Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 5, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6P/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216203544
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216203544.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: P. X., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky V. XXX/X, XXX XX V., zastúpená
kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: matka - T. X.,
B.. XX.XX.XXXX, O. X. V. XXX/X, XXX XX V. , právne zastúpená advokátkou: Mgr. Anna Angelovičová,
Slánska 20/A, 080 001 Prešov a otec - N.. O. X., B.. XX.XX. XXXX, O. X. Z. XX, X. , L. X. X G. L., S. I.
L. X XLT, P. X., právne zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Kubaská, so sídlom AK - Miletičova 3/a, 821
08 Bratislava o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

I. Maloletá P. X., B.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky ktorá je oprávnená ju

zastupovať a spravovať jej majetok, počnúc od 10.03.2016.

II. Otec je povinný platiť výživné na maloletú Viktóriu v sume 280,-€ mesačne, vždy do 15.dňa toho
ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od 10.03.2016.

III. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 10.03.2016 do 31.08.2017 v sume 2.695,-€ súd povoľuje
otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,-€ spolu s bežným výživným tak, že neuhradenie čo i len

jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu.

IV. Styk otca s maloletou Viktóriou sa neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa návrhom zo dňa10.03.2016 sa domáhala na tunajšom súde úpravy práv
a povinností k maloletej P. X.. Vo svojom návrhu poukázala na tú skutočnosť, že otec dieťaťa podal
31.12.205 návrh na rozvod manželstva. Rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od júla 2015.

Od roku 2013 až do júla 2015 otec nehradil výživné pre maloletú v žiadnej miere , preto žiada určiť
výživné od 01.07.2015. Matka návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu nepodala skôr z
toho dôvodu, že jej nebolo zrejmé, že takýto návrh môže podať pokiaľ rodičia maloletého dieťaťa nie sú
v rozvodovom konaní. Poukázala na tú skutočnosť, že príjem otca je okolo 1.698,-€ mesačne, nakoľko
žije a pracuje na území Veľkej Británie . Ona sama je zdravotnou sestrou . V čase podania návrhu jej
priemerný mesačný príjem predstavuje 950,-€. Náklady na maloletú vyšpecifikovala v návrhu na 845,-
€ mesačne , neskôr vo svojej výpovedi uviedla, že príjmy na maloletú Viktóriu predstavujú zhruba 669,-

€ a sú ovplyvnené predovšetkým tým, že maloletá má zdravotné problémy a má intoleranciu na laktózu
a histamín, preto je potrebné aby konzumovala špeciálne potraviny. Matka žiadala, aby súd maloletú
zveril do jej osobnej starostlivosti, určil výživné sumou 400,-€ mesačne a styk otca s maloletou neupravil,
nakoľko dieťa s otcom sa fakticky nestretáva.2. Otec maloletej v návrhu poukázal na tú skutočnosť, že matka dieťaťa vstupovala do manželstva
s maloletou Viktóriou ktorá nemala zapísaného biologického otca vo svojom rodnom liste. On uznal
otcovstvo maloletej a na základe dohody rodičov dňa 18.06.2009 bol do rodného listu zapísaný ako

otec maloletej Viktórie. Jeho manželstvo s matkou dieťaťa je od roku 2013 čisto formálnym zväzkom.
Od decembra 2013 trvalo žije a pracuje vo Veľkej Británii s priemerným mesačným príjmom cca 1.700,-
€, závisiac od aktuálneho kurzu. Po odchode do Veľkej Británie zabezpečil bývanie pre celú rodinu,
teda aj matku s dieťaťom, avšak táto za ním odmietla sa presťahovať do zahraničia s odôvodnením,
že sa presťahuje len v tom prípade, ak nebude musieť pracovať, čo však pôvodne splniť nemohol,

nakoľko nemal ešte pravidelný príjem. Poukázal na to, že na Slovensku si počas trvania manželstva
zobral úver vo výške 83 tis. €, následne navýšený o 30 tis. € ktorý použili na úhradu spoločných dlhov s
ktorými vstupovali do manželstva a zakúpili garsónku do jeho výlučného vlastníctva. Keďže však prišiel
o zamestnanie, nebol schopný splácať úver, ďalej sa zadlžoval, zobrali si ďalšie pôžičky a ani po predaji
garsónky sa im nepodarilo dlh znížiť, preto jeho rodičia si požičali 112 tis. € z ktorých boli vyplatené
vyššie uvedené úvery. V súčasnosti taktiež nemá financie na to, aby tento dlh uhradil , rodičom spláca

