9.20106, v ktorý deň bola žaloba podaná. Namietal, že Občiansky zákonník neobsahuje žiadnu
právnu úpravu používajúcu pojem doba, ktorá by bola obsahovo účelom, či zmyslom porovnateľná

s ustanovením § 122 OZ. Je potom zrejmá nedokonalosť právnej úpravy a to, že sa tu aplikuje
ustanovenie § 122 ods. 3 OZ, ktoré používa pojem doba. Z obsahu právneho poriadku a správnej
teórie vyplýva len rozlišovanie na lehoty (doby) hmotnoprávne a procesnoprávne. Občiansky zákonník
samozrejme upravuje lehoty, resp. doby hmotnoprávne. Tieto možno deliť na zákonné alebo zmluvné.
Od zákonných lehôt, ktoré sú určené kogentne, sa nemožno odchýliť. Občiansky zákonník je veľmi

nekonzistentný v klasickej súkromnoprávnej terminológii všeobecne, výnimku nepredstavuje ani inštitút
premlčania. Napriek používaniu legálneho pojmu doba v ustanoveniach § 100 až 114 OZ na iných
miestach naopak zákon používa pojem lehota. Zákonodarca používa pojmy lehota a doba a to napriek
jednoznačným a nespochybniteľným rozdielom medzi nimi. Doba je ohraničený časový úsek, ktorého
uplynutím spravidla nastávajú právne následky bez ďalšieho, napr. doby výpovedné, záručné. Lehota

je oproti tomu časový úsek ustanovený objektívnym právom na vykonanie práva subjektívneho. Na
spôsobenie právnych následkov vo forme zachovania práva sa teda oproti dobe vyžaduje aktívne
vôľové správanie sa subjektov práva. Časový limit, úsek vyčlenený objektívnym právom v súvislosti s
premlčaním je premlčacia lehota nie doba. Nič na tom nemení ani zákonodarcom nesprávne zvolený
pojem doba. Takéto používanie pojmov sa nachádza i v rozhodnutiach súdov najvyššej inštancie,

poukázal na rozsudok NS ČR 23Cdo/628/20007 zo dňa 31.3.2009, kde v texte rozsudku v jednej vete
súd používa pojem promlčecí doba a v ďalšej vete promlčecí lhůta. Súd prvej inštancie nesprávne
procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pri absencii právnej úpravy používajúcej
pojem doba, ktorá by bola obsahovo účelom, či zmyslom porovnateľná s ust. § 122 OZ sa súd mal

zaoberať aj tým, že z obsahu právneho poriadku a správnej teórie vyplýva len rozlišovanie na lehoty
(doby) hmotnoprávne a procesnoprávne s tým, že časový limit úsek vyčlenený objektívnym právom v
súvislosti s premlčaním je premlčacia lehota, nie doba, na čom nič nemení ani zákonodarcom nesprávne
zvolený pojem doba. Poukázal ďalej na rozhodnutie NS SR, sp.zn. 8Sžo 191/2010, rozhodnutie NS
SR, sp.zn. 2 M Cdo 7/2009 a na ust. § 220 ods. 1 CSP. Rozsudok a jeho odôvodnenie podľa názoru

odvolateľa tak vykazuje znaky arbitrárnosti, nie je preskúmateľné, kedy súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné právo v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom zakladá aj porušenie ústavných práv žalobcu
na súdnu a inú právnu ochranu. Ak súd odmietne nejaký argument účastníka konania, musí ho vodôvodnení rozhodnutia vyvrátiť, resp. aspoň spochybniť alebo vysvetliť, prečo tento argument považuje
za irelevantný. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom zamietajúcom výroku a výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žalovanému určí

povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 19,79 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 19.9.2013 do
zaplatenia a prizná mu náhradu trov konania vo výške 100%, alternatívne, aby rozsudok v napadnutým
častiach zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je podané dôvodne.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 17Csp/120/2016 je určenie
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 93,30 eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy
19,79 eur od 19.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 39,49 eur od 19.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 34,02
eur od 19.11.2013 do zaplatenia titulom nedoplatku za poskytnuté služby na základe zmluvy o pripojení,
ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s., so žalovaným.

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým súd žalobe vyhovel sčasti, keď určil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 73,51 eur spolu s
úrokom z omeškania a vo zvyšnej časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi právo na náhradu trov
konania vo výške 57,58%.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s., Bratislava uzavrel so
žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, resp. zmluvu o pripojení spolu s dodatkami, pričom
sa jednalo o mobilné služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej bolo priradené telefónne číslo
XXXXXXXXX. Na základe tohto vzťahu boli právnym predchodcom žalobcu žalovanému poskytnuté

služby, ktoré boli vyfakturované troma faktúrami a to faktúrou č. 7309099085 splatnou dňa 18.9.2013
na sumu 19,79 eur, faktúrou č. 7310298201 splatnou dňa 18.10.2013 na sumu 39,49 eur a faktúrou
č. 7311501848 splatnou 18.11.2013 znejúcou na sumu 34,02 eur. Žalovaný uvedené faktúry neuhradil.
Právny predchodca žalobcu uvedenú pohľadávku na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 27.8.2015 a odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 3.9.2015 postúpil na

žalobcu.

7. Súd prvej inštancie čiastočne žalobu zamietol v časti zaplatenia faktúry č. 7309099085 splatnej dňa
18.9.2013 na sumu 19,79 eur a to z dôvodu, že táto pohľadávka je premlčaná, keď mal za to, že
premlčacia lehota začala plynúť dňom 18.9.2013 a uplynula 18.9.2016, pričom žaloba bola na súd

podaná dňa 19.9.2016 teda po lehote. Žalovaný premlčanie tejto faktúry namieta, keď tvrdí, že na
počítanie premlčacej lehoty je potrebné aplikovať ust. § 122 ods. 3 OZ, pričom posledný deň premlčacej
lehoty 18.9.2016 bola nedeľa, takže posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j.
19.3.2016, v ktorý deň bola žaloba na súd prvej inštancie podaná, teda pohľadávka nie je premlčaná.

8. Takže sporným je aplikácia ust. § 122 OZ na počítanie premlčacej lehoty a jej uplynutie.

9. Podľa § 122 ods. 1 OZ, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá
je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní. Podľa odseku 2 koniec lehoty
určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov, pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom

zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom
mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Podľa odseku 3 ak posledný deň lehoty pripadne
na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

10. Jednou z najvýznamnejších objektívnych právnych skutočností je čas a jeho plynutie. Plynutie

času má významné právne dôsledky. Uplynutie času môže znamenať stratu práva (napr. preklúzia)
alebo jeho zoslabenie a vznik tzv. naturálneho práva, ktoré nie je možné priznať (premlčanie). Lehota
ako plynutie času je v zákone niekedy označovaná ako doba. Pre účely tohto výkladu možno tieto
pojmy považovať za synonymum. Plynutie času, resp. samotná lehota na uplatnenie práva je v zákoneupravená rôznym spôsobom a to jednostranným určením (veriteľom alebo dlžníkom), dohodou strán
a priamo v zákone (zákonná lehota). Ustanovenie § 122 OZ sa zaoberá právnou úpravou počítania
času v hmotnoprávnom význame. Počítanie upravuje odlišne v závislosti od toho, či sa lehota počíta

podľa dní, je určená polovicou mesiaca, je určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov. Ak ide o lehotu
určenú podľa týždňov, mesiacov alebo rokov, rozhodujúcim dňom pre začiatok lehoty je deň, v ktorom
nastala rozhodujúca udalosť. Uvedený záver vyplýva zo spôsobu určenia konca lehoty určenej podľa
týždňov, mesiacov alebo rokov a pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom,
na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne

koniec lehoty na jeho posledný deň. V odseku 3 sa upravuje odlišne koniec lehoty a to v prípade, ak
posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok. V takom prípade je posledným dňom
lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň a to bez zreteľa na to, či sa lehota počíta podľa dní, týždňov,
mesiacovaleborokov.Nakoľkopreuplatnenievhmotnoprávnychvzťahovjerozhodujúce,kedybolúkon,
pre ktorý je stanovená lehota doručený druhej zmluvnej strane, pre včasné uplatnenie je rozhodujúce,
aby v posledný deň lehoty bol prejav doručený druhej zmluvnej strane do 24.00 hod. posledného dňa. Vo

väzbe na právnu úpravu plynutia času v zmysle § 122 OZ nie je možné sa vyhnúť ani poznámke týkajúcej
sa rozlišovania hmotnoprávnej a procesnej úpravy. Charakteristickým znakom hmotnoprávnej lehoty vo
vzťahu k počítaniu času nie je iba to, že počítanie času je predmetom právnej úpravy v Občianskom
zákonníkualeajto,žedodržanielehoty(doby)jevzásadenaplnenéibavtedy,akúkon,ktoréhovčasnosť
treba posúdiť bol doručený jeho adresátovi.

11. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12. Od dĺžky premlčacej doby je treba odlišovať určenie začiatku jej plynutia, teda okamihu, kedy

oprávnená osoba môže právo uplatniť na príslušnom orgáne. Okamih, kedy je možné právo vykonať
po prvý raz, je označovaný ako actio nata. Actio nata je spravidla spájaná so splatnosťou dlhu a to
bez zreteľa na to, ako dlh vznikol. Pre tento okamih nie sú rozhodujúce subjektívne skutočnosti, ktoré
sú na strane oprávneného subjektu, ale to, či z hľadiska objektívnych skutočností už nastal rozhodujúci
okamih, kedy bolo možné právo vykonať po prvý raz. V súvislosti s počítaním premlčacej doby v

občianskoprávnych vzťahoch, je treba vychádzať z ustanovení § 122 OZ, ktoré upravuje počítanie času
(označuje ho ako počítanie lehôt).

13. Odvolací súd vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam mal za to, že pri počítaní lehôt,
v danom prípade premlčacej lehoty, je potrebné aplikovať ustanovenie § 122 OZ a teda aj jeho odsek

3. Actio nata v danom prípade nastala dňa 18.9.2013 a uplynula dňa 18.9.2016. Uvedený deň 18.9.2016
bola nedeľa, takže v zmysle § 122 ods. 3 OZ sa za posledný deň lehoty považuje najbližší nasledujúci
pracovný deň, t.j. 19.9.2016 pondelok. V uvedený deň 19.9.2016 bola žaloba podaná na súde prvej
inštancie, takže sumu 19,79 eur, ktorú si žalobou žalobca uplatnil, nie je možné považovať za premlčanú.

14. Odvolací súd preto v napadnutej zamietajúcej časti v súlade s ust. § 388 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil a určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj sumu 19,79 eur spolu s
príslušenstvom a to úrokom z omeškania vo výške 5% ročne (ktorá výška nie je vyššia ako zákonom
určená) a to od 19.9.2013 (deň nasledujúci po splatnosti uvedenej sumy) všetko do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku. Keďže žalobca mal plný úspech, odvolací súd zmenil aj súvisiaci výrok o

náhrade trov prvoinštančného konania, keď určil, že žalobca ako plne úspešná strana sporu má nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal ich

náhradu v celom rozsahu.

16. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).