Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Renáta Mihalíková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 12C/80/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510213334
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2015:2510213334.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľa: GRAND
ROYAL spol. s.r.o., so sídlom A. Hlinku 6433/115, Piešťany, právne zast. advokátom JUDr. Jánom
Kanabom, so sídlom J. Zemana 3141/101, Trenčín proti odporcovi: Z.. D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G.. F. XXXX/XXX, R., o zaplatenie 34 021,73 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 1 396 eur a trov právneho
zastúpenia 4 997,60 eur, k rukám právneho zástupcu odporcu, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.10.2010, v znení jeho zmeny ako bola pripustená
uznesením tunajšieho súdu č.k. 12C/80/2010 - 123 zo dňa 18.11.2011, sa navrhovateľka domáhala od
odporcu zaplatenia sumy 34 021,73 eur s prísl. titulom doplatenia kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy
č. 1/06/08 zo dňa 01.06.2008.

Okresný súd Piešťany vydal vo veci dňa 10.03.2011 platobný rozkaz č.k. 12C/80/2010 - 67, ktorým
vyhovel podanému návrhu. V dôsledku včas podaného odporu odporcom bol predmetný platobný rozkaz
zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie.

Odporca v podanom odpore s podaným návrhom nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť.
Zároveň uviedol, že do výstavby a realizácie polyfunkčného objektu vložil finančné prostriedky nad
rámec jeho percentuálneho podielu 25,58 % a taktiež na predmetnom diele vykonával technické a
inžinieringové činnosti, ktoré sú predmetom jeho podnikateľskej činnosti a ktoré, v zmysle kúpnej
zmluvy, tvorili časť kúpnej ceny. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľky, že by nikdy nespochybňoval
cenu pozemku a ňou uvádzanú hodnotu preinvestovaných prostriedkov nakoľko viaceré jeho písomné
vyjadrenia sú dôkazom toho, že nesúhlasil a nesúhlasí so svojvoľným a subjektívnym výkladom článku
VI. kúpnej zmluvy ako výpočtom resp. stanovením výšky kúpnej ceny zo strany navrhovateľky. Podľa
odporcu navrhovateľkin nárok na údajnú tretiu splátku nemá oporu v ustanovení článku VI. kúpnej
zmluvy a nezodpovedá skutočne vloženým investíciám do polyfunkčného objektu podľa stanoveného
percentuálneho podielu účastníkov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu ako aj oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 01.06.2008 účastníci písomne uzavreli kúpnu zmluvu č. 1/06/08, a to navrhovateľka ako
predávajúca a odporca ako kupujúci. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k trom
bytom a garáži, ktoré sú špecifikované v článku III. uvedenej zmluvy. V zmysle článku III. predávajúci
predáva celý svoj podiel a kupujúci kupuje do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti (podľa
znaleckého posudku č. 45/2008 - príloha č. 2 tejto zmluvy).

Podľa článku V. zmluvy predávajúci predáva kupujúcemu nehnuteľnosti uvedené v bode 3 za cenu
stanovenú nasledovne: 5 953 200 Sk bez DPH.
Ďalej sa článku VI. uvádza, že kupujúci zaplatí zálohu predávajúcemu vo výške 1 000 000 (33 193,92
eur) Sk do 15.08.2008. Zvyšok ceny kupujúci doplatí prostredníctvom bankového úveru do 30.10.2008.
Následne je v tomto článku VI. zmluvy uvedená veta, podľa ktorej predávajúci a kupujúci sa dohodli,
že presná predajná cena bude vypočítaná ako percentuálny podiel priestorov voči celkovým nákladom
stavby v dohodnutom rozsahu (skutočne vykonanými prácami). Ku kúpnej cene bude pripočítaná
alikvotná hodnota ceny pozemku, alikvotná hodnota nákladov na projektovú dokumentáciu a ostatných
nákladov na prípravu výstavby podľa percentuálnej hodnoty investícií zmluvných strán podľa osobitnej
zmluvy, no najneskôr do 31.01.2009. Kupujúci kupuje nehnuteľnosť v technickom prevedení holobyt.
Technická špecifikácia je prílohou tejto kúpnej zmluvy.
V závere zmluvy sa uvádza, že zmluva má 3 prílohy, a to: výpis z LV č. XXXX - rozpis podielov bytov,
ZP č. 45/2008 vypracovaný znalcom Z.. Y. K. dňa 20.05.2008 a vybavenie bytu.