podľa svojich možností , aktuálne vo výške 200,-€ mesačne. Vo Veľkej Británii bol nútený si zakúpiť
na presun do zamestnania ktoré je vo vzdialenosti 50 km od jeho bydliska osobné motorové vozidlo
FORD FOCUS, rok výroby 2006. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti ani žiadneho majetku väčšej
hodnoty ani na území Slovenska, ani na území VB. Poukázal na tú skutočnosť, že matka býva v byte
na adrese V. XXX/X, ktorý vedie vo svojom výlučnom vlastníctve. Podľa vyjadrenia matky dieťaťa v

rozvodovom konaní , táto vlastní, užíva motorové vozidla HONDA CR -Z , rok výroby 2010, ktoré jej
daroval jeho otec. Matka má vo svojom výlučnom vlastníctve nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX,
kat.územie O., rodinný dom súp . č. XX spolu s pozemkami, zastavané plochy o výmere cca 700 m2
ktoré získala darovaním a na LV č. XXXX , kat.územie O. v podiele 3/4 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 87 m2 a LV č. XXX , kat.územie O. , pozemok, trvalé trávnaté porasty vo výmere 920 m2 v

podiele XX/XX. Na maloletú Viktóriu prispieva 100,-€ mesačne napriek tomu, že nie je jeho biologickou
dcérou, vytvorila si pekný vzťah aj s ním ako aj s jeho rodičmi ktorí počas doby , keď bol v zahraničí,
nahrádzali jeho osobnú starostlivosť. Bolo obdobie, keď zhruba 1x do týždňa Viktória prespávala u jeho
rodičov. V roku 2014 rodičia zabezpečili starostlivosť o Viktóriu počas veľkonočných sviatkov a zhruba 2
týždne letných prázdnin. Taktiež v lete 2015 bola Viktória u jeho rodičov. Otec nesúhlasí s požadovanou

výškou výživného, nakoľko životné náklady vo Veľkej Británii kde žije sú podstatne vyššie ako na území
Slovenska a preto navrhuje, aby súd zohľadnil k jeho príjmom jeho skutočné náklady ktoré neumožňujú,
aby na maloletú platil výživné v požadovanej výške. Taktiež navrhol, aby súd okrem príjmov pri určení
výšky výživného zohľadnil i komplexne majetkové pomery oboch rodičov . Nakoľko žije v zahraničí, na
Slovensko prichádza 1 - 2 x ročne, navrhuje, aby súd neupravil styk s maloletou. Otec teda navrhol, aby

súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, uložil mu povinnosť platiť výživné 100,-€ mesačne,
avšak nie tak, ako to žiadala matka, ale až od podania návrhu 10.03.2016.
3. Kolízny opatrovník navrhol maloletú Viktóriu zveriť do osobnej starostlivosti matky, určiť výživné
primerané veku , odôvodneným potrebám, zdravotnému stavu maloletej ako aj primerané zárobkovým
možnostiam a schopnostiam otca.

4. V priebehu konania otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej Y. T. X. - L., B..
XX.XX.XXXX.Oteczároveňžiadal,abysúdokremtejtoskutočnostizohľadnilajjehonevyhnutnénáklady
ktoré vyšpecifikoval najmä ako úhradu nájomného za jednoizbový byt ako aj náklady súvisiace s
dopravou do zamestnania.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom rodičov , oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi,

najmä potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov ako aj čestnými vyhláseniami oboch rodičov o ich príjmoch
ako aj nákladoch súvisiacich s bývaním , boli vyšpecifikované nevyhnutné výdavky na maloletú Viktóriu ,
preskúmané osobné, majetkové pomery oboch rodičov, pričom súd zistil nasledovný skutkový a právny
stav veci:
Tak, ako je vyššie uvedené, N.. Y. X. nie je biologickým otcom maloletej Viktórie. Uznal otcovstvo k

