Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/114/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315205665
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2315205665.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov

JUDr. Boženy Husárovej a Mgr. Michala Novotného, v sporovej veci žalobcu: LOCALSTAV, s.r.o., IČO:
36 223 441, so sídlom Horné Saliby 1099, 925 03, zastúpený: Advokátska kancelária Kucek & Partners,
s.r.o., IČO: 36 865 192, so sídlom Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: THERMAL
TOUR, s.r.o., IČO: 36 246 000, so sídlom Horné Saliby 1203, 925 03, zastúpený: Advokátska kancelária
Hagara-Hagarová, s.r.o., IČO: 36 806 498, so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, o povinnosti
umožniť nahliadnutie do dokladov spoločnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Galanta zo dňa 29. júna 2017, č. k. 5Cb/19/2015-166, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný predložiť
žalobcovi v sídle žalovaného k nahliadnutiu ročné účtovné závierky (v rozsahu súvaha, výkazy ziskov
a strát, poznámky) spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644
714 za roky 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016 a zápisnice o riadnom a mimoriadnom valnom
zhromaždení spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714 z
roky 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo
zvyšnej zamietajúcej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
a odvolacieho konania v rozsahu 50%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 19.3.2015 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného predložiť žalobcovi dokumenty ohľadne spoločnosti THERMAL TOUR, s.r.o. : účtovné a
daňové doklady, zmluvy, vyúčtovania, výpisy z bankových účtov, zápisnice z valného zhromaždenia
za roky 2010 až 2015 podrobnejšie špecifikované v žalobe, a aby žalovaného zaviazal poskytnúť

žalovanému písomné informácie o záležitostiach spoločnosti ARICSTONE, s.r.o. (IČO: 36 644 714,
so sídlom Horné Saliby 1203, 925 03, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel
Sro, vložka č. 34418/T) ohľadne minulých aj budúcich valných zhromaždení a mimoriadnych valných
zhromaždení, počnúc rokom 2006, ohľadne pohľadávok a záväzkov, zmlúv od 2006, ohľadne majetku
(podrobnejšie špecifikované v žalobe). Žalobu žalobca odôvodnil tým, že spoločníkmi žalovaného
sú žalobca a spoločnosť D.A.D.M., s.r.o. (IČO: 36 243 710, so sídlom Športová 29, 925 03 Horné
Saliby, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel Sro, vložka č. 12799/T).

Žalobca má obchodný podiel, ktorý predstavuje 45 % k celkovému základnému imaniu žalovaného.
Dňa 10.3.2006 sa žalovaný stal majoritným spoločníkom obchodnej spoločnosti ARICSTONE, s.r.o.,
keď obchodný podiel žalovaného v uvedenej spoločnosti predstavuje 95 % k celkovému základnému
imaniu spoločnosti. V súvislosti s právom žalobcu kontrolovať činnosť žalovaného a byť informovanýo záležitostiach žalovaného s poukazom na § 40 ods. 1, 135 ods. 1 Obchodného zákonníka, žalobca
požiadal dňa 14.10.2013 príslušný registrový súd o vyhotovenie kópií písomností zo zbierky listín
a to individuálnych účtovných závierok za rok 2010 až 2012, ako aj súvisiacich zápisníc z valného

zhromaždenia. Registrový súd žalobcu písomne informoval, že požadované listiny sa v zbierke listín
nenachádzajú. Dňa 18.10.2013 žalobca vyzval žalovaného na oznámenie termínu, kedy žalobca môže
nahliadnuť do uvedených dokumentov, na ktorú výzvu žalovaný nereagoval. Nakoľko žalobca mal
o platnosti valného zhromaždenia konaného v roku 2010 až 2014, resp. o tom, či sa takéto valné
zhromaždenie vôbec konalo oprávnené pochybnosti, a to z toho dôvodu, že žalobca nebol na valné

zhromaždenie žalovaného pozvaný spôsobom podľa § 129 Obchodného zákonníka, žalobca opätovne
vyzval žalovaného na predloženie zápisníc za rok 2010 až 2014 a to listom zo dňa 24.11.2014
a listom zo dňa 23.2.2015. Žalobca vyzval žalovaného aj na predloženie pozvánok na predmetné
valné zhromaždenie, ako aj na predloženie všetkých účtovných daňových a mzdových dokladov a
zmlúv uzatvorených žalovaným, ktorých predmet plnenia presahuje sumu 5.000 Eur, ako aj ďalších
dokladov týkajúcich sa obchodných záležitostí žalovaného za roky 2010 až 2014. Žalovaný ani na

tieto výzvy žalobcu nereagoval. Keďže žalovaný je majoritným spoločníkom spoločnosti ARICSTONE,
s.r.o., žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 28.11.2014 a listom zo dňa 23.2.2015 na predloženie
dokladov týkajúcich sa spoločnosti ARICSTONE, s.r.o. Žalovaný na túto žiadosť žalobcu nereagoval.
Žalobca sa odvoláva na ustanovenia § 122 ods. 1 a 2, § 128, § 135 ods. 1 a § 135 a ods. 1
Obchodného zákonníka. Žalobca ďalej uviedol, že konateľ žalovaného si povinnosti zvolať valné

zhromaždenie najmenej raz za rok, resp. povinnosť zvolať valné zhromaždenie postupom podľa
Obchodného zákonníka, neplní viac ako 4 roky neposkytuje žalobcovi žiadne informácie. Sústavným
porušovanímsvojichpovinnostíbránirealizáciiprávažalobcunariadenieakontrolučinnostižalovaného,
ako jej realizácii práva žalobcu na informácie o záležitostiach žalovaného. Žalobca poukázal na
rozsudok Krajského súdu Nitra, zo dňa 16.1.2014, sp. zn. 26 Cob/86/2013, rozsudok Krajského súdu

Košice, zo dňa 16.12.2011, sp. zn. 19Cb/239/2001, rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa
6.2.2013, sp. zn. 26Cb/35/2012, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 1.11.2002,
sp. zn. 2 Obo/88/2002, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 5.4.2002, sp. zn. 2
Obo/222/2001, uznesenie Vrchného súdu v Prahe zo dňa 10.6.2010, sp. zn. 7 Cmo/384/2009. Žalobca
má zato, že právo spoločníkov požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti, ako

aj právo nahliadať do dokladov spoločnosti je neodňateľným právom spoločníka, prostredníctvom
ktorého vykonáva kontrolu spoločnosti. Obchodný zákonník ani žiadny iný zákon nekladie žiadne
obmedzeniasprihliadnutímnacharakterdokladovspoločnosti,doktorýchmáspoločníkprávonahliadať.
Obmedzenie práva spoločníka na informácie práva nahliadať do dokladov spoločnosti spoločenskou
zmluvou či stanovami by bolo neplatné pre rozpor so zákonom. Obdobnú úpravu ako uvádza Obchodný

zákonník v § 122 ods. 2 ustanovuje aj spoločenská zmluva žalovaného v článku 4 bod 4, podľa
ktoréhospoločnícimajúprávopožadovaťodkonateľainformácieozáležitostiachspoločnostianahliadať
dokladov spoločnosti vrátane účtovnej evidencie.