Navrhovateľka v podanom návrhu uviedla, že odporca pri podpise zmluvy uhradil sumu 33 193,90 eur
a druhú časť zálohy vo výške 164 416,11 eur, ktorá mala byť splatená prostredníctvom bankového
úveru do 30.10.2008, odporca tiež zaplatil. Odporca však podľa navrhovateľky nezaplatil tretiu splátku
kúpnej ceny, ktorá bola dohodnutá tak, že bude vypočítaná ako rozdiel medzi percentuálnym podielom
priestorov odporcu z celkových nákladov stavby a už zaplatenými dvoma splátkami. Podiel priestorov
odporcu voči celkovým priestorom predstavuje 25,58 %. Odporca mal teda doplatiť rozdiel už zaplatenej
sumy vo výške 197 610,01 eur a sumy 220 883,84 eur, čo je po ukončení prác na diele Grand Royal
cena, za ktorú mal nehnuteľnosť nadobudnúť. Poslednú splátku vo výške 23 273,83 eur ale odporca
neuhradil. Navrhovateľka potvrdila, že k uzavretiu osobitnej zmluvy, ktorá je spomínaná v článku VI.
kúpnej zmluvy medzi účastníkmi nedošlo, pretože v tom čase mali dobré vzťahy a nepovažovali to
za potrebné.
V rámci následnej zmeny návrhu, doručenej súdu dňa 10.11.2011, navrhovateľka rozšírila podaný návrh
o sumu 10 747,90 eur titulom ďalších nákladov, ktoré v súvislosti s výstavbou predmetnej stavby vyplatila
zhotoviteľovi, t.j. spoločnosti Rekosta na základe dohody o urovnaní v sume 50 000 eur s DPH, z ktorej
podiel odporcu t.j. 25,58 % predstavuje sumu 10 747,90 eur bez DPH. Navrhovateľka ďalej uviedla, že
odporca bol viackrát vyzvaný na úhradu dlžnej kúpnej ceny, stále sa však odvolával na cenu pozemku,
s výškou ktorej nesúhlasil. Odporca však podľa nej bol od samotného začiatku pri tom, keď sa pozemok
pod stavbou zakladal banke na poskytnutie hypotekárneho úveru a bol ocenený znaleckým posudkom
v danom čase a mieste. Predmetný znalecký posudok odporca nikdy nespochybňoval, začal s tým až
keď malo prísť k úhrade poslednej splátky. Podľa navrhovateľky mal, pokiaľ ide o hodnotu pozemku,
odporca povinnosť zaplatiť príslušný percentuálny podiel z hodnoty pozemku zastavaného stavbou, ako
bola táto hodnota určená znaleckým posudkom č. 13/2007 vypracovaný Z.. Y. X. dňa 21.06.2007, ktorý
pripojila k podanému návrhu.
Z predmetného znaleckého posudku súd zistil, že znalec tu určil všeobecnú hodnotu pozemku parc. č.
XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 338 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 226 m2 v k.ú. R. zapísané
na LV č. XXXX na sumu 139 414,45 eur.

Z pripojenej fotokópie objednávky na vypracovanie predmetného znaleckého posudku vyplýva, že
objednávku zadala navrhovateľka dňa 20.06.2007.

Z predloženej faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 17.06.2010 vyplýva, že ňou navrhovateľka vyúčtovala
odporcovi za pozemok cenu 42 438,04 eur s dátumom splatnosti 24.06.2010.

Z písomného podania odporcu zo dňa 20.06.2010 súd zistil, že odporca predmetnú faktúru
navrhovateľke vrátil s tým, že predmetná faktúra nedefinuje o aký pozemok ide a ani cena uvedená
vo faktúre nekorešponduje s jeho vedomosťami za akú cenu navrhovateľka nehnuteľnosť kúpila od
predchádzajúceho majiteľa. Zároveň týmto podaním odporca vyzval navrhovateľku na predloženie

kúpnej zmluvy, za akú cenu navrhovateľka nadobudla pozemky parc. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X v k.ú.
R..

Z písomného vyjadrenia právneho zástupcu odporcu zo dňa 30.08.2010 adresovaného navrhovateľke
vyplýva, že odporca zásadne nesúhlasil s vypočítanou výškou sumy, ktorú je povinný navrhovateľke
uhradiť, t.j. sumy 42 438,04 eur, ktorú navrhovateľka odvodzovala z ňou určeného znaleckého posudku.
Odporca v tomto podaní uviedol, že treba vychádzať z nadobúdacej ceny predmetného pozemku a v
takom prípade s poukazom na jeho percentuálny podiel sa jedná o čiastku 5 699,30 eur. Zároveň v tomto
podaní odporca poukázal na to, že z prehľadu investícií je zrejmé, že za navrhovateľku uhradil čiastku
14 294,40 eur bez DPH, ktorú bola povinná uhradiť navrhovateľka a vyzval ju súčasne na zaplatenie
tejto sumy.

Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. R. zo dňa 28.10.2010 vyplýva, že odporca bol k uvedenému dátumu
vlastníkom bytu č. X, č. X a č. X nachádzajúcich sa v polyfunkčnom dome súp. č. XXXX na parc.
č. XXXX/X. Ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva právoplatná 08.12.2008 s tým, že vklad
vlastníckeho práva odporcu bol povolený na základe rozhodnutia správy katastra pod číslom T..

Odporca v rámci svojich vyjadrení ohľadom znaleckého posudku č. 13/2007 (ktorým argumentovala
v konaní navrhovateľka) uviedol, že mal len vedomosť o tom, že tento posudok bol podporným
dokladom poskytnutiu úveru. Podľa odporcu je však v tomto posudku cena pozemku značne
nadnesená a zdôraznil, že tento posudok nie je súčasťou, ani prílohou, žiadneho zmluvného dokumentu
medzi účastníkmi konania a aj z toho dôvodu nemôže byť použitý k určeniu celkových nákladov
na projekt. V tejto súvislosti boli vypracované dva znalecké posudky, a to ZP č. 45/2008, ktorý bol
vypracovaný na základe žiadosti ČSOB ako podmienka pre poskytnutie úveru a ZP č. 27/2008,
ktorý slúžil na pasportizáciu priestorov hrubej stavby, kde boli zaevidovaní budúci vlastníci bytových
a nebytových priestorov. Podľa odporcu navrhovateľka v priebehu jednotlivých období neustále
menila výšku celkových nákladov, keď v januári 2010 ju určila v sume 792 313,98 eur, v ďalšom
vyúčtovaní zo strany navrhovateľky sa už jednalo o sumu 779 022,40 eur a následne vyúčtovala
sumu 781 056,17 eur. Tieto skutočnosti podľa odporcu poukazujú na celkovú zmätočnosť návrhu a
neustálenosť vyčíslenia celkových skutočne vložených prostriedkov do projektu so zohľadnením a
oddelením nákladov vložených do bytových a nebytových priestorov, ktoré nadobudol odporca podľa
predmetnej kúpnej zmluvy.

Zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o výstavbe domu č. 1/11/07, ktorú predložila navrhovateľka vyplýva,
že ju uzavreli účastníci konania dňa 01.11.2007, a to navrhovateľka ako obstarávateľ a odporca ako
stavebník. Predmetom zmluvy bol záväzok obstarávateľa uzatvoriť so stavebníkom zmluvu o výstavbe
bytov v polyfunkčnom dome, ktorý bude postavený na pozemku podľa LV č. XXXX, parc. č. XXXX,
XXXX/X, XXXX/X. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že stavebník po nadobudnutí právoplatnosti
kolaudačného rozhodnutia a po splnení podmienok uvedených v tejto zmluve a v zmluve o výstavbe
nadobudne vlastníctvo k bytom na druhom NP polyfunkčného domu, ktoré byty sú tu špecifikované.

Podľa článku III., bod 4 zmluvy o budúcej zmluve, predpokladaná čistá cena za 1 m2 podlahovej plochy
bytu vrátane ceny vonkajších úprav pozemku, prístupových ciest, prípojok inžinierských sietí, balkónov
a vrátane podielu nákladov na projekt stavby a alikvotnej časti pozemku predstavuje 30 000 Sk bez
DPH v prevedení holobyt.

Z úverovej zmluvy č. 78043-1813070/4900 zo dňa 19.11.2007, ktorú uzavrela Istrobanka, a.s. ako
veriteľ a navrhovateľka ako dlžník súd zistil, že jej predmetom bolo poskytnutie dlhodobého investičného
úveru na financovanie výstavby polyfunkčného objektu v centre Mesta Piešťany v sume 12 000 000
Sk za podmienok stanovených v tejto zmluve s tým, že čerpanie úveru je v zmysle článku III., bod
3 podmienené okrem iného aj uzavretím zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. ZN
508/070/2007 na pozemky parc. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, evidované na LV č. XXXX v k.ú. R..
Z predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva k týmto nehnuteľnostiam, ktorá bola uzavretá dňa
19.11.2007 medzi Istrobankou, a.s. ako záložným veriteľom a navrhovateľkou ako záložcom vyplýva,
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky banky z vyššie uvedeného dlhodobého investičného úveru bolo
zriadené záložné právo banky k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v kú. R. ako parc. č. XXXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 338 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 226 m2. V zmysle článku

IV. bod 1, písm. h/ predmetnej záložnej zmluvy, povinnosťou navrhovateľky bolo, na základe písomnej
žiadosti veriteľa, predložiť znalecký posudok na založené nehnuteľnosti, vypracovaný podľa vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z., nie starší ako 3 mesiace.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.
Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, dospel súd k záveru, že podaný
návrh nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť.

V § 37 Občianskeho zákonníka, sú stanovené základné náležitosti vôle a prejavu, aby išlo o platný
právny úkon, Keď prejav vôle tieto náležitosti nemá, právny úkon je absolútne neplatný. Absolútna
neplatnosť pôsobí priamo zo zákona, od počiatku a bez ohľadu na to, či sa jej niekto dovolal. Z absolútne
neplatného právneho úkonu nevznikajú subjektívne občianske práva a povinnosti.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci dňa 01.06.2008 uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bo prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú v nej špecifikované. Na vznik kúpnej
zmluvy treba zhodný prejav vôle zmluvných strán, teda akceptáciu návrhu obsahujúceho podstatné
náležitosti zmluvy, ktorými súd predmet kúpy a cena. Tieto náležitosti predmetná kúpna zmluva
obsahuje, obe strany potvrdili svojím podpisom že im je známy obsah zmluvy a súhlasia a ním.
Prevádzané nehnuteľnosti boli špecifikované v bode III. zmluvy a kúpna cena bola uvedená v bode
V. predmetnej zmluvy, a to vo výške 5 953 200 Sk bez DPH t.j. 197 610,03 eur bez DPH. V rámci
splatnosti takto určenej kúpnej ceny je ďalej uvedené, že kupujúci zaplatí zálohu vo výške 1 000 000 Sk
do 15.08.2008 a zvyšok ceny doplatí prostredníctvom úveru do 30.10.2008. Uvedené čiastky odporca
zaplatil, a neboli predmetom tohto konania.
Takto formulovanú zmluvu, obsahujúcu spomínané dve podstatné náležitosti (predmet kúpy a kúpnu
cenu) obe zmluvné strany podpísali a vklad vlastníckeho práva odporcu na jej základe, bol správou
katastra povolený 08.12.2008. Po povolení vkladu žiadna zo zmluvných strán platnosť predmetnej
kúpnej zmluvy, resp. platnosť prevodu vlastníckeho práva na jej základe, nespochybňovala.

