Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 13, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 16C/491/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1200899734
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Donnerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1200899734.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej

veci navrhovateľky Ľ. Š., nar. XX. X. XXXX, bytom ul. N. XX, P., proti odporcom: 1. D. Š., nar. XX. X.
XXXX, naposledy bytom T. V.. Č.. XXXX, X. P., Č. I., zastúpený opatrovníčkou B. R., súdnou tajomníčkou
tunajšieho súdu, 2. Y. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. Č.. XX, X. P., Č. I., 3. R. C., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Y. Č.. XXX, D., Č. I., zastúpená splnomocneným zástupcom Mariánom Novákom, s trvalým
pobytom Obrancov mieru č. 90, Banská Štiavnica, t. č. bytom Hlavní třída č. 166/62, Mariánske Lázně,
Česká republika, 4. D. Š., nar. XX. X. XXXX, ul. Š. Č.. X, D., Č. I., zastúpený Máriou Uhrovou, bytom
Podhradí č. 325, Aš, Česká republika, 5. L. Š., nar. XX. X. XXXX, bytom T. T. Č.. XX, P., Č. I., 6. R. Y.,

nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom ul. P. Č.. XX, P., bytom ul. Y.T. Č.. X/B, P., zastúpená Advokátskou
kanceláriou Máčaj a Novák, s.r.o., so sídlom Karpatská č. 18, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov

r o z h o d o l :

Z vecí, ktoré mali navrhovateľka a nebohý manžel D. Š., nar. XX. X. XXXX, zomrelý 05. 3. 2002 v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov p r i p a d á :

1. do vlastníctva navrhovateľky:

- byt č. XX nachádzajúci sa v P. na S. C.. Č.. X na 6. p. bytového domu súp. č. XXXX, spoluvlastnícky
podiel 6978/321244 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastnícky podiel
6978/321244 na pozemku parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 353 m2, zapísané v
katastri nehnuteľností Správou katastra pre hl. m. SR Bratislava na liste vlastníctva č. XXXX, okres P.
S., obec P. - R.. Č.. Y.É. P. k. ú. Y. P., všetko v podieli 1/2-ica vo všeobecnej hodnote podielu 43.150,- €
- stavba súp. č. XXXXX nachádzajúca sa na parc. č. XXXX o výmere 647 m2 zastavané plochy a
nádvoria, parcela č. XXXX o výmere 647 m2 zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX o výmere
760 m2 záhrady, zapísané v katastri nehnuteľnosti Správou katastra pre hl. m. SR Bratislava na liste

vlastníctva č. XXXX, okres P. S., obec P.-R.. Č.. Y. P. k. ú. Y. P., všetko v podieli 1/2-ica vo všeobecnej
hodnote podielu 61.250,- €

2. do dedičstva po zomrelom manželovi D. Š., nar. XX. X. XXXX, zomr. 05. 3. 2002:
- byt č. XX nachádzajúci sa v P. na S. C.. Č.. X na 6. p. bytového domu súp. č. XXXX, spoluvlastnícky
podiel 6978/321244 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastnícky podiel
6978/321244 na pozemku parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 353 m2, zapísané v

katastri nehnuteľností Správou katastra pre hl. m. SR Bratislava na liste vlastníctva č. XXXX, okres P.
S., obec P.-R.. Č.. Y. P. k. ú. Y. P., všetko v podieli 1/2-ica vo všeobecnej hodnote podielu 43.150,- €
- stavba súp. č. XXXXX nachádzajúca sa na parc. č. XXXX o výmere 647 m2 zastavané plochy a
nádvoria, parcela č. XXXX o výmere 647 m2 zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX o výmere
760 m2 záhrady, zapísané v katastri nehnuteľnosti Správou katastra pre hl. m. SR Bratislava na liste
vlastníctva č. XXXX, okres P. S., obec P. - R.. Č.. Y. P. k. ú. Y. P., všetko v podieli 1/2-ica vo všeobecnej
hodnote podielu 61.250,- €Odporcovia v 1., 2., 4., 5. a 6. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok
za vyporiadanie BSM 3.132,- € na účet Okresného súdu Bratislava II v Bratislave do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Odporcovia v 1., 2., 4., 5. a 6. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov konania
štátu 426,80 € na účet Okresného súdu Bratislava II v Bratislave do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Štátu sa nepriznáva proti navrhovateľke náhrada trov konania štátu 426,80 €.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa nesprávnym, neúplným a nezrozumiteľným podaním, podaným na súd dňa 17.
10. 2000, doplneným riadnym podaním, podaným na súd dňa 11. 7. 2001, domáhala vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len "BSM") s pôvodným odporcom D. Š. s tým, že

ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené a k vyporiadaniu zaniknutého BSM nedošlo dohodou.
Navrhovateľka v riadnom návrhu na vyporiadanie BSM navrhla, aby z vecí patriacich do BSM bol
prikázaný do jej výlučného vlastníctva rodinný domček na parcele č. XXXX na ul. N. XX L. P., zapísaný
na LV č. XXXX, do výlučného vlastníctva odporcu byt č. XX na S. X L. P., súp. číslo XXXX zapísaný
na LV č. XXXX, záhrada na parc. č. XXXX v Y. P. zapísaná na LV č. XXXX a odporca bude povinný

zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej majetkového podielu v príslušnom počte m2 z výmery záhrady
alebo v hotovosti.

Pôvodný odporca D. Š. sa k riadnemu návrhu na vyporiadanie BSM, podanému navrhovateľkou
nevyjadril, pretože po začatí konania o vyporiadanie BSM zomrel dňa 03. 5. 2002.

Súd v súlade s § 107 ods. 3 O. s. p. pokračoval v konaní s dedičmi pôvodného odporcu D. Š. a to
odporcami v 1. až 6. rade označenými v záhlaví tohto rozsudku.

Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporcu v 1. rade D. Š., nar. XX. X. XXXX, ktorý je na adrese trvalého

pobytu T. V.. XXXX, X. P. neznámy, preto mu podľa § 29 ods. 2 O. s. p. ustanovil opatrovníčku B. R.,
súdnu tajomníčku tunajšieho súdu.

Odporkyňa v 3. rade vo vyjadreniach k riadnemu návrhu na vyporiadanie BSM najskôr navrhla, aby
boli všetky veci prikázané do vlastníctva navrhovateľky a navrhovateľka by bola zaviazaná povinnosťou

zaplatiť odporkyni v 3. rade peňažnú náhradu zodpovedajúcu podielu odporkyne v 3. rade z hodnoty
predmetu vyporiadania. V priebehu konania odporkyňa v 3. rade navrhla vyporiadať BSM podľa zákona
z dôvodu nemajetnosti navrhovateľky a tým nereálnosti vyplatenia navrhovateľkou do dedičstva rozdielu
v hodnote bytu s podielom na pozemku a hodnotou stavby rodinného domu s pozemkami.

Odporcovia v 4. a 5. rade navrhli vyporiadať BSM predajom nehnuteľností s tým, že finančné prostriedky
z predaja nehnuteľností by sa rozdelili medzi navrhovateľku a odporcov.

Odporkyňa v 6. rade navrhla, aby sa majetok, ktorý je predmetom vyporiadania BSM, rozdelil rovnako
na spravodlivé časti.

Odporca v 2. rade sa k návrhu na vyporiadanie BSM nevyjadril.

Súd vec prejednal v súlade s § 101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti odporcov v 2., 4. a 5. rade, pretože
sa na pojednávania nedostavili, ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie, hoci boli riadne

predvolaní. Súd pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Vykonaným dokazovaním výsluchom navrhovateľky, odporkýň v 3. a 6. rade, oznámením obsahu
listinných dôkazov predložených navrhovateľkou, obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7C 127/97,
sp. zn. D 626/02, Dnot 88/02, aktuálnych písomných znaleckých posudkov súdnej znalkyne z odborustavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Hany Halanovej, zistil súd tento skutkový stav
veci:

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 24. 6. 1997 č. k. 7C 127/97-10, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 28. 4. 1998 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. 12. 1997 č. k. 27Co
356/97, bolo manželstvo navrhovateľky a pôvodného odporcu D. Š., nar. XX. X. XXXX, uzavreté dňa
16. 12. 1988, rozvedené. Z manželstva navrhovateľky a D. Š. sa nenarodili deti. U navrhovateľky išlo
o manželstvo prvé, u D. Š. o manželstvo štvrté. Ako príčiny rozvratu manželstva súd zistil povahové

a názorové nezhody, ktoré mali za následok postupné citové odcudzenie a prerušenie manželského
spolužitia.