maloletej na základe dohody rodičov dňa 18.06.2009 a bol zapísaný do rodného listu maloletej Viktórie
ako jej otec.
6. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia v podstate od decembra 2013
nežijú spolu, nakoľko otec trvalo žije a pracuje vo Veľkej Británii. Otec zhruba od júla 2015 prispieval
mesačne na výživu maloletej Viktórie 100,-€. Od podania návrhu 10.03.2016 mesačne prispieval na

výživu maloletej Viktórie 100,-€ až do samotného rozhodnutia súdu vo veci s tým, že uviedol, že
má uhradené už aj výživné za mesiac september. Priemerná mesačná mzda za sledované obdobie
predstavuje 950,-€. Celkový príjem otca podľa doložených potvrdení o príjmoch od júla 2015 do augusta2017 činí 39.532 libier ( 26 mesiacov ), čo predstavuje 1.520 libier mesačne , v prepočte s aktuálnym
kurzom k € 0,920 k 01.01.2017 1.652,-€ mesačne.
Čo sa týka výdavkov na maloletú Viktóriu je nepochybné, že dieťa má zdravotné problémy. Maloletá

má intoleranciu na laktózu a histamín, teda je potrebné aby konzumovala špeciálne potraviny, nakoľko
konzumácia histamínu pre ňu je životne nebezpečná. Matka vyšpecifikovala náklady na maloletú pri
podaní návrhu na 845,-€ mesačne, neskôr tak, ako je vyššie uvedené uviedla, že tieto výdavky na
maloletú mesačne činia 669 €. Otec maloletej nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenska
ani Veľkej Británie . Matka je vlastníčkou nehnuteľností tak, ako je vyššie uvedené. Otec má ďalšiu

vyživovaciu povinnosť k jednému maloletému dieťaťu nar. XX.XX.XXXX. Matka zatiaľ má vyživovaciu
povinnosť iba k maloletej Viktórii, avšak očakáva narodenia druhého dieťaťa
7. Podľa § 62 ods. 1,2,4 a 5 Zákona a rodine plnenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je
ich zákonná povinnosť ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť. Obaja rodičia pritom
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti,

možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu
vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliadne na sto ,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do

úvahy výdavky povinného rodiča ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd
na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného.
Na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká ktoré povinný na seba berie ( § 75 ods. 1 Zákona o rodine ).

8. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
9. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného
dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti

rodiča ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Oprávnené potreby
pritomnezahŕňajúibazákladnénárokydieťaťa,alesúdanéširšie,jednakpotrebamibytovými,odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám,
schopnosti starať sa o seba a pod. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky
ale ja náhradné výdavky ktoré napr. súvisia so zdravotným stavom oprávneného ( ako sú napr. liečebné

náklady ). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú
jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať
výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery , počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto
výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám . Na strane dieťaťa je
nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už

poskytovaných plnení kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane
povinného sa prihliada tiež na jeho schopnosti, teda faktické príjmy ale i na jeho možnosti, teda na to,
čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek , zdravotný stav, kvalifikáciu , odbornosť,
nadanie,vedomosti,zručnosti,pracovnéskúsenostiisituáciunatrhupráce.Okremtohojepotrebnévždy
vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov

a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného
rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu , výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a
zároveňnaokruhosôbktorésúpovinnétýmtooprávnenýmposkytovaťvýživné,ichschopnosti,možnosti
a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadnuť tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa
príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič ktorý sa vzdal bez

vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať
dôvody ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
10. V zmysle čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi
verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami ktoré sa týkajú detí sa musia v prvom rade brať do úvahy
najlepšie záujmy dieťaťa ( ods. 2 ). Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov

a priamych stykov s obidvoma rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom ( ods. 3 ).
11. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými
zariadeniami , sociálnej starostlivosti, súdmi, s právnymi alebo zákonodarnými orgánmi.12. V zmysle čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú
spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
13. V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa ktorí spolu nežijú , môžu sa

kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú , súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti..
Ustanovenia § 24 , 25 a 26 sa použijú primerane.
14. Čo sa týka primeranosti výšky výživného, podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné ktoré hradí

povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť by malo predstavovať 20 - 30% jeho
čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu.
15. Každý rodič má v prvom rade povinnosť zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má
právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Súdy nemajú
povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti ktorého
sa koná. Súd nemusí výdavky povinného rodiča zisťovať vôbec a môže sa obmedziť len na zistenie jeho

možností, schopností prípadne majetkových pomerov ako meradiel jeho životnej úrovne.
16. Napokon podľa § 62 ods. 5 vety 1. Zákona o rodine, výživné má prednosť pred výdavkami iných
rodičov.
17. Vychádzajúc z uvedeného, námietky oboch rodičov ktoré sa týkali výšky životných nákladov otca,
súd považoval za irelevantné. Obdobný právny názor vyslovil Krajský súd v Trnave v rozsudku 26Cop

