Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 21, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/195/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110204758
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2110204758.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:

JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcov: 1. Ing. O. F., nar. X.X.XXXX,
adresa R., T. XXXX/XX, 2. Ing. W. F., nar. XX.X.XXXX, adresa Y. D. W. XXX/IV, Česká republika, obaja
zastúpení advokátom: JUDr. Gabriel Stanislavský, so sídlom Trnava, Hlavná 29, proti žalovaným: 1. M.
O., nar. XX.X.XXXX, adresa N. G., A. D. XXXX/XX, zastúpený advokátkou: JUDr. Barbora Petrovič, so
sídlom Trnava, Hlavná 44, 2. L. O., nar. XX.X.XXXX, adresa H., B. XX, o určenie neplatnosti právnych
úkonov a vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Trnava č. k. 12C/35/2010-304 zo dňa 29.3.2017 - vo vyhovujúcej časti, výroku o náhrade trov konania

žalovaného 1, včítane závislých výrokov o náhrade trov konania žalobcov, žalovaného 2. a štátu, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vo veci určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vo vzťahu k žalovanému 1. m e n í tak, že žalobu voči nemu zamieta
a vo vzťahu k žalovanému 2. p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému 1. p r i z n á v a voči žalobcom 1. a 2. nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Žiadna zo strán žalobcu 1. a 2. a žalovaného 2. nemá navzájom nárok na náhradu trov konania.

IV. Štát má voči žalovanému 2. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou určil, že nehnuteľnosti evidované
Okresným úradom H., katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre okres H., obec H., katastrálne územie
H., ako parc. č. 2883 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 245 m2, parc. č. 2884 - záhrady vo výmere
221 m2, rodinný dom súpisné číslo XXXX na parc. č. 2883 patria do dedičstva po poručiteľovi M. C.,
rod. C., r.č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom H., ul. B. XXXX/XX, zomrelom dňa X.XX.XXXX, ktorý bol

ku dňu svojej smrti ich výlučným vlastníkom. Druhou výrokovou žalobu vo zvyšku zamietol (o určenie
neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej dňa 18.10.2004 medzi darcom M. C. a M. O.‚ ktorej predmetom
boli sporné nehnuteľnosti a kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim M. O. a L. O.‚ ktorej predmetom
bol prevod sporných nehnuteľností), treťou výrokovou vetou vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na
náhradu trov konania a štvrtou a piatou výrokovou vetou rozhodol, že štát má voči žalobcom 1. a 2.
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % a rovnako má nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 50 % aj voči žalovaným 1. a 2.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 34, § 38 ods.
1, 2, § 132 ods. 1 a § 137, § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 15 ods. 1, 2, § 255 ods. 1, §
262 ods. 1, § 259, § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku a vecne tým, že: „Žalobcovia v 1. a2. rade sa svojou žalobou domáhali určenia, že darovacia zmluva zo dňa 18.10.2004 uzavretá medzi
darcom M. C. a žalovaným v 1. rade je neplatná, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v
1. a 2. rade je neplatná a že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom M. C.. Ak

sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, pri ktorých je v katastri nehnuteľností
zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k týmto osobám nepochybne naliehavý právny záujem
na požadovanom určení. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (1 Cdo 43/2007, 3 Cdo
44/2008, 5 Cdo 147/2007) je prípustná žaloba o určenie, že konkrétna vec (hnuteľná, nehnuteľná) patrí
do dedičstva po poručiteľovi, ktorou žalobou sa môže v sporovom konaní takéhoto určenia domáhať

ten, kto je dedičom poručiteľa a takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom v konaní o dedičstve, ako
aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. Z uznesenia
Okresného súdu Trnava č.k. 20D/2062/2007, D not. 2/2008-13 zo dňa 27.03.2008 mal súd preukázané,
že súd konanie po poručiteľovi M. C. zastavil pre nemajetnosť, poručiteľ závet nezanechal a ako
jediná dedička zo zákona, v štvrtej dedičskej skupine prichádza do úvahy jeho teta V. F., rod. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom na Z. X, R.. Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 15D/694/2011, Dnot 132/2011 zo

dňa 18.10.2011 mal súd preukázané, že v dedičskej veci po poručiteľke V. F., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom D. XXX/X, R., zomrelej XX.XX.XXXX, ako dedičia zo zákona v 1. dedičskej skupine
prichádzajú do úvahy deti poručiteľky Ing. O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. XXX/X, R. a Ing. W. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/IV, Y. D. Y., ČR. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že
žalobcovia v 1. a 2. rade osvedčili, že na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi

M. C., majú naliehavý právny záujem, nakoľko sú dedičmi po poručiteľovi, ako vlastník nehnuteľností
je v katastri nehnuteľností zapísaný žalovaný v 2. rade, preto právne postavenie žalobcov je za tejto
situácie neisté a bez požadovaného určenia by ich právo mohlo byť ohrozené a zároveň rozhodnutie
súdu môže byť podkladom v konaní o dedičstve, ako aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu
vlastníckychprávvkatastrinehnuteľností.Pretoježalobaourčenie,ženehnuteľnostipatriadodedičstva

po poručiteľovi M. C., spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych
vzťahoch medzi účastníkmi. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že žalobcovia v 1. a 2. rade
v tomto konaní osvedčil naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po
poručiteľovi M. C.. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je daný vtedy, ak požadované
určenie (napr. na neplatnosti zmluvy) má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu právo je alebo

nie je (napr. k určeniu vlastníckeho práva). Ak sa žalobou možno domáhať priamo určenia vlastníckeho
práva alebo plnenia, potom na určení neplatnosti zmluvy nie je naliehavý právny záujem, lebo platnosť
zmluvy súd aj tak musí posudzovať ako predbežnú právnu otázku. V konaní o určenie, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva, súd ako predbežnú otázku skúma platnosť, resp. neplatnosť napadnutých zmlúv,
preto na samostatnom určení ich neplatnosti nie je naliehavý právny záujem a v tejto časti, teda určenia

neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 18.10.2004 uzavretej medzi darcom M. C. a žalovaným v 1. rade
a v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1. a 2. rade, súd žalobu
z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu zamietol. Možnosť určenia právnej skutočnosti
(neplatnosti darovacej a kúpnej zmluvy) nevyplýva ani z osobitného právneho predpisu v zmysle § 137
písm. d) Civilného sporového poriadku. Súd teda ako predbežnú otázku skúmal platnosť darovacej

zmluvy zo dňa 18.10.2004 uzavretej medzi darcom M. C. a žalovaným v 1. rade a platnosť kúpnej
zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. a 2. rade, predmetom ktorých bol prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom H., katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre okres
H., obec H., katastrálne územie H., ako parc. č. 2883 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 245 m2,
parc. č. 2884 - záhrady vo výmere 221 m2, rodinný dom súpisné číslo XXXX na parc. č. 2883. Jedným

z predpokladov platnosti právneho úkonu je spôsobilosť na právny úkon, ktorý účastník robí. Ak túto
spôsobilosť nemá a právny úkon urobí, je taký úkon absolútne neplatný; takisto je absolútne neplatný
právny úkon, ak ho osoba vykoná v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Neplatnosť právnych úkonov je upravená v ustanovení § 37 a 38 Občianskeho zákonníka. Neplatnosť
právnehoúkonupodľa§38ods.2Občianskehozákonníkavyžadujezistenie,žeúčastníktohtoprávneho

úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo nedokáže svoje konanie ovládnuť, alebo že
takýto právny úkon bol urobený v duševnej poruche, ktorá robí osobu na tento právny úkon neschopnou,
pričom stačí dôkaz o tom, že osoba konala v duševnej poruche. Duševná porucha sa musí zistiť v
súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie,
patopsychológie a pod.) a musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Absolútne neplatný

je teda aj právny úkon, ktorý urobila osoba v duševnej poruche (dokonca iba prechodnej) ak išlo o
takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila nespôsobilosť (neschopnosť) tejto osoby na urobenie právneho
úkonu, pričom sa nevyžaduje, aby taká osoba bola súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony,
alebo aby bola vo svojej spôsobilosti obmedzená. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bezďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný právny úkon
tak, ako keby nikdy nebol urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani
v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už
v čase jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv
a povinností nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu zohľadní alebo
nezohľadní. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a
to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti - ex officio). Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí teda

ex tunc, nastáva priamo zo zákona a nemožno ju žiadnym spôsobom napraviť, súd na ňu prihliada z
úradnej povinnosti a možno sa jej dovolať kedykoľvek. Po vykonaní dokazovania a po skutkovom a
právnom posúdení veci súd dospel k záveru, že žaloba v časti o určenie, že predmetné nehnuteľnosti
patria do dedičstva po nebohom M. C., je dôvodná. Zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu ako
aj z darovacej zmluvy zo dňa 18.10.2004 mal súd preukázané, že poručiteľ M. C. ako darca daroval
žalovanému v 1. rade M. O. ako obdarovanému nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. H. zapísané na

Správe katastra v H. na LV č. XXXX ako parc. č. 2883 - zastavané plochy a nádvoria súp. č. XXXX o
výmere 245 m2, parc. č. 2884 - záhrady vo výmere 221 m2. Z uvedených znaleckých posudkov mal
súd preukázané, že poručiteľ M. C. v čase uzavretia darovacej zmluvy dňa 18.10.2004 trpel duševnou
poruchou (mentálnou retardáciou ľahkého až stredne ťažkého stupňa a organickou poruchou osobnosti
ťažkého stupňa), ktorá nebola len prechodného charakteru a zo znaleckého posudku znalcov MUDr.

