Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12C/35/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110204758
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2110204758.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcov: 1. L.. O. F., narodený

X.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX, R., 2. L.. W. F., narodený XX.X.XXXX, bytom W. XXX/IV, Y. D. Y., T.
F., obaja zastúpení: JUDr. Gabriel Stanislavský, advokát, Hlavná 29, Trnava proti žalovaným: 1. M. O.,
narodený XX.X.XXXX, bytom A. D. XXXX/XX, N. G., zastúpený: JUDr. Barbora Petrovič, advokátka,
Hlavná 44, Trnava, 2. L. O., narodený XX.X.XXXX, bytom B. XX, H., o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že nehnuteľnosti evidované Okresným úradom H., katastrálnym odborom na LV č. XXXX
pre okres H., obec H., katastrálne územie H., ako parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere

XXX m2, parc. č. XXXX - záhrady vo výmere XXX m2, rodinný dom súpisné číslo XXXX na parc. č.
XXXX patria do dedičstva po poručiteľovi M. C., rod. C., r.č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom H., ul. B.
XXXX/XX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol ku dňu svojej smrti ich výlučným vlastníkom.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

IV. Štát má voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

V. Štát má voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodná žalobkyňa V. S. sa svojou žalobou zo dňa 02.11.2009 doručenou súdu dňa 4.11.2009
domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že darovacia zmluva uzavretá dňa XX.XX.XXXX
medzi darcom M. C. a M. O.‚ ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na Správe katastra v H.
na LV č. XXXX pre k.ú. H. ako parc.č. XXXX - zastavané plochy, nádvoria, rod. dom s.č. XXXX na

parc.č. XXXX o výmere XXX m2, a parc.č. XXXX - záhrady vo výmere XXX m2 je neplatná; ktorým
by súd ďalej určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcim M. O. a L. O.‚ ktorej predmetom bol
prevod nehnuteľností zapísaných na Správe katastra v H. na LV č. XXXX pre k.ú. H. ako parc.č. XXXX
- zastavané plochy‚ nádvoria, rod. dom s.č. XXXX na parc.č. XXXX o výmere XXX m2 a parc.č. XXXX -
záhrady vo výmere XXX m2 (vklad bol povolený pod č.k. V XXX/XX - zmluva právoplatná dňa 10.2.2005)
je neplatná; ktorým by súd ďalej určil, že nehnuteľnosti zapísané na Správe katastra v H. na LV č. XXXX
prek.ú.H.akoparc.č.XXXX-zastavanéplochy,nádvoria‚rod.doms.č.XXXXnaparc.č.XXXXovýmere

XXX m2, a parc.č. XXXX - záhrady vo výmere XXX m2 patria do dedičstva po zomrelom M. C.‚ r.č.
XXXXXX/XXX, naposledy bytom H., B. XXXX/XX‚ zomrelom dňa X.XX.XXXX‚ ktorý bol ku dňu smrti ich
výlučným vlastníkom. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že je právnou nástupkyňou (zákonnou dedičkou) po
zomrelom M. C., na základe osvedčenia o dedičstve č. 20D 863/05, not 181/06-36 zo dňa 10.04.2008.Na základe uvedeného pristúpila do konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 14C/28/2005 o
určenie neplatnosti darovacej zmluvy, v ktorom na strane pôvodného žalobcu vystupoval M. C. až do
svojej smrti a na strane žalovaného vystupoval M. O., žalovaný v 1. rade. Predmetom konania bola

nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. H., parc.č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy
a nádvoria, parc.č. XXXX o výmere XXX m2 - záhrady a rodinný dom s.č. XXXX na parc.č. XXXX, ktoré
žalovaný v 1. rade v rozpore so zákonom mal nadobudnúť darovacou zmluvou zo dňa 18.10.2004
od pôvodného vlastníka M. C.. V priebehu konania vo veci sp. zn. 14C/28/2005 žalovaný v 1. rade
previedol kúpnou zmluvou zo dňa 10.2.2005 na žalovaného v 2. rade predmetné nehnuteľnosti, čím sa

snažil zabrániť tomu, aby v prípade určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 18.10.2004 musel vrátiť
pôvodnému vlastníkovi predmetné nehnuteľnosti. K prevodu pristúpil žalovaný v 1. rade aj napriek tomu,
že bol viac krát vyzvaný na vrátenie nehnuteľností a bol upozornený na možné trestnoprávne následky
svojho protiprávneho konania. Preto bol podaný podnet na začatie trestného stíhania žalovaného v 1.
rade, ktorý bol rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 7T/151/2006 zo dňa 27.03.2007 uznaný vinným zo
spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona. Odvolanie žalovaného

v 1. rade zamietol Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 6To/41/2007 zo dňa 20.9.2007. V trestnom
konaní sa potvrdilo že M. C. v čase údajného darovania predmetných nehnuteľností vzhľadom na
duševný stav nebol schopný posúdiť dosah a právne účinky ním urobených úkonov. Toto tvrdenie je
uvedené v znaleckom posudku o duševnom stave M. C. vypracovanom pre účely trestného konania
vedeného proti žalovanému v 1. rade. Pôvodný vlastník nehnuteľností darovaciu zmluvu v súlade so

zákonom platne neuzatvoril, jedná sa o absolútne neplatný právny úkon ktorý nebol urobený slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne a neplatným je i ďalší právny úkon - kúpna zmluva zo dňa 10.2.2005 ktorým
žalovaný v 1. rade previedol nehnuteľnosti na žalovaného v 2 . rade, hoci obaja vedeli, že pôvodný
prevod bol uskutočnený podvodným spôsobom. Keďže žalovaný v 1. rade bol zapísaný ako vlastník
predmetnej nehnuteľnosti, resp. žalovaný v 2. rade je aj v súčasnosti zapísaný ako vlastník predmetnej

nehnuteľnosti na príslušnom LV, žalobkyňa má naliehavý právny záujem na žalovanom určení.

2. Pôvodná žalobkyňa V. S. zomrela dňa 17.03.2011, súd v konaní pokračoval s jej dedičmi L.. O. F.
ako žalobcom v 1. rade a L.. W. F. ako žalobcom v 2. rade v zmysle osvedčenia o dedičstve sp. zn.
15D/694/2011, Dnot 132/2011 zo dňa 18.10.2011.

3. Žalovaný v 1. rade k žalobe uviedol, že s ňou v celom rozsahu nesúhlasí a žiada, aby ju súd ako
nedôvodnú zamietol. Obe zmluvy ako darovaciu tak aj kúpnu považuje za platné. Nie je dôvod, prečo by
ich mal súd považovať za neplatné. S nebohým M. C. bol v blízkom vzťahu, pomáhal mu, nemal žiadnu
vedomosť o tom, že by nemohol uzatvoriť predmetnú darovaciu zmluvu a ani nič tomu nenasvedčovalo.

4. Žalovaný v 2. rade k žalobe uviedol, že žalovaný v 2. rade nadobudol predmetnú nehnuteľnosť
ako kupujúci v dobrej viere, že nehnuteľnosti kupuje od vlastníka (žalovaného v 1. rade) na základe
kúpnej zmluvy právoplatnej dňa 10.02.2005, V XXX/XX. Vzhľadom na to, že na LV č. XXXX pre k.ú.
H. bol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností žalovaný v

1. rade a žalovaný v 2. rade nemal najmenšie pochybnosti o jeho vlastníctve. Nemožno teda tvrdenie
žalobkyne, ktorým obviňuje žalovaného v 2. rade, že sa sám podieľal na podvodnom konaní žalovaného
v 1. rade, považovať za pravdivé, nakoľko nie je ničím preukázané ani podložené. Z osvedčenia o
dedičstve 20D/863/2005 nevyplýva výlučne dedičstvo uvedenej nehnuteľnosti v prospech žalobkyne.
V zmysle § 475a Občianskeho zákonníka prichádzajú do úvahy aj ďalší dedičia po zosnulom M. C.,

ktorých potvrdenie či vylúčenie nie je ničom preukázané. Poukazuje na chýbajúcu aktívnu legitimáciu
ostatnýchdedičov,ktoríotomtosúdnomkonanínemusiamaťanivedomosť.Žalovanýv2.radepoukázal
na rozhodnutie 1Cdo/91/2006. Žalovaný v 2. rade žiadal preto žalobu zamietnuť.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom pôvodnej žalobkyne, žalobcu v 1. rade, žalovaného v 1. rade.

