Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 3, 2018

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9Csp/291/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917212679
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2018:6917212679.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu WM Consulting

& Communication, s.r.o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO 34 127 798 zast. Advokátskou kanceláriou
Roman Kvasnica a partneri, s.r.o., Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO 36 866 598 proti žalovanému D.
zast. JUDr. Mgr. Viktorom Balákom, advokátom v Rimavskej Sobote, Povstania 15 o zaplatenie 2.312,73
eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva právo na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania

rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť
žalobcovi 2.312,73 eur s príslušenstvom titulom nároku na zaplatenie zostatku úveru na základe
zmluvy, ktorú uzavrel žalovaný s právny predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľnou, a.s. Pohľadávka
Slovenskejsporiteľnebolanažalobcupostúpenázmluvouopostúpenízodňa25.09.2014,popostúpení
žalobca so žalovaným uzavrel dohodu o splátkach, kde súčasťou dohody bolo aj uznanie pohľadávky
žalobcu titulom zmluvy o úvere. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovanému právnym predchodcom
žalobcu bol poskytnutý kontokorentný úver, kde žalovaný prekročil výšku poskytnutého úveru a dostal

sa do nepovoleného prečerpania, čím porušil zmluvné podmienky, následkom čoho právny predchodca
žalobcu v súlade s obchodnými podmienkami odstúpil od zmluvy o úvere. Po tom, ako žalovaný
podal voči vydanému platobnému rozkazu odpor, žalobca zotrváva na dôvodoch uvedených v žalobe,
podľa jeho názoru žalobca svoj nárok dostatočným spôsobom preukázal na základe uzavretej dohody
o splátkach a uznania dlhu, túto dohodu a uznanie dlhu žalovaným žalobca považuje za platný
právny úkon, určitý a jednoznačný, z ktorého uznania jednoznačne vyplýva vyvrátiteľná domnienka,
že dlh existoval v čase uznania, pokiaľ sa nepreukáže opak. Žalobca preto podľa jeho názoru nemusí

predkladať ďalšie dôkazy na preukázanie existencie dôvodnosti a výšky nároku. Táto povinnosť je len
na žalovanom.
2. Žalovaný podal voči vydanému platobnému rozkazu odpor, v ktorom poukázal na dôvody uvádzané
žalobcom v žalobe v súvislosti s odstúpením od zmluvy, kde podľa názoru žalovaného po odstúpení
žalobca nemá nárok na zmluvné úroky, ktoré si v žalobe uplatňuje. Podľa názoru žalovaného k
zosplatneniu úveru došlo najneskôr 22. 07. 2011, teda v čase uzavretia dohody o splátkach a uznania
dlhu 30. 08. 2016 bol dlh už premlčaný, žalovaný skutočnú výšku dlhu nepoznal, spoliehal sa na žalobcu,

pričom žalovaný ani v dostatočnej miere neovláda slovenský jazyk, keďže je maďarskej národnosti. V
čase uznania dlhu žalovaným žalovaný nevedel o tom, že dlh v čase uznania je premlčaný a žalovaný
zároveň vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu.3. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že podpísal dohodu o splátkach v roku 2016, táto mu prišla poštou,
vedel, že má nejaký úver od Slovenskej sporiteľne, preto túto dohodu podpísal. Bližšie nevedel, o čo
ide, keďže textu v slovenskom jazyku veľmi nerozumie, rozumie len bežnej hovorenej reči, keďže je

maďarskej národnosti. Nevie čo znamená premlčanie, v súčasnej dobe je na dôchodku a predtým robil
murára.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa
19. 10. 2005, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 07. 10. 2014, výzvou žalobcu zo dňa 21. 06.
2017 a 18. 10. 2005, odporom proti platobnému rozkazu zo dňa 22. 03. 2018, vyjadrením žalobcu na

čl. 38, 54, 67, 92 a 114 spisu, vyjadrením žalovaného na čl. 75 a 125 spisu, oznámením Slovenskej
sporiteľne zo dňa 07. 10. 2014 a 17. 08. 2018, výpismi z úverového účtu, všeobecnými obchodnými
podmienkami Slovenskej sporiteľne, dohodou o splátkach a uznaní dlhu zo dňa 30. 08. 2016 a zistil
nasledovný skutkový stav.
5. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalovaným a J. uzavreli dňa 19. 10. 2005
zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej zmluvy Slovenská sporiteľňa poskytla žalovanému a

J. úverový rámec 57.000,- Sk s úrokovou sadzbou 11,15 % ročne s konečnou splatnosťou úveru 18.
10. 2006. Iné údaje ohľadom úveru uvedené v zmluve neboli. V záverečných ustanoveniach zmluvy v
bode III. bod 1 je uvedené, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu jedného roka odo dňa
podpísania zmluvy. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi
veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o

predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65-teho roku veku dlžníka.
6. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným má charakter spotrebiteľskej
zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu
uzavretú medzi stranami sporu aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a

spotrebiteľom,priuzatváraníktorejzmluvyspotrebiteľ-žalovanýnemalmožnosťovplyvniťobsahzmluvy
na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať.
7. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
- neprijateľná podmienka.

8. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy.
9. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

10. Podľa § 52 ods. 2 poslednej vety Obč. zákonníka v znení Zákona č. 102/2014 Z.z. na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
11. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej, na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
12. Podľa § 101 Obč. zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
13. Podľa § 103 Obč. zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý

dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
14. Podľa § 110 ods. 1 Obč. zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník
písomne uznal čo do dôvodu a výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo, ak bola
však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

15. Podľa § 558 Obč. zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.16. V ďalšom sa súd zaoberal otázkou, či na základe podpísaného uznania dlhu žalovaným je možné
jednoznačne žalovaného zaviazať na zaplatenie ním uznanej výšky zostatku úveru. Uznanie ako právny
úkon zakladá určitú mieru právnej istoty medzi stranami sporu, ale len do tej miery, ako to predpokladá

zákon. Žalobca jednoznačne opieral svoj nárok o toto uznanie, pričom žalovaný v konaní spochybňoval
vôbec vznik nároku na strane žalobcu a vzniesol námietku premlčania prípadného nároku žalobcu. Na
takéto uznanie dlhu jednoznačne platí všeobecná úprava v zmysle Občianskeho zákonníka v súlade s
ustanovením § 558 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený
čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval... Uznanie dlhu ako jednostranný

právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania
dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony v zmysle § 34 a
nasl. Obč. zákonníka musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod vzniku pohľadávky,
musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento
dlh zaplatiť. Uznaním dlhu však nevzniká nový záväzok, na základe neho však dochádza k zastaveniu
plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu začne plynúť nová

10-ročná premlčacia doba. V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval,
ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol,
by to však musel preukázať. Uznaním dlhu sa dlžník nezbavuje možnosti uplatňovať v občianskom
súdnom konaní námietky týkajúce sa dôvodu alebo výšky nároku veriteľa (R 123/1953 a R 13/1988). V
súvislosti s horeuvedeným konštatovaním súd uzatvára, že uznanie dlhu podpísané žalovaným dňa 23.

06. 2016 obsahuje všetky formálne náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, je písomné, je z neho zrejmý dôvod
vzniku pohľadávky, je presne uvedená výška pohľadávky a tiež obsahuje prísľub dlžníka dlh zaplatiť. Zo
samotného znenia ustanovenia § 558 Obč. zákonníka zo slov „predpokladá sa“ jednoznačne vyplýva, že
sa len predpokladá, že dlh v čase uznania trval, z čoho veriteľ môže vychádzať, avšak je daná možnosť
pre dlžníka poprieť samotnú existenciu dlhu, prípadne výšku dlhu, prípadne zánik pohľadávky žalobcu.

17. V danej súvislosti je potrebné poukázať ešte na ustanovenie § 558 druhej vety Obč. zákonníka v
súvislosti s uznaním dlhu, a to, že pri premlčanom dlhu má uznanie právne následky uznania len ak ten,
kto dlh uznal vedel o jeho premlčaní. V rámci konania žalobca o prípadnej vedomosti žalovaného v čase
podpisu dohody o splátkach a uznania dlhu nepredložil dôkaz o tom, že žalovaný v čase uznania dlhu
vedel o premlčaní dlhu. Tvrdil, že v čase uznania dlh ešte nebol premlčaný, keďže právny predchodca