Kamily Kováčovej a MUDr. Emila Seča zo dňa 24.06.2005 doplneného dňa 02.06.2006, ktorí znalci
psychiatrickyvyšetrovaliM.C.počasjehoživotamalsúdjednoznačnepreukázané,žeuvedenáduševná
porucha ho robila na tento úkon neschopným. K námietke žalovaného v 1. rade, že zo znaleckého
posudku MUDr. O. Z. nebolo bezpochyby preukázané, že poručiteľ nebol schopný pochopiť zmysel
a význam darovacej zmluvy a znalci používajú aj iné formulácie súd uvádza, že znalec MUDr. O. Z.

nevyšetroval poručiteľa M. C. počas života, preto v znaleckom posudku konštatoval, že pre uvedené
duševné poruchy nebol poručiteľ z psychiatrického hľadiska s vysokou pravdepodobnosťou schopný
dňa 18.10.2004 pochopiť zmysel a význam darovacej zmluvy a nebol spôsobilý ku výkonu právnych
úkonov. Uvedenú skutočnosť však súd považoval bez pochýb za preukázanú znaleckým posudkom
MUDr. Kamily Kováčovej a MUDr. Emila Seča zo dňa 24.06.2005 doplneného dňa 02.06.2006, ktorí

znalci psychiatricky vyšetrovali M. C. počas jeho života a ktorý ako listinný dôkaz použitý v tomto konaní
nemá nižšiu hodnotovú silu ako znalecký posudok vypracovaný v tomto konaní. Darovaciu zmluvu súd
preto posúdil ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný
v 1. rade bol navyše rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 7T/151/2006-208 zo dňa 27.03.2007
uznaný za vinného, že využijúc navonok sa prejavujúcu duševnú poruchu M. C. a to organickú poruchu

osobnosti ťažkého stupňa, syndróm mentálnej retardácie so znížením rozumových schopností až do
pásma stredne ťažkého stupňa debility, vzhľadom ku ktorej je M. C. ľahko ovplyvniteľný inou osobou nie
jeschopnýposúdiťdosahsvojhokonania,očomobvinenývedel,podzámienkoukúpnopredajnejzmluvy
a s prísľubom riadneho zaplatenia kúpnej ceny dňa 18.10.2004 na nezistenom mieste v Trnave uzatvoril
s M. C. darovacou zmluvou predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX, k.ú.

H. a to parcely č. 2883 - zastavané plochy a nádvoria, rodinného domu súpisné číslo XXXX o výmere
245 m2, predmetnú zmluvu si M. C. neprečítal a ani si neuvedomil, akú zmluvu podpisuje, nehnuteľnosť
na obvineného previedol, tento však poškodenému nezaplatil sľúbenú sumu, čím M. C. spôsobil škodu
vo výške 1.300.000,-Sk, čím spáchal trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, od.s 4 Tr. zákona, za čo
sa odsudzuje k trestu odňatia slobody v trvaní dva roky, výkon trestu sa mu podmienečne odkladá a

určuje skúšobnú dobu v trvaní tri roky. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 6To/41/2007-219 zo dňa
20.09.2007 podľa § 319 Tr. por. odvolanie žalovaného v 1. rade zamietol a Najvyšší súd SR uznesením
č.k. 2Tdo/7/2010 zo dňa 20.04.2010 podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie žalovaného v 1. rade
odmietol. K námietke žalovaného v 1. rade, že duševná porucha poručiteľa sa neprejavovala navonok
súd uvádza, že neplatný je právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento

právny úkon neschopnou, pričom Občiansky zákonník v ustanovení § 38 ods. 2 nestanovuje podmienku,
že uvedená duševná porucha sa musí prejavovať navonok. Stačí teda, že osoba koná v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. K tvrdeniu žalovaného v 1. rade o nedostatku
jeho pasívnej vecnej legitimácie súd uvádza, že súd ako predbežnú právnu otázku posudzoval platnosť
darovacej zmluvy, pričom žalobe je možné vyhovieť len vtedy, ak v konaní sú účastníkmi konania všetci

účastníci napadnutého právneho úkonu a účastníkom darovacej zmluvy bol aj žalovaný v 1. rade, preto
je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu ako aj kúpnej
zmluvy uzavretej dňa 09.02.2005 mal súd preukázané, že žalovaný v 1. rade M. O. ako predávajúci
predal žalovanému v 2. rade L. O. ako kupujúcemu nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. H. zapísanéna Správe katastra v H. na LV č. XXXX ako parc. č. 2883 - zastavané plochy a nádvoria súp. č. XXXX
o výmere 245 m2, parc. č. 2884 - záhrady vo výmere 221 m2, do výlučného vlastníctva za kúpnu cenu
100.000,-Sk. Nakoľko darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom a žalovaný v 1. rade

na jej základe nenadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, nemohol žalovaný v 1.
rade na základe uvedenej kúpnej zmluvy previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na
žalovaného v 2. rade v zmysle zásady nemo plus iuris, keď nikto nemôže previesť na iného viac práv ako
sám má, preto aj kúpna zmluva je absolútne neplatný právny úkon, pričom z vykonaného dokazovania
mal súd preukázané, že žalovaný v 2. rade pri uzatváraní kúpnej zmluvy nebol dobromyseľný, nakoľko

žalovaný v 2. rade poznal poručiteľa M. C. dlhú dobu, v tomto a ale najmä v trestnom konaní vo svojej
výpovedi potvrdil, že vedel, že žalobcovia v 1. a 2. rade vyzývali žalovaného v 1. rade na vrátenie
nehnuteľnosti a práve z dôvodu, že mal vedomosť o problémoch žalovaného v 1. rade s vlastníckym
právom k predmetnej nehnuteľnosti účelovo navrhol žalovanému v 1. rade, aby previedol vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam na neho, aby žalovaný v 1. rade neprišiel aj o peniaze aj o dom, nakoľko
žalovaný v 2. rade sa nebojí a takéto konanie v rozpore s dobrými mravmi nemôže požívať právnu

ochranu. Žalovaný v 1. rade na základe absolútne neplatného právneho úkonu nenadobudol vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam, preto vlastnícke právo k nim nemohol previesť na žalovaného
v 2. rade a ich vlastníkom zostal poručiteľ M. C., ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel a ktorý ku dňu svojej
smrti bol vlastníkom predmetných nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel a určil, že
nehnuteľnosti evidované Okresným úradom H., katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre okres H.,

obec H., katastrálne územie H., ako parc. č. 2883 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 245 m2,
parc. č. 2884 - záhrady vo výmere 221 m2, rodinný dom súpisné číslo XXXX na parc. č. 2883 patria do
dedičstva po poručiteľovi M. C. a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania
súd rozhodol podľa pomeru úspechu vo vec tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania,
nakoľko žalobcovia v 1. a 2. rade mali vo vzťahu k žalovanému v 1. rade úspech 50 %, keď súd žalobe

v časti o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi vyhovel a žalobu v časti o určenie
neplatnosti darovacej zmluvy zamietol, v ktorej časti mal žalovaný v 1. rade voči žalobcom v 1. a 2. rade
úspech 50% a žalobcovia v 1. a 2. rade mali vo vzťahu k žalovanému v 2. rade úspech 50 %, keď súd
žalobe v časti o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi vyhovel a žalobu v časti o
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zamietol, v ktorej časti mal žalovaný v 2. rade voči žalobcom v 1. a 2.

rade úspech 50 %. O nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré vznikli súdu zaplatením znalečného
znalcovi zo štátnych prostriedkov vo výške 93,92 eur rozhodol súd podľa pomeru úspechu strán sporu
vo veci tak, že štát má voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % a
voči žalovaným v 1. a 2. rade má štát nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, o výške ktorej súd
rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

3. Proti tomuto rozsudku výlučne v jeho vyhovujúcej časti o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
podal odvolanie prostredníctvom svojho právneho zastúpenia žalovaný 1. a navrhol rozsudok v
napadnutej vyhovujúcej časti z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP zrušiť a vec vrátiť
podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a uplatnil si tiež

náhradu trov celého konania. Argumentoval predovšetkým tým, že poukázal na to, že namieta svoju
pasívnu vecnú legitimáciu a to z dôvodu, že nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Tu nemôže
súhlasiť so vzájomne protirečiacou si argumentáciou súdu, kedy na jednej strane súd konštatuje, že
žalobe je možné vyhovieť len vtedy, ak na nej sú účastníkmi všetci účastníci napadnutého právneho
úkonu a účastníkom darovacej zmluvy bol aj on, a preto má byť v konaní pasívne vecne legitimovaný

a na druhej strane súd hodnotí, že žalobcovia mali voči nemu úspech 50%, keď súd v časti určenia, že
nehnuteľnostipatriadodedičstvavyhovelažalobuvčastiurčenianeplatnostidarovacejzmluvyzamietol,
v tejto časti mal zase mať žalovaný 2. úspech 50% voči žalobcom. Tieto úvahy podľa jeho názoru nie sú
správne. Stranami sporu v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva sú žalobca (dedičia)
a súčasný vlastník nehnuteľnosti, je nepredstaviteľné, že ak by určité nehnuteľnosti boli opakovane