žalovaného v 2. rade, oboznámením so žalobou zo dňa 02.11.2009, výpisom z LV č. XXXX, úmrtným
listom M. C. zo dňa 05.12.2007, uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 20D/2062/2007, D not.
2/2008-13 zo dňa 27.03.2008, osvedčením o dedičstve sp. zn. 20D/863/2005, 11Dnot. 181/2006-36
zo dňa 10.4.2008, osvedčením o dedičstve sp. zn. 15D/694/2011, Dnot 132/2011 zo dňa 18.10.2011,
darovacou zmluvou uzavretou dňa 18.10.2004, kúpnou zmluvou uzavretou dňa 09.02.2005, spisom

tunajšieho súdu sp. zn. 7T/151/2006, znaleckým posudkom znalcov O.. G. G. a O.. I. Z. zo dňa
24.06.2005, doplnením znaleckého posudku zo dňa 02.06.2006, spisom Okresného súdu Trnava sp.
zn. 20Ps/19/2006, znaleckým posudkom O.. G. G. zo dňa 05.09.2007, znaleckým posudkom znalca O..O. Z. č. 151/2016 zo dňa 21.09.2016, vyjadreniami žalobcov a žalovaných, ako aj ostatným obsahom
spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Pôvodná žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že tvrdenia žalovaného v 1. rade sú vyvrátené v trestnom
spise sp. zn. 7T/15/2006. Tvrdenia žalovaného v 2. rade považuje taktiež za účelové, nakoľko žalovaný
v 2. rade vedel o prevode nehnuteľností od začiatku, sám ho organizoval, bol účastný ovplyvňovania
nebohého P. C. a vedel aj to, v akom duševnom stave sa p. C. nachádza, v trestnom konaní priznal,
že nečakal, že nebohý P. C. má príbuzných a teda dedičov. Naliehavý právny záujem je daný na

všetkých 3 žalovaných určeniach, keďže žalovaný v 1. rade bol zapísaný ako vlastník nehnuteľností,
žalovaný v 2. rade je v súčasnosti zapísaný ako vlastník. K otázke aktívnej vecnej legitimácie uviedla,
že svedok vypracoval strom života z ktorého je zrejmé, že žiadny iný dedič po M. C. neprichádza do
úvahy. Žalobkyňa má 2 deti, L.. M. F. a jeho brata. Žalovaný v 2. rade sám potvrdzuje, že nehrá čistú
hru, keď uviedla jeho právna zástupkyňa, že zrejme z podvodných dôvodov /asi z daňových dôvodov/,
neuviedli do kúpnej zmluvy skutočnú kúpnu cenu a žalobkyňa má aj pochybnosti či akákoľvek kúpna

cena bola vyplatená, keď doposiaľ ničím nepreukázali vyplatenie kúpnej ceny. V čase uzavretia kúpnej
zmluvy žili žalovaný v 1. a 2. rade v spoločnej domácnosti a keďže už v tom čase prebiehalo trestné
stíhanie žalovaného 1. rade, žalovaný v 2. rade musel mať o tomto vedomosť.

7. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že v čase, keď ho navštívil p. C., tento sa mu preukázal platným

občianskym preukazom. V tom čase neexistovalo rozhodnutie o jeho obmedzení alebo pozbavení v
spôsobilosti na právne úkony. Poukazuje na znalecký posudok O.. G., ktorá odpovedala na otázku, či sa
duševný stav svedka prejavoval aj navonok. Pri krátkom niekoľkominútovom stretnutí napr. on nemohol
poznať duševný stav nebohého, žalovaní vedeli o jeho duševnom stave a tento jeho stav zneužili
na prevod nehnuteľnosti. Treba rozlišovať skutočnosť, že nebohý ako taký nebol súdom pozbavený

spôsobilosti na právne úkony, čo však neznamená, že právne úkony ktoré vykonal sa dajú považovať
za platné právne úkony.

8. Žalobcovia v 1. a 2. rade na pojednávaní uviedli, že navrhujú, aby súd určil, že predmetné
nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi. Pokiaľ by predmetnú nehnuteľnosť zdedili žalobcovia,

títo sa zaväzujú, že by žalovanému v 1. a v 2. rade uhradili výdavky, ktoré mali s touto nehnuteľnosťou,
prípadne by žalovanému v 1. rade uhradili výdavky, ktoré mal v súvislosti s opatrovaním nebohého
M. C.. Pokiaľ by žalovaný preukázal, že po darovaní predmetnej nehnuteľnosti poskytoval nebohému
nejaké finančné prostriedky, tieto by mu žalobcovia uhradili. Pokiaľ budú zo strany žalovaného v 1.
rade preukázané jeho výdavky, či už materiálne, finančné, ktoré vynaložil na predmetnú nehnuteľnosť,

budú mu aj tieto zo strany žalobcov uhradené, pokiaľ sa žalobcovia stanú vlastníkmi predmetnej
nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobcovia nebudú dedičmi, uvedená dohoda sa nedá realizovať, nakoľko na
to neexistuje právny mechanizmus. Prizvanie znalcov je obyčajná obštrukcia, v predchádzajúcich
konaniach boli vyhotovené znalecké posudky, ktoré potvrdili duševnú poruchu nebohého aj žalovaný v
2. rade preukázal podvodné konanie na žalovaného v 1. rade pri prevode predmetnej nehnuteľnosti.

Právny úkon darovacia zmluva medzi M. C. a M. O. je neplatný právny úkon a neplatný právny úkon
nemôže do budúcna zakladať platnosť ďalších právnych úkonov, t.j. kúpnej zmluvy medzi M. O. a L.
O.. Duševný stav nebohého je opísaný v znaleckom posudku, ktorý vypracovala O.. G. a je založený v
trestnom spise. Priebeh trestného konania je opísaný v zápisnici z 1.3. 2007, kde bola prítomná aj súdna
znalkyňa, ktorá na základe tohto pojednávania potvrdila pravosť svojho znaleckého posudku. Doterajšie

listinné dôkazy sú potvrdené aj posudkom znalca O.. O. Z., ktorý potvrdzuje, že právne úkony, a to
právny úkon je neplatný a to z dôvodov uvedených v posudku. Dôkaznú silu má aj uznesenie Krajského
súdu v Trnave 6To/41/2007, ktorým sa zamietlo odvolanie obžalovaného M. O. a bol uznaný za vinného
z podvodu na skutkovom základe, že M. O. využil navonok sa prejavujúcu duševnú poruchu osobnosti
M. C., a to organickú poruchu osobnosti ťažkého stupňa, syndróm mentálnej retardácie so znížením

rozumovýchschopnostíaždopásmastredneťažkejdebility,čojezakotvenévodôvodnenípredmetného
uznesenia. Žalobcovia nikdy netvrdili, že nebohý M. C. bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony.
Všetky dôkazy v spise, znalecké posudky poukazujú na to, že M. C. nebol schopný zrozumiteľne, jasne
chápať právny úkon - darovaciu zmluvu, z toho titulu je právny úkon neplatný. Protistrana spochybňuje
už tretí znalecký posudok. Žalobcovia poukazujú na článok 15 ods. 1 a 2 CSP.

9. Žalobca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že o Jehovistoch počuje prvý krát, on nie je jehovista. K
navštevovaniu J. C. uviedol, že nie je pravda, že by tam nechodil, alebo že by ho zastrašoval. Matka ho
poprosila, aby na neho dohliadol, raz za mesiac ho bol navštíviť a vzhľadom na vzdialenosť ho nemoholčasto navštevovať. O zastrašovaní nemohlo byť ani reči a on bol rád, keď tam prišil. Žalobca ho neťahal
po psychiatroch, on s ním tam chodil na základe trestného konania. V januári 2005 zavolal suseda T.,
že C. sa chce vysťahovať a dom predať. Žalobca o tom nemal vedomosť, išiel za C. a on mu povedal

všetko, čo je v tom prepise zvukovom a tam je napísané, že za ním začali po smrti C. matky chodiť O.
a začali ho presviedčať, že dom je starý, že treba do neho investovať veľa peňazí a oni by ho odkúpili a
že C. by tam mohol ďalej bývať. C. bol náchylný na takéto presviedčanie a tak ho presvedčili a žalovaný
v 1. rade ho vzal so sebou do mesta a dal mu podpísať listiny, o ktorých C. nevedel, že čo to bolo.
Po podpísaní dostal C. 20.000,- korún a zaviezol ho domov. Žalobca išiel na kataster a tam zistil, že

nehnuteľnosť nebola predaná, ale že bola darovaná a J. C. mu tvrdil, že to bolo predané za 20.000,- Sk.
Nejaké ďalšie peniaze mal C. splácať za ten dom. V januári 2005 ho chceli vysťahovať z jeho domu do
nejakej dediny. Žalobca potom oslovil advokátov a podali trestné oznámenia. Žalobca to robil v mene
C., aby mu zachránil nehnuteľnosť. Žalobca je teraz dedič a to je iba náhoda, pretože v tom čase bolo
ešte viacej dedičov, ale toho času sú jediný dedičia. Žalobca žiadal žalovaného v 1. rade o vrátenie
nehnuteľnosti a do týždňa bola nehnuteľnosť prevedená na žalovaného v 2. rade v zrýchlenom konaní,

aby ju nemusel vrátiť. Žalovaný v 1. rade bol v trestnom konaní odsúdený. Ani jeden ani druhý nechceli
nehnuteľnosť vrátiť C..

10. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že v spise sp. zn. 14C/28/2005 právny zástupca
žalobkyne M.. Z. sám vstúpil do právneho úkonu s nebohým M. C., keď si dal od neho podpísať

plnomocenstvo a obviňuje žalovaného 1. z účelového konania, keď tiež urobil s nebohým M. C.
právny úkon. Žalobu navrhuje zamietnuť z nedostatku naliehavého právneho záujmu na žalovaných
určeniach. Právny zástupca žalobkyne M.. Z. v uvedenom konaní vyjadril svoj názor, že nebohý J.
C. bol spôsobilý k vykonaniu úkonu - daniu splnomocnenia a k iným úkonom nebol spôsobilý, čo je
chaotické a zavádzajúce, právny zástupca sa vyjadruje podľa toho, ako sa mu to hodí. Žalovaný trvá

na tom, aby počas tohto konania boli uhradené konkrétne výdavky spojené s nehnuteľnosťami. Žiada
uhradiť nielen investície vynaložené na predmetnú nehnuteľnosť, ale aj kompenzovať všetky výdavky so
súdnymi konania a zohľadniť aj okolnosti, za ktorých žalovaný v 1. rade vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam nadobudol, a teda aby bol aj vyplatený z časti trhovej ceny nehnuteľnosti. Žalovaný
v 1. rade navrhuje vykonať znalecký posudok ohľadne skúmania duševného stavu nebohého M. C.,

či bol spôsobilý k právnym úkonom v čase podpisu darovacej zmluvy. Znalecký posudok z trestného
konania považuje iba za listinný dôkaz a žiada, aby aj v tomto konaní bol vypracovaný znalecký posudok.
Duševný stav sa dá zistiť z listinných dokladov. V inkriminovanom období bol nebohý M. C. v kancelárii
právneho zástupcu žalobcov s tým, že mu nebohý M. C. predložil občiansky preukaz a riadne s ním
prevzal právne zastúpenie s tým, že vôbec nebadal, že by menovaný trpel duševnou poruchou, čiže je

zrejmé, že duševná porucha nebola evidentná a tieto skutočnosti neboli v rámci znaleckého posudku
v trestnom konaní ešte ani zrejmé, ani známe a už vôbec nie zohľadnené. Tento znalecký posudok
bol vypracovaný pre potreby trestného konania, neboli v ňom uvádzané podstatné civilno právne
aspekty pre posúdenie spôsobilosti J. C. na právne úkony. K tomuto znalci neboli inštruovaní a z ďalších
skutočností a udalostí, ktoré nastali po vypracovaní znalecého posudku a ktoré neboli v tom čase známe

má za to, že je tento znalecký posudok aj neaktuálny, navyše pokiaľ znalci odpovedali, že spôsobilosť
na právne úkony bola obmedzená nie je zrejmé, že do akej miery a v akom rozsahu teda nebohý J. C.
spôsobilý na právny úkony bol. Teda sa iba potvrdilo, že nielen z dôvodu, že tento znalecký posudok je
ibalistinnýdôkaz,aleajzuvedenýchdôvodovjepotrebnénariadiťvtomtokonaníznaleckédokazovanie.
Predtým, ako mu nehnuteľnosť M. C. daroval, žalobcovia ho vôbec nenavštevovali. Až po spísaní

darovacej zmluvy p. F. navštívil p. C. a predstavil sa mu ako jehovista a začal ho zastrašovať. C. sa ich
bál a začal aj viac piť. On predtým viac fajčil, ale nepil toľko. Po tejto návšteve mal strach a začal viac piť.
Žalovaný chce poukázať na čestné vyhlásenie, čo mu dal M. C., že on mu daroval nehnuteľnosť a chce,
aby bola jeho . Keď ho F. vodili po psychiatroch, M. C. sa mu sťažoval, že ho vôbec nepočúvali a písali
niečo iné. Keď ho polícia vyšetrovala, nikdy pri výsluchu nebol jeho právnik. Keď žiadal vyšetrovateľa o

konfrontáciu, nebola mu umožnená. K tomu, že dostal podmienku v trestnom konaní uviedol, že J. C.
pred sudkyňou v trestnom konaní uviedol, že nehnuteľnosť mu daroval a darovaciu zmluvu si čítal, mal
okuliare bez uška a doslova povedal, že chce, aby nehnuteľnosť zostala žalovaného, načo sa sudkyňa
otočilanažalobcovapovedala,„žečochcetevážení“.SudkyňadalaC.otázku,žečiviepovedaťodslova
do slova, že čo v zmluve bolo. J. C. povedal, že od slova do slova nevie povedať, že čo v tej zmluve bolo,

natosudkyňanapísala,ženeviečobolovzmluve.SvedokA.,ktorýuviedolnasúde,žeonmávedomosť,
že C. mu dom daroval a zmluvu si čítal, načo vyskočila p. prokurátorka a povedala mu, že čo to teraz
rozpráva, že na polícii rozprával niečo iné a opýtala sa ho, že či potvrdzuje čo povedal na polícii a on sa
stiahol a povedal, že áno. Nebol tu záujem zistiť aká bola pravda. Na základe tohto on bol odsúdený, žemal vidieť, že J. C. je psychicky chorý a aj susedia potvrdili, že to na ňom nebolo vidieť a potvrdili to aj
svedkyne W. a T.. Žalovaný tú nehnuteľnosť predal otcovi, pretože tiež sa obával Jehovových svedkov.
Keď umrel p. J. C., volal žalovaný p. F. čo bude s pohrebom a že či má záujem ísť vybaviť pohreb a

p. F. mi povedal, že jemu dal dom a nech si ho aj zakope. Žalovaný v 1. rade hradil všetky náklady
spojené s pohrebom. Predtým, ako mu to J. C. daroval, tam žalobcu nevidel, ten ho nenavštevoval.
Keď umrela C. matka, muselo ju pochovať mesto, nakoľko sa o ňu vôbec nezaujímali. J. C. mal počítač
a vedel robiť na počítači, takže nemohol byť taký dementný ako sa to tu prezentuje. Mal aj celkom
prehľad o dianí. Upozornil ho, aby si zapol svetlá na aute, pretože prišlo do platnosti denné svietenie.

Z toho vyplýva, že jeho ďalšie preskúmavanie bolo zmanipulované a účelové. Čo sa týka znaleckého
posudku, odpovede znalca v bode 3 sú predovšetkým konštruktívne a hypotetické, vychádzajúce však
zo stanovenia diagnózy zosnulého M. C. počas života psychiatrami. Znalec jednoznačne nepotvrdil
nespôsobilosť zomrelého M. C. na právne úkony, vychádzal iba z dokladov, resp. lekárskych správ,
ktoré mu boli predložené a aj napriek tomu, čo sa v nich nachádza, jeho závery nie sú jednoznačné,
ale naopak. Znalec opakuje, že s vysokou pravdepodobnosťou nebol nebohý C. schopný pochopiť

zmysel a význam darovacej zmluvy, a to isté uvádza aj vo vzťahu k spôsobilosti na právne úkony. Pri
slovnom spojení, z významu tohto slovného spojenia „s vysokou pravdepodobnosťou“ nie je bez pochýb
preukázané to, čo žalobcovia sledujú, znalci v obdobných prípadoch používajú dokonca aj výraz „s
pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou“ a vtedy by možno prichádzalo do úvahy vyvodiť záver o
nespôsobilosti zomrelého na právne úkony, avšak k tomuto v danom prípade neprišlo. Žalobcovia v

tomto smere dôkazné bremeno neuniesli, sám právny zástupca žalobcov potvrdil, že zomrelý nejavil
žiadne znaky duševnej, resp. inej zdravotnej poruchy, a teda plnomocenstvo, ktoré mu zomrelý udelil,
považuje za platné. Toto plnomocenstvo nadväzovalo časovo na napádaný právny úkon, a teda je
neskoršieho dáta, čiže v danom období by už určite mala byť duševná porucha zrejmá, ak by to tak
bolo. Uvedené však zároveň samozrejme nezabraňovalo zomrelému v jeho práve na súdny proces,

nakoľko sa mohol svojich práv domáhať prostredníctvom opatrovníka, ktorého by mu súd pre konkrétne
právne úkony ustanovil. Nemožno zamieňať právo na spravodlivý súdny proces s tým, že osoba, ktorá
je podľa žalobcov nespôsobilá na právne úkony, by bola ojedinele spôsobilá právneho úkonu, a to
podpisu plnomocenstva. Z danej protichodnej argumentácie, v umocnení so záverom znalca, kedy nie
jednoznačne určil nespôsobilosť zomrelého na právne úkony, má za to, že nie je možné priznať súdnu

ochranuavyhovieťžalobežalobcov.Osobitnepoukazujenato,žepasívnavecnálegitimáciažalovaného
v 1.rade nie je daná, v súčasnosti nie je vlastníkom sporných nehnuteľností, dôvodné je v sporoch
žalovať iba vlastníka a nie predchádzajúcich vlastníkov. Tento znalecký posudok ako aj predchádzajúce
sa orientovali na duševný stav zomrelého a tým pádom na posúdenie spôsobilosti zomrelého na právne
úkony. Znalci skúmali schopnosť zomrelého rozpoznávať následky svojho konania a ním vykonaných

právnychúkonov.ŽalovanýnespochybňujeznaleckýposudokO..Z.,týmtoznaleckýmposudkomnebolo
jednoznačne preukázané, že by zomrelý C. bol schopný, resp. neschopný právneho úkonu, ani to,
či konal slobodne, vážne a zrozumiteľne. V súlade s týmto znaleckým posudkom ako aj s ďalšími
vyprodukovanými dôkazmi a nepochybne protirečiacimi vyjadreniami právneho zástupcu žalobcov má
za to, že návrhu žalobcov vyhovieť možné nie je.