žalobcu odstúpil od zmluvy o úvere a došlo k zosplatneniu dlhu 23. 09. 2014, čiže v čase uznania dlhu
23. 06. 2016 nebol dlh premlčaný. Žalovaný naproti tomu vzniesol námietku premlčania, keďže podľa
jeho názoru došlo k zosplatneniu úveru už v roku 2011, čo vyplýva z predloženého prehľadu pohybov
na úverovom účte žalovaného, kde úver bol uzavretý v auguste 2011, a teda v čase uznania dlhu išlo
o premlčaný dlh, kde o tejto skutočnosti žalovaný nemal vedomosť, podľa jeho vyjadrenia nevie ani čo

znamená pojem premlčanie, je len jednoduchý človek, v súčasnej dobe je na dôchodku a predtým robil
murára. Za daného dôkazného stavu súd vychádza z toho, že nebolo preukázané, že by žalovaný pri
podpise uznania dlhu vedel o prípadnom premlčaní dlhu v čase jeho uznania.
18. Žalobca tvrdil, že k odstúpeniu od úverovej zmluvy došlo v roku 2014 a k zosplatneniu úveru došlo
k 23. 09. 2014. O tejto skutočnosti však nepredložil žiaden dôkaz. Žalovaný tvrdil, že k odstúpeniu a

zosplatneniu úveru došlo v roku 2011, čo vyplýva aj z predloženého prehľadu o pohyboch na úverovom
účte. Na základe týchto sporných tvrdení strán sporu súd urobil dopyt na právneho predchodcu žalobcu
Slovenskú sporiteľňu na oznámenie skutočnosti, kedy došlo k zosplatneniu úverového vzťahu so
žalovaným, ktorý dôkaz súd mohol vykonať aj bez návrhu strany v zmysle § 295 C.s.p., keďže ide o
spotrebiteľskú vec a tento dôkaz bol nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci. Slovenská sporiteľňa súdu

oznámila, že došlo k výpovedi kontokorentného účtu k 22. 07. 2011 a k tomuto dátumu teda došlo aj
k zosplatneniu úveru, ktorú skutočnosť potvrdzujú aj predložené výpisy úverového účtu, ktoré predložil
žalobca, z ktorých výpisov vyplýva, že v júli 2011 došlo k uzavretiu úverovej zmluvy a v auguste 2011
k zvýšeniu anuity po splatnosti. Z tohto zároveň vyplýva, že v čase uzavretia dohody o splátkach a v
čase uznania dlhu žalovaným 23. 06. 2016 bol dlh žalovaného už premlčaný vo všeobecnej trojročnej

premlčacej lehote v zmysle Občianskeho zákonníka. Keďže tak, ako to bolo uvedené vyššie nebolo v
konaní preukázané, že v čase uznania dlhu žalovaný mal vedomosť o tom, že uznáva premlčaný dlh,
nenastali zároveň zákonom, t.z. § 558 Obč. zákonníka predpokladané právne následky uznania dlhu v
tom smere, že sa predpokladá, že dlh v čase uznania trval a zároveň nedošlo k začatiu plynutia novej
10-ročnej premlčacej lehoty, keďže nie je splnená taká podmienka pre platné uznanie dlhu, a to, že

žalovaný v čase uznania premlčaného dlhu vedel o jeho premlčaní.
19. Keďže nedošlo k vzniku predpokladaných následkov uznania dlhu v zmysle § 558 Obč. zákonníka,
trebavychádzaťztoho,žekzosplatneniuúverudošlok22.07.2011,čovyplývazoznámeniaSlovenskej
sporiteľne, a.s., žalobca podal žalobu na súd dňa 15. 12. 2017, žalovaný v konaní vzniesol námietkupremlčania prípadného nároku žalobcu, a preto možno konštatovať, že prípadný nárok žalobcu titulom
žalovaného úveru je premlčaný vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote a vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania nemožno žalobcovi premlčané právo priznať, a preto súd žalobu žalobcu v plnom

rozsahu zamietol.
20. Z hľadiska procesnej ekonómie súd o nároku žalobcu rozhodol s prihliadnutím na premlčanie
jeho nároku po vznesenej námietke premlčania žalovaným a v ďalšom sa súd nezaoberal tým, či
zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným obsahuje všetky náležitosti
vyžadované Zákonom č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy ohľadom neuvedenia

RPMN v zmluve o úvere s prihliadnutím tiež na ustanovenie § 4 ods. 5 citovaného zákona v tom smere,
či si žalobca uplatňuje úroky a poplatky, ktoré sú uvedené v zmluve o úvere a zároveň sa súd nezaoberal
otázkou, či žalobca si môže uplatňovať tak, ako to vyplýva zo žalobného petitu zmluvné úroky vo výške
11,5 % ročne aj po splatnosti úveru v roku 2011.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., kde žalovanému, ktorý mal vo veci plný
úspech v konaní, súd priznal právo na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:
a) Neboli splnené procesné podmienky.
b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.
d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
g)Zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.