prevedené, aby všetci účastníci po sebe nadväzujúcich zmlúv boli stranami sporu. V predmetnej veci
mal byť žalovaným iba žalovaný 2., nie aj predchádzajúci vlastník nehnuteľnosti, navyše v čase podania
žaloby bol už vlastníkom nehnuteľnosti žalovaný 2. Nakoľko vo veci o určenie, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva, je pasívne legitimovaným iba žalovaný 2. ako súčasný vlastník, bolo nutné konanie voči nemu
zastaviť, a preto sa svojim odvolaním domáha doplnenia chýbajúceho výroku, ktorým je konanie voči

nemu zastavené, a nakoľko nemal byť žalovaný vôbec, bol v konaní plne z tohto dôvodu úspešný. Vo
vzťahu k žalobe o určenie neplatnosti darovacej zmluvy bol vo vzťahu k žalobcom plne úspešný, nakoľko
otázka platnosti darovacej zmluvy bola riešená ako otázka predbežná, a teda je dôvodné zamietnutie
žaloby vo zvyšku. S poukazom na uvedené je zrejmé, že nebol vecne pasívne legitimovaný a preto vidínesprávnosť rozhodnutia v nevyporiadaní sa s jeho uvedenou argumentáciou, chýbajúcom výroku, že
konanie sa voči nemu zastavuje, preto mal byť v konečnom dôsledku vo veci plne úspešný, a teda ani
rozhodnutie o trovách konania nie je správne.

4. Proti tomuto rozsudku rovnako výlučne len v jeho vyhovujúcej časti o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti (vychádzajúc z jeho obsahu) podal odvolanie i žalovaný 2., ktorým sa domáhal jeho
zrušenia. Dôvodil tým, že súd v odôvodnení konštatuje duševnú nespôsobilosť M. C. - darcu, v čase
podpisu darovacej zmluvy na nehnuteľnosti, uzatvorenej medzi M. O. - obdarovaným a M. C. - darcom,

zo dňa 18.4.2004 a túto vyhlásil za neplatnú. Ako je potom možné, že M. C. bol vo veci pre účel
trestného stíhania M. O. pre podvod vypočutý vyšetrovateľmi dňa 28.9.2005, teda takmer rok po uzavretí
darovacej zmluvy a jeho svedecká výpoveď bola v konaní 7P/151/2006 akceptovaná súdom. Tiež je
neakceptovateľný znalecký posudok konštatujúci duševnú nespôsobilosť M. C., ktorý bol urobený na
základe uznesenia súdu 12C/35/2010 zo dňa 30.6.2016, dňa 21.9.2016, teda takmer 9 rokov po smrti
menovaného. Posudok MUDr. Z. sa opieral len o predošlý znalecký posudok zo dňa 24.6.2005, ktorý

bol tiež urobený až po podpísaní darovacej zmluvy na nehnuteľnosti. Tiež je potrebné brať v úvahu
fakt, že vo veci údajného podvodu darovaním nehnuteľnosti M. O. bol tento právoplatne odsúdený, tým
vlastne okresný aj krajský súd odobril spôsobilosť M. C.. Znalecký posudok je preto možné považovať
za účelový. Odhliadnuc od skutočnosti, že vôbec nemal byť účastníkom súdneho konania, už vôbec
nie v polohe odporcu, považuje celé toto konanie za neobjektívne a účelové. Uvedené nehnuteľnosti

kúpil riadne kúpnou zmluvou zo dňa 10.2.2005, dohodnutú kúpnu cenu riadne zaplatil a nehnuteľnosti
mu boli katastrom riadne zapísané na liste vlastníctva. Nehnuteľnosti kúpil v dobrej viere, bez úmyslu
nezákonného obohatenia a o predošlom konaní predávajúceho mu v čase kúpy nebolo nič známe.
Vlastnícke právo chráni aj Ústava SR, druhá hlava, druhý oddiel čl. 20 ods. 1. Nehnuteľný majetok
špecifikovaný v rozsudku nadobudol zákonným postupom, kúpou, kúpnu cenu zaplatil, kataster zmenu

zapísal do LV, nič iné nebolo v celom konaním ničím a nikým preukázané.

5. Žalobcovia odvolací návrh nepodali. K doručeným odvolaniam žalovaných sa písomne vyjadrili
prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom vyjadrení navrhli, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej
časti potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správny. Sú názoru, že súd prvej inštancie po rokoch konania

(od roku 2005 - do roku 2017) v danej veci dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym
skutkovým zisteniam. Podané odvolania celkovo zjavne slúžia iba na zneužitie práva a na svojvoľné
uplatňovanie práva žalovaných 1 a 2.

6. Ďalšie písomné podania strany sporu nepodali.

7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej „CSP“),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
„OSP“). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.

1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi jednotlivých odvolaní (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie

bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1. v napadnutej vyhovujúcej časti rozsudku
je voči nemu dôvodné, s potrebou jeho zmeny, s čím súvisela následne potreba zmeniť aj závislý výrok

o náhrade jeho trov konania. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného 2. tomuto už ale nie možné priznať
úspech, pretože vyhovujúci výrok napadnutého rozsudku je voči nemu vecne správny, čím boli splnené
zákonné podmienky pre jeho potvrdenie vo vzťahu k tomuto odvolateľovi.9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolaní žalovaných 1.
a 2. je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak vyhovel žalobe žalobcov na určenie,
že nehnuteľnosti evidované Okresným úradom H., katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre okres

H., obec H., katastrálne územie H., ako parc. č. 2883 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 245
m2, parc. č. 2884 - záhrady vo výmere 221 m2, rodinný dom súpisné číslo XXXX na parc. č. 2883
patria do dedičstva po poručiteľovi M. C., rod. C., r.č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom H., ul. B. XXXX/
XX, zomrelom dňa X.XX.XXXX, ktorý bol ku dňu svojej smrti ich výlučným vlastníkom, a ktorý ich pred
smrťou zmluvou daroval žalovanému 1., ktorý ich následne kúpnou zmluvou previedol na žalovaného

2., a to pre neplatnosť oboch týchto zmlúv (darovacej zmluvy pre nespôsobilosť a tým neschopnosť
darcu na tento úkon pre duševnú poruchu a následne kúpnej zmluvy pre absolútnu neplatnosť darovacej
zmluvy, čím potom predávajúci ako obdarovaný (žalovaný 1.) na jej základe nenadobudol vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam, a tým nemohol na základe uvedenej kúpnej zmluvy previesť
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na kupujúceho (žalovaného 2.) v zmysle zásady nemo
plus iuris. Zamietajúca časť rozsudku nebola napadnutá odvolaním, v uvedenom rozsahu tak nadobudla

právoplatnosť a nestala sa predmetom odvolacieho prieskumu.
10. Žalovaný 1. založil svoju odvolaciu argumentáciu zásadne na tom, že v konaní nie je pasívne
legitimovaný vo vzťahu k napadnutému určovaciemu výroku, pretože nie je vlastníkom nehnuteľností,
ktoré žalobcovia žiadajú určiť, že patria do dedičstva po poručiteľovi M. C..

11. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je (určovacie žaloby), sú po

procesnej stránke skutočnosti, že strany sporu majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny
záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, má ten, kto je účastný práva,
o ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporné právo týka. Ak ide o určenie platnosti alebo
neplatnosti právneho úkonu (zmluvy), môže byť žalobe vyhovené len vtedy, ak sa konania zúčastňujú
(na strane žalobcu alebo žalovaného) všetci účastníci napadnutého právneho úkonu (zmluvy), prípadne

ich právni nástupcovia. Ak však súd hodnotí platnosť alebo neplatnosť právneho úkonu (zmluvy) ako
otázku predbežnú (tj. ako otázku, ktorá síce sama o sebe nie je predmetom konania, ale ktorej vyriešenie
je potrebné pre rozhodnutie vo veci), rieši ju bez zreteľa na to, kto je stranou sporu; úsudok o platnosti
alebo neplatnosti právneho úkonu (zmluvy) ako o predbežnej otázke môže súd urobiť, aj keby stranou
sporu nebol žiadny z účastníkov tohto právneho úkonu (tejto zmluvy). Na rozdiel od konania, ktorého

predmetom je určenie platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu (zmluvy), v ktorom je vyžadovaná
účasťvšetkýchúčastníkovprávnehoúkonu(zmluvy)právepreto,abyúčinkyrozhodnutiasúduotakomto
predmete konania (najmä jeho záväznosť) dopadli na všetkých účastníkov právneho úkonu (zmluvy),
nespája zákon s riešením platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu (zmluvy) ako prejudiciálnej otázky
pre účastníkov právneho úkonu (zmluvy) žiadny takýto právny následok. Názor súdu prvej inštancie o

tom, že „ak súd ako predbežnú právnu otázku posudzoval platnosť darovacej zmluvy, pričom žalobe je
možné vyhovieť len vtedy, ak v konaní sú účastníkmi konania všetci účastníci napadnutého právneho
úkonu a účastníkom darovacej zmluvy bol aj žalovaný v 1. rade, preto je v konaní pasívne vecne
legitimovaný“, by potom vo svojich dôsledkoch znamenal, že by stranami sporu musel byť z hľadiska
vecnej legitimácie nielen každý, kto je účastný právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo

ktorého právne sféry sa právny vzťah alebo právo týka, ale aj všetci, ktorí sú zúčastnení práva alebo
právneho vzťahu riešeného ako predbežná otázka, alebo ktorých právny sféry sa riešenie prejudiciálnej
otázky týka, hoci sa v konaní samotnom vôbec nejedná o ich právach a povinnostiach a ich účasť v
konaní by bola - uvažované z pohľadu jeho výsledku - zbytočná (porovnaj rozsudok NS ČR sp. zn. 21
Cdo 679/2001, publikovaný v časopise Súdny judikatúra). V spore, ktorého predmetom je určenie, či tu

vlastnícke právo k nehnuteľnosti je alebo nie je, sú teda nositeľmi práv a povinností, o ktoré v spore ide,
ten, kto tvrdí, že je jej vlastníkom rozdielnym od osoby zapísanej v katastri nehnuteľností, a ten , kto je
ako jej vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností. Právnej sféry ďalších osôb sa toto sporové konanie
netýka, lebo výsledok sporu (rozhodnutie súdu o tom, či tú vlastnícke právo k nehnuteľnosti je alebo
nie je) nemôže mať na ich právne pomery žiadny vplyv (nemôže mať žiadny dopad na vymedzenie ich

práv alebo povinností týmto súdnym rozhodnutím). Uvedené samozrejme platí aj vo vzťahu k určeniu,
či nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, teda či poručiteľ bol ku dňu smrti jej vlastníkom.13. V danej právnej veci bolo zistené, že podľa darovacej zmluvy uzavretej medzi M. C. - poručiteľom
a žalovaným 1., bolo síce zapísané do Katastra nehnuteľností SR vlastnícke právo žalovaného 1. k
sporným nehnuteľnostiam, ktorý žalovaný 1. ich ale následne kúpnou zmluvou previedol na žalovaného

2.. Právna otázka, či darovacia a následne kúpna zmluva sú alebo nie sú platnými právnymi úkonmi, za
tejtosituáciepredstavujevyriešenieibaprejudiciálnejotázkyvovzťahukposúdeniu,čiporučiteľM.C.bol
alebo nebol vlastníkom uvedených nehnuteľností, čo v konečnom dôsledku súd prvej inštancie posúdil
správne. Nie je ale správny ten jeho názor, že otázku platnosti predmetnej darovacej a následnej kúpnej
zmluvy nemožno v danom spore o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam riešiť ako otázku predbežnú

bez účasti tých, ktorí takéto zmluvy uzatvorili, teda bez účasti žalovaného 1. ako obdarovaného a
následne predávajúceho, pretože ak sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva pre poručiteľa,
ktorý nie je zapísaný ako vlastník uvedených nehnuteľností v katastri, majú ako jeho právny nástupcovia
aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní len proti žalovanému 2., ktorý ich nadobudol kúpnou zmluvou,
a je ako ich vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností, a jedine žalovaný 2. je teda v spore pasívne vecne
legitimovaný; právnej sféry iných subjektov, tým potom aj žalovaného 1. sa v danom prípade sporné

vlastníckeprávokuvedenýmnehnuteľnostiamnetýka,pretoakžalobcoviavžalobeoznačiliižalovaného
1. ako obdarovaného poručiteľom, ktorý nehnuteľnosti ďalej odpredal žalovanému 2., nemohlo byť
takému žalobnému návrhu vo vzťahu k žalovanému 1. vyhovené, pretože takéto rozhodnutie súdu by
nemohlo mať žiadny vplyv na zápis do katastra nehnuteľností (porovnaj rozsudok NS ČR sp. zn. 30
Cdo 1333/2002).

14. Vecná legitimácia procesnej strany sporu (na strane žalobcu i žalovaného) je ako otázka
hmotnoprávne predmetom dokazovania, súd ju môže riešiť na základe výsledkov dokazovania a len v
súvislosti s rozhodovaním vo veci samej (v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) a nedostatok vecnej
legitimácieniejedôvodomprezastaveniekonaniaakosamylneodvolateľdomnieva,aleprezamietnutie

žaloby.

15. Vychádzajúc z uvádzaného sú už potom ďalšie odvolacie argumenty žalovaného 1. pre posúdenie
dôvodnosti jeho odvolania nerozhodné, bez potreby sa nimi z dôvodu hospodárnosti konania osobitne
vysporiadavať.

16. Žalovaný 2. založil svoju obranu na spochybňovaní duševnej nespôsobilosti M. C. - darcu, v čase
podpisu darovacej zmluvy, ktorú daroval žalovanému 1. Poukazoval na to, že pokiaľ bol M. C. pre účely
trestného stíhania žalovaného 1. pre podvod vypočutý, čo bolo takmer rok po uzavretí darovacej zmluvy
a jeho svedecká výpoveď bola v tomto trestnom konaní súdom akceptovaná, čím súd odobril jeho

spôsobilosť, nemôže akceptovať znalecký posudok konštatujúci jeho duševnú nespôsobilosť a preto ho
považuje za účelový.

