Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 19, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 59P/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218205763
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1218205763.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou vo veci starostlivosti o maloleté

deti: H. S., J.. XX.X.XXXX M. O. S., J.. X.X.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, obaja bytom u matky, deti rodičov - S. O. I., J.. X.X.XXXX, G. N.
XX, G. M. Q. Ľ. S., J.. XX.X.XXXX, G. N. XX, G., o určenie výživného na maloleté deti, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloleté deti H. S., J.. XX.XX.XXXX, v sume 300 eur mesačne
a na maloletého O. S., J.. XX.XX.XXXX v sume 250 eur mesačne, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci,
vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.11.2018.

II. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 02.07.2018 sa matka domáhala rozhodnutia,
ktorým by súd uložil otcovi povinnosť platiť výživného na maloletého H. S. vo výške 500,- eur mesačne
a na maloletého O. S. vo výške 500,- eur mesačne vopred, vždy do 10 dňa v mesiaci do rúk matky.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec maloletých detí nejaví o deti žiadny záujem, všetko, čo sa

týka maloletých detí, domácnosti a vybavovania úradných vecí, zabezpečuje ona. Otec maloletých detí
si dlhodobo žije svoj vlastný život a je aj ženatý. Maloletý H. je žiakom 5. ročníka a maloletý O. je
žiakom 1.ročníka, obaja na L. Š., Ž. X, G.. Matka maloletých detí ďalej uviedla, že sa zamestnala na
polovičný úväzok v obchodnom reťazci Y. ako predavačka, pričom v súčasnej dobe je desať mesiacov
práceneschopná, s príjmom vo výške 203,- eur mesačne. Je vlastníčkou 3.izbového bytu na N. XX I. G.
a osobného motorového vozidla značky Peugeot 207. Otec maloletých detí je poberateľom starobného
dôchodku a je zamestnaný s mesačným príjmom vo výške 2017,- eur, vlastní 3.izbový byt na Y. X I. G.,

trojpodlažnú murovanú chatu v G., rodinný dom na M. X I. G., záhradu a pozemky v K.U. G. a osobné
motorové vozidla značky Škoda Felícia a BMW X3.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom kolízneho opatrovníka,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä, rodnými listami detí, lekárskou správou
zo dňa 18.10.2018, výpisom z Katastra nehnuteľnosti Č.. XXXX zo dňa XX.X.XXXX, rozhodnutím
Sociálnej poisťovne zo dňa XX.X.XXXX, potvrdením o príjme zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj ďalšími

listinnými dôkazmi založenými v spise.

4. Z lekárskej správy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že matka je dlhodobo práceneschopná od 6.9.2017
a nemá žiadny príjem.5. Z výpisu katastra nehnuteľností LV Č.. XXXX L. O. XX.XX.XXXX súd zistil, že matka maloletých detí
O. I. je výlučnou vlastníčkou bytu Č.. XX, na X. poschodí v G. na N. XX, I. Q. G. - S..Č.. I..

6. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 16.3.2018 Č..X.. XX súd zistil, že otcovi bol od 1.1.2018
zvýšený starobný dôchodok na sumu 842,80 eur mesačne.

7. Z potvrdenia o príjme zo dňa 17.10.2018 súd zistil, že priemerná čistá mzda otca za obdobie od

01/2018 do 09/2018 predstavovala sumu 681,30 eur.

8. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že situácia v rodine vyvrcholila tým, že rodičia mal.
detí už 4 mesiace nežijú v spoločnej domácnosti. Otec maloletých detí jej prispieva mesačne sumou
1.000,- eur. Matka uviedla, že býva v 3-izbovom byte, ktorého je výlučnou vlastníčkou a kde má otec
mal. detí doživotné právo bývania. V byte býva ona a traja synovia, z ktorých jeden je už plnoletý a

pracuje. Je dlhodobo práceneschopná, pričom poberá rodinné prídavky vo výške 70,- eur, 1.000,- eur
jej prispieva otec maloletých detí a 300,- eur jej prispieva plnoletý syn. K jej pravidelným výdavkom patrí:
nájomné 400,- eur, škola, obedy, družiny, káblová TV, telefón, 1 x ročne poistka na motorové vozidlo,
spolu cca 70,-Eur. Starší syn H. chodí na futbal, kde mesačne platí 40,- eur. Matka ďalej uviedla, že je
1 spoluvlastníčkou 1-izbového bytu v Bratislave, ktorý jej darovala matka a ktorá v byte aj býva. Okrem

toho vlastní motorové vozidlo značky Peugeot 207 rok výroby 2007. Výživné žiadala vo výške 500,- eur
na každé dieťa.

Otec na pojednávaní uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí. Má XX rokov a je poberateľom starobného

dôchodku. Pracuje ako Š. H., avšak má zdravotné problémy, pre ktoré zrejme od januára nebude môcť
pracovať. Celý jeho príjem ide na účet, s ktorým disponuje matka maloletých detí, pretože jej dal
bankomatovú kartu. Býva na chate v G., odkiaľ chodí každý deň do práce. Poberá dôchodok vo výške
842,- eur a v práci zarobí cca 600,- eur až 700,- eur. Pri výživnom 1.000,- eur na obe deti spolu, by bol
v mínuse a nemal by z čoho žiť. Suma 100,- eur mesačne z jeho príjmov ide na sporenie, z ktorého

sa hradia ročné výdavky ako napríklad autá, poistky, chata, poistka na byt, záhrada a podobne. Otec
je výlučným vlastníkom U. I. G., X/X vlastníkom rodinného domu po svojej matke v K.U. G., kde žijú,
jeho sestry, 1/5 vlastníkom ornej pôdy v K. G., vlastníkom motorových vozidiel značky Felícia rok výroby
2001 a značky BMW X3 rok výroby 2008, ktoré používa matka mal. detí. Otec ďalej uviedol, že má ešte
jednu dospelú dcéru, ktorá je samostatná. Výživné navrhol vo výške 200,- eur na každé dieťa. Deťom

zaplatil poistku 7.000,- eur na každé dieťa, pričom mesačne platí na každé dieťa ešte poistku cca 21,-
eur. Deťom zo svojho príjmu zaplatil aj školu v prírode, lyžiarsky výcvik a pod. S deťmi sa pravidelne
stretáva a hradí výdavky, ktoré mu vznikajú v súvislosti s ich pobytom v jeho domácnosti.

9. Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol výživné na staršieho H. upraviť vo výške 300,- eur a na

mladšieho O. 250,- eur.

10. Podľa § 36 Zák. ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí

maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa
použijú primerane.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine ,obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

19. Výživné má odzrkadľovať životnú úroveň oboch rodičov, na ktorej sa majú podieľať v zmysle §
62 ods. 2 Zákona o rodine aj dieťa. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi a
to výškou mesačných nákladov, výškou položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú

prebytok finančných prostriedkov. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú
rozhodujúce len jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové, prípadne aj majetkové
možnostidanéokreminéhofyzickýmstavom,nadaním,čipracovnýmiskúsenosťami.Majetkovépomery
možno preukázať výpismi z listov vlastníctva, pričom sa do týchto pomerov započítavajú aj výnosy
z majetku. Pri určení výšky výživného súd vychádzal nielen z potrieb maloletého dieťaťa, ale i z

možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti
rodičovkmaloletémudieťaťujeupravenýnazákladevšeobecnýchkritérií,ktorésauplatňujúprivšetkých
druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia
§ 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k dieťaťu, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej
úrovne rodičov a dieťaťa. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti,
možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok,
ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať
možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami

podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor,
prax, skúsenosti v odbore atď. ).

20. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadal na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov
podľa zásady úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne dieťaťa a jeho práv podieľať sa na životnej

úrovni svojich rodičov. Matka býva v 3-izbovom byte, ktorého je výlučnou vlastníčkou a kde má otec mal.
detí doživotné právo bývania. V byte býva ona a traja synovia, z ktorých jeden je už plnoletý a pracuje. Je
dlhodobo práceneschopná, pričom poberá rodinné prídavky vo výške 70,- eur, 1.000,- eur jej prispieva
otec maloletých detí a 300,- eur jej prispieva plnoletý syn. K jej pravidelným výdavkom patrí: nájomné
400,- eur, školy, obedy, družiny, káblová TV, telefón, 1 x ročne poistka na motorové vozidlo, celkovo 70,-

eur mesačne. Je 1 spoluvlastníčkou 1-izbového bytu v Bratislave, ktorý jej darovala matka. Okrem toho
vlastní motorové vozidlo značky Peugeot 207 rok výroby 2007.

21. Otec maloletých detí má XX rokov, je poberateľom starobného dôchodku vo výške 842,80 eur
mesačne, pracuje aj ako Š. H. s mesačným príjmom cca 600,- 700,- eur. Býva na chate v G., ktorej

je výlučným vlastníkom, okrem toho je 1/3 vlastníkom rodinného domu po svojej matke v K. G., kde
žijú, jeho sestry, 1/5 vlastníkom ornej pôdy v K.U. G., vlastníkom motorových vozidiel značky Felícia
rok výroby 2001 a značky BMW X3 rok výroby 2008. Okrem maloletých synov má ešte jednu dospelú
dcéru, ktorá je už samostatná.22. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, súd upravil
vyživovaciu povinnosť na maloletého H. v sume 350,- eur mesačne a na maloletého O. v sume 250,- eur,

počnúc dňom 01.11.2018, majúc za to, že takéto výživné odzrkadľuje možnosti, schopnosti, majetkové
pomery a životnú úroveň oboch rodičov, na ktorej sa má podieľať aj dieťa v zmysle § 62 ods. 2 Zákona
o rodine. Súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o detí osobne
stará. Od odchodu otca zo spoločnej domácnosti osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje
výlučnematka.Výdavkynamaloletédetivyčíslenématkou,súdpovažovalzaprimerané,zodpovedajúce

potrebám maloletých detí v ich veku. Matka maloletých detí je dlhodobá práceneschopná, pričom poberá
rodinné prídavky vo výške 70,- eur, 1.000,- eur jej prispieva otec maloletých detí a 300,- eur jej prispieva
plnoletý syn. V súčasnej dobe otec maloletých detí poberá dva príjmy, a to starobný dôchodok a príjem z
pracovnej činnosti, teda jeho príjmy a majetkové pomery mu umožňujú platiť výživné v uvedenej výške
a zároveň plne si kryť svoje potreby. V prípade, ak by na strane otca došlo k avizovanej výraznej zmene
príjmu pre zdravotné problémy a nemohol by ďalej vykonať pracovnú činnosť, čím by tak stratil druhý

príjem, môže pri zmene pomerov na jeho strane, požiadať súd o zmenu predmetného rozhodnutia a
žiadať zníženie výživného. Súd dáva zároveň do pozornosti, že otec maloletých detí počas konania
deklaroval, že celý svoj príjem dobrovoľne necháva matke maloletých detí, čo potvrdila aj samotná
matka detí , teda de facto dobrovoľne už v súčasnej dobe realizuje oveľa vyššie platby výživného, ako je
upravené v súdnom rozhodnutí. I z uvedeného je teda možné vyvodiť záver, že je v jeho možnostiach

a schopnostiach uhrádzať výživné v stanovenej výške.

23. Súd považoval výšku výživného uvedenú vo výrokovej časti tohto rozhodnutia taktiež za primeranú
potrebám maloletých detí vo veku 8 a 11 rokov a na základe uvedeného, súd v prevyšujúcej časti návrh
matkyzamietolakonedôvodný.Samotnámatka(hocijevsúčasnostipráceneschopná)jetaktiežpovinná

podieľať sa na zabezpečovaní potrieb pre maloleté deti a nemôže prenechávať celú túto povinnosť na
otca detí, ktorý sám v pokročilom veku vykonáva ťažké zamestnanie Š. H. len kvôli tomu, aby zabezpečil
potreby maloletým ako i matke samotnej.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ideo rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.