11/2017 ( rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda 6P/47/2014 ). Tak, ako je uvedené, celkový príjem
otca od júla 2015 do augusta 2017 sa rovná 39.532 libier ( 26 mesiacov ) čo je 1.520 libier mesačne v
aktuálnom kurze 0,920 €, k 01.01.2017 je čistý mesačný príjem otca 1.652,-€. Z tejto sumy vzhľadom
na to, že otec má dve vyživovacie povinnosti súd ustálil, že otec by mal k obom maloletým deťom
vyživovaciu povinnosť celkovo 25% z jeho príjmu ( súdna prax od 20 do 30% z príjmu povinného rodiča ).

Vzhľadom na vek oboch maloletých detí a potrebu ďalšieho zvyšovania výživného so zmenou ich veku a
odôvodnených potrieb súd určil vyživovaciu povinnosť otca na obe maloleté deti sumou 25% z čoho 17%
ustálil výživné na maloletú Viktóriu a na dieťa otca nar. 07.11.2016 8% z mesačného príjmu otca. 17% z
čistého mesačného príjmu otca 1.652,-€ je 280,84 €, teda suma 280,-€ je na úrovni 17% z mesačného
príjmu otca.

18. Matka žiadala určiť výživné spätne od júla 2015 , naopak, otec žiadal, aby súd určil výživné od
podania návrhu od 10.03.2016.
19. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne
odo dňa začatia súdneho konania , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Matka v konaní neprodukovala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa , pre ktoré nemohla podať
návrh skôr než 10.03.2016, pokiaľ tvrdí, že vyživovaciu povinnosť si otec neplnil už spätne v podstate od
roku 2013. Nemožno považovať za dôvod osobitného zreteľa tvrdenie matky, že nevedela, že má právo
na to, aby sa domáhala úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, teda najmä určenia výživného
aj na čas do rozvodu manželstva. Túto skutočnosť súd nemôže považovať za dôvod hodný osobitného

zreteľa,pretosúdvýživnéupravilsúčinnosťouod10.03.2016.Predmetomúpravytedaod10.03.2016do
31.08.2017 bolo 17 kalendárnych mesiacov + 21 dní. Celkové výživné za 17 kalendárnych mesiacov za
toto obdobie predstavuje pri určenom výživnom 280,-€ 4.760,-€ ( 280 x 17 ) a 190,-€ ako alikvotná časť
výživného na 21 dní. Celkovo za toto obdobie otec mal uhradiť na výživnom 4.950,-€ ( 4.760 € + 190,-€
od ktorého je potrebné odpočítať sumu 2.255,-€ ako výživné ktoré otec uhradil za obdobie od 10.03.2016

do 31.08.2017 , takto dostaneme celkový dlh otca na zročnom výživnom 2.695,-€ ). Súd povolil otcovi
dlh na zročnom výživnom splácať v mesačných splátkach po 50,-€ spolu s bežným výživným.
Súd pri rozhodovaní prihliadol i na to, že matka v tomto prípade je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará
o maloleté dieťa, čím sa podieľa tiež na jeho výžive a z toho dôvodu pripadá väčšia časť hradenia
odôvodnených potrieb maloletej práve na toho rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, v tomto

prípade otca.
21. V zmysle § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom,
súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Vtomtokonkrétnomprípaderodičiažiadali,abynebolupravenýstykotcasmaloletouViktóriouzdôvodu,
že tento sa i tak nerealizuje. Otec žije mimo územia Slovenskej republiky a s dieťaťom sa nestretáva.

Vzhľadom na to súd styk otca s maloletou Viktóriou neupravil.
22. Podľa § 52 CMP súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde proti ktorému
rozhodnutiu smeruje ( § 362 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP)/.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu

uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP ).