Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 28, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/245/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116233052
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116233052.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: K. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/X, XXX XX U., adresa na doručovanie: ulica H. XXX, XXX XX C.,
štátny občan SR, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 41Csp/216/2016-111 zo dňa 25. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 507400958 z
23.07.2013 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

2. Považoval za nesporné, že strany sporu uzavreli dňa 23.07.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. 507400958 a zároveň dohodu o zrážkach zo mzdy s rovnakým číslom, ktorá mala zabezpečovať
poskytnutý úver vo výške 250 Eur. Žalovaný doručil zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o vykonávanie

zrážok zo mzdy, pričom zamestnávateľ žalobkyne žiadosti žalovaného vyhovel a začal vykonávať
zrážky zo mzdy od 02/2016 do 10/2016 vo výške 152 Eