Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. november 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/94/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510213334
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2510213334.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobkyne: GRAND ROYAL spol. s r.o., A.
Hlinku 6433/115, 921 01 Piešťany, IČO: 31414150, zastúpenej advokátom: JUDr. Ján Kanaba, Jána
Zemana 3141/101, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: Ing. D. K., nar. XX. J. XXXX, trvalo bytom A.
F. XXXX/XXX, R., zastúpenému advokátom: JUDr. Marcel Maco, Československej armády 80/18, 915
01 Nové Mesto nad Váhom, o zaplatenie 34.021,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Piešťany z 3. marca 2015 č. k. 12C/80/2010-445, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania vo výške 1.396 eur a trov právneho zastúpenia 4.997,60 eur, k
rukám právneho zástupcu žalovaného, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 37, § 41, § 46 ods. 1 a 2 a § 588 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964
Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne dôvodil, že žalobou v predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala
od žalovaného zaplatenia sumy 34.021,73 eur s príslušenstvom, a to titulom doplatenia kúpnej ceny

na základe kúpnej zmluvy č. 1/06/08 z 1.6.2008. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že strany
1.6.2008 uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
ktoré sú v nej špecifikované. Na vznik kúpnej zmluvy treba zhodný prejav vôle zmluvných strán, teda
akceptáciu návrhu obsahujúceho podstatné náležitosti zmluvy, ktorými sú predmet kúpy a cena. Tieto
náležitosti predmetná kúpna zmluva obsahuje, obe strany potvrdili svojím podpisom že im je známy
obsah zmluvy a súhlasia a ním. Prevádzané nehnuteľnosti boli špecifikované v bode III. zmluvy a kúpna
cena bola uvedená v bode V. predmetnej zmluvy, a to vo výške 5.953.200 Sk bez DPH t.j. 197 610,03

eur bez DPH. Ohľadom splatnosti takto určenej kúpnej ceny je ďalej (v čl. VI. kúpnej zmluvy) uvedené,
že kupujúci zaplatí predávajúcemu zálohu vo výške 1.000.000 Sk do 15.08.2008 a zvyšok ceny doplatí
prostredníctvom bankového úveru do 30.10.2008. Uvedené čiastky žalovaný zaplatil a tieto neboli
predmetom tohto konania. Takto formulovanú zmluvu, obsahujúcu spomínané dve podstatné náležitosti
(predmet kúpy a kúpnu cenu) obe zmluvné strany podpísali a vklad vlastníckeho práva žalovaného
na jej základe bol Správou katastra povolený 08.12.2008. Po povolení vkladu žiadna zo zmluvných
strán platnosť predmetnej kúpnej zmluvy, resp. platnosť prevodu vlastníckeho práva na jej základe,

nespochybňovala. Až v ďalšej časti bodu VI. predmetnej kúpnej zmluvy, t.j. až po presnej číselnej
formulácii kúpnej ceny sumou 5 953 200 Sk (v bode V. kúpnej zmluvy) sa následne uvádza ďalšia veta,
že presná predajná cena bude vypočítaná ako percentuálny podiel priestorov voči celkovým nákladom
stavby v dohodnutom rozsahu (skutočne vykonanými prácami) a bude k nej pripočítaná alikvótnahodnota ceny pozemku, s tým, že tieto náležitosti mali byť predmetom osobitnej dohody strán, ktorá mala
byť uzavretá najneskôr do 31.01.2009. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ ide o tieto ďalšie položky, ktoré
mali byť následne pripočítané ku kúpnej cene, nie je pri nich uvedená nielen ich výška ale ani dátum ich

splatnosti. Aj z uvedenej formulácie je potom zrejmé, že zmluvné strany v predmetnej kúpnej zmluve,
nepodmieňovali prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na odporcu zaplatením aj
týchto ostatných položiek. Z tohto dôvodu táto časť bodu VI. zmluvy (obsahujúca ustanovenie čo by
ešte mal ďalej žalovaný doplatiť) nemá vplyv na platnosť zvyšku kúpnej zmluvy resp. túto (neplatnú)
časť kúpnej zmluvy je možné oddeliť od jej zvyšku, ktorý zostáva v platnosti. S poukazom na uvedené

súd prvej inštancie považoval za neplatnú len časť bodu VI. predmetnej kúpnej zmluvy, ktorá hovorí o
tom, ako bude stanovená presná predajná cena a to z dôvodu neurčitosti a nejasnosti tohto dojednania,
ktorého zmysel a účel nebol upresnený ani vykonaným dokazovaním, vzhľadom na rozdielne vyjadrenia
a stanoviská strán. Zároveň z tohto dojednania vyplýva, že tieto ďalšie zložky „predajnej resp. kúpnej
ceny“ mali byť predmetnom osobitnej dohody, ktorú mali strany uzavrieť najneskôr do 31.1.2009, ktorá
však(akovyplynulozdokazovania)uzavretánapokonnebola.Žalobkyňapretonepreukázaladôvodnosť

uplatneného nároku voči žalovanému, keď predmetnú časť kúpnej zmluvy v bode VI. (ďalšie položky
ktoré by mal žalovaný ešte doplatiť okrem jednoznačne uvedenej kúpnej ceny v podobe číselného
vyjadreniavovýške5.953.200SkbezDPH)súdprvejinštanciepovažovalzaabsolútneneplatnú,zktorej
stranám nevznikli žiadne práva a povinnosti. Z takto formulovaného dojednania nie je totiž možné zistiť,
čo sa myslí celkovými nákladmi stavby a do akého štádia stavby, a v podstate aj akej stavby. Obdobne

nie je špecifikovaný pozemok (o ktorý konkrétne sa jedná), ktorého hodnota mala byť zisťovaná a
čo vlastne malo túto hodnotu predstavovať t.j. či nadobúdacia cena, trhová cena resp. cena zistená
znaleckým posudkom. Ak žalobkyňa tvrdí, že žalovanému bol už známy znalecký posudok na určenie
hodnoty pozemku a teda ho už v čase podpisu tejto kúpnej zmluvy mala k dispozícii, potom nie je
zrejmé, prečo to nebolo v tomto článku VI. zmluvy presne uvedené, t.j. že kupujúci bude povinný zaplatiť

alikvótnu časť hodnoty pozemku ako bola stanovená konkrétnym znaleckým posudkom, ktorý by tu bol
jednoznačne definovaný. Zároveň v tejto časti kúpnej zmluvy nie je uvedený ani dátum splatnosti týchto
„ďalšíchzložiek“ktorébymalžalovanýdoplatiť.Uvedenýprávnyúkonresp. uvedenáčasťkúpnejzmluvy
je tak absolútne nejasná a neurčitá, v dôsledku toho absolútne neplatná v zmysle § 37 ods. 1 O.z. a
na jej základe stranám nevznikli žiadne práva a povinnosti, vrátane oprávnenia žalobkyne požadovať

od žalovaného zaplatenie sumy, ktorá je predmetom tohto konania a povinnosti žalovaného ju zaplatiť.
Na uvedenom závere by nič nemenila ani skutočnosť, či predmetný znalecký posudok resp. hodnota
predmetného pozemku boli a v akej výške obsahom zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o výstavbe,
nakoľko v prípade uvedenej zmluvy o budúcej zmluve a predmetnej kúpnej zmluvy, ide o dve obsahovo
a formálne rozdielne zmluvy, v rámci ktorých si účastníci mohli vzájomné práva a povinnosti upraviť

odlišne, o to viac, keď samotná kúpna zmluva neobsahuje žiaden odkaz ani na spomenutú zmluvu o
budúcej zmluve. Pri dohode o budúcej zmluve ide zmluvnú formu kontraktačnej povinnosti. Podstata
dohody o budúcej zmluve spočíva teda v tom, že sa jej subjekty písomne zaväzujú, že do dohodnutej
doby uzavrú určitú zmluvu.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O.s.p.

(Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a § 10 ods. 2 Vyhl.
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, vecne dôvodil úspechom žalovaného v konaní,
ktorému priznal náhradu trov konania 1.396 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za odpor proti
platobnému rozkazu a náhradu trov právneho zastúpenia 4.997,60 eur za dva úkony právnej služby po
403,34 eur (úkony vykonané pred rozšírením žaloby), za osem úkonov po 492,93 eur (za úkony právnej

služby po rozšírení žaloby), 2x režijný paušál po 7,41 eur (za úkony v r. 2011), 2x režijný paušál po
7,63 eur (2012), 4x režijný paušál po 8,04 eur (2014) a 2x režijný paušál po 8,39 eur (2015), náhradu
cestovného za cesty na súdne pojednávanie 18.1.2012 vo výške 15,88 eur, za cestu 8.7.2014 v sume
15,42 eur, za cestu dňa 7.10.2014 v sume 15,42 eur, za cestu 3.3.2015 v sume 14,76 eur a náhradu
za stratu času za cestu na súdne pojednávania v celkovej sume 106,98 eur. Nepriznal žalovanému

náhradu trov právneho zastúpenia za úkon spočívajúci v podaní odvolania proti uzneseniu o nariadení
predbežného opatrenia, nakoľko v uvedenej časti predbežného opatrenia bol žalovaný neúspešný,
keďžeodvolacísúduznesenieonariadenípredbežnéhoopatreniapotvrdil,čoobdobneplatíajosúdnom
poplatku za odvolanie proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia. Tiež nepriznal žalovanému
ani náhradu trov konania za dva úkony právnej služby označené ako porada s klientom 25.3.2011

a 24.10.2014, nakoľko právny zástupca žalovaného o ich uskutočnení nepredložil žiaden doklad, k
uvedeným úkonom preto nepriznal ani príslušné režijné paušály.2. Proti tomuto rozsudku, zjavne v celom jeho rozsahu, podala včas odvolanie žalobkyňa, s návrhom
na jeho zrušenie v celom rozsahu a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla,
že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p.. Dôvodila, že

strany v priebehu konania nerozporovali dohodu o výplate kúpnej ceny tak, že táto bude stanovená
podielom priestorov žalovaného voči celkovým priestorom, t. j. 25,58%, z celkových nákladov stavby
polyfunkčného objektu. Žalovaný taktiež nikdy nespochybňoval, že sa má podieľať na alikvotnej hodnote
ceny pozemku. Spornou otázkou strán bola výška nákladov stavby, hodnota pozemku a moment, do
ktorého bol žalovaný povinný podieľať sa na nákladoch stavby. Počas konaní žalobkyňa preukázala

celú výšku skutočne vynaložených nákladov stavby a túto doložila všetkými potrebnými dokladmi, ktoré
potvrdzujú oprávnenosť týchto nákladov. Na základe toho žiadala žalovaného o doplatok kúpnej ceny
vo výške 34.021,73 eur. Mala za to, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade so zákonom, keď
uznal platný iba čl. V. kúpnej zmluvy, ktorá rieši časť ceny za nadobudnuté nehnuteľnosti. Následne
svojvoľne rozdelil ustanovenie čl. VI kúpnej zmluvy, kde vyhlásil za neplatnú iba časť ustanovenia čl.
VI o doplatku kúpnej ceny, teda výpočtu presnej predajnej ceny. Z celkového obsahu kúpnej zmluvy je

evidentné, že ide o jeden celok, o jedno ustanovenie zmluvy a cena 5.953.200 Sk bez DPH nie je cenou
konečnou. Súd teda mal vychádzať z absolútnej neplatnosti celej kúpnej zmluvy č. 1/06/08, nielen jej
časti, a to pre jej nejasnosť a nezrozumiteľnosť o kúpnej cene. Citovala § 37 ods. 1 O.z. s tým, že súd
opiera svoje rozhodnutie o to, že dojednanie o doplatku kúpnej ceny, a teda výpočtu presnej predajnej
ceny, je nejasné a nezrozumiteľné. Pokiaľ mal súd za preukázanú neplatnosť v časti ustanovenia o

kúpnej cene, teda čl. VI, tak musí byť neplatné celé ustanovenie o kúpnej cene a tým aj kúpna zmluva
ako celok. Aj v zmysle ustálenej judikatúry ak kúpna zmluva obsahuje vadu spočívajúcu v neurčitosti
podľa § 37 ods. 1 O. z. v jej podstatnej náležitosti, ktorou je ustanovenie o kúpnej cene, takáto vada
má za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy (NS SR 5Cdo 205/2008). Na jednej strane súd v
odôvodnení rozsudku uvádza, že ustanovenie o doplatení kúpnej ceny nemá vplyv na platnosť zvyšku

kúpnej ceny a iba časť o doplatku považuje za neplatnú. Ak je táto časť podľa názoru súdu neplatná,
nie je dôvod odvolávať sa v ďalšej časti odôvodnenia na neexistenciu osobitnej zmluvy. Pokiaľ ide o
osobitnú dohodu, žalobkyňa v konaní preukázala, že zasielala žalovanému niekoľko vyčíslení a snažila
sa dospieť k podpisu zmluvy, osobitnej dohody. Keďže sa tak nestalo, podala v októbri 2010 návrh na
vydanie platobného rozkazu práve z dôvodu, aby súd určil sumu, ktorú má žalovaný za nehnuteľnosť

doplatiť. Aj samotný žalovaný potvrdil, že kúpnu zmluvu považoval za uzatvorenú v znení, že bude
kúpnu cenu doplácať a aj sa tak čiastočne stalo. Žalovaný sa svojím konaním bezdôvodne obohatil,
keď nadobudol nehnuteľnosti za cenu nižšiu, ako boli účastníci dohodnutí, nadobudol nehnuteľnosti na
základe neplatnej kúpnej zmluvy a tieto nehnuteľnosti medzičasom scudzil. V zmysle zásady iura novit
curia mohol súd sám aplikovať ustanovenia § 451 O. z. a nasl. o bezdôvodnom obohatení žalovaného.

Žalovaný nadobudol 1 m2 nehnuteľnosti za sumu 725 eur bez DPH a tieto predáva a predal za sumu
1.562eurza1m2.Pričomžalobkyňasadomáhazaplateniasumy842eurbezDPHza1m2.Odvolalasa
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 31.5.2012 sp. zn. 23Cdo 1366/2010, ktoré sa týka
právenedostatočneurčenéhopredmetuzmluvyanásledneplneniabezprávnehodôvodu,podľaktorého
ak si zmluvné strany dostatočne neurčili predmet svojho záväzku, potom zmluva vôbec nevznikla,

uplatnený nárok na vydanie peňažného plnenia z takéhoto vzťahu treba posúdiť podľa ustanovení
o bezdôvodnom obohatení. Zastávala názor, že návrh bol podaný dôvodne. Cena za nehnuteľnosti
nebola podľa súdu stanovená jasne a zrozumiteľne, čo má za následok neplatnosť kúpnej zmluvy ako
celku. Keďže sa žalovaný už medzičasom stal vlastníkom nehnuteľností, dve nehnuteľnosti predal tretej
osobe, ďalšiu prestaval a zmenil jej charakter, žalobkyňa sa oprávnene domáha úhrady ceny bežnej

za nehnuteľnosti v čase prevodu a od tejto ceny odpočíta sumu, ktorú žalovaný už uhradil. Z týchto
dôvodov mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol, nemá oporu v zákone
a je vydané predčasne.

3. K odvolaniu žalobkyne sa žalovaný vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny

v plnom rozsahu potvrdiť. Odvolanie žalobkyne považoval za nedôvodné a neopodstatnené, keďže
v prvostupňovom konaní na základe rozsiahleho dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že
strany uzavreli kúpnu zmluvu 1.6.2008, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam v stave holobyt. Uvedená kúpna zmluva mala všetky zákonom
vyžadované náležitosti ako zhodný prejav vôle zmluvných strán, predmet zmluvy a kúpnu cenu.

Žalovaný ako kupujúci zaplatiť zálohu vo výške 1.000.000 Sk v zmysle zmluvných dojednaní a následne
žalovaný zaplatil aj zvyšok kúpnej ceny vo výške 4.953.200 Sk. Týmto si žalovaný splnil svoju zmluvne
stanovenú povinnosť úhrady kúpnej ceny. Zdôraznil, že v nasledovnom období ani jedna zmluvná strana
nerozporovala takto určenú a zaplatenú kúpnu cenu. Vtedajšou Správou katastra bol vklad vlastníckehopráva povolený 8.12.2008. V ďalšom odseku kúpnej zmluvy bolo uvedené, že presná predajná cena
bude vypočítaná ako percentuálny podiel priestorov voči celkovým nákladov stavby v dohodnutom
rozsahu. Ku kúpnej cene bude pripočítaná alikvotná hodnota ceny pozemku, alikvotná hodnota nákladov

na projektovú dokumentáciu a ostatných nákladov na prípravu výstavby podľa percentuálnej hodnoty
investícií zmluvných strán podľa osobitnej zmluvy, no najneskôr do termínu 31.1.2009. K uvedenému
zmluvnému dojednaniu považoval za potrebné uviesť, že tieto ďalšie zložky mali byť podľa dohody
zmluvnýchstránpredmetomosobitnejdohody,ktorúmalizmluvnéstranyuzavrieťvtermínenajneskôrdo
31.1.2009. Takáto osobitná dohoda však medzi stranami nikdy uzavretá nebola. Jednotlivá špecifikácia,

výška, ako i termín splatnosti týchto zložiek nebol zo strany žalobkyne preukázaný. Žalovaný mal
za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení. Súčasne uviedol, že táto osobitná
dohoda, ktorá nikdy nebola uzavretá, nebola podmienkou prevodu vlastníckeho práva k prevádzaným
nehnuteľnostiam, čo znamená, že dotknutý odsek či ustanovenie kúpnej zmluvy je možné oddeliť od
jej zvyšku, ktorý zostáva v platnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že skutočnosti uvádzané žalobkyňou
neboli preukázané, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, považuje žalovaný samotnú žalobu ako

i podané odvolanie žalobkyne za absolútne nedôvodné. Žalobkyňa v priebehu konania viackrát vo
svojich tvrdeniach uvádzala odlišný právny dôvod ako doplatok kúpnej ceny, bezdôvodné obohatenie,
neplatnosť kúpnej zmluvy. Tieto skutočnosti ale nasvedčujú zmätočnosti a nedôvodnosti samotného
podania.Poukázalnaskutočnosť,žetvrdeniažalobkynevpodanomodvolaníniesúpravdivé.Taktiežnie
je pravdou, že žalovaný prestaval nehnuteľnosť a zmenil jej charakter. K prevodu ďalších bytov žalovaný

uviedol, že tieto predal rodinnému príslušníkovi, ktorý si na splatenie kúpnej ceny zobral hypotekárny
úver, s tým, že tieto skutočnosti sú k meritu veci právne bezvýznamné.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky

súdnyporiadokvzneníneskoršíchzmienadoplnení,keďžepodľa§470ods.1CSPakniejeustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety
prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupujúc podľa § 470 CSP, po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase vydania napadnutého rozsudku účinného O.s.p., akt. § 362
ods. 1 CSP) stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt. § 359 CSP), proti
rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 O.s.p., akt. § 355 ods.1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127 a
§ 363 CSP), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c/, d/ a

f/ O.s.p., akt. § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil, (§ 380 ods. 2 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne

5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie treba navzdory námietkam odvolateľky považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej
inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej
stránke.
Odvolacísúdnemal(napriekopačnémunázoruodvolateľky)dôvodnesúhlasiťsargumentácioupoužitou

súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia vo veci samej (tak ako táto
- rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých
súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len
konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však
aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami

uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už
uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:

5. Podľa § 588 O. z. z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú

cenu.
Ustanovenia § 588 až § 600 O. z. obsahujú všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve, ktoré sa použijú
najmä na predaj veci medzi nepodnikajúcimi osobami a na predaj nehnuteľností, a to aj v prípade
ak sú účastníkmi právneho vzťahu podnikatelia. Občiansky zákonník osobitne neupravuje procesvzniku kúpnej zmluvy, na jej vznik sa preto vzťahujú všeobecné ustanovenia o vzniku zmlúv (§ 43a
a nasl. O. z.). Kúpna zmluva vzniká v okamihu, kedy sa jej účastníci dohodli na jej podstatných
náležitostiach (essentialia negotii), ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Pokiaľ medzi predávajúcim a

kupujúcim nedôjde k dohode o týchto dvoch podstatných náležitostiach, k vzniku zmluvy nemôže dôjsť.
Okrem podstatných náležitostí môže zmluva obsahovať aj ďalšie tzv. vedľajšie dojednania (accidentalia
negotii), medzi ktoré tradične patria napr. dohoda o mieste plnenia, čase plnenia, osobitné ustanovenia
o prechode vlastníckeho práva, dojednania o podmienkach odovzdania predmetu kúpy, spôsobe
zaplatenia kúpnej ceny a pod.. Pokiaľ však medzi stranami chýba dohoda o týchto vedľajších otázkach,

budú sa na ne vzťahovať všeobecné ustanovenia o záväzkoch. Kúpna cena (praetium) je odplata za
predmet kúpy stanovená v peniazoch a vyjadruje požiadavku ekvivalentnosti výmeny vecí, práv a iných
majetkových hodnôt za peniaze. Kúpna cena musí byť vyjadrená určitou peňažnou čiastkou alebo
iným spôsobom, na základe ktorého ju možno nepochybne stanoviť. Výška kúpnej ceny je stanovená
predovšetkým dohodou a účastníci kúpnej zmluvy v zásade nie sú obmedzení v dojednaní výšky kúpnej
ceny okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje cenová regulácia upravená cenovým predpisom. Môžu si

preto dojednať cenu, ktorá sa odchyľuje od obvyklej (trhovej) ceny. Kúpna cena môže byť vyjadrená
určitou konkrétnou sumou peňazí, pokiaľ to tak nie je, musí byť v zmluve vyjadrený spôsob jej určenia. Ak
je predmetom kúpy vec nehnuteľná, vlastnícke právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností
podľa zákona o katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak, čím dochádza k naplneniu
vecno-právneho účinku kúpnej zmluvy. Okolnosť, že v kúpnej zmluve sa účastníci dohodli na nižšej

kúpnej cene ako v dohode o (predchádzajúcej) budúcej kúpnej zmluve, nerobí kúpnu zmluvu neplatnou
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 1641/2006).
Podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností je teda aj písomná dohoda o kúpnej
cene. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v predmetnej veci sa strany
v písomnej Kúpnej zmluve č. 1/06/08 z 1.6.2008 dohodli na jej podstatných náležitostiach, a to na

predmete kúpy aj na kúpnej cene. Kúpna cena bola vyjadrená určitou peňažnou čiastkou v V. bode
kúpnej zmluvy (5.953.200 Sk bez DPH) a z dohody strán bolo zrejmé, že dohodnutá kúpna cena sa
vzťahuje na predmet kúpy. V prvom odseku VI. bodu kúpnej zmluvy sa nachádzajú vedľajšie dojednania
o čase plnenia a spôsobe zaplatenia kúpnej ceny. Medzi stranami nebolo sporu o tom, že takto určená
kúpna cena bola žalovaným riadne zaplatená a predmetná kúpna zmluva bola Správou katastra R.

zavkladovaná 8.12.2008 pod č. V 3404/08.

6. Podľa § 37 ods. 1 O.z. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.
Za určitý je možné považovať len taký úkon, ktorého obsah nie je vnútorne rozporný alebo ktorý síce

vykazuje znaky vnútornej rozpornosti, ale túto rozpornosť je možné odstrániť pomocou výkladových
pravidiel. Pomocou výkladu však nie je možné nahrádzať (dopĺňať) prejav, ktorý nebol vyjadrený v
samotnom úkone, a to bez zreteľa na to, či ide o právny úkon v písomnej alebo verbálnej podobe. Ak
však bol právny úkon uskutočnený v písomnej podobe, rozhodujúce je to, čo vyplýva z písomnej formy
právneho úkonu. Za určitý je možné považovať iba taký úkon, ktorý je určitý aspoň v jeho podstatných

náležitostiach. Podľa ustálenej judikatúry nie je pri posudzovaní vadnosti písomného úkonu významné
ani to, že účastníkom právneho vzťahu je zrejmé, čo je predmetom zmluvy, ak to nie je spoznateľné z
textu zmluvy (viď napr. sp. zn. 33 Cdo 4930/2008, 26 Cdo 3358/2009 NS ČR)
Od určitosti prejavu vôle treba odlišovať jeho zrozumiteľnosť. Prejav je nezrozumiteľný, ak vôľa nebola
vyjadrená dostatočne jasne a ani výkladom nie je možné zistiť, čo malo byť prejavom vyjadrené.

Ak právny úkon nie je urobený slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne a s možným predmetom plnenia, je
absolútne neplatný. Absolútne neplatný právny úkon je neplatný od začiatku (ex tunc), táto neplatnosť
je absolútna a pôsobí voči každému, pričom neplatný úkon nevyvoláva žiadne právne účinky (vznik,
zmenu a zánik práv a povinností), ktoré sa týmto úkonom sledovali. Každý vrátane súdu (rozhodujúcom
aj v inej veci, pre ktorú je platnosť úkonu významná ako predbežná otázka), je povinný na absolútnu

neplatnosť právneho úkonu prihliadnuť, a to bez zreteľa na to, či táto absolútna neplatnosť právneho
úkonu už bola vyslovená autoritatívnym rozhodnutím ako aj vtedy, ak táto nie je namietaná, teda sa na
ňu prihliada aj bez námietky, t. j. z úradnej povinnosti (ex offo). Nemožno ju žiadnym spôsobom napraviť
(konvalidácia alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje (resp.
na ktorý sa hľadí akoby nikdy nebol uskutočnený), a nadväzne na to, z rovnakého dôvodu - nemožno

od takého právneho úkonu (zmluvy) odstúpiť.
Podľa § 41 O.z. ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.Právny úkon môže byť neplatný celkom alebo sčasti. V prípade ak sa dôvod neplatnosti týka podstatnej
náležitostiprávnehoúkonu(essentialianegotii),bezktorejprávnyúkonnemôževzniknúť,jejprávnyúkon
neplatnývcelomrozsahu.Existujúvady,ktorémajúvždyzanásledokneplatnosťceléhoprávnehoúkonu

- napr. nedostatok spôsobilosti na právne úkony konajúceho, nedostatok formy - niektoré však môžu
postihovať len časť právneho úkonu (neplatnosť konkrétneho ustanovenia, alebo rozpor s cenovými
predpismi). V prípade, ak ide o takú vadu, ktorú je možné oddeliť od jeho ostatného obsahu, bude
neplatná len táto časť právneho úkonu. Tento prístup je preferovaný v zmysle zásady in favorem negotii.
Na základe čiastočnej neplatnosti fakticky dochádza k modifikácii vôle konajúcich, keďže úkon, ktorý

uzavreli, nespôsobí následky, s ktorými tieto osoby počítali. Takýto stav však pôsobí predovšetkým
za účelom ich právnej istoty, kedy sa poskytne ochrana aspoň niektorým právam a povinnostiam. Ak
vadnú časť právneho úkonu nie je možné oddeliť od zvyšnej časti, a to po posúdení prejavu vôle
účastníkov, povahy právneho úkonu, okolností, za ktorých bol uzavretý alebo jeho obsahu a účelu, bude
neplatný celý právny úkon. V prípade, ak je neplatná časť právneho úkonu, tá je neplatná od počiatku
(ex tunc). Oddeliteľnosťou je potrebné rozumieť obsahovú oddeliteľnosť právneho úkonu od zvyšku, nie

možnosť rozdelenia plnenia, ktoré bolo predmetom zmluvy. Oddeliteľnými sú dva samostatné právne
úkony poňaté do jedného textu listiny, pokiaľ sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na jednu z nich. Na druhej
strane, neoddeliteľným ustanovením sú podmienky právneho úkonu v zmysle § 36 O.z.. Pri zvažovaní
oddeliteľnosti právneho úkonu je potrebné prihliadnuť na vôľu strán a účel, ktorý uzavretím zmluvy
sledovali. Platný môže byť len taký čiastočne neplatný úkon, ktorý aj napriek čiastočnej neplatnosti

sleduje účel sledovaný účastníkmi a aj takýto čiastočne neplatný úkon je v súlade s vôľou strán v
zmysle § 35 ods. 2 a 3 O. z.. Po oddelení platnej časti od neplatnej musí byť zároveň platná časť
právneho úkonu spôsobilá existovať samostatne, ako samostatný právny úkon obsahujúci základné
náležitosti právneho úkonu a musí spĺňať požiadavku na formu, spôsobilosť osoby, slobodu vôle a
ďalšie náležitosti. Obsahovú neoddeliteľnosť vadnej časti právneho úkonu od zvyšku preukazuje vždy

ten, kto sa neplatnosti právneho úkonu v celom rozsahu dovoláva. Čiastočná neplatnosť sa aplikuje
na prípady absolútnej aj relatívnej neplatnosti právnych úkonov. Inštitút čiastočnej neplatnosti v zmysle
tohto ustanovenia sa použije aj v obchodnom práve. Ustanovenie § 41 O. z. je dispozitívne. Účastníci
sú oprávnení dohodnúť sa aj na následkoch a spôsobe riešenia čiastočnej neplatnosti právneho úkonu,
ktorá je rozdielna oproti tomuto ustanoveniu (viď komentár, Veľké komentáre Števček a spol., Občiansky

zákonník I, Nakladatelství C. H. Beck).
Žalobkyňa uplatňovala voči žalovanému žalobou nárok na tretiu - poslednú splátku kúpnej ceny, tvrdiac,
že táto bola stranami dojednaná v druhom ods. VI. bodu kúpnej zmluvy, ktorú strany uzavreli 1.6.2008.
Súd prvej inštancie skúmal platnosť kúpnej zmluvy, vrátane časti o ktorej žalobkyňa tvrdila, že obsahuje
dohodustránotretej-poslednejsplátkekúpnejceny(t.j.druhýodsekVI.bodukúpnejzmluvy)zhľadiska

jej určitosti a zrozumiteľnosti. Prišiel k záveru o absolútnej neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy v
časti druhého odseku VI. bodu kúpnej zmluvy z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti tohto dojednania,
odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s týmto záverom i s jeho dôvodmi uvedenými v napadnutom
rozsudku. Ustanovenie druhého odseku VI. bodu kúpnej zmluvy je absolútne neplatné od počiatku a
nevyvoláva právne účinky, ktoré sa ním sledovali, nevznikol teda na jeho základe nárok na zaplatenie

žalovanej sumy s príslušenstvom.
Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie, na rozdiel od žalobkyne, názoru, že v prípade druhého
odseku VI. bodu kúpnej zmluvy sa nejedná o dohodu o časti kúpnej ceny (kúpna cena ako celok bola
platnedojednanávbodeV.kúpnejzmluvy),pretonejdeopodstatnúnáležitosťprávnehoúkonubezktorej
by právny úkon nemohol vzniknúť, preto takúto časť možno oddeliť od zvyšného obsahu kúpnej zmluvy

a neplatnosť takejto časti zmluvy (ustanovenia v druhom odseku VI. bodu kúpnej zmluvy) preto nemá za
následok neplatnosť celej kúpnej zmluvy. Takáto neplatná časť kúpnej zmluvy je neplatná od počiatku.
Po oddelení uvedenej neplatnej časti kúpnej zmluvy je zostávajúca platná časť kúpnej zmluvy spôsobilá
existovať samostatne. Žalobkyňa nepreukázala obsahovú neoddeliteľnosť vadnej časti kúpnej zmluvy
od jej zvyšku. Z kúpnej zmluvy ani tvrdení strán nevyplýva, že by sa strany dohodli na následkoch a

spôsobe riešenia jej čiastočnej neplatnosti, preto bolo súdom prvej inštancie správne aplikované ust.
§ 41 O.z..

7. Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb., v znení neskorších zmien a doplnení, síce výslovne
neuvádzal čo sa rozumie pod zmenou žaloby (§ 95 O.s.p.), zo záverov judikatúry a právnej vedy však

vyplývalo, že zmenou žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena), návrh
ktorým sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna zmena) a podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.Je vecou súdu (ako za účinnosti O.s.p., tak aj aktuálne za účinnosti CSP), aby tvrdený skutkový stav
podradil pod hmotnoprávnu normu, ktorá tomuto skutkovému stavu zodpovedá. Prekročením návrhu a
porušením dispozičného princípu by však bolo priznanie plnenia na základe iného skutkového stavu,

ako toho, ktorý tvrdil žalobca v žalobe a ktorý bol predmetom dokazovania v súdnom konaní. Zmenou
žaloby nie je zmena právneho dôvodu bez zmeny skutkových tvrdení; právne posúdenie je vecou súdu.
V predmetnej veci skutkové tvrdenia tak ako boli uvádzané v žalobe a v priebehu prvoinštančného
konania smerovali jednoznačne k uplatňovaniu žalobkyňou (zastúpenou advokátom) plnenia zo zmluvy
a nie plnenia z neplatného právneho úkonu (nezodpovedal tomu ani petit žaloby), žalobkyňa bez

akýchkoľvek pochybností uplatňovala v žalobe sumu 23.273,93 eur s príslušenstvom na tom skutkovom
základe, že žalovaný porušil kúpnu zmluvu keď nezaplatil tretiu - poslednú splátku kúpnej ceny, podľa
nej platne dohodnutú v druhom ods. VI. bodu kúpnej zmluvy, žalobkyňa žalobu síce rozšírila v jej podaní
zo 4.11.2011, avšak iba kvantitatívne na sumu 34.021,73 eur s príslušenstvom, zotrvala na pôvodných
skutkových tvrdeniach (súd prvej inštancie pripustil zmenu návrhu jeho právoplatným uznesením z
18.11.2011 pod č.k. 12C/80/2010-123), preto pokiaľ súd prvej inštancie neaplikoval na zistený skutkový

stavustanoveniaobezdôvodnomobohatení,jehopostupbolsprávny,odvolacísúdsasnímstotožňujea
námietku odvolateľky, že uplatnený nárok mal súd posúdiť podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení
považuje za nedôvodnú.

8. Na základe všetkého vyššie uvedeného odvolací súd argumentáciu z odvolania akceptovať nemohol,

čo malo za následok nespôsobilosť zvrátenia ňou výsledkov konania prvej inštancie.
Odvolací súd riadiaci sa týmito úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto napadnutý
rozsudoksúduprvejinštancievcelomjehorozsahu(vrátaneodvolanímnespochybnenejčastionáhrade
trov prvoinštančného konania) podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

9. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal proti žalobkyni
právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný

úspech vo veci (žalovaný), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá
vo veci úspech nemala (žalobkyňa), keď nevidel dôvod pre aplikáciu § 257 CSP.

10. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)