17. S poukazom na dôvody podanej žaloby, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje,
že pre posúdenie platnosti darovacej zmluvy, bolo rozhodujúcim zistenie, či darca vzhľadom na

svoj duševný stav bol schopný posúdiť následky svojho konania. Neplatnosť právneho úkonu podľa
ustanovenia § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka <.). V prejednávanej veci žalovaný 2., ako ani jeho právny predchodca (žalovaný
1.) však skutočnými vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti nikdy neboli (z dôvodu absencie platného

nadobúdacieho titulu). Pri hodnotení dobromyseľnosti je potrebné brať do úvahy či kupujúci pri bežnej
opatrnosti, ktorú je možné s prihliadnutím na konkrétne okolnosti požadovať, sa oboznámil aj s reálnym
stavom veci a pomerov (nielen so zápisom v katastri nehnuteľností), kedy by zistil skutočný stav
nehnuteľností a vzťahy k nej.

29.Tupotomnietpochýbotom,žepokiaľžalovaný2.odvolanímnespochybňovalkonštatáciusúduprvej
inštancie, že sám M. C. poznal dlhú dobu (čím mu musel byť charakter duševného stavu M. C. známy, čo
potom muselo u neho vzbudiť aspoň minimálnu ostražitosť a preveriť si spôsob a okolnosti nadobudnutia
kupovanej nehnuteľnosti od predávajúceho, ktorý bol jeho synom! - poznámka odvolacieho súdu), v
predmetnom ale najmä v trestnom konaní vo svojej výpovedi potvrdil, že vedel, že žalobcovia vyzývali

žalovaného 1. na vrátenie nehnuteľnosti a práve z dôvodu, že mal vedomosť o problémoch žalovaného
1. s vlastníckym právom k predmetnej nehnuteľnosti účelovo navrhol žalovanému 1., aby previedol
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na neho, aby žalovaný 1. neprišiel aj o peniaze aj o dom, je potom
skutočne ťažko možné konštatovať jeho dobromyselnosť.

30. Preto ani táto odvolacia argumentácia žalovaného 2. za daného preukázaného skutkového stavu,
neumožňovala uplatniť princíp právnej istoty, súčasťou ktorého je aj dôvera subjektov práva v platné
právo a uplatnenie princípu ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, pred zásadou, podľa ktorej nikto
nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám.

31. S poukazom na vyššie uvedené závery preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 388 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom určovacom výroku vo vzťahu k žalovanému
1. zmenil tak, že žalobu voči nemu aj v tejto časti zamietol, a voči žalovanému 2. rozsudok súdu prvej
inštancie v tejto vyhovujúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

32. V súlade s ustanovením § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 CSP, § 259 CSP a § 388 CSP potom
odvolací súd zmenil aj závislý výrok o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie tak, že v konaní
plne úspešnému žalovanému 1. priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči vo vzťahu
k nemu neúspešným žalobcom a podľa výsledku konania ako celku, keď žalovaný 1. bol úspešný čo do
zamietnutia určovacieho žalobného návrhu o neplatnosť kúpnej zmluvy a žalobcovia 1. a 2. zase čo do

určovacieho žalobného návrhu na určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, čím potom
ich vzájomný úspech posúdil ako rovnaký rozhodol, že žiadna zo strán žalobcu 1. a 2. a žalovaného
2. nemá navzájom nárok na náhradu trov konania. Pokiaľ ide o náhradu trov konania štátu, ktorému
vznikla povinnosť plniť z finančných prostriedkov v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním,ktoré bolo vykonané na návrh žalovaného 1., za účelom skúmania duševného stavu poručiteľa M. C.,
ktorého žalobcami tvrdenú nespôsobilosť uzatvoriť spornú darovaciu zmluvu v prospech žalovaného
1. spochybňovali obaja žalovaný, teda i žalovaný 2., odvolací súd považoval za spravodlivé (keďže v

danom prípade procesný kódex neviaže rozhodovanie o týchto trovách na pomer úspechu strany sporu),
aby žalovaný 2. ako jediný pasívne legitimovaný v spore, ktorý od počiatku sporu namietal žalobcami
tvrdenú neschopnosť posúdenia a značnú slabosť vôle poručiteľa pri uzatváraní darovacej zmluvy, o
ktorej zmluve žalovaný mal vedomosť, poručiteľa osobne poznal, čím mu musel byť zrejmý aj jeho
duševný stav, navonok sa prejavujúci, hradil trovy štátu, ktoré vznikli pri skúmaní duševného stavu M. C..

Odvolací súd mal pritom zhodne s názorom súdu prvej inštancie za to, že aj štát je potrebné považovať
zainúosobu,ktorejmôžuvzniknúťvýdavkyvsúvislostisdokazovaním(podporne§259vspojenís§258
CSP) a z toho vyplýva aj právo štátu na ich náhradu po splnení zákonných podmienok. O výške priznanej
náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku

a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania (§ 435 CSP).