Kúpnou zmluvou, datovanou dňa 03. 2. 1989, registrovanou Štátnym notárstvom Bratislava 2 v
Bratislave dňa 03. 02. 1989 pod č. RI 24/89, kúpili za trvania manželstva do BSM navrhovateľka a D. Š.
ako kupujúci od predávajúcich L. A. a S. O. nehnuteľnosti vedené u býv. Strediska geodézie v Bratislave

na LV č. XXXX k. ú. Y. P. ako parc. č. XXXX záhrada o výmere 760 m2, parc. č. XXXX zast. pl. o výmere
647 m2, rodinný dom súp. č. XXXXX na parc. č. XXXX v podieli 1/1-ina za kúpnu cenu 91.978,- Kčs,
ktorá mala byť vyplatená celá naraz v hotovosti po podpísaní kúpnej zmluvy.

Súdom ustanovená znalkyňa z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností Ing.

Hana Halanová, zapísaná v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR pod ev. č. 9460/06-51,
v písomnom znaleckom posudku č. 2/2011 zo dňa 14. 02. 2011, stanovila všeobecnú hodnotu vyššie
uvedených nehnuteľností (stavba s uličným oplotením, žumpa, prípojka elektriny, pozemky, všetko na N.
C.. XX L. P.) v stave ku dňu zániku BSM navrhovateľky a D. Š. a v hodnote stanovenej v čase vykonania
znaleckého úkonu na 122.498,18 €, zaokrúhlene 122.000,- €.

Zmluvou č. 040031796 o prevode vlastníctva bytu, datovanou dňa 28. 6. 1996, s povoleným vkladom do
katastra nehnuteľností príslušným katastrálnym úradom pod č. V-31909/96 dňa 08. 11. 1996, previedol
predávajúci Hlavné mesto SR Bratislava na navrhovateľku a D. Š. ako kupujúcich - manželov, vlastníctvo
bytu č. XX na VI. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na S. C.. Č.. X L. P., nachádzajúci sa v stavbe

súp. č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX k. ú. Y. P., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
zariadeniach domu 6978/321244, spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. č. XXXX o výmere 353 m2
zast. plocha, zapísaný na LV č. XXXX k. ú. Y. P. 6978/321244 za 14.269,- Sk (50 % z ceny).

Súdom ustanovená znalkyňa z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností Ing.

Hana Halanová, zapísaná v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR pod ev. č. 9460/06-51,
v písomnom znaleckom posudku č. 1/2011 zo dňa 14. 02. 2011 stanovila všeobecnú hodnotu vyššie
uvedených nehnuteľností (byt č. XX, S. X, P., parc. č. XXXX - 7,67 m2, parc. č. XXXX - 11,21 m2) v
stave ku dňu zániku BSM navrhovateľky a D. Š. a v hodnote stanovenej v čase vykonania znaleckého
úkonu na 86.317,24 €, zaokrúhlene 86.300,- €.

Podľa oznámenia o úmrtí, vydaného dňa 13. mája 2002 Matričným úradom Mestskej časti Bratislava
- Ružinov v Bratislave, je v knihe úmrtí vo zväzku 29, ročník 2002, na strane 104, pod por. č. 414
zapísané úmrtie D. Š. dňa 03. 5. 2002, nar. XX. X. XXXX, naposledy bytom S. X, P.. Dedičské konanie
po neb. poručiteľovi D. Š. je vedené na Okresnom súde Bratislava II v Bratislave pod sp. zn. D 626/02,

Dnot 88/2002. Notárka - súdna komisárka JUDr. Dagmar Ravluková potvrdila okruh dedičov po neb.
poručiteľovi D. Š. tak, ako sú uvedení odporcovia v 1. až 6. rade v záhlaví tohto rozsudku. Navrhovateľka
nie je dedičkou po neb. poručiteľovi D. Š., pretože ich manželstvo bolo súdom právoplatne rozvedené
skôr, ako D. Š.Š. zomrel.

Navrhovateľka vo svojich výpovediach účastníčky konania jednoznačne opakovane uviedla ako majetok
- veci, ktoré s pôvodným odporcom (bývalým manželom D. Š.) nadobudli do BSM, a to byt na S. C.. Č..
X L. P. a rodinný dom so zastavaným pozemkom a záhradou na N. C.. Č.. XX L. P.. Tieto nehnuteľné
veci (majetok) patriace do BSM navrhovateľka navrhla vyporiadať ako predmet konania o vyporiadanie
BSM. V priebehu konania navrhovateľka v písomných podaniach uviedla, že dom na N. C.. Č.. XX L.

P. bol kúpený z jej úspor a peňazí jej rodiny, o čom svedčia výherná vkladná knižka č. vkladového účtu
XX/XXX XXX/X založená v Slovenskej štátnej sporiteľni v Bratislave s názvom Q. Ľ. (rodné priezvisko
navrhovateľky) a potvrdenia o pôžičke peňazí pôvodným odporcom ako zálohy na kúpnu cenu. Ďalej
v písomných podaniach navrhovateľka tvrdila, že po rozvode manželstva s pôvodným odporcom, tentomal začiatkom roka 2002 spôsobiť škodu v dome na N. C.. Č.. XX L. P. zničením kúrenia, keď mal
nechať zamrznúť vodu v kúrení počas neprítomnosti navrhovateľky, čím došlo k ďalším škodám na
dome. Navrhovateľka tvrdila, že z vlastných a požičaných peňazí po rozvode manželstva s pôvodným

odporcom boli vykonané opravy aj údržba spoločného majetku a to domu aj bytu. Náprava domu ju
stála okolo 500.000,- Sk a ďalšia údržba domu asi 2.000,- €. Do bytu navrhovateľka, podľa jej tvrdenia,
vložila po rozvode manželstva s bývalým manželom, investície na výmenu okien, nový sporák, maľovku,
zateplenie domu. Na základe uvedeného, navrhovateľka na pojednávaní súdu dňa 13. 01. 2012 pred
vyhlásenímrozhodnutianavrhlavyporiadaťBSMtak,žestavbaapozemkynaN.C..Č..XXL.P.pripadnú

do jej výlučného vlastníctva a byt s podielom na spoločných častiach a zariadeniach a na pozemku
na S. C.. Č.. X L. P. pripadne do dedičstva s tým, že navrhovateľka nebude povinná vyplatiť peňažné
vyrovnávanie medzi dedičmi a ňou.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s

výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej
potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii
majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo
ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 1, 2, 3, 4 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.

Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o
tom, ako sa vyporiadali.

Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu
dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od
jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali
podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny
a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach

platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí
primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je

povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa § 853 ods. 1 OZ občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným
zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

Súd môže na návrh účastníka v konaní o vyporiadaní BSM vyporiadať aj pohľadávky a dlhy, ktoré vznikli

za trvania a v súvislosti s existenciou BSM napriek tomu, že pohľadávky a dlhy nie sú predmetom
vlastníctva, teda ani BSM, a to s použitím ust. § 853 OZ a obdobne s ust. § 149 a § 150 OZ.

S poukazom na ust. § 153 ods. 2 O. s. p. v konaní o vyporiadanie BSM súd vyporiada len tie veci
(majetok) patriace do tohto spoluvlastníctva, ktoré účastníci urobili predmetom konania. Prekročiť ich

návrhy v takomto konaní môže súd podľa citovaného ustanovenia len pokiaľ ide o výšku (cenu) a to,
ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda ako veci rozdelí, t. j. ktorému z manželov ich prikáže
(rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 684/2004 z 27. 9. 2004).V prípade, ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zanikne rozvodom a jeden z rozvedených
manželov zomrel skôr, než mohlo byť právoplatne skončené už začaté konanie o vyporiadanie, súd
vykoná vyporiadanie podľa § 149 ods. 3 OZ tak, že veci prikáže do vlastníctva žijúceho manžela a do

dedičstva po zomretom manželovi (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26. apríla 2007, sp. zn. 22Cdo
972/2007).

Ak v konaní o vyporiadaní BSM účastník tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho
oddeleného majetku, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim

pochybnosti (§ 143 OZ, § 120 O. s. p.).

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že zánikom manželstva rozvodom zaniklo i
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a to navrhovateľky a pôvodného odporcu, ktoré bezpodielové
spoluvlastníctvo nebolo vyporiadané dohodou. Navrhovateľka podala na súd do troch rokov od zániku
BSM neúplný návrh na vyporiadanie BSM, v doplnení ktorého urobila predmetom konania vyporiadanie

nehnuteľností a to bytu na S. C.. Č.. X L. P. a rodinného domu so zastavaným pozemkom a záhradou
L. P. na N.S. C.. Č.. XX.

V konaní bolo ďalej preukázané, že po začatí konania o vyporiadanie BSM rozvedený manžel - pôvodný
odporca zomrel skôr, než mohlo byť toto konanie právoplatne skončené, preto sa stali účastníkmi

konania o vyporiadanie BSM na strane pôvodného odporcu jeho dedičia.

Z kúpnopredajnej zmluvy a zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu mal súd preukázané, že navrhovateľka
a pôvodný odporca počas manželstva nadobudli kúpou do BSM nehnuteľnosti, ktoré navrhovateľka
urobila doplneným návrhom predmetom konania o vyporiadanie BSM.

Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na to, že dom s pozemkami na N. C.. Č.. XX L. P. bol kúpený z
jej úspor a peňazí jej rodiny, toto svoje tvrdenie nepreukázala, keď z listinných dôkazov predložených
navrhovateľkou na preukázanie tohto tvrdenia je zrejmá pôžička peňazí pôvodným odporcom na kúpu
domu pred uzavretím manželstva navrhovateľky s pôvodným odporcom od tretej osoby, odovzdanie

zálohy kúpnej ceny pred uzavretím manželstva navrhovateľkou a pôvodným odporcom ako kupujúcimi
predávajúcim a výber peňazí z výhernej vkladnej knižky navrhovateľky pred uzavretím manželstva.
Navrhovateľka však nepreukázala, že kúpna cena domu s pozemkami bola úplne alebo sčasti zaplatená
z týchto vybratých peňazí z výhernej vkladnej knižky. Aj v prípade, že by navrhovateľka preukázala
hodnoverným spôsobom, že dom s pozemkami bol kúpený za trvania manželstva sčasti z jej peňazí,

sčasti boli kúpené aj z peňazí pôvodného odporcu získanými pôžičkou, preto tieto nehnuteľnosti za
podmienok uvedených v ust. § 143 OZ patria do BSM navrhovateľky a pôvodného odporcu.

Z kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola kúpa domu s pozemkami na N. C.. Č.. XX L. P., je nesporné, že
túto zmluvu ako kupujúci uzavreli obidvaja manželia (navrhovateľka a pôvodný odporca), teda obidvaja

pri uzavretí kúpnej zmluvy prejavili vôľu nadobudnúť kupované veci do BSM. Potom sa tieto veci stali
predmetom ich BSM bez ohľadu na to, či kúpna cena vecí bola prípadne aj úplne zaplatená z výlučných
prostriedkov jedného z manželov (uznesenie NS ČR z 5. decembra 2006, sp. zn. 22Cdo 1461/2006).
Pokiaľ by aj navrhovateľka preukázala, že kúpna cena domu s pozemkami na N. C.. Č.. XX L. P. bola
úplne alebo sčasti zaplatená z jej výlučných prostriedkov, vznikla by jej pohľadávka z titulu úhrady toho,

čo zo svojho vynaložila na spoločný majetok. V rámci tzv. širšieho vyporiadania BSM by mohol súd
takúto pohľadávku, vzniknutú v súvislosti s existenciou BSM, vyporiadať iba na návrh navrhovateľky,
podaný na súd v zákonnej lehote uvedenej v ust. § 149 ods. 4 OZ. Navrhovateľka v pojednávanej veci
nepodala návrh, aby jej bola vrátená určitá suma vynaložená z jej oddelených peňažných prostriedkov
na získanie domu s pozemkami, preto by bolo prekročením návrhu nad rámec ust. § 153 ods. 2 O. s.

p., pokiaľ by súd takýto zápočet vykonal (rozsudok NS ČR z 9. 11. 2006, sp. zn. 22Cdo 999/2006).

Z rovnakých dôvodov súd, pre absenciu riadneho návrhu podaného navrhovateľkou v zákonnej lehote,
nemohol vykonať zápočet pohľadávky, resp. pohľadávok, ktoré mali navrhovateľke vzniknúť po zániku
BSM vynaloženými investíciami zo svojho majetku do opráv a údržby všetkých nehnuteľností, ktoré sú

predmetom vyporiadania BSM.

Podľa konštantnej judikatúry súdy vychádzajú zo zásady, že pre ocenenie veci na účely vyporiadania
BSM je určujúci stav veci v čase zániku BSM, pričom treba vychádzať z cien (všeobecnej hodnoty)zodpovedajúcim cenám (všeobecnej hodnote) platným v čase, keď sa BSM vyporiadava. V súlade
s touto zásadou boli súdnou znalkyňou Ing. Hanou Halanovou ohodnotené predmetné nehnuteľnosti
patriace do zaniknutého BSM navrhovateľky a pôvodného odporcu, pričom všeobecná hodnota domu

s pozemkami na N. C.. Č.. XX L. P. je o 36.200,- € vyššia ako všeobecná hodnota bytu s príslušným
podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku, nachádzajúceho sa na
ul. S. Č.. X L. P. (122.500,- € mínus 86.300,- € = 36.200,- €).

Vzhľadom na to, že pri vyporiadaní BSM v dôsledku smrti pôvodného odporcu počas konania o

vyporiadanie BSM súd rozhoduje, ktoré veci patriace do BSM pripadajú do dedičstva po bezpodielovom
spoluvlastníkovi a ktoré pripadajú pozostalému manželovi (bývalému manželovi), súd pri tomto
rozhodnutí v súlade s § 150 prvá veta OZ rozdelil veci patriace do BSM spôsobom zodpovedajúcim
podielom na vyporiadavanom zaniknutom BSM, pričom v súlade s § 153 ods. 2 O. s. p. nie je súd
viazaný návrhom, pokiaľ ide o to, ako veci vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda ako veci rozdelí.
Návrh navrhovateľky na prikázanie domu s pozemkami do jej výlučného vlastníctva a bytu s podielom na

spoločných častiach a zariadeniach ako aj na pozemku do dedičstva, nezodpovedal zásade uvedenej v
ust. § 150 veta prvá OZ, z ktorej treba vychádzať pri vyporiadaní BSM, pretože pri takomto navrhovanom
vyporiadaní BSM by navrhovateľka (žijúca rozvedená manželka) musela na vyrovnanie podielov zaplatiť
značnú peňažnú sumu dedičom spoločne a nerozdielne, s ktorým návrhom dedičia nesúhlasili z dôvodu,
že navrhovateľka v konaní nepreukázala reálnu schopnosť a možnosť disponovania s peňažnou sumou

na vyrovnanie podielov. Samotná navrhovateľka v konaní tvrdila, že okrem majetku v BSM je nemajetná,
jej jediným príjmom je invalidný dôchodok, preto jej aj na základe takýchto majetkových a príjmových
pomerov súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O. s. p.

O uložení povinnosti odporcom v 1., 2., 4., 5. a 6. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne štátu súdny

poplatok za vyporiadanie BSM 3.132,- € na účet Okresného súdu Bratislava II v Bratislave rozhodol súd
podľa § 2 ods. 1 písm. c), ods. 3, § 5 ods. 1 písm. h), § 6 ods. 1, § 7 ods. 8, § 8 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.
v znení neskorších predpisov a položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu
tohto zákona. Súdny poplatok súd vyrubil z hodnoty majetku 104.400,- €, ktorý pripadá do dedičstva,
vo výške 3 %.

Vzhľadom na to, že navrhovateľke a odporkyni v 3. rade bolo súdom priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov, nevznikla im poplatková povinnosť za vyporiadanie BSM.

O uložení povinnosti odporcom v 1., 2., 4., 5. a 6. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov

konania štátu 426,80 € na účet Okresného súdu Bratislava II v Bratislave rozhodol súd podľa § 148 ods.
1 O. s. p. Trovy štátu 853,60 € sú znalečné vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov súdnemu
znalcovi Ing. Martinovi Hančákovi v sume 9.522,- (316,07 €) a súdnej znalkyni Ing. Hane Halanovej v
sume 537,53 €.

Súd uložil odporcom v 1., 2., 4., 5. a 6. rade povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne štátu polovicu z
trov štátu 426,80 € z dôvodu, že u odporcov ide o nerozlučné spoločenstvo účastníkov vo veci.

Vzhľadom na to, že odporkyni v 3. rade bolo súdom priznané oslobodenie od súdnych poplatkov,
nevznikla jej povinnosť platiť trovy štátu.

Navrhovateľka mala zaplatiť polovicu z trov štátu 426,80 €. Vzhľadom na to, že navrhovateľke bolo
súdom priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, súd v súlade s § 148 ods. 1 O. s. p. nepriznal štátu
proti navrhovateľke náhradu trov konania štátu 426,80 €.

O náhrade trov účastníkov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v 3 vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).