11. Žalovaný v 2. rade uviedol, že on nebol nikdy obvinený ani trestne stíhaný a preto tvrdenia žalobkyne
o tom že, organizoval alebo vedel, resp. podieľal sa na uzatvorení darovacej zmluvy, sú nepodložené.
Kúpna zmluva bola uzatvorená z podnetu žalovaného v 1. rade, ktorý nemal peniaze a vedel že žalovaný
v 2. rade má peniaze. Nehnuteľnosti boli odpredané nie za sumu 100.000,-Sk ako sa uvádza v uvedenej

kúpnej zmluve, ale za sumu 500.000,-Sk. Žalovaný v 2. rade urobil právny úkon dobromyseľne, v
tom čase bol na LV zapísaný žalovaný v 1. rade, normy súkromného práva nemôžu poškodzovať
dobromyseľného nadobúdateľa. Naliehavý právny záujem na žalovaných určeniach žalovaný nevidí,
nakoľko žalobkyňa sa nemôže stať ani v prípade vyhovenia žalobe vlastníčkou sporných nehnuteľností,
ale musí prebehnúť dedičské konanie, naliehavý právny záujem by mal len p. C. ak by žil. Žalovaný v 2.

rade si skutočne myslel, že nebohý p. C. nemá príbuzných, nakoľko matku p. C. muselo dať pochovať
O. H., pohreb p. C. vybavoval žalovaný v 1.rade, nikdy nevideli u p. C. L.. F. ani jeho matku a preto sa
dôvodne domnieval, že p. C. nemá príbuzných. Žalobkyňa mu neposkytovala žiadnu starostlivosť ani
pomoc. Taktiež M. F. začal o svojho bratranca prejavovať záujem až v čase, keď sa dozvedel, že zosnulý
daroval predmetnú nehnuteľnosť žalovanému v 1. rade. Tento záujem bol jednostranný, smerujúci k

jedinému cieľu a to nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o čom svedčí aj skutočnosť, že
zomrelého J. C. pochovával na svoje náklady jediný, kto mu poskytoval potrebnú starostlivosť aj počas
života a to žalovaný v 1. rade. Pokiaľ mal M. F. pochybnosti o spôsobilosti svojho bratranca, mohol sám
podať návrh na zbavenie svojprávnosti a stať sa jeho opatrovníkom. Striktným výkladom zásady nemoplus iuris by si vlastník nadobúdajúci vlastnícke právo derivatívnym spôsobom od jeho predchodcu,
ktorý ho má evidované aj v katastri nehnuteľností, nikdy nemohol byť istý svojím vlastníctvom, čo by
bolo v rozpore s ústavným právom upraveným v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Toto ustanovenie v sebe

zahŕňa taktiež právo na ochranu vlastníctva a rovnako aj povinnosť štátu vytvoriť tak podmienky, ktoré
zabezpečia ochranu legitímnym vlastníkom nadobúdajúcom vlastníctvo v dobre viere. Žalovaný sa chcel
dohodnúť so žalobcami buď tak, že prevedie vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalobcov a títo mu
vyplatia tretinu kúpnej ceny, alebo že mu vyplatia sumu 33 000 eur a oni by si predali nehnuteľnosť.
Žalovaný prijal druhú variantu, ale k uzavretiu dohody do dnešného dňa nedošlo, on tento záznam z

jednania považuje za dohodu. On v živote nikomu nič neukradol a neublížil, chce, aby boli chránené
jeho vlastnícke práva. Žalovaný v 1. rade bol odsúdený Najvyšším súdom. M. C. bol slobodný človek,
bol svojprávny. Je pravda, že to bol čudný človek, ktorý pil a žil zhýralým životom, bol nevyspytateľný.
Žalovaný v 2. rade nevie, ako to bolo medzi M. C. a žalovaným v 1. rade., žalovaný mu požičiaval
mu peniaze, cigarety. On sa len dopočul, že žalovaný v I. rade M. dával nejaké peniaze po uzavretí
darovacejzmluvy.Žalovanýv1.rademuichposielalpoštovoupoukážkou.Žalovanýv2.radebynevedel

nadiktovať takú výpoveď do trestnej zápisnice ako M. C.. V znaleckom posudku sú uvedené kraviny.
Bola tu urobená zlá zmluva. Žalobca priznáva, že to bolo odkúpené. Znamená to, že darovacia zmluva
bola zle spravená. J. C. bol svojprávny a prvý krát počuje to, že M. C. bol vysťahovaný. Nikde to nie
je zaznamenané ani na polícii. Žalovaní nevedeli, že či M. C. má nejakých príbuzných, ani jeho matku
nikto nepochoval ani M. nikto nepochoval. Sú to čisté výmysly žalobcu. Znalecké posudky v trestnom

konaní boli účelové, boli požadované žalobcami. Treba sa zamerať na dátumové sledy. M. bol čudákom.
Nehnuteľnosti od M. C. chcela aj suseda T.. Nehnuteľnosť bola v podstate odkúpená. Žalovaný v 2.
Rade poznal nebohého M. C. odvtedy, čo sa tam nasťahovali, bolo to asi v 70. rokoch. M. chodieval k
nim, dávali mu oblečenie, na cigarety a na pivo. Žalovaný v 2. rade býval v spoločnej domácnosti so
žalovaným v 1.rade - jeho synom približne do roku 2007-2008. O tom, že nebohý M. C. ponúkol jeho

synovinehnuteľnosť,nevedel,dozvedelsaotomodžalovanéhov1.radeažkeďzačalobyťzle,žalovaný
v 2. rade mu povedal: daj sem, ja sa nebojím. Žalovaný v 1.rade mu oznámil, že M. C. mu daroval dom.
Potom začali problémy. Žalovaný v 2. rade nevie, či mu žalovaný v 1. rade oznámil skutočnosť, že bol
vyzvanýnavráteniedaru.Vie,žehonaháňali jehovisti.Nepamätásipresne,ktonavrholuzavretiekúpnej
zmluvy medzi ním a jeho synom. Kúpna zmluva bola medzi ním a žalovaným v 1.rade uzavretá z dôvodu,

že žalovaný v 1.rade potreboval peniaze a pokoj, lebo ho naháňali jehovisti. V kúpnej zmluve nebola
uvedená skutočná kúpna cena z dôvodu, že počítali s tým, že to predajú. Na zmluve bola napísaná
suma 100.000 Sk, reálne mu požičal 500.000 Sk s tým, že sa to dorieši potom, keď on niečo predá,
boli vtedy ešte rodina. C. nikdy nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Žalovaný poukazuje na
rozhodnutie 7T/151/2006, z ktorého vyplýva, že dom nechce vrátiť. Listy právneho zástupcu žalobcov -

výzvy na vrátenie daru adresované žalovanému v 1.rade na vrátenie daru žalovaný v 2. rade považuje za
spoločný záujem jehovistov a právneho zástupcu v záujme financií a ekonomických záležitostí. Žalovaný
poukazuje na plnú moc udelenú nebohým právnemu zástupcovi. Poukazuje na to, že v konaní bola
ustanovená nebohému opatrovníčka a toto nebolo nikomu doručené. Všetko je záujem okradnúť ho o
nehnuteľnosť, ktorú má na LV. Žalobca v 1. rade má na seba ďalší pozemok, ktorý mal zdediť M. po

mame. Poukazuje na metódy jehovistov, na mamon. Keď mu telefonovali, že M. umrel, žalobca povedal:
skapal, zakop si ho.

12. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. H. zo dňa 16.03.2016 vyplýva, že v katastri nehnuteľností je ako
výlučný vlastník nehnuteľnosti parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc.č

XXXX - záhrady o výmere XXX m2, rodinný dom súp. č. XXXX postavený na prarc. Č. XXXX evidovaný
L. O., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, H. a to na základe Kúpnej zmluvy právoplatnej dňa 10.02.2005.

13. Z úmrtného listu M. C. zo dňa 05.12.2007 vyplýva, že M. C., narodený dňa XX.XX.XXXX zomrel
dňa XX.XX.XXXX.

14. Z uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. 20D/2062/2007, D not. 2/2008-13 zo dňa 27.03.2008
vyplýva, že súd konanie po poručiteľovi M. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. XXXX/XX, H.,
zomrelom XX.XX.XXXX zastavuje. V dedičskom konaní sa zistilo, že poručiteľ nezanechal žiaden
majetok. Na základe tejto skutočnosti súd konanie pre nemajetnosť zastavil. Poručiteľ závet nezanechal

a ako jediná dedička zo zákona, v štvrtej dedičskej skupine prichádza do úvahy jeho teta V. F., rod. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom na Z. X, R..15. Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 20D/863/2005, 11Dnot. 181/2006-36 zo dňa 10.4.2008 vyplýva, že
v dedičskej veci po S. O., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX dedičkou zo zákona po
poručiteľke je právna nástupkyňa medzičasom zomrelého syna poručiteľky M. C., jeho teda V. F., rod.

Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Z. XXX/X, R..

16. Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 15D/694/2011, Dnot 132/2011 zo dňa 18.10.2011 vyplýva, že v
dedičskejvecipoporučiteľkeV.F.,rod.Z.,nar.XX.XX.XXXX,naposledybytomNaZ.XXX/X,R.,zomrelej
XX.XX.XXXX, ako dedičia zo zákona v 1. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy deti poručiteľky L..

O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na Z. XXX/X, R. a L.. W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/IV, Y. D.
Y., T.. Nadobúdateľom celého dedičstva uvedeného v súpise aktív a pasív v bode II. tohto osvedčenia
o dedičstve je syn poručiteľky L.. O. F. s povinnosťou vyplatiť dedičovi L.. W. F. jeho zákonný dedičský
podiel vo výške 1.296,63 eur do 31.12.2011.

17. Z darovacej zmluvy uzavretej dňa 18.10.2004 vyplýva, že M. C., r.č. XXXXXX/XXX, B. XXXX/XX,

H. ako darca daroval M. O., r.č. XXXXXX/XXXX, B. XXXX/XX, H. ako obdarovanému nehnuteľnosti
nachádzajúcesavk.ú.H.zapísanénaSprávekatastravH.naLVč.XXXXakoparc.č.XXXX-zastavané
plochy a nádvoria súp. č. XXXX o výmere XXX m2, parc. č. XXXX - záhrady vo výmere XXX m2, ktoré
nadobudol do podielového spoluvlastníctva titulom Z 1874/04-D 2043/2003, Dnot 347/2003- osvedčenie
o dedičstve právoplatné dňa 31.05.2004 v.z. XXXX/XX v X/X.

18. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 09.02.2005 vyplýva, že M. O. nar. XX.XX.XXXX, B. XX, H. ako
predávajúci predáva L. O., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, H. ako kupujúcemu nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v k.ú. H. zapísané na Správe katastra v H. na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX - zastavané plochy a
nádvoria súp. č. XXXX o výmere XXX m2, parc. č. XXXX - záhrady vo výmere XXX m2, ktoré nadobudol

dopodielovéhospoluvlastníctvatitulomZ1874/04-D2043/2003,Dnot347/2003-osvedčenieodedičstve
právoplatné dňa 31.05.2004 v.z. XXXX/XX do výlučného vlastníctva za kúpnu cenu 100.000,-Sk.

19. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7T/151/2006 súd zistil, že rozsudkom č.k. 7T/151/2006-208 zo
dňa 27.03.2007 súd obžalovaného M. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., ul. B. XXXX/XX uznal za

vinného, že využijúc navonok sa prejavujúcu duševnú poruchu M. C. a to organickú poruchu osobnosti
ťažkého stupňa, syndróm mentálnej retardácie so znížením rozumových schopností až do pásma
stredne ťažkého stupňa debility, vzhľadom ku ktorej je M. C. ľahko ovplyvniteľný inou osobou nie je
schopný posúdiť dosah svojho konania, o čom obvinený vedel, pod zámienkou kúpnopredajnej zmluvy
a s prísľubom riadneho zaplatenia kúpnej ceny dňa 18.10.2004 na nezistenom mieste v H. uzatvoril

s M. C. darovacou zmluvou predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX,
k.ú. H. a to parcely č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria, rodinného domu súpisné číslo XXXX o
výmere XXX m2, predmetnú zmluvu si M. C. neprečítal a ani si neuvedomil, akú zmluvu podpisuje,
nehnuteľnosť na obvineného previedol, tento však poškodenému nezaplatil sľúbenú sumu, čím M. C.
spôsobil škodu vo výške 1.300.000,-Sk, čím spáchal trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, od.s 4 Tr.

zákona, za čo sa odsudzuje k trestu odňatia slobody v trvaní dva roky, výkon trestu sa mu podmienečne
odkladá a určuje skúšobnú dobu v trvaní tri roky. Poškodený M. C. sa s nárokom na náhradu škody
odkazuje na občiansko právne konanie. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 6To/41/2007-219 zo dňa
20.09.2007 podľa § 319 Tr. por. odvolanie obž. M. O. zamietol. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že odvolací
súd doplnil dokazovanie výsluchom znalkyne O.. G. G., ktorá vypovedala, že poškodený nebol schopný

posúdiť následky v súvislosti s uzatváraním zmlúv, nechápe význam pojmu kúpna zmluva, darovacia
zmluva. Stav mentálnej retardácie v rozsahu stredne ťažkej debility je pritom u poškodeného zjavný,
teda je viditeľný na prvý pohľad aj zo strany okolia. Najvyšší súd SR uznesením č.k. 2Tdo/7/2010 zo dňa
20.04.2010 podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného M. O. odmietol. V konaní bol vypracovaný
dňa 24.06.2005 znalecký posudok znalcami O.. G. G. a O.. I. Z., znalcami z odboru zdravotníctvo,

odvetvie psychiatria z ktorého vyplýva, že vyšetrením duševného stavu poškodeného M. C. zistili
prítomnosť duševnej poruchy a to organickú poruchu osobnosti ťažkého stupňa, syndróm mentálnej
retardácie znížením rozumových schopností do pásma ľahkej až stredne ťažkej debility. Uvedená
duševná porucha sa u menovaného prejavuje spomalenou dynamogéniou a tempom, spomalenou
reakciou a zníženou schopnosťou vnímať realitu, posudzovať ju. Sú prítomné poruchy úsudku, ktoré

vyplývajú z poruchy rozumových schopností. Sú prítomné poruchy nálad, výkyvy v afektivite, zvýšenej
iritabilite. Poškodený tieto prejavy nevie posúdiť a preto nemožno hodnotiť, že o týchto prejavoch mohol
vedieť alebo vie. U poškodeného sa jedná o potátora konzumenta. Nezistili prítomnosť závislosti od
alkoholických nápojov. Poškodený nie je pozbavený spôsobilosti na právne úkony súdnou cestou. Ztitulu jeho poruchy organickej poruchy osobnosti a zníženia rozumových schopností do pásma ľahkej a
strednej debility, je jeho schopnosť zúčastňovať sa právnych úkonov obmedzená. Vyplýva to hlavne zo
zníženejschopnostivnímaťaprimeraneposudzovaťrealituskutočnosti.Jehokonanieniejenebezpečné

pre spoločnosť v súvislosti s konkrétnou činnosťou, bolo v neprospech jeho samotného. Duševný stav
poškodenéhojetrvalýodroku1986,jezpsychiatrickéhohľadiskaplneinvalidný.Nemožnopredpokladať
ani perspektívne, že by sa jeho duševný stav v podstatnej miere zlepšil. V uvedenom psychiatrickom
stave, pre ktorý je z psychiatrických dôvodov invaliditovaný, sa nachádzal aj do 18.10.2004. Duševný
stav poškodeného sa prejavoval aj navonok. O tom svedčí aj potreba pomoci zo strany susedov, ktorú

mu prejavovali, viď výpoveď svedkyne T. a o tomto mohla vedieť aj osoba, ktorá sa s ním stýkala, aj
tá osoba, na ktorú darovacou zmluvou previedol svoju nehnuteľnosť. Z doplnenia znaleckého posudku
zo dňa 02.06.2006 vypracovaného znalcami O.. G. G. a O.. I. Z., znalcami z odboru zdravotníctvo,
odvetvie psychiatria vyplýva, že duševný stav M. C. ako je uvedené v znaleckom posudku, psychická
porucha, ktorou M. C. trpí, organický psychosyndróm, organická porucha osobnosti, defektný intelekt
do pásma ľahkej až stredne ťažkej debility, predstavujú poruchu trvalého rázu. Duševný stav M. C. bol

dňa 16.05.2006 rovnaký ako bol dňa 18.10.2004 a rovnaký ako bol znalcami uzavretý v čase vyšetrenia
pre potreby vyšetrenia duševného stavu 24.06.2005. Poškodený M. C., vzhľadom k svojmu duševnému
stavu, nie je schopný posúdiť dosah a právne účinky ním urobených právnych úkonov tak v čase
spáchania skutku (podpísania darovacej zmluvy dňa 18.10.2004) takisto to platí aj ku dňu podpísania
čestného prehlásenia (16.05.2006). Žalovaný v 2. rade v zápisnici ORPZ v Trnave o výsluchu svedka

dňa 13.03.2006 uviedol, že M. C. chcel na jeho syna - žalovaného v 1. rade prepísať dom, žalovaný v
1. rade sa ho pýtal, či to má prijať, keďže sa domnievali, že M. C. nemá príbuzných, žalovaný v 2. rade
povedal žalovanému v 1. rade, aby to prijal. Keď sa objavil pán F., žalovaný v 2. rade povedal, že kvôli
tým problémom to môže s prepisom dopadnúť všelijako a preto žalovaného v 1. rade vyzval, nech mu
tú nehnuteľnosť predá, aby neprišiel aj o peniaze aj o dom. Preto spísali kúpno-predajnú zmluvu, ktorou

sa stal vlastníkom nehnuteľnosti a žalovanému v 1. rade vyplatil 100.000,-Sk v hotovosti.

