Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/127/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417204523
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8417204523.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného: Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubríková, PhD. s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti
žalovanému: U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, M., právne zastúpenému: Advokátska kancelária
JUDr. Igor Šafranko, so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, za účasti osobitného subjektu:
Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778,
právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66,

Svidník, o zaplatenie 1.898,99 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č. k.
8Csp/132/2017-123 zo dňa 07.03.2018 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 8Csp/132/2017-127 zo
dňa 18.04.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 8Csp/132/2017-127 zo dňa 18.04.2018.

Žalovanému a osobitnému subjektu Združeniu na ochranu spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove
priznáva voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd

prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu v celom rozsahu a vyslovil, že žalovaný
má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Dopĺňacím rozsudkom č. k.
8Csp/132/2017-127 zo dňa 18.04.2018 doplnil uvedený rozsudok o výrok, že osobitný subjekt má voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň vyslovil, že sporovým stranám sa
náhrada trov konania o vydanie dopĺňacieho rozsudku nepriznáva. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa
právny predchodca žalobcu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.898,99 eur s príslušenstvom
dôvodniac, že uvedený nárok vyplýva zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej so žalovaným dňa

10.09.2012, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 2.000 eur.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 1 ods. 2; § 2 písm. a), b) zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; § 100 ods. 1; § 101; § 103 Občianskeho zákonníka
č. 40/1964 Zb. zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 10.09.2012 "Zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXXX", na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver a ten sa zviazal ho
v pravidelných intervaloch splácať. Žalovaný sa dostal so splácaním dlžnej sumy do omeškania, v

dôsledku čoho žalobca 16.05.2014 vyhlásil úver za predčasne splatný. Vzhľadom na právnu povahu
strán, uvedenú zmluvu o úvere považoval za typickú spotrebiteľskú zmluvu. Právny predchodca žalobcu
pri uzatváraní zmluvy a jej plnení konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom z nej
nevyplýva, že by žalovaný konal v rámci predmetu svojho podnikania. Ako predbežnú otázku riešilmožné premlčanie nároku vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným. Nestotožnil sa s
tvrdením žalobcu, podľa ktorého je potrebné za začiatok plynutia premlčacej doby považovať až deň
02.06.2014 (k zosplatneniu úveru síce došlo 16.05.2014, avšak žalovanému bola doručovaná výzva

na dodatočné plnenie povinnosti v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy, ktorá uplynula
01.06.2014). Uvedené skutočnosti považoval súd pre posúdenie začatia plynutia premlčacej doby za
irelevantné. V uvedenej otázke sa súd v plnom rozsahu stotožnil s námietkou premlčania vznesenou
žalovaným. Premlčacia doba je v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka trojročná. K predčasnému
zosplatneniu úveru došlo 16.05.2014, čo je pre účely posudzovania premlčania potrebné považovať za

začiatok plynutia 3-ročnej lehoty. Odo dňa nasledujúceho po dni konečnej splatnosti, t.j. od 17.05.2014
mohol žalobca voči žalovanému podať žalobu na súd. Žaloba na súd bola podaná až 22.05.2017, t.j.
po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Z uvedeného vyvodil, že žaloba je nedôvodná, nakoľko žalobca
svoj nárok neuplatnil včas, preto žalobu zamietol.

3. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 a § 262 ods. 1, 2 CSP a v konaní v celom rozsahu

úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,
že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 8Csp/132/2017-127 zo dňa 18.04.2018 doplnil rozsudok č. k.

8Csp/132/2017-123 zo dňa 07.03.2018 s poukazom na ust. § 225 ods. 1, 2 CSP a výrokom priznal
osobitnému subjektu vystupujúcemu na strane žalovaného, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný,
voči žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %, a to podľa § 255 a § 262 ods. 1 CSP.

5. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie

odôvodnil ust. § 365 ods. 1 psím. a), b), d), e), f), g), h) CSP tvrdiac, že zosplatnenie úveru vo svojej
podstate znamená zmenu termínu splatnosti všetkých nesplatených splátok, na ktoré má veriteľ nárok.
V predmetnom prípade teda nešlo o odstúpenie od zmluvy, lebo zmluva ostala naďalej v platnosti, avšak
v dôsledku využitia veriteľovho práva došlo k zmene termínu splatnosti splátok úveru, a to všetkých tých,
ktoré ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti neboli uhradené, a to či už minulých alebo budúcich. V

tejto súvislosti poukázal na ust. § 565 OZ. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Odo/1630/2015,
že vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa premlčuje celý úverový vzťah naraz, znamená to, že v
jednej premlčacej dobe, a to odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Zároveň odvolateľ dal
do pozornosti, že Ústavný súd SR na zasadnutí pléna 07.02.2018 rozhodol, že ust. § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s článkom 46 ods. 1 v spojení s článkom 1 ods.