2. Súd prvej inštancie uznesením číslo konania 5Cb/19/2015 - 143 z 8.3.2017 zastavil (právoplatné

v časti zastavenia dňa 12.4.2017) konanie v časti povinnosti žalovaného od právoplatnosti rozsudku
a počas trvania účasti žalobcu ako spoločníka na spoločnosti žalovaného predložiť žalobcovi alebo
jeho splnomocnenému zástupcovi každý prvý pracovný deň v mesiaci v čase od 08.00 do 16:00
hod. v sídle žalovaného dokumenty žalovaného k nahliadnutiu, ktorými sú: účtovné doklady za roky
2010, 2011,2012,2013,2014,2015 a 2016, ktorými sú: vystavené a prijaté faktúry, účtovný denník,

hlavná účtovná kniha, kniha pohľadávok a záväzkov, kniha majetku, daňové doklady za roky 2010,
2011,2012,2013,2014,2015 a 2016, ktorými sú: ročné účtovné závierky (v rozsahu súvaha, výkazy
ziskov a strát, poznámky) a evidencia DPH, výročnú správu za rok 2010, 2011,2012,2013,2014,2015
a 2016, zmluvnú dokumentáciu, ktorou sú akékoľvek dvojstranné alebo viacstranné písomné právne
akty uzavreté žalovaným ako jednou zo zmluvných strán v roku 2010 až 2016, ktorých predmet plnenia

presahuje sumu 5.000 Eur, vyúčtovania z kreditných kariet za roky 2010, 2011,2012,2013,2014,2015
a 2016, mzdové vyúčtovania, výkazy do poisťovní a odvody dane zo závislej činnosti za roky 2010,
2011,2012,2013,2014,2015 a 2016, vyúčtovania z pokladne za roky 2010, 2011,2012,2013,2014,2015 a
2016, výpisy z bankových účtov za roky 2010, 2011,2012,2013,2014,2015 a 2016, zápisnice o riadnom
a mimoriadnom valnom zhromaždení z roku 2010, 2011,2012,2013,2014,2015 a 2016 vrátane potvrdení

o doručených pozvánkach adresovaných spoločníkom na predmetné riadne alebo mimoriadne valné
zhromaždenie.Súd prvej inštancie predmetným uznesením zároveň pripustil zmenu žaloby (právoplatné v časti zmeny
žaloby dňa 27.3.2017) nasledovne:

I. Žalovaný je povinný od právoplatnosti tohto rozsudku a počas trvania účasti žalobcu ako spoločníka
na spoločnosti žalovaného predložiť k nahliadnutiu žalobcovi alebo jeho splnomocnenému zástupcovi
každý prvý pracovný deň v mesiaci v čase od 8:00 do 16:00 hod. v sídle žalovaného dokumenty
žalovaného, ktoré boli vyhotovené alebo boli podpísané za obdobie od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca, a ktorými sú:

- účtovné doklady, ktorými sú: vystavené a prijaté faktúry, účtovný denník, hlavná účtovná kniha, kniha
pohľadávok a záväzkov, kniha majetku
- daňové doklady, ktorými sú: ročné účtovné závierky (v rozsahu súvaha, výkazy ziskov a strát,
poznámky) a evidencia DPH,
- výročné správy,
- zmluvná dokumentácia, ktorou sú akékoľvek dvojstranné alebo viacstranné písomné právne akty

uzavreté žalovaným ako jednou zo zmluvných strán, ktorých predmet plnenia presahuje sumu 5.000
EUR (slovom päťtisíc eur),
- vyúčtovania z kreditných kariet,
- mzdové vyúčtovania, výkazy do poisťovní a odvody dane zo závislej činnosti vyúčtovania z pokladne,
- výpisy z bankových účtov žalovaného,

- zápisnice o riadnom a mimoriadnom valnom zhromaždení vrátane potvrdení o doručených pozvánkach
adresovaných spoločníkom odporcu na predmetné riadne alebo mimoriadne valné zhromaždenia.

II. Žalovaný je povinný od právoplatnosti tohto rozsudku a počas trvania účasti žalobcu ako spoločníka
na spoločnosti žalovaného a zároveň počas trvania účasti žalovaného ako spoločníka na spoločnosti

ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714 predložiť žalobcovi alebo
jeho splnomocnenému zástupcovi každý prvý pracovný deň v mesiaci v čase od 8:00 do 16:00 hod.
v sídle žalovaného dokumenty žalovaného k nahliadnutiu, ktorými sú: účtovné doklady spoločnosti
ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714 za roky 2010, 2011, 2012,
2013, 2014, 2015 a 2016, ktorými sú:

- vystavené a prijaté faktúry, účtovný denník, hlavná účtovná kniha, kniha pohľadávok a záväzkov, kniha
majetku, daňové doklady spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO:
36 644 714 za roky 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015 a 2016,
- ročné účtovné závierky (v rozsahu súvaha, výkazy ziskov a strát, poznámky) a evidencia DPH, výročnú
správu spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714 za rok

2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015 a 2016,
- zmluvnú dokumentáciu spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby,
IČO: 36 644 714, ktorou sú akékoľvek dvojstranné alebo viacstranné písomné právne akty uzavreté
spoločnosťou ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714 ako jednou
zo zmluvných strán v roku 2010 až 2016, ktorých predmet plnenia presahuje sumu 5.000 EUR (slovom

päťtisíc eur),
- vyúčtovania z kreditných kariet spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby,
IČO: 36 644 714 za roky 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015 a 2016,
- mzdové vyúčtovania, výkazy do poisťovní a odvody dane zo závislej činnosti spoločnosti ARICSTONE,
s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714 za roky 2010, 2011, 2012, 2013, 2014,

2015 a 2016,
- všetky vyúčtovania z pokladne spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby,
IČO: 36 644 714 za roky 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015 a 2016, všetky výpisy z bankových účtov
spoločnosti ARICSTONE, s.r.o. so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714 za roky 2010,
2011, 2012, 2013, 2014, 2015 a 2016,

- zápisnice o riadnom a mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom
1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714 z roku 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016.

III. Žalovaný je povinný od právoplatnosti tohto rozsudku a počas trvania účasti žalobcu ako spoločníka
na spoločnosti žalovaného a zároveň počas trvania účasti žalovaného ako spoločníka na spoločnosti

ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714 predložiť žalobcovi alebo
jeho splnomocnenému zástupcovi k nahliadnutiu každý prvý pracovný deň v mesiaci v čase od 8:00 do
16:00 hod. v sídle žalovaného dokumenty žalovaného, ktoré boli vyhotovené alebo boli podpísané zaobdobie od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku do posledného dňa toho ktorého kalendárneho
mesiaca, a ktorými sú:
- účtovné doklady spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644

714, ktorými sú: vystavené a prijaté faktúry, účtovný denník, hlavná účtovná kniha, kniha pohľadávok
a záväzkov, kniha majetku,
- daňové doklady spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644
714, ktorými sú: ročné účtovné závierky (v rozsahu súvaha, výkazy ziskov a strát, poznámky) a evidencia
DPH,

- výročné správy spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714,
- zmluvná dokumentácia spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36
644 714, ktorou sú akékoľvek dvojstranné alebo viacstranné písomné právne akty uzavreté odporcom
ako jednou zo zmluvných strán, ktorých predmet plnenia presahuje sumu 5.000 EUR (slovom päťtisíc
eur),
- vyúčtovania z kreditných kariet spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby,

IČO: 36 644 714,
- mzdové vyúčtovania, výkazy do poisťovní a odvody dane zo závislej činnosti spoločnosti ARICSTONE,
s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714,
- vyúčtovania z pokladne spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO:
36 644 714,

- výpisy z bankových účtov spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom 1203, 925 03 Horné Saliby, IČO:
36 644 714,
- zápisnice o riadnom a mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., so sídlom
1203, 925 03 Horné Saliby, IČO: 36 644 714 vrátane potvrdení o doručených pozvánkach adresovaných
spoločníkom odporcu na predmetné riadne alebo mimoriadne valné zhromaždenia.

3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol výrokom I. tak, že žalobu zamietol a výrokom
II. tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi: žiadosť o vyhotovenie fotokópie písomnosti zo zbierky listín zo dňa 14.10.2013 od právneho

zástupcu žalobcu adresovaná Okresnému súdu Trnava, výzva - povinností na úseku účtovníctva,
povinnosti vo vzťahu k valnému zhromaždeniu, výzva na predloženie dokladov spoločnosti zo
dňa 18.10.2013 adresované právnym zástupcom žalobcu žalovanému, spolu s doručenkou, výzva
na zvolanie valného zhromaždenia spoločnosti THERMAL TOUR, s.r.o., na predloženie dokladov
spoločnosti THERMAL TOUR, s.r.o., na predloženie dokladov spoločnosti ARICSTONE s.r.o. zo dňa 28.

11. 2014 adresované právnym zástupcom žalobcu konateľovi žalovaného, spolu s doručenkou, výzva na
predloženie dokladov spoločnosti THERMAL TOUR, s.r.o. a ARICSTONE, s.r.o. zo dňa 23.2.2015, spolu
s doručenkou, výpis obchodného z registra spoločnosti ARICSTONE, s.r.o. zo dňa 18.3.2015, výpis
obchodného registra spoločnosti THERMAL TOUR, s.r.o. zo dňa 18.3.2015, výpis obchodného registra
spoločnosti LOCALSTAV, s.r.o. zo dňa 18.3.2015, zápisnica zo zasadnutia mimoriadneho valného

zhromaždenia spoločnosti THERMAL TOUR, s.r.o. zo dňa 23.6.2015, stanovisko adresované právnym
zástupcom žalovaného adresované právnemu zástupcovi žalobcu zo dňa 25.3.2015, pozvánka zo dňa
14.5.2015 na mimoriadne valné zhromaždenie na deň 23.6.2015, ktoré zvolal spoločník LOCALSTAV,
s.r.o. a ktorá je adresovaná spoločnosti THERMAL TOUR, s.r.o., výpis obchodného registra spoločnosti
D.A.D.M., s.r.o. zo dňa 30.10.2015, výpis obchodného registra spoločností ARICSTONE, s.r.o. zo dňa

30.10.2015, prezenčná listina z rokovania valného zhromaždenia spoločnosti THERMAL TOUR, s.r.o.,
zo dňa 9.11.2016, zápisnica z rokovania valného zhromaždenia spoločnosti THERMAL TOUR, s.r.o.,
zo dňa 9.11.2016. Súd neprihliadol na dôkazy predložené žalobcom po uplatnení koncentračnej zásady
a to žiadosť o predloženie dokladov, resp. podanie správy o hospodárení spoločnosti ARICSTONE
s.r.o. zo dňa 20.2.2017 adresovaná právnym zástupcom žalobcu konateľa žalovaného a žiadosť o

predloženie dokladov, resp. podanie správy o hospodárení spoločnosti ARICSTONE s.r.o. zo dňa
20.2.2017 adresovaná právnym zástupcom žalobcu žalovanému.
Súd prvej inštancie mal za preukázané, že spoločníkmi žalobcu sú Ing. O. N. a F. K. a konateľom
žalobcu je Igor Panyik. Žalobca je spoločníkom spoločnosti žalovaného s obchodným podielom 45% k
imaniu spoločnosti. Druhým spoločníkom žalovaného s obchodným podielom 55% k imaniu spoločnosti

je spoločnosť D.A.D.M s.r.o. Spoločnosť žalovaného je spoločníkom v spoločnosti ARICSTONE s.r.o.
s 95% obchodným podielom k imaniu spoločnosti a druhým spoločníkom je pani Mgr. M. E. s 5%
obchodnýmpodielomkimaniuspoločnosti.Konateľomžalovanéhojeod4.5.2010Ing.AlexandraAndrés
Szabó, PhD. Spoločníkmi druhého spoločníka žalovaného sú Ing. O. N., S. N., M. N., O. N., všetci srovnakým bydliskom. Žalobca tvrdí, že spoločníkmi spoločnosti D.A.D.M., s.r.o. (druhého spoločníka
žalovaného) sú okrem konateľa žalovaného tri blízke osoby konateľa žalovaného.
Žalobca svoj nárok odvodzuje od § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého spoločníci

majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do
dokladov spoločnosti. Svoje práva vykonávajú spoločníci predovšetkým (nie však výlučne) na valnom
zhromaždení. Žalobca tvrdí, že obdobnú úpravu ako uvádza Obchodný zákonník ustanovuje aj
spoločenská zmluva žalovaného v čl. IX. bod 4, podľa ktorého „spoločníci majú právo požadovať od
konateľa informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadnuť do dokladov spoločnosti, vrátane účtovnej

evidencie.“
Nemajetkové práva spoločníkov upravené v predmetnom ustanovení možno v zásade rozdeliť do troch
skupín; ide najmä o právo spoločníkov a) podieľať sa na riadení spoločnosti, b) vykonávať kontrolu
spoločnosti, t.j. napríklad právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a
nahliadaťdodokladovspoločnosti,t.j.najmädoúčtovnýchdokladovaobchodnýchkníh,zmlúv,akoajdo
ostatných dokumentov, súvisiacich s činnosťou spoločnosti a c) uplatňovať nároky v mene spoločnosti

voči konateľovi alebo spoločníkovi v prípade, keď nedôjde k uplatneniu uvedených nárokov zo strany
spoločnosti samej. Právo spoločníkov požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti
a nahliadať do dokladov spoločnosti je obsahom práva „vykonávať kontrolu spoločnosti“. Právo na
informácie je právom nekvantifikovateľným, čo znamená, že ho má každý spoločník bez rozdielu a bez
ohľadu na to, aký je jeho obchodný podiel v spoločnosti. Slúži aj ako kontrolný mechanizmus v prípade,

že v spoločnosti nebola zriadená dozorná rada, alebo jej obdobný orgán. Predstavuje ho právo dostávať
informácie o spoločnosti, resp. možnosť klásť otázky a dostávať vysvetlenia o záležitostiach, ktoré sú
prediskutovávané na valnom zhromaždení, právo nahliadať do dokumentov spoločnosti, robiť si kópie
na náklady spoločníka, či kontrolovať údaje v týchto dokumentoch obsiahnuté. K tomuto môže spoločník
zmocniť aj napríklad audítora alebo daňového poradcu. S právom na informácie je bezprostredne

spätá povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, ktoré sa spoločník dozvedel, čo platí aj pre zástupcu
spoločníka.
Súdprvejinštanciemalzato,žezákonpriznávaspoločníkoviprávo,ktoréhosažalobcavočižalovanému
domáha a rozsah požadovanej realizácie je primeraný a nemožno ho považovať za šikanózny, pokiaľ
sa preukáže, že spoločníkovi je toto právo spoločnosťou odopierané, resp. je toto právo ohrozené. Pre

úspech žaloby je nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že právo je porušované alebo ohrozené.
Žalobca na základe odpovede z registrového súdu žalovaného na žiadosť žalobcu o poskytnutie
kópií účtovných závierok za 2010 až 2012 zistil, že tieto sa v zbierke listín nenachádzajú. Na
to, výzvami z 18.10.2013, z 28.11.2014, z 23.2.2015 žiadal žalovaného k predloženiu dokladov
spoločnosti žalovaného žalobcovi. Vo výzve z 28.11.2014 žalobca vyzval žalovaného k zvolaniu valného

zhromaždeniado2mesiacovoddoručeniavýzvy.Vposlednejvýzvez23.2.2015žiadalžalobcapredložiť
pozvánky na valné zhromaždenia a zápisnice z valných zhromaždení za roky 2010 až 2014. Na výzvu
žalobcu z 23.2.2015 žalovaný odpovedal listom z 25.3.2015 tak, že podľa žalovaného má spoločník
právo vykonávať kontrolu spoločnosti a činnosť štatutárneho zástupcu spoločnosti prostredníctvom
valného zhromaždenia a v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve. Súd prvej inštancie

považoval túto právnu argumentáciu žalovaného za nesprávnu a stotožnil sa s právnou argumentáciou,
na ktorú poukázal žalobca (Rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 26Cb/35/2012 z 6.2.2013,
potvrdený Krajským súdom Bratislava, sp. zn. 3Cob/120/2013, z 3.7.2013): „Právom spoločníka je právo
byť informovaný o záležitostiach spoločnosti a nahliadania do dokladov spoločnosti. Spoločníci realizujú
toto právo osobne a priamo, jednak ako právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach

spoločnosti, a jednak ako právo nahliadať do dokladov spoločnosti. Realizácia tohto práva nie je
podmienená povinnosťou spoločníka požiadať o zvolanie valného zhromaždenia.“ V tejto súvislosti
poukázal aj na rozsudok Krajského súdu V Bratislave, sp. zn. 3Cob/120/2013 z 3.7.2013: „zákon č.
513/1991Zb. v platnom znení v ods. 1 § 122 uvádza, že spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce
sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení ale nie výlučne na valnom

zhromaždení. Kontrolu spoločnosti môže spoločník vykonávať i sám (t.j. osobne) tak, ako mu to
umožňuje ods. 2 cit. ustanovenia resp. prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu.“
Právo, ktoré je možné realizovať iba na valnom zhromaždení, je právo riadenia (výnimku predstavuje
hlasovanie per rollam), pričom právo kontroly podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka je podľa súdu
prvej inštancie realizovateľné tak na valnom zhromaždení, i mimo neho.

Súd prvej inštancie vo vzťahu k odpovedi žalovaného na výzvu žalobcu, v ktorej uviedol, že konateľ
žalovaného v dohľadnej dobe (po podaní daňového priznania za 2014) zvolá valné zhromaždenie, na
ktorom si bude môcť žalobca uplatniť svoje práva, konštatoval, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazy
o splnení toho, na čo sa vo svojej odpovedi žalobcovi odvolával. Žalobca zvolal mimoriadne valnézhromaždenie (MZV) na 23.6.2015, na ktorom sa zúčastnili obaja spoločníci v zastúpení právnych
zástupcov. Pozvánka na predmetné MZV bola doručená žalovanému 3.6.2015, v ktorej bol riadne
opísaný program MZV v bodoch 1 až 9. Žalobca v pozvánke vyslovene pozval konateľa k účasti na

predmetnom MZV, aby si tento splnil svoju zákonnú informačnú povinnosť voči spoločníkovi. Konateľ
sa na MZV nezúčastnil, a tak došlo k vypusteniu bodov 5 až 8 programu MZV z dôvodu neprítomnosti
konateľa. Druhý spoločník (spoločnosť D.A.D.M. s.r.o.) uviedol, že od momentu doručenia pozvánky,
t.j. od 3.6.2015, bola evidencia spoločnosti sprístupnená. Tento spoločník navrhol hlasovať o tom,
že konateľ si plní povinnosti riadne a výkonom svojej funkcie nespôsobil spoločnosti žiadne škody.

Žalobca hlasoval proti uzneseniu a druhý spoločník hlasoval za toto uznesenie s prevahou hlasov
(55% hlasov). Vzhľadom na personálne prepojenie spoločníkov druhého spoločníka žalovaného s
konateľom žalovaného, uvedené rozhodovanie nevzal súd prvej inštancie pri posudzovaní veci do
úvahy. Žalobca sa bránil, že žalovaný mu nijakým spôsobom neoznámil, že sú pripravené dokumenty
k jeho nahliadnutiu. Súd prvej inštancie skonštatoval, že je pravdou, že uvedenú skutočnosť súdu
žalovaný nijako nepreukázal. Dňa 9.11.2016 sa však uskutočnilo valné zhromaždenie spoločnosti

žalovaného, na ktorom sa zúčastnili obaja spoločníci, ktorí zhodne konštatovali, že mali k dispozícii k
nahliadnutiu celú účtovnú dokumentáciu žalovaného od 2010, ktorá sa nachádzala v sídle žalovaného a
od momentu zaslania pozvánky na valné zhromaždenie, v sídle právneho zástupcu žalovaného. Konateľ
nebol prítomný na valnom zhromaždení z dôvodu čerpania materskej dovolenky. Na pojednávaní dňa
8.12.2016 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca opätovne nevyužil možnosť nahliadnuť

do evidencie žalovaného. Právny zástupca žalobcu uviedol, že tento nemal vedomosť o tom, kde sa
evidencia nachádza. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti konštatoval, že vzhľadom na vyhlásenia
spoločníkov na valnom zhromaždení, mal za to, že najneskôr od 9.11.2016, mal žalovaný možnosť
nahliadnuť do dokumentácie žalovaného od 2010 na mieste, o ktorom mal mať podľa súdu vedomosť
a to na základe vyhlásenia oboch spoločníkov žalovaného na pojednávaní. Dňa 2.3.2017 vzal žalobca

žalobu v časti späť, t.j. v časti ohľadom práva na nahliadnutie do dokumentácie od roku 2010 po 2016,
nakoľko požadované dokumenty mu žalovaný sprístupnil od roku 2010.
Súd prvej inštancie s poukazom n aust. § 217 ods. 1 C.s.p. uviedol, že je viazaný stavom v čase
vyhlásenia rozsudku. V zmysle čl. 1 C.s.p., súd poskytne ochranu nielen právu porušovanému, resp.
porušenému, ale aj ohrozenému. Súd prvej inštancie mal za to, že právo ktoré si uplatňuje žalobca vo

výroku I nie je za súčasného stavu porušené, ale ani ohrozené, a preto žalobu vo vzťahu k pripustenej
zmene žalobného návrhu v bode I. zamietol.

4. Vo vzťahu k právu žalobcu na nahliadanie do dokumentov spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., súd prvej
inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie žalobcu. Aktívnou legitimáciou sa

rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatnené právo,
resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existenciou
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Podľa § 2 ods. 3 OZ, účastníci občianskoprávnych

vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon
výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 3. vydanie. Praha: C.H. Beck, 2010, 4 s. „Nakoľko
Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu, ako riešenie sa použije ustanovenie § 2 ods. 3 OZ.
Ustanovenia druhej časti (pozn. súdu Občianskeho zákonníka) sú potom v zmysle uvedeného pravidla

z väčšej časti imperatívne, a to s prihliadnutím na ich povahu. Len tie z nich, ktoré umožňujú odchylnú
úpravu formuláciou „ak spoločenská zmluva neurčuje inak“ a pod., sú dispozitívne.“ Podľa § 122 ods. 1
Obchodného zákonníka, spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly
jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne
v stanovách. Podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, spoločníci majú najmä právo požadovať

od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti. Žalobca
nie je spoločníkom spoločnosti ARICSTONE s.r.o. Žalobca nepreukázal, že právo jeho kontroly sa
v zmysle uvedených ustanovení vzťahuje aj na spoločnosť, ktorého spoločníkom je žalovaný. Súd
ďalej súhlasí s argumentáciou žalovaného v tom ohľade, že žalobcom na uplatňovaný postup žalobca
nemá právo, nevyplýva mu zo žiadneho právneho predpisu a ani zo spoločenskej zmluvy, pričom

v prvom rade je potrebné poukázať na to, že žalobca nie je spoločníkom spoločnosti ARICSTONE,
s.r.o. Prípadný úspech vo veci by mal za následok nevykonateľnosť takéhoto rozhodnutia, pretože ani
po zaviazaní spoločnosti THERMAL TOUR, s.r.o. súdom v zmysle požadovaného petitu, tento nie je
schopný bez súčinnosti iných osôb zabezpečiť splnenie povinnosti, ku ktorej by ho zaviazal súd. Nazáklade uvedeného súd vo vzťahu k pripustenej zmene žalobného návrhu v bodoch II. a III. žalobu
zamietol.

5. Súd uznesením číslo konania 5Cb/19/2015-143 z 8.3.2017 zastavil konanie v časti žaloby, avšak
nerozhodol o práve na náhradu trov konania. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Súd má za to, že žalovaný zavinil
zastavenie konania v uvedenej časti vzhľadom k tomu, že až v priebehu súdneho konania umožnil
žalobcovi nahliadnuť do požadovanej dokumentácie, ku ktorej k nahliadnutiu mal žalobca podľa záverov

súdu právo. Súd po zastavení časti konania, zamietol zmenenú žalobu. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán
konania, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Žalobca podal proti rozsudku odvolanie, ktoré odôvodnil s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm.

f) a h) zák. č. 160/2015 Z.z. C.s.p., nakoľko sa domnieva, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolateľ namietal, že odôvodnenie rozsudku v ods. 15., v ktorom súd prvej inštancie uviedol „že
zákon priznáva spoločníkovi právo, ktorého sa žalobca voči žalovanému domáha a rozsah požadovanej

realizácie je primeraný a nemožno ho považovať za šikanózny, pokiaľ sa preukáže, že spoločníkovi je
toto právo spoločnosťou odopierané, resp. je toto právo ohrozené“ a následne uviedol, že „právo, ktoré si
uplatňuje žalobca vo výroku I. nie je za súčasného stavu porušené ani ohrozené“ je zmätočné a zakladá
dôvodné pochybnosti o legitímnosti úvah, ktorými sa súd prvej inštancie riadil v procese rozhodovania
o dôvodnosti žaloby v časti uloženia povinnosti žalovanému predkladať žalobcovi na nahliadnutie

dokumenty spoločnosti (žalovaného) od právoplatnosti tohto rozsudku a počas trvania účasti žalobcu
ako spoločníka na spoločnosti žalovaného. Žalobca má za to, že pokiaľ sa súd prvej inštancie ohľadom
predmetného nároku stotožnil s argumentáciou žalobcu, pričom argumentáciu žalovaného niekoľkokrát
označil v odôvodnení rozsudku ako nesprávnu, nie je zrejmé, na základe akých dôvodov zamietol žalobu
v časti uloženia povinnosti žalovanému predkladať žalobcovi na nahliadnutie dokumenty spoločnosti

(žalovaného) od právoplatnosti tohto rozsudku a počas trvania účasti žalobcu ako spoločníka na
spoločnosti žalovaného.
V tejto súvislosti žalobca poukazuje najmä na skutočnosť, že v rámci súdneho konania žalobca
dostatočne preukázal, že mu zo strany žalovaného bolo odopierané jeho zákonné právo nahliadať
do dokumentov spoločnosti žalovaného počas obdobia od roku 2010 po rok 2016. Zároveň je

zrejmé, že procesná obrana žalovaného vo vzťahu k možnosti žalobcu využiť svoje právo vykonávať
kontroluspoločnosti(žalovaného)prostredníctvomvalnéhozhromaždeniabolairelevantnáanesprávna,
čo v rámci odôvodnenia rozsudku konštatoval aj súd prvej inštancie (ods. 15, str. 14 rozsudku).
Nerešpektovanie zákonného práva žalobcu nahliadať do dokumentov počas šiestich rokov zo strany
žalovaného za daných okolností vyvoláva nepochybne obavu ohrozenia výkonu tohto práva v

budúcnosti.
Zároveň žalobca poukazuje na to, že čiastočné späťvzatie žaloby na pojednávaní dňa 02.03.2017 v
časti uplatneného práva na nahliadnutie do dokumentácie od roku 2010 po rok 2016 žiadnym spôsobom
neovplyvňuje dôvodnosť ohrozenia tohto práva od právoplatnosti rozsudku a počas trvania účasti
žalobcu ako spoločníka na spoločnosti žalovaného.

- Súd prvej inštancie zamietol žalobu aj v časti uloženia povinnosti žalovanému predkladať žalobcovi
na nahliadnutie dokumenty spoločnosti ARICSTONE, s.r.o. z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie
žalobcu, pričom súhlasil s argumentáciou žalovaného v tom ohľade, že žalobca nemá právo na
uplatňovaný postup, nevyplýva mu zo žiadneho právneho predpisu a ani zo spoločenskej zmluvy,
nakoľko žalobca nie je spoločníkom spoločnosti ARICSTONE, s.r.o. (viď odsek 16, s. 15 a 16 rozsudku).

Súd prvej inštancie sa pri posúdení dôvodnosti predmetnej časti žalobou uplatneného nároku vôbec
nevysporiadal s argumentáciou žalobcu.
Tento nedostatok odôvodnenia Rozsudku za daných okolností nemožno označiť inak ako prejav
arbitrárnosti (svojvoľnosti). Potreba riadneho odôvodnenia rozhodnutí pritom vychádza z konštantnej
(judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok zo dňa 21.10.1999 týkajúci sa sťažnosti č.

30544/96, rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, rozsudok zo dňa 19.4.1994,
týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), ako aj z judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. l. ÚS 226/03 zo dňa
12.5.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.6.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.3.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06
zo dňa 23.8.2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 4.5.2010, sp. zn. l. ÚS 114/08 zo dňa 12.6.2008).V tejto súvislosti žalobca poukazuje najmä na skutočnosť, že hospodárenie a fungovanie spoločnosti
ARICSTONE s.r.o. (ako osoby ovládanej žalovaným) je jednoznačne záležitosťou žalovaného a má
priamy vplyv na zisk a stratu žalovaného a tým pádom aj vplyv na zisk a stratu žalobcu ako spoločníka

žalovaného. Vytesnenie ovládanej osoby z dosahu kontroly spoločníka žalovaného podľa žalobcu
odporuje zmyslu ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Zároveň s poukazom na ustanovenie § 180 ods. 1 Obchodného zákonníka má žalobca za to, že jeho
právo na informácie týkajúce sa záležitostí osoby ovládanej žalovaným ako aj právo na nahliadnutie
do dokladov týkajúcich sa ovládanej osoby je jednoznačne obsahom práva žalobcu na informácie o

záležitostiachžalovaného,resp.právažalobcunanahliadnutiedodokladovžalovaného,ktorejžalobcovi
priznáva ustanovenie § 122 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Rozsah kontroly spoločnosti s ručením
obmedzeným spoločníkom a spôsob jej realizácie je v ustanovení § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka
upravený iba všeobecne. V prípade, že nie sú jednotlivé práva spoločníka na informácie, resp. práva
na nahliadnutie do dokladov spoločnosti upravené priamo v spoločenskej zmluve alebo v stanovách,
konkrétny rozsah práva na informácie, na ktoré je spoločník spoločnosti oprávnený, je tak možné dovodiť

výlučne výkladom vyššie citovaného ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Výklad ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka spôsobom, že spoločník má právo od
spoločnosti požadovať informácie týkajúce sa záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou len v prípade
výslovného zákonného dovolenia (uvedeného v ustanovení § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka),
by bol podľa názoru žalobcu voči nemu ako spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným zjavne

reštriktívne a nedôvodný. Zmyslom a účelom ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka nebolo
podľa názoru žalobcu toto právo spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným obmedziť.
K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona. a to
ani v prípade. keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu
zákona.