20. Zo spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 20Ps/19/2006 súd zistil, že predmetom konania bol návrh
žalobcu v 1. rade na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony M. C., narodeného XX.XX.XXXX. Zo
znaleckého posudku vypracovaného v konaní O.. G. G., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie psychiatria zo dňa 05.09.2007 vyplýva, že M. C. trpí trvalou duševnou poruchou od detstva, od
10 -tich rokov, kedy prekonal zápal mozgových blán, následkom ktorého došlo k postihnutiu rozumových
schopností ich znížením do pásma stredne ťažkej debility. Zníženie rozumových schopností malo vplyv
na rozvoj osobnosti, ktorá je premorbídne málo diferencovaná, simplexná. Od smrti svojej matky konzum
alkoholu, ktorý svojím toxickým pôsobením výrazne zhoršil defektné rozumové schopnosti a došlo k

rozvojuorganickejporuchyosobnostiťažkéhostupňaaodroku2006,kedybolvyšetrovanýjehoduševný
stav, došlo k rozvoju organického psychosyndrómu tejto genézy. Duševná porucha ovplyvňuje konanie
vyšetrovanéhovsúvislostisjehozníženýmúsudkom,neschopnosťouprimeraneposúdiťrealitu,konania
a rozhodnutia, u ktorého nie je schopný posúdiť ich nepriaznivý dosah na jeho osobu. U menovaného
ide o psychickú poruchu trvalého charakteru. U menovaného doporučuje obmedzenie spôsobilosti

na právne úkony v súvislosti s nakladaním, disponovaním, prevodom svojho nehnuteľného majetku
podľa doterajšieho priebehu urobil, podpísal doklady, ktoré boli v jeho neprospech a ktoré on sá nevie
posúdiť a z interpretácii na opakované otázky odpovedá, že niečo podpisoval a nevie, čo podpisoval.
Na nakladanie s príjmami, invalidným dôchodkom navrhuje spôsobilosť zachovať. Uznesením č.k.
20Ps/19/2006-62 zo dňa 10.12.2007 bolo zastavené z dôvodu, že M. C. dňa XX.XX.XXXX zomrel.

21. Zo znaleckého posudku znalca O.. O. Z., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria
č. 151/2016 zo dňa 21.09.2016 vyplýva, že nebohý M. C. v čase spísania darovacej zmluvy,
t.j. dňa 18.10.2004 trpel duševnou poruchou a to mentálnou retardáciou ľahký až stredne ťažký
stupeň a organickou poruchou osobnosti. Išlo o trvalé duševné poruchy, prítomné u neho zrejme

od 10.tich rokov jeho života (po prekonaní zápalu mozgových blán). Uvedené duševné poruchy
sa u menovaného prejavovali poruchami myslenia, jeho flexibility a racionality, významne zníženou
schopnosťou racionálne a adekvátne vnímať realitu, posudzovať ju, konať cieľavedome a zmysluplne,
postarať sa autonómne o seba samého, samostatne sa zmysluplne rozhodovať, významne zníženou
krtitickosťou a úsudkovou schopnosťou. Uvažoval a rozhodoval sa len situačne, aby dosiahol okamžité

uspokojenie svojich potrieb bez vzatia do úvahy negatívnych konsekvencii, ktoré mohli byť (boli)
v jeho neprospech. Uvedené poruchy mohli byť zjavné navonok, predovšetkým sa prejavujúc v
insuficientnosti sociálneho fungovania a existencie, zrejme bol prítomný exteriér sociálneho outsidera,
ovplyvniteľného, sugestibilného, manipulovateľného, podľa posudkov aj nadužívajúceho alkohol počasživota. Znalec podotýka, že nebohého in vivo nevyšetroval, takže jeho závery v tejto odpovedi sú
predovšetkým konštruktívne, hypotetické, vychádzajúce však z jeho stanovenej diagnózy počas života
psychiatrami. Nebohý trpel mentálnou retardáciou (debilitou). Znalec nevie odpovedať na otázku, či

mentálna retardácia bola zjavná tretím osobám. Táto otázka nemôže byť znalcom zodpovedaná, je
mimo ráme medicínskeho skúmania (je duševná porucha, choroba zjavná, či nie je, na subjektívnom
hodnotení tretích osôb, aj duševne zdravý môže pôsobiť ako duševne chorý a naopak). Hypoteticky a
subjektívne môže znalec odpovedať, že všeobecne a generalizovane môže byť debilita, ktorou nebohý
trpel (ako taká) okoliu zjavná. Či to však bolo aj v konkrétnom prípade nebohého odpovedať nevie

a nemôže, nebohého nikdy nevyšetroval. Pre vyššie uvádzané duševné poruchy nebol, z hľadiska
psychiatrického s vysokou pravdepodobnosťou schopný dňa 18.10.2004 pochopiť zmysel a význam
darovacej zmluvy. Pre vyššie uvádzané duševné poruchy nebol nebohý z hľadiska psychiatrického
s vysokou pravdepodobnosťou schopný dňa 18.10.2004 spôsobilý ku výkonu právnych úkonov a to
predovšetkým ku narábaniu s nehnuteľným majetkom, čiže aj konkrétne spísania predmetnej darovacej
zmluvy. Pre vyššie uvádzané duševné poruchy nebol nebohý schopný z hľadiska psychiatrického s

vysokou pravdepodobnosťou schopný v čase udelenia plnej moci M.. B. Z. dňa 10.03.2005 spôsobilý
na takýto právny úkon.

22. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

23. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

24. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v

duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

25. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

26. Podľa § 137 zákona č. 160/20156 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a)splnení povinnosti,
b)nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c)určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d)určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

27. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

28. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa svojou žalobou domáhali určenia, že darovacia zmluva zo dňa
18.10.2004 uzavretá medzi darcom M. C. a žalovaným v 1. rade je neplatná, že kúpna zmluva uzavretá

medzi žalovaným v 1. a 2. rade je neplatná a že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po
nebohom M. C..

29. Nakoľko žaloba podaná žalobcami v 1. a 2. rade je určovacou žalobou a základnou podmienkou
prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku je existencia

naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení, súd najskôr skúmal existenciu
naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom právnom určení. Tento právny záujem musí
byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, je daný
najmätam,kdebybeztohtourčeniaboloohrozenéprávožalobcu,alebokdebysabeztohtourčeniajeho
právne postavenie stalo neistým. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie,

či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či
sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti vzťahu účastníkov konania, či sa vytvára pevný základ
právneho vzťahu medzi nimi, prípadne či predchádza vzniku ďalších sporov.30. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, pri ktorých je v katastri nehnuteľností
zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k týmto osobám nepochybne naliehavý právny záujem
na požadovanom určení. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (1 Cdo 43/2007, 3 Cdo

44/2008, 5 Cdo 147/2007) je prípustná žaloba o určenie, že konkrétna vec (hnuteľná, nehnuteľná) patrí
do dedičstva po poručiteľovi, ktorou žalobou sa môže v sporovom konaní takéhoto určenia domáhať ten,
kto je dedičom poručiteľa a takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom v konaní o dedičstve, ako aj
podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností.

31. Z uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. 20D/2062/2007, D not. 2/2008-13 zo dňa 27.03.2008
mal súd preukázané, že súd konanie po poručiteľovi M. C. zastavil pre nemajetnosť, poručiteľ závet
nezanechal a ako jediná dedička zo zákona, v štvrtej dedičskej skupine prichádza do úvahy jeho teta V.
F., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Z. X, R.. Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 15D/694/2011, Dnot
132/2011 zo dňa 18.10.2011 mal súd preukázané, že v dedičskej veci po poručiteľke V. F., rod. Z., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom Na Z. XXX/X, R., zomrelej XX.XX.XXXX, ako dedičia zo zákona v 1.

dedičskej skupine prichádzajú do úvahy deti poručiteľky L.. O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na Z. XXX/
X, R. a L.. W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/IV, Y. D.
32. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobcovia v 1. a 2. rade osvedčili, že na určení,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi M. C., majú naliehavý právny záujem, nakoľko sú
dedičmi po poručiteľovi, ako vlastník nehnuteľností je v katastri nehnuteľností zapísaný žalovaný v 2.

rade, preto právne postavenie žalobcov je za tejto situácie neisté a bez požadovaného určenia by ich
právo mohlo byť ohrozené a zároveň rozhodnutie súdu môže byť podkladom v konaní o dedičstve, ako aj
podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. Preto je žaloba o
určenie,ženehnuteľnostipatriadodedičstvapoporučiteľoviM.C.,spôsobilýmprávnymprostriedkomna
odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Na základe vyššie uvedeného

možno uzavrieť, že žalobcovia v 1. a 2. rade v tomto konaní osvedčil naliehavý právny záujem na určení,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi M. C..

33. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je daný vtedy, ak požadované určenie (napr.
na neplatnosti zmluvy) má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu právo je alebo nie je (napr.

k určeniu vlastníckeho práva). Ak sa žalobou možno domáhať priamo určenia vlastníckeho práva alebo
plnenia, potom na určení neplatnosti zmluvy nie je naliehavý právny záujem, lebo platnosť zmluvy súd
aj tak musí posudzovať ako predbežnú právnu otázku. V konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria
do dedičstva, súd ako predbežnú otázku skúma platnosť, resp. neplatnosť napadnutých zmlúv, preto
na samostatnom určení ich neplatnosti nie je naliehavý právny záujem a v tejto časti, teda určenia

neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 18.10.2004 uzavretej medzi darcom M. C. a žalovaným v 1. rade
a v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1. a 2. rade, súd žalobu z
dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu zamietol. O. určenia právnej skutočnosti (neplatnosti
darovacej a kúpnej zmluvy) nevyplýva ani z osobitného právneho predpisu v zmysle § 137 písm. d)
Civilného sporového poriadku.

34. Súd teda ako predbežnú otázku skúmal platnosť darovacej zmluvy zo dňa 18.10.2004 uzavretej
medzi darcom M. C. a žalovaným v 1. rade a platnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1.
a 2. rade, predmetom ktorých bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným
úradom H., katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre okres H., obec H., katastrálne územie H., ako

parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX - záhrady vo výmere
XXX m2, rodinný dom súpisné číslo XXXX na parc. č. XXXX.

35. Jedným z predpokladov platnosti právneho úkonu je spôsobilosť na právny úkon, ktorý účastník
robí. Ak túto spôsobilosť nemá a právny úkon urobí, je taký úkon absolútne neplatný; takisto je absolútne

neplatný právny úkon, ak ho osoba vykoná v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon
neschopnou. Neplatnosť právnych úkonov je upravená v ustanovení § 37 a 38 Občianskeho zákonníka.
Neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje zistenie, že účastník
tohto právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo nedokáže svoje konanie
ovládnuť, alebo že takýto právny úkon bol urobený v duševnej poruche, ktorá robí osobu na tento právny

úkon neschopnou, pričom stačí dôkaz o tom, že osoba konala v duševnej poruche. Duševná porucha
sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, z odvetvia
psychiatrie, patopsychológie a pod.) a musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Absolútne
neplatný je teda aj právny úkon, ktorý urobila osoba v duševnej poruche (dokonca iba prechodnej) akišlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila nespôsobilosť (neschopnosť) tejto osoby na urobenie
právneho úkonu, pričom sa nevyžaduje, aby taká osoba bola súdom pozbavená spôsobilosti na právne
úkony, alebo aby bola vo svojej spôsobilosti obmedzená.

36. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku
čoho sa hľadí na absolútne neplatný právny úkon tak, ako keby nikdy nebol urobený. Absolútne neplatný
právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté
o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva

jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti
a dobrých mravov pri výkone práv a povinností nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu
neplatnosť úkonu zohľadní alebo nezohľadní. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho
úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti - ex officio). Absolútna
neplatnosť právneho úkonu pôsobí teda ex tunc, nastáva priamo zo zákona a nemožno ju žiadnym
spôsobom napraviť, súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti a možno sa jej dovolať kedykoľvek.

37.Podľačl.15ods.1a2Civilnéhosporovéhoporiadkudôkazyatvrdeniastránsporuhodnotísúdpodľa
svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon (1). Žiaden dôkaz nemá predpísanú
zákonnú silu (2).

38. Civilný sporový poriadok je založený na princípe voľného hodnotenia dôkazov, dôkazy súd hodnotí
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Zákon
pre hodnotenie dôkazov teda nepredpisuje formálny postup a ani neurčuje váhu jednotlivých dôkazov
tým, že by niektorým dôkazom priznával vyššiu hodnotu ako v prípade legálnej dôkaznej teórie, ktorá

stanovuje ich hierarchiu a spôsob ich hodnotenia. Civilný sporový poriadok ponecháva postup pri
hodnotení dôkazov na úvahe súdu. Súd preto pri hodnotení dôkazov posúdil každý dôkaz jednotlivo a
zároveň všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

39. Po vykonaní dokazovania a po skutkovom a právnom posúdení veci súd dospel k záveru, že žaloba

v časti o určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom M. C., je dôvodná.
Zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu ako aj z darovacej zmluvy zo dňa 18.10.2004 mal súd
preukázané, že poručiteľ M. C. ako darca daroval žalovanému v 1. rade M. O. ako obdarovanému
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. H. zapísané na Správe katastra v H. na LV č. XXXX ako parc. č.
XXXX - zastavané plochy a nádvoria súp. č. XXXX o výmere XXX m2, parc. č. XXXX - záhrady vo

výmere XXX m2.

40. Zo znaleckého posudku znalca O.. O. Z. č. 151/2016 zo dňa 21.09.2016 mal súd preukázané, že
poručiteľ M. C. v čase spísania darovacej zmluvy, t.j. dňa 18.10.2004 trpel duševnou poruchou a to
mentálnou retardáciou ľahkého až stredne ťažkého stupňa a organickou poruchou osobnosti, pričom

išlo o trvalé duševné poruchy prítomné u neho od detstva. Uvedené duševné poruchy sa u poručiteľa
prejavovali poruchami myslenia, racionality, významne zníženou schopnosťou racionálne a adekvátne
vnímať realitu. Pre uvedené duševné poruchy nebol poručiteľ z psychiatrického hľadiska s vysokou
pravdepodobnosťou schopný dňa 18.10.2004 pochopiť zmysel a význam darovacej zmluvy a nebol
spôsobilý ku výkonu právnych úkonov a to predovšetkým ku narábaniu s nehnuteľným majetkom, čiže

aj konkrétne spísania predmetnej darovacej zmluvy.

41. Zo znaleckého posudku znalkyne O.. G. G. zo dňa 05.09.2007 vypracovaného v konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp. zn. 20Ps/19/2006 o pozbavení spôsobilosti na právne úkony M. C.,
vyplynulo, že M. C. trpel trvalou duševnou poruchou od detstva, kedy prekonal zápal mozgových blán,

následkom ktorého došlo k postihnutiu rozumových schopností ich znížením do pásma stredne ťažkej
debility. Konzum alkoholu svojím toxickým pôsobením výrazne zhoršil defektné rozumové schopnosti
a došlo k rozvoju organickej poruchy osobnosti ťažkého stupňa a od roku 2006, kedy bol vyšetrovaný
jeho duševný stav, došlo k rozvoju organického psychosyndrómu tejto genézy. Duševná porucha
ovplyvňovala konanie vyšetrovaného v súvislosti s jeho zníženým úsudkom, neschopnosťou primerane

posúdiť realitu, konania a rozhodnutia, u ktorých nie je schopný posúdiť ich nepriaznivý dosah na
jeho osobu. Znalkyňa doporučila obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v súvislosti s nakladaním,
disponovaním, prevodom svojho nehnuteľného majetku, nakoľko podľa doterajšieho priebehu urobilúkony, podpísal doklady, ktoré boli v jeho neprospech a ktoré on sám nevedel posúdiť a z interpretácii
na opakované otázky odpovedal, že niečo podpisoval, ale nevie čo.

42. Zo znaleckého posudku znalcov O.. G. G. a O.. I. Z. zo dňa 24.06.2005 vypracovaného v konaní
sp. zn. 7T/151/2006 mal súd preukázané, že u poručiteľa M. C. zistili prítomnosť duševnej poruchy a
to organickej poruchy osobnosti ťažkého stupňa, syndróm mentálnej retardácie znížením rozumových
schopností do pásma ľahkej až stredne ťažkej debility. Duševný stav poškodeného je trvalý od roku
1986. Sú prítomné poruchy úsudku, ktoré vyplývajú z poruchy rozumových schopností. Z titulu jeho

organickej poruchy osobnosti a zníženia rozumových schopností do pásma ľahkej a strednej debility,
je jeho schopnosť zúčastňovať sa právnych úkonov obmedzená. V uvedenom psychiatrickom stave,
pre ktorý bol z psychiatrických dôvodov invaliditovaný, sa nachádzal aj do 18.10.2004. Duševný stav
poškodeného sa prejavoval aj navonok, o tomto mohla vedieť aj osoba, ktorá sa s ním stýkala, aj tá
osoba, na ktorú darovacou zmluvou previedol svoju nehnuteľnosť. Z doplnenia znaleckého posudku zo
dňa 02.06.2006 vypracovaného znalcami O.. G. G. a O.. I. Z. vyplýva, že psychická porucha, ktorou

M. C. trpí, je organický psychosyndróm, organická porucha osobnosti, defektný intelekt do pásma
ľahkej až stredne ťažkej debility a predstavujú poruchu trvalého rázu. Duševný stav M. C. bol dňa
16.05.2006 rovnaký ako bol dňa 18.10.2004 a rovnaký, ako bol znalcami uzavretý v čase vyšetrenia
pre potreby vyšetrenia duševného stavu 24.06.2005. M. C., vzhľadom k svojmu duševnému stavu,
nie je schopný posúdiť dosah a právne účinky ním urobených právnych úkonov tak v čase spáchania

skutku (podpísania darovacej zmluvy dňa 18.10.2004) takisto to platí aj ku dňu podpísania čestného
prehlásenia (16.05.2006). Uvedený znalecký posudok bol vypracovaný počas života poručiteľa M. C.,
ktorý bol oboma znalcami psychiatricky vyšetrený.

43. Z výpovede znalkyne O.. G. G. pred odvolacím súdom v konaní sp. zn. 7T/151/2006 vyplynulo, že

poškodený M. C. nebol schopný posúdiť následky v súvislosti s uzatváraním zmlúv, nechápal význam
pojmu kúpna zmluva, darovacia zmluva a stav mentálnej retardácie v rozsahu stredne ťažkej debility
bol pritom u poškodeného zjavný, teda bol viditeľný na prvý pohľad aj zo strany okolia.