1 Ústavy SR. Tvrdil, že premlčacia doba nezačala plynúť dňa 17.05.2014, ako si to nesprávne ustálil
súd, ale až dňa 01.06.2014. Aj keď predčasná splatnosť úveru nastala dňa 16.05.2014, žalovaný si
predmetnú výzvu prevzal až dňa 21.05.2014. Vo výzve bola žalovanému daná paričná lehota na plnenie,
a to 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia uvedenej výzvy. Lehota na plnenie žalovanému uplynula
dňa 31.05.2014, preto žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde až dňa 01.06.2014, teda

deň nasledujúci po dni márneho uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie. Nárok žalobcu tak nemôže byť
premlčaný, nakoľko k jeho premlčaniu by došlo až dňa 02.06.2017, t.j. po 3 rokoch odo dňa, kedy si
žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoj nárok voči žalovanému na súde. Poukázal tiež na to, že žalovaný
doposiaľ nevrátil ani len istinu poskytnutého úveru.

6. Odvolateľ na podporu svojho názoru upriamil pozornosť na uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 14Co/410/2017-109 zo dňa 27.03.2018 s tým, že súd nemôže vedome aplikovať nesprávny,
judikatúrou už prekonaný názor. Nový právny názor je potrebné aplikovať na všetky už prebiehajúce
konania (uznesenie NS SR z 19.03.2018, sp. zn. 3Cdo/198/2017). Vo vzťahu k právu na spravodlivý
proces poukázal na rozsiahlu judikatúru Ústavného súdu tak SR, ako aj ČR k ust. § 52 ods. 2 OZ uviedol,

že naňho sa vzťahuje zákaz retroaktivity a nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy vzniknuté
pred 01.04.2015. Podľa odvolateľa aj ochrana spotrebiteľa má svoje medzi a nie je ju možné chápať ako
ochranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Zmluva bola uzavretá dobrovoľne bez pripomienok
a nátlaku.

7. Navrhol preto napadnutý rozsudok v spojení s doplňujúcim rozsudkom zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konania, alternatívne vyhovel žalobe v celom rozsahu a zaviazal žalovaného na
náhradu všetkých trov konania.8. K odvolaniu žalobcu sa ani žalovaný, ani intervenient vystupujúci na jeho strane nevyjadrili.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia ústneho
pojednávania ( § 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 15.11.2018 a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné.

10. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v tomto zákone ust. (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať (§ 100 ods. 1 OZ).

11. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3 ročná a plynie odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať prvý raz (§ 101 OZ).

12. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa
ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť

premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 OZ).

13. Premlčanie sa definuje ako plynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť
uplatneniu práva námietkou premlčania. Je potrebné dať do pozornosti zásadu, ktorá platila už v

rímskom práve, podľa ktorého „viginlantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria len bdelým“, teda tým,
ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú
včas a dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje
práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové,
osobné, satisfakčné a pod. (viď rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/65/2011 z 19.07.2012).

14. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností prijal správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto
skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, preto si odvolací súd osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP

aj poukazuje a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Obmedzuje
sa v ďalšom len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné. Nie je možné súhlasiť
s námietkou odvolateľa, že súd prvej inštancie vychádzal z toho, že došlo k odstúpeniu od úverovej
zmluvy. Zo strany odvolateľa asi nebola venovaná náležitá pozornosť dôvodom uvedeným súdom

prvej inštancie v rozsudku, pre ktoré bola žaloba zamietnutá. Prvoinštančný súd žalobu zamietol z
dôvodu premlčania nároku, pričom námietka premlčania bola vznesená žalovaným v jeho podaní zo dňa
03.11.2017, ktoré bolo súdu doručené 19.12.2017 a ktoré sa nachádza na č.l. spisu 72. Nedôvodným je
preto ani to, že odvolateľ dal do pozornosti skutočnosť, že § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. bol Ústavným
súdom SR vyhlásený za nesúladný s článkom 46 ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR. Súd

prvej inštancie totiž prihliadal na námietku premlčania nie aplikujúc ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.,
lebo námietka premlčania bola v konaní pred súdom prvej inštancie riadne vznesená žalovaným.

15. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou
premlčania. Aj podľa názoru súdu prvej inštancie najneskôr žalobca mohol uplatniť nárok po jeho

splatnosti, ktorú sám určil ku dňu 16.05.2014, čo vyplýva z listu označeného právnym, predchodcom
žalobcu ako výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 16.05.2014. V konaní navyše nebolo preukázané,
kedy uvedená výzva bola žalovanému doručená, ako to tvrdí odvolateľ, lebo doručenka v spise nie je
založená. Správne preto vychádzal súd prvej inštancie z toho, že začal počítať premlčaciu dobu deň
po splatnosti, t.j. 17.05.2014, pričom trojročná lehota uplynula dňom 17.05.2017 a žaloba bola na súd

doručená 22.05.2017, teda po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby. Je možné jednoznačne súhlasiť s
názorom, že pokiaľ ide o začiatok behu premlčacej doby, vychádza sa zásadne z toho, že možnosť
uplatniť nárok na súde nastáva práve splatnosťou dlhu. Avšak v prípade, že splatnosť dlhu nebola
dohodnutá, ani inak určená, začína plynúť premlčacia doba dňom nasledujúcim po dni, keď vznikoldlh. V prejednávanej veci bolo dohodnuté v úverovej zmluve plnenie v splátkach (vo výške 54 eur
mesačne), vtedy by bolo potrebné posudzovať zánik záväzku v dôsledku premlčania pri každej splátke
jednotlivo. Ak by sa vychádzalo z toho, že právny predchodca žalobcu využil svoje právo v zmysle

ust. § 565 Občianskeho zákonníka, pri dodržaní postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
aj v tom prípade je treba posudzovať začiatok plynutia premlčacej doby pri jednotlivých splátkach do
tzv. zosplatnenia a premlčania zvyšného dlhu. Už aj z uvedeného vyplýva, že všetky splátky do dňa
16.05.2014 sú premlčané.

16. Aj podľa názoru odvolacieho súdu preto žalobca mohol svoj nárok uplatniť na súde do 3 rokov od
splatnosti pohľadávky, t.j. od 16.05.2014, ktorú sám určil. Keďže návrh bol na súd podaný až 22.05.2017,
z uvedeného vyplýva, že bol podaný až po uplynutí premlčacej lehoty.

17. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, že žalobca mohol svoj nárok uplatniť až po
márnom uplynutí 10 dňovej lehoty určenej vo výzve, počas ktorej žalovaný mohol svoju pohľadávku

dobrovoľne uhradiť. Takýmto výkladom by veritelia mohli umelo predlžovať zákonom stanovené
premlčacie doby, čo zákon nepripúšťa.

18. Splatnosť celej pohľadávky nenastáva priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto právo
uplatní, teda či vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku, poprípade, či podal na súde žalobu na

plnenie (porovnaj rozsudok NS SR z 12.12.2007, sp. zn. 33Odo/1697/2005). Pre splatnosť celej
pohľadávky v dôsledku straty výhody splátok nie je významné, keď veriteľ mohol dlžníka z dôvodu jeho
omeškania so splátkami o zaplatenie celej pohľadávky najskôr požiadať, ale či a kedy sa rozhodol svojho
oprávnenia využiť a či, prípadne kedy ho o to požiadal (porovnaj uznesenie NS SR z 23.11.2005, sp. zn.
21Cdo/424/2005). Pritom právo podľa § 565 OZ môže byť uplatnené či už formou výzvy alebo žalobou,

alebo návrhom na nariadenie exekúcie. Ten istý názor zastáva literatúra v komentári k Občianskemu
zákonníku(diel2,§460až§880,prvévydaniePraha:C.H.Beck,2008),kdenastrane1500jevyslovený
názor, že záleží na veriteľovi, či svoje právo vyplývajúcemu z ust. § 565 Občianskeho zákonníka uplatní,
t.j. či vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku pohľadávky, prípadne či podá žaloba na plnenie na
súde alebo ak už má vykonateľné rozhodnutie povoľujúce splátky pod stratou lehôt - podá návrh na

nariadenie exekúcie (viď rozhodnutia NS ČR sp. zn. 20Cdo/717/2008, sp. zn. 33Odo/1697/2005).

19. Keďže žalobca v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, je
nutné uviesť, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu, pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správne právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie NS SR z 27.07.2011,
sp. zn. 7Cdo/7/2010).

20. K tvrdeniu odvolateľa o nepresvedčivých dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že aj

Ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry (pozri rozhodnutia sp. zn. IV. ÚS/115/03, III. ÚS/209/04)
vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (článok 46 ods. 1 Ústavy,
článok 6 ods. 1 Dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný

súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (viď rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS/241/07, uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/112/2015).

21. Je treba uviesť, že právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana
sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a
právnymi názormi (rozhodnutie ÚS SR I. ÚS/50/04).

22. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne

správny, preto ho postupom podľa § 387 ods. 1 CSP spolu s výrokom o trovách konania, ako aj v spojení
s dopĺňacím rozsudkom potvrdil.23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 v spojení s § 255 a § 262 ods.
1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému, ako aj osobitnému subjektu, t.j. Združeniu
na ochranu spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, ktorý vystupoval na strane úspešného žalovaného,

bol priznaný voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne
súdprvejinštanciesamostatnýmuznesením.Jetrebadodať,žeajovýškenáhradytrovprvoinštančného
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).