Až v ďalšej časti bodu VI. predmetnej kúpnej zmluvy, t.j. po presnej číselnej formulácii kúpnej
ceny (5 953 200 Sk) sa následne uvádza ďalšia veta, že presná predajná cena bude vypočítaná
ako percentuálny podiel priestorov voči celkovým nákladom stavby v dohodnutom rozsahu (skutočne
vykonanými prácami) a bude k nej pripočítaná alikvótna hodnota ceny pozemku, s tým, že tieto náležitosti
mali byť predmetom osobitnej dohody účastníkov, ktorá mala byť uzavretá najneskôr do 31.01.2009.
Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ ide o tieto ďalšie položky, ktoré mali byť následne pripočítané ku kúpnej
cene, nie je pri nich uvedená nielen ich výška ale ani dátum ich splatnosti. Aj z uvedenej formulácie
je potom zrejmé, že zmluvné strany v predmetnej kúpnej zmluve, nepodmieňovali prevod vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam na odporcu zaplatením aj týchto ostatných položiek.
Z tohto dôvodu táto časť bodu VI. zmluvy (obsahujúca ustanovenie čo by ešte mal ďalej odporca doplatiť)
nemá vplyv na platnosť zvyšku kúpnej zmluvy resp. túto (neplatnú) časť kúpnej zmluvy je možné oddeliť
od jej zvyšku, ktorý zostáva v platnosti.

S poukazom na uvedené súd preto považuje za neplatnú len časť bodu VI. predmetnej kúpnej zmluvy,
ktorá hovorí o tom, ako bude stanovená presná predajná cena a to z dôvodu neurčitosti a nejasnosti
tohto dojednania, ktorého zmysel a účel nebol upresnený ani vykonaným dokazovaním, vzhľadom na
rozdielne vyjadrenia a stanoviská účastníkov konania. Zároveň z tohto dojednania vyplýva, že tieto
ďalšie zložky „predajnej resp. kúpnej ceny“ mali byť predmetnom osobitnej dohody, ktorú mali účastníci
uzavrieť najneskôr do 31.01.2009, ktorá však (ako vyplynulo z dokazovania) uzavretá napokon nebola.

Navrhovateľka preto nepreukázala dôvodnosť uplatneného nároku voči odporcovi, keď predmetnú časť
kúpnej zmluvy v bode VI. (ďalšie položky ktoré by mal odporca ešte doplatiť okrem jednoznačne
uvedenej kúpnej ceny v podobe číselného vyjadrenia vo výške 5 953 200 Sk bez DPH) súd považuje
za absolútne neplatnú, z ktorej účastníkom nevznikli žiadne práva a povinnosti. Z takto formulovaného
dojednania nie je totiž možné zistiť, čo sa myslí celkovými nákladmi stavby a do akého štádia stavby,
a v podstate aj akej stavby. Obdobne nie je špecifikovaný pozemok (o ktorý konkrétne sa jedná),
ktorého hodnota mala byť zisťovaná a čo vlastne malo túto hodnotu predstavovať t.j. či nadobúdacia
cena, trhová cena resp. cena zistená znaleckým posudkom. Ak navrhovateľka tvrdí, že odporcovi bol už
známy znalecký posudok na určenie hodnoty pozemku a teda ho už v čase podpisu tejto kúpnej zmluvy
mala k dispozícii, potom nie je zrejmé, prečo to nebolo v tomto článku VI. zmluvy presne uvedené,
t.j. že kupujúci bude povinný zaplatiť alikvótnu časť hodnoty pozemku ako bola stanovená konkrétnym
znaleckým posudkom, ktorý by tu bol jendnoznačne definovaný. Zároveň v tejto časti kúpnej zmluvy nie
je uvedený ani dátum splatnosti týchto „ďalších zložiek“ ktoré by mal odporca doplatiť. Uvedený právny
úkon resp. uvedená časť kúpnej zmluvy je tak absolútne nejasná a neurčitá, v dôsledku toho absolútne
neplatná v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a na jej základe účastníkom nevznikli žiadne
práva a povinnosti, vrátane oprávnenia navrhovateľky požadovať od odporcu zaplatenie sumy, ktorá je
predmetom tohto konania a povinnosti odporcu ju za zaplatiť.

Na uvedenom závere by nič nemenila ani skutočnosť, či predmetný znalecký posudok resp. hodnota
predmetného pozemku boli, a v akej výške, obsahom zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o výstavbe,
nakoľko v prípade uvedenej zmluvy o budúcej zmluve a predmetnej kúpnej zmluvy, ide o dve obsahovo
a formálne rozdielne zmluvy, v rámci ktorých si účastníci mohli vzájomné práva a povinnosti upraviť
odlišne, o to viac, keď samotná kúpna zmluva neobsahuje žiaden odkaz ani na spomenutú zmluvu o
budúcej zmluve. Pri dohode o budúcej zmluve ide zmluvnú formu kontraktačnej povinnosti. Podstata
dohody o budúcej zmluve spočíva teda v tom, že sa jej subjekty písomne zaväzujú, že do dohodnutej
doby uzavrú určitú zmluvu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. a v konaní
úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 1 396 eur titulom zaplateného súdneho
poplatku za odpor proti platobnému rozkazu a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4 997,60
eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za dva úkony právnej služby po 403,34 eur (príprava a
prevzatie zastúpenia, podanie odporu proti platobnému rozkazu). Za uvedené úkony prináleží odmena
vo výške 403,34 eur, nakoľko boli vykonané ešte pred rozhodnutím súdu o pripustení zmeny (rozšírenia)
návrhu, pri uvedených úkonoch teda súd vychádzal z výšky predmetu konania 23 273,83 eur s prísl.
(10 ods. 2 vyhlášky).
Po právoplatnom pripustení zmeny (rozšírenia) návrhu súd následne priznal odporcovi náhradu trov
právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej služby po 492,93 eur (účasť na pojednávaní dňa 18.01.2012,
písomné vyjadrenie k veci zo dňa 10.02.2012, obrana proti návrhu zo dňa 07.07.2012, účasť na
pojednávaní 08.07.2014, účasť na pojednávaní 07.10.2014, stanovisko k vyjadreniu zo dňa 21.11.2014,
stanovisko k vyjadreniu zo dňa 27.02.2015, účasť na pojednávaní 03.03.215), 2 x režijný paušál po 7,41
eur (k úkonom právnej služby v roku 2011, 2 x režijný paušál po 7,63 eur (k úkonom právnej služby v
roku 2012), 4 x režijný paušál po 8,04 eur (k úkonom právnej služby v roku 2014) a 2x režijný paušál
po 8,39 eur k úkonom právnej služby v roku 2015.
Náhrada cestovného za cesty na súdne pojednávanie dňa 18.01.2012 vo výške 15,88 eur (Nové Mesto
nad Váhom - Piešťany a späť t.j. 60 km, priem. spotreba PHM 5,5 l/100 km, cena PHM 1,489 €/1 l,
paušálna náhrada 0,183 € / 1 km), náhrada cestovného za cestu na súdne pojednávanie dňa 08.07.2014
v sume 15,42 eur (Nové Mesto nad Váhom - Piešťany a späť t.j. 60 km, priem. spotreba PHM 5,5 l/100
km, cena PHM 1,349 €/1 l, paušálna náhrada 0,183 € /1 km), náhrada cestovného za cestu na súdne
pojednávanie dňa 07.10.2014 v sume 15,42 eur (Nové Mesto nad Váhom - Piešťany a späť t.j. 60 km,
priem. spotreba PHM 5,5 l/100 km, cena PHM 1,349 €/1 l, paušálna náhrada 0,183 € /1 km), náhrada
cestovného za cestu na súdne pojednávanie dňa 03.03.2015 v sume 14,76 eur (Nové Mesto nad Váhom
- Piešťany a späť t.j. 60 km, priem spotreba PHM 5,5 l/100km, cena PHM 1,147 €/1 l, paušálna náhrada
0,183 €/1 1 km). Náhrada za stratu času za cestu na súdne pojednávania 106,98 eur ( 2 polhodiny x
12,71 eur v roku 2012, 4 polhodiny x 13,40 eur v roku 2014, 2 polhodiny x 13,98 eur v roku 2015).

Súd nepriznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon spočívajúci v podaní odvolania
proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, nakoľko v uvedenej časti predbežného opatrenia

bol odporca neúspešný, keďže odvolací súd uznesenie o nariadení predbežného opatrenia potvrdil.
Obdobne to platí aj o súdnom poplatku za odvolanie proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia.
Zároveň súd nepriznal odporcovi ani náhradu trov konania za dva úkony právnej služby označené ako
porada s klientom dňa 25.03.2011 a 24.10.2014, nakoľko právny zástupca odporcu o ich uskutočnení
nepredložil (v rámci vyúčtovania trov právneho zastúpenia) žiaden doklad. K uvedeným úkon súd preto
nepriznal ani príslušné režijné paušály.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich
účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.