44. Z uvedených znaleckých posudkov mal súd preukázané, že poručiteľ M. C. v čase uzavretia

darovacej zmluvy dňa 18.10.2004 trpel duševnou poruchou (mentálnou retardáciou ľahkého až stredne
ťažkého stupňa a organickou poruchou osobnosti ťažkého stupňa), ktorá nebola len prechodného
charakteru a zo znaleckého posudku znalcov O.. G. G. a O.. I. Z. zo dňa 24.06.2005 doplneného
dňa 02.06.2006, ktorí znalci psychiatricky vyšetrovali M. C. počas jeho života mal súd jednoznačne
preukázané, že uvedená duševná porucha ho robila na tento úkon neschopným. K námietke žalovaného

v 1. rade, že zo znaleckého posudku O.. O. Z. nebolo bezpochyby preukázané, že poručiteľ nebol
schopnýpochopiťzmyselavýznamdarovacejzmluvyaznalcipoužívajúajinéformuláciesúduvádza,že
znalec O.. O. Z. nevyšetroval poručiteľa M. C. počas života, preto v znaleckom posudku konštatoval, že
pre uvedené duševné poruchy nebol poručiteľ z psychiatrického hľadiska s vysokou pravdepodobnosťou
schopný dňa 18.10.2004 pochopiť zmysel a význam darovacej zmluvy a nebol spôsobilý ku výkonu

právnych úkonov. Uvedenú skutočnosť však súd považoval bez pochýb za preukázanú znaleckým
posudkom O.. G. G. a O.. I. Z. zo dňa 24.06.2005 doplneného dňa 02.06.2006, ktorí znalci psychiatricky
vyšetrovali M. C. počas jeho života a ktorý ako listinný dôkaz použitý v tomto konaní nemá nižšiu
hodnotovú silu ako znalecký posudok vypracovaný v tomto konaní. Darovaciu zmluvu súd preto posúdil
ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

45. Žalovaný v 1. rade bol navyše rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 7T/151/2006-208 zo dňa
27.03.2007 uznaný za vinného, že využijúc navonok sa prejavujúcu duševnú poruchu M. C. a to
organickú poruchu osobnosti ťažkého stupňa, syndróm mentálnej retardácie so znížením rozumových
schopností až do pásma stredne ťažkého stupňa debility, vzhľadom ku ktorej je M. C. ľahko ovplyvniteľný

inou osobou nie je schopný posúdiť dosah svojho konania, o čom obvinený vedel, pod zámienkou
kúpnopredajnej zmluvy a s prísľubom riadneho zaplatenia kúpnej ceny dňa 18.10.2004 na nezistenom
mieste v H. uzatvoril s M. C. darovacou zmluvou predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľnosti vedenej
na LV č. XXXX, k.ú. H. a to parcely č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria, rodinného domu súpisné
číslo XXXX o výmere XXX m2, predmetnú zmluvu si M. C. neprečítal a ani si neuvedomil, akú zmluvu

podpisuje, nehnuteľnosť na obvineného previedol, tento však poškodenému nezaplatil sľúbenú sumu,
čím M. C. spôsobil škodu vo výške 1.300.000,-Sk, čím spáchal trestný čin podvodu podľa § 250 ods.
1, od.s 4 Tr. zákona, za čo sa odsudzuje k trestu odňatia slobody v trvaní dva roky, výkon trestu sa mu
podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu v trvaní tri roky. Krajský súd v Trnave uznesením č.k.6To/41/2007-219 zo dňa 20.09.2007 podľa § 319 Tr. por. odvolanie žalovaného v 1. rade zamietol a
Najvyšší súd SR uznesením č.k. 2Tdo/7/2010 zo dňa 20.04.2010 podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie
žalovaného v 1. rade odmietol.

46. K námietke žalovaného v 1. rade, že duševná porucha poručiteľa sa neprejavovala navonok súd
uvádza, že neplatný je právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny
úkon neschopnou, pričom Občiansky zákonník v ustanovení § 38 ods. 2 nestanovuje podmienku, že
uvedená duševná porucha sa musí prejavovať navonok. Stačí teda, že osoba koná v duševnej poruche,

ktorájurobínatentoprávnyúkonneschopnou.NavyšeznalciO..G.G.aO..I.Z.,ktoríosobnevyšetrovali
poručiteľa počas jeho života jednoznačne v znaleckom posudku konštatovali, že duševná porucha M.
C. sa prejavovala aj navonok a o tomto mohla vedieť aj osoba, ktorá sa s ním stýkala a aj tá osoba, na
ktorú darovacou zmluvou previedol svoju nehnuteľnosť. Znalec O.. O. Z. v znaleckom posudku uvedené
nepoprel,lenkonštatoval,žedebilita,ktorounebohýtrpelmôžebyťakotakáokoliuzjavná,čitovšakbolo
aj v konkrétnom prípade nebohého odpovedať nevie a nemôže, lebo nebohého nikdy nevyšetroval. Súd

poznamenáva, že preukázanie tejto skutočnosti malo význam v trestnom konaní z hľadiska s skúmania
zavinenia obžalovaného.

47. K tvrdeniu žalovaného v 1. rade o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie súd uvádza, že súd
ako predbežnú právnu otázku posudzoval platnosť darovacej zmluvy, pričom žalobe je možné vyhovieť

lenvtedy,akvkonanísúúčastníkmikonaniavšetciúčastnícinapadnutéhoprávnehoúkonuaúčastníkom
darovacej zmluvy bol aj žalovaný v 1. rade, preto je v konaní pasívne vecne legitimovaný.

48. Zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu ako aj kúpnej zmluvy uzavretej dňa 09.02.2005
mal súd preukázané, že žalovaný v 1. rade M. O. ako predávajúci predal žalovanému v 2. rade L.

O. ako kupujúcemu nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. H. zapísané na Správe katastra v H. na
LV č. XXXX ako parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria súp. č. XXXX o výmere XXX m2,
parc. č. XXXX - záhrady vo výmere XXX m2, do výlučného vlastníctva za kúpnu cenu 100.000,-Sk.
Nakoľko darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom a žalovaný v 1. rade na jej základe
nenadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, nemohol žalovaný v 1. rade na základe

uvedenej kúpnej zmluvy previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného v
2. rade v zmysle zásady nemo plus iuris, keď nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám
má, preto aj kúpna zmluva je absolútne neplatný právny úkon, pričom z vykonaného dokazovania mal
súd preukázané, že žalovaný v 2. rade pri uzatváraní kúpnej zmluvy nebol dobromyseľný, nakoľko
žalovaný v 2. rade poznal poručiteľa M. C. dlhú dobu, v tomto a ale najmä v trestnom konaní vo svojej

výpovedi potvrdil, že vedel, že žalobcovia v 1. a 2. rade vyzývali žalovaného v 1. rade na vrátenie
nehnuteľnosti a práve z dôvodu, že mal vedomosť o problémoch žalovaného v 1. rade s vlastníckym
právom k predmetnej nehnuteľnosti účelovo navrhol žalovanému v 1. rade, aby previedol vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam na neho, aby žalovaný v 1. rade neprišiel aj o peniaze aj o dom, nakoľko
žalovaný v 2. rade sa nebojí a takéto konanie v rozpore s dobrými mravmi nemôže požívať právnu

ochranu.

49. Žalovaný v 1. rade na základe absolútne neplatného právneho úkonu nenadobudol vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam, preto vlastnícke právo k nim nemohol previesť na žalovaného v 2.
rade a ich vlastníkom zostal poručiteľ M. C., ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel a ktorý ku dňu svojej

smrti bol vlastníkom predmetných nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel a určil, že
nehnuteľnosti evidované Okresným úradom H., katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre okres H., obec
H., katastrálne územie H., ako parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc.
č. XXXX - záhrady vo výmere XXX m2, rodinný dom súpisné číslo XXXX na parc. č. XXXX patria do
dedičstva po poručiteľovi M. C. a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľapomeruúspechuvovectak,žežiadnazostrán
nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalobcovia v 1. a 2. rade mali vo vzťahu k žalovanému v 1.
rade úspech 50 %, keď súd žalobe v časti o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovivyhovel a žalobu v časti o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zamietol, v ktorej časti mal žalovaný v 1.
rade voči žalobcom v 1. a 2. rade úspech 50% a žalobcovia v 1. a 2. rade mali vo vzťahu k žalovanému
v 2. rade úspech 50 %, keď súd žalobe v časti o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po

poručiteľovi vyhovel a žalobu v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zamietol, v ktorej časti mal
žalovaný v 2. rade voči žalobcom v 1. a 2. rade úspech 50 %.

53. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

54. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

55. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. O nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré vznikli súdu zaplatením znalečného znalcovi zo
štátnych prostriedkov vo výške 93,92 eur rozhodol súd podľa pomeru úspechu strán sporu vo veci tak,
že štát má voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % a voči žalovaným

v 1. a 2. rade má štát nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, o výške ktorej súd rozhodne po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.