Právo spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka
je materiálne neobmedziteľné. Podľa tohto ustanovenia totiž spoločníci spoločnosti s ručením
obmedzeným majú právo nahliadať do dokladov spoločnosti, pričom zákon v tomto a ani v žiadnom inom
zo svojich ustanovení nekladie žiadne obmedzenie s prihliadnutím na konkrétny charakter dokladov
spoločnosti. Ak teda ustanovenie § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka priznáva spoločníkom právo

nahliadať do dokladov spoločnosti bez akéhokoľvek obmedzenia, vyplýva z toho jediný logický záver,
že toto právo umožňuje spoločníkom nahliadať aj do dokladov obsahujúcich obchodné tajomstvo
spoločnosti, prípadne aj iné skutočnosti, o ktorých je potrebné zachovávať mlčanlivosť. V uvedenom sa
toto právo spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným odlišuje od obmedzeného práva akcionára
akciovej spoločnosti, pričom takýto postup logicky plynie z odlišného postavenia spoločníka od

postaveniaakcionáravspomenutýchtypochspoločností.Zatiaľ,čoväzbyakcionáraakciovejspoločnosti
sú len väzbami kapitálovými. v právnej úprave spoločnosti s ručením obmedzeným je možné vybadať
niektoré osobné väzby. prejavujúce sa mimo iného spravidla práve väčším zapojením spoločníkov
do činnosti spoločnosti a taktiež úpravou ich práv vo vzťahu k spoločnosti. ktorá sa v niektorých
prípadoch skôr blíži úprave práv spoločníkov osobných spoločností. Uvedené platí aj pre úpravu práva

na informácie podľa § 122 Obchodného zákonníka. ktorého úprava zodpovedá skôr úprave práv
spoločníkov osobných spoločností, než úprave v prípade akciovej spoločnosti.
Podľa § 180 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, akcionár je oprávnený zúčastniť sa na valnom
zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať na ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí
spoločnosti alebo záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou. ktoré súvisia s predmetom rokovania

valného zhromaždenia, a uplatňovať na ňom návrhy.
než úprave v prípade akciovej spoločnosti.
Žalobca má za to, že pokiaľ Obchodný zákonník výslovne dovoľuje akcionárovi akciovej spoločnosti
požadovať od akciovej spoločnosti informácie ohľadne osoby ovládanej akciovou spoločnosťou, o to
viac musí uvedené platiť aj vo vzťahu k spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným (a to aj bez

výslovného uvedenia), ktorý je do činnosti spoločnosti zapojený spravidla viac ako akcionár v akciovej
spoločnosti.
Odopretie práv na informácie ohľadne spoločnosti ARICSTONE, s.r.o. ako ovládanej osoby, resp.
práv na nahliadanie do dokladov ovládanej osoby resp. do dokladov žalovaného bráni žalobcovi
riadne vykonávať jeho vlastnícke právo a nakladať s jeho obchodným podielom, ku ktorému žalobca

nepochybne potrebuje kompletné informácie o stave žalovaného a jeho činnosti, ktoré sú nevyhnutné
ako podklad pre jednotlivé rozhodnutia týkajúce sa obchodného podielu a práv s ním spojených.
Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a vyhovel žalobe v zmysle pripustenej
zmeny žalobného návrhu.7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie žalobcu proti rozsudku
súdu prvej inštancie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie
má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie

dôvody(§365ods.1C.s.p.),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahomadôvodmi
odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie
bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje si
to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), po jeho preskúmaní v medziach odvolacích a
vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti ( § 380 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu proti zamietajúcemu rozhodnutiu vo vzťahu k žalobnému návrhu špecifikovanému vo výroku I.
uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 8.3.2017 č.k. 5Cb/19/2015-143, nie je dôvodné, a preto rozsudok
v tejto časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

10. Súd prvej inštancie zamietnutie žalobného návrhu vo vzťahu k žalobnému návrhu špecifikovanému
vo výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 8.3.2017 č.k. 5Cb/19/2015-143 odôvodnil tým,
že je viazaný stavom v čase vyhlásenia rozsudku, čo vyplýva z ust. § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p.,

ktorý v odôvodnení napadnutého rozsudku citoval ako aj s poukazom na čl. 1 C.s.p., keď mal za to,
že právo, ktoré si žalobca uplatnil v zmysle výroku I. nie je v čase vyhlásenia rozsudku porušené
ale ani ohrozené, keď žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť predložiť k nahliadnutiu žalobcovi
dokumenty žalovaného, ktoré budú vyhotovené alebo podpísané v budúcnosti, teda v období od
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorého vydania sa domáhal žalobca, a preto odvolací súd

posúdil ako neopodstatnenú námietku odvolateľa, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva,
na základe čoho súd dospel k záveru, že žalobný návrh v tejto časti je nedôvodný, a preto ho zamietol.
Odvolacísúdsastotožňujesprávnymnázoromsúduprvejinštancie,ževzmysleust.§217ods.1C.s.p.,
nie je možné vyhovieť tej časti žalobného návrhu, ktorou sa žalobca ako spoločník žalovaného domáha
uloženia povinnosti žalovanému do budúcnosti predkladať žalobcovi doklady žalovaného v zmysle ust.

§ 122 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 217 ods. 2 C.s.p., ak ide o opakujúce sa dávky
alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v
budúcnosti, čo však nie je daný prípad.
Plnenie od žalovaného ako opakujúce sa dávky možno žalobcovi v civilnom sporovom konaní priznať

len za predpokladu, že ide o plnenie, ktorá sa pravidelne opakuje bez toho, aby musela nastať (pristúpiť)
ďalšia právna skutočnosť alebo o také plnenie, ktoré výslovne stanovuje zákon; k takémuto názoru
dospela aj súdna prax, ktorý vyjadrila v závere, že plnenie v budúcnosti splatných opakujúcich sa splátok
nemôže súd uložiť, ak je táto povinnosť závislá na tom, či dôjde k ďalšej skutočnosti, ktorá je podľa
hmotného práva predpokladom vzniku priznávaného nároku (R 7/1977).

Odvolacísúddávavtejtosúvislostidopozornostiprvúvetuust.§217ods.1C.s.p.,vovzťahukuktorému
je potom odsek 2. („ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok
alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti“) výnimkou, podmienenou existenciou právneho
dôvoduplneniavčasevyhláseniarozsudku,splatnosťouaspoňčastiplneniavčasevyhláseniarozsudku
a postupný vznik nároku na jednotlivé plnenia podľa hmotného práva, alebo spravodlivosť umožnenia

plnenia, ktoré už je podľa hmotného práva splatné v celej výške, v splátkach. Postup súdu v prípade
vyslovenia autoritatívneho názoru o povinnosti plnenia umožniť spoločníkom nahliadať do dokladov
spoločnosti do budúcna, je závislý od jeho poznania budúceho stavu veci, inak povedané ak súd v čase
vyhlásenia rozsudku nedisponuje vedomosťou o budúcom stave veci. Z uvedeného existujú výnimky
prípustnosti určenia splátok splatných do budúcnosti, v prípadoch výslovne predvídaných zákonom,

ako je tomu napr. v prípade platenia výživného. Právo spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným
požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti do
budúcna, sa takému rámcu ale vymyká.Povahu opakujúcich sa dávok typicky majú najmä úroky z omeškania, poplatok z omeškania, výživné,
náhrada za stratu na zárobku a obdobné plnenia; naopak ako opakujúce sa dávky nemôže byť priznaná
náhrada mzdy, zmluvná pokuta alebo nájomné, keď tieto nároky, ktoré nemajú povahu opakujúceho sa

plnenia, je možné priznať len v takej výške, v akej sa stali splatné v okamihu vyhlásenia rozhodnutia.
Tento záver vyplýva zo skutočnosti, že napríklad pri úrokoch (poplatku) z omeškania k trvaniu omeškania
v čase vyhlásenia rozsudku nemusí pristúpiť žiadna ďalšia právna skutočnosť, rovnako k existencii
vyživovacej povinnosti v čase vyhlásenia rozsudku nemusí pristúpiť žiadna ďalšia právna skutočnosť;
naopak napríklad pri nájomnom okrem trvania nájomného vzťahu a omeškaní s platením nájomného v

čase vyhlásenia rozsudku musí na vznik nového nároku na nájomné pristúpiť ďalšia právna skutočnosť,
napr. ďalšie užívanie prenajatej veci. V praxi často dochádza k zamieňaniu opakujúcich sa dávok
v zmysle § 217 ods. 2 C.s.p. s opakujúcim sa plnením, ktoré je pojmom teórie občianskeho práva
hmotného; ide pritom o právne inštitúty s rozdielnym obsahom.
Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o povinnosť konateľov informovať spoločníkov o záležitostiach
spoločnosti ( § 135), v nadväznosti na § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, konatelia ani nemajú

pravidelnú oznamovaciu povinnosť voči spoločníkom, teda nemajú povinnosť opakovane v pravidelných
intervaloch informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti, ale na požiadanie sú povinný poskytnúť
informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadnuť do dokladov spoločnosti.
Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu pokiaľ ide o uloženie
povinnosti žalovanému predložiť žalobcovi alebo jeho splnomocnenému zástupcovi k nahliadnutiu

doklady žalovaného o záležitostiach spoločnosti žalovaného, ktoré budú vyhotovené alebo podpísané v
budúcnosti, teda za obdobie od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku je nedôvodná, nakoľko nejde ani
o opakujúcu sa dávku, ani o opakujúce sa plnenie a naviac na vznik tohto nároku by musela pristúpiť
ďalšia právna skutočnosť, t.j. ďalšia účasť žalobcu ako spoločníka v spoločnosti žalovaného, ako aj
vyhotovenie žalobcom požadovaných dokladov, ktoré v čase rozhodovania súdu ešte ani neexistujú, a

preto potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý návrh žalobcu v tejto časti ako nedôvodný zamietol.
Tvrdenia žalobcu, že zo strany žalovaného došlo v minulosti k porušeniu povinnosti predložiť žalobcovi
ako spoločníkovi spoločnosti žalovaného k nahliadnutiu doklady spoločnosti žalovaného, nemá žiaden
vplyv na posúdenie predmetnej časti žalobného návrhu.

11.Predmetomodvolaciehoprieskumuboloajrozhodnutiesúduprvejinštancie,ktorýmzamietolžalobný
návrh špecifikovaný vo výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 8.3.2017 č.k. 5Cb/19/2015-143
a to s odôvodnením nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, keď odvolací súd dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je v tejto časti čiastočne dôvodné.
Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie

také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého konania.
Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca ako spoločník žalovaného

ešte pred podaním predmetnej žaloby žiadal žalovaného ako majoritného spoločníka spoločnosti
ARICSTONE, s.r.o. (obchodný podiel žalovaného predstavuje 95% k celkovému základnému imaniu
spoločnosti ARICSTONE, s.r.o.) listami zo dňa 28.11.2014 ( č.l. 15-18) a 23.2.2015 ( č.l. 26 - 29),
aby mu umožnil nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., ktoré sú
totožné s dokladmi špecifikovanými vo výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 8.3.2017 č.k.

5Cb/19/2015-143, keď žalovaný mu neumožnil nahliadnuť do týchto dokladov, čo nebolo ani v konaní
sporné.
Pokiaľ ide o povinnosť žalovaného umožniť žalobcovi ako spoločníkovi žalovaného nahliadnuť do
dokladov žalovaného týkajúcich sa záležitostí žalovaného v súvislosti s jeho účasťou ako majoritného
spoločníka v spoločnosti ARICSTONE, s.r.o. za minulé obdobie ( roky 2010 až 2016), odvolací súd

sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nie je v tejto časti sporu
aktívne legitimovaný, nakoľko žalobca nepožaduje doklady od spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., ktorej
spoločníkom nie je žalobca ale žalovaný, ale domáha sa ako spoločník žalovaného voči žalovanému
v zmysle ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka predloženia dokladov týkajúcich sa záležitostí
žalovaného vo vzťahu k spoločnosti ARICSTONE, s.r.o. a to z dôvodu výkonu kontroly spoločnosti

žalovaného, ktorá je majoritným spoločníkom spoločnosti ARICSTONE, s.r.o. ako aj z dôvodu, aby bol
informovaný pre účely rozhodovania sa v súvislosti s riadením spoločnosti žalovaného.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že aby mohol žalobca ako spoločník žalovaného
vykonávať jeho vlastnícke právo a nakladať s jeho obchodným podielom v spoločnosti žalovaného, ktomupotrebujeinformácieostavežalovanéhoajehočinnosti,ktoréinformáciesúnevyhnutnépreprijatie
rozhodnutí týkajúcich sa jeho obchodného podielu a práv s ním spojených.
Aj keď ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka žiadnym spôsobom neupravuje, do ktorých dokladov

spoločnosti s ručením obmedzeným má právo spoločník nahliadať, odvolací súd dospel k záveru,
že v danej veci za doklady, do ktorých má právo žalobca ako spoločník žalovaného nahliadať,
možno objektívne považovať len účtovné závierky a zápisnice o riadnom a mimoriadnom valnom
zhromaždení spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., ktoré sú bližšie špecifikované vo výroku I. tohto rozsudku,
ktoré žalovaný odmietol predložiť žalobcovi k nahliadnutiu, a ktoré sa podľa názoru odvolacieho

súdu priamo týkajú záležitostí žalovaného a teda ide o doklady potrebné na realizáciu práv žalobcu v
súvislosti s jeho obchodným podielom v spoločnosti žalovaného, nakoľko cieľom účtovnej závierky je
poskytnúť informácie o finančnej situácii, finančnej výkonnosti a peňažných tokoch účtovnej jednotky,
ktoré sú užitočné pri prijímaní ekonomických rozhodnutí, keď na dosiahnutie tohto cieľa poskytuje
účtovná závierka informácie o majetku, pohľadávkach a záväzkoch, vlastnom imaní, výnosoch,
nákladoch vrátane ziskov a strát, o peňažných tokoch. Informácie z účtovnej závierky taktiež pomáhajú

predvídať budúce peňažné toky obchodnej spoločnosti. Naviac ods. 1 ust. § 40 ods. 1 Obchodného
zákonníka ustanovuje pre spoločnosť s ručením obmedzeným povinnosť uložiť riadnu účtovnú závierku
a mimoriadnu účtovnú závierku do zbierky listín. Pokiaľ ide o zápisnice z valných zhromaždení
spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., v ktorej je žalovaný majoritným spoločníkom, žalovaný má právo ako
spoločník spoločnosti ARICSTONE, s.r.o. aby mu boli zápisnice z valného zhromaždenia predložené

v listinnej podobe, keď z ust. § 127a ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že zápisnica
z rokovania valného zhromaždenia musí mať písomnú formu a nakoľko žalovaný prostredníctvom
valného zhromaždenia rozhoduje o najdôležitejších otázkach týkajúcich sa jeho ako spoločníka v
spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., medzi ktoré patria napr. schvaľovanie účtovnej závierky, rozhodovania
o znížení alebo zvýšení základného imania, žalobca ako spoločník žalovaného má právo požadovať od

žalovaného k nahliadnutiu aj zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti ARICSTONE, s.r.o., ktoré
sa priamo týkajú záležitostí žalovaného, nakoľko poskytujú informácie o výkone práva žalovaného ako
spoločníkaspoločnostiARICSTONE,s.r.o.riadiťspoločnosťARICSTONE,s.r.o.akontrolovaťjejčinnosť
rozsahom a spôsobom určeným v spoločenskej zmluve.
Žalobca spolu s účtovnými závierkami žiadal predložiť k nahliadnutiu aj výročné správy spoločnosti

ARICSTONE, s.r.o. za roky 2010 až 2016, avšak nakoľko žalobca v konaní ani netvrdil, že by spoločnosť
ARICSTONE,s.r.o.malapovinnosťvyhotovovaťvýročnúsprávu,aanizvykonanéhodokazovaniatakáto
povinnosť spoločnosti ARICSTONE, s.r.o. nevyplývala, nebolo možné v tejto časti žalobnému návrhu
vyhovieť.
Čo sa týka ďalších dokladov špecifikovaných vo výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa

8.3.2017č.k.5Cb/19/2015-143,ktorýchpredloženiaknahliadnutiusažalobcaakospoločníkžalovaného
domáhal, odvolací súd vyhodnotil ako doklady, ktoré sa netýkajú priamo žalovaného a teda nie sú
nevyhnutne potrebné na prijatie rozhodnutí v súvislosti s riadením a kontrolou spoločnosti žalovaného
zo strany žalobcu, a preto zamietnutie žaloby vo zvyšnej časti tohto žalobného návrhu považoval za
dôvodné, aj keď z iných dôvodov ako uviedol súd prvej inštancie.

Lehota na plnenie je v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p. tri dni, avšak v odôvodnených prípadoch možno určiť
aj dlhšiu lehotu a to podľa okolností daného prípadu.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd uložil v rozsudku žalovanému povinnosť plniť a nejde o opakujúce
sa plnenie v zmysle ust. § 232 ods. 4 C.s.p., odvolací súd určil 30 dňovú lehotu na plnenie, nakoľko
považoval trojdňovú lehotu na plnenie za krátku lehotu a to vzhľadom na rozsah dokladov, ktoré má

žalovaný povinnosť predložiť žalobcovi k nahliadnutiu.
Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd v zmysle ust. § 388 C.s.p. zmenil v odvolaním
napadnutej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku,
nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie a vo zvyšnej zamietajúcej časti
napadnutý rozsudok potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p.

12.Predmetomodvolaciehoprieskumuboloajrozhodnutiesúduprvejinštancie,ktorýmzamietolžalobný
návrh špecifikovaný vo výroku III. uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 8.3.2017 č.k. 5Cb/19/2015-143,
ktorým sa žalobca ako spoločník žalovaného domáhal uloženia povinnosti žalovanému do budúcnosti
predkladať žalobcovi doklady žalovaného vo vzťahu k spoločnosti ARICSTONE s.r.o. v zmysle ust. §

122 ods. 2 Obchodného zákonníka, keď odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v tejto časti
nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto odvolaním napadnutej časti ako vecne
správny potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. s poukazom na právnu argumentáciu odvolacieho
súdu uvedenú v odseku 10. odôvodnenia tohto rozsudku, na ktorú v podrobnostiach odkazuje.13. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

14. Odvolací súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého
ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, v spojení
s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane a v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa

ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde
prvej inštancie.
Žalobca sa podanou žalobou v zmysle jej pripustenej zmeny domáhal uloženia povinností žalovanému
špecifikovaných v štyroch petitoch a po čiastočnom späťvzatí žaloby zostali predmetom sporu len tri
petity špecifikované v bodoch I., II. a III. predmetného uznesenia č.k. 5Cb/19/2015-143.

V zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. má žalobca vo veci plný úspech vtedy, keď súd vyhovie jeho žalobe
v plnom rozsahu a žalovaný má vo veci plný úspech vtedy, keď súd žalobu v plnom rozsahu zamietne.
Ak nejde ani o prípad, kedy bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené a ani o prípad, že by bola žaloba v
celom rozsahu zamietnutá, musí byť v zmysle ust. § 255 ods. 2 C.s.p.. náhrada trov konania pomerne
rozdelená. Preto je nutné určiť pomer úspechu oboch sporových strán vo veci a od úspechu úspešnej

sporovej strany odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej sporovej strany). Vo výške rozdielu má
strana sporu právo, aby mu druhá strana sporu nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom
uplatňovaní alebo bránení práva.
V prípade, ak bolo konanie aj sčasti zastavené z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby, súd najskôr
posúdi v zmysle ust. § 256 ods. 1 C.s.p., ktorá strana procesne zastavila konanie a s prihliadnutím k

tomuto záveru potom vyhodnotí v zmysle ust. § 255 ods. 2 C.s.p. celkovú otázku, v akom rozsahu bola
tá ktorá strana úspešná.
Vzhľadom k tomu, že čiastočné späťvzatie žaloby procesne zavinil žalovaný, ktorý až po podaní žaloby
umožnil žalobcovi nahliadnuť do dokladov žalovaného špecifikovaných v prvom petite žaloby, v zmysle
§ 255 ods. 2 C.s.p. bolo nutné dovodiť, že v rozsahu 25% nemal žalovaný vo veci úspech. Vždy platí, že

kto procesne zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech
sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.
Žaloba bola zamietnutá vo vzťahu k ďalším dvom petitom špecifikovaným v bodoch I. a III. predmetného
uznesenia v celom rozsahu a vo vzťahu k petitu návrhu v zmysle bodu II. uznesenia odvolací súd zmenil
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti tak, že len v nepatrnej časti vo vzťahu k tomuto

petitu vyhovel žalobnému návrhu a vo zvyšku zamietnutie žaloby potvrdil, teda žalovaný bol úspešný v
rozsahu 75%. V danom prípade súd teda dospel k záveru, že žalovanému vznikol nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v rozsahu 50% (75 % - 25%), ktoré v súvislosti s konaním účelne vynaložil. Z
uvedených dôvodov musel odvolací súd napadnuté rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania podľa
§ 388 C.s.p. zmeniť tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu

50 %. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu
náhradu trov konania nepriznať ( § 257 C.s.p.). O výške náhrady trov prvoinštančného konania a aj
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

15. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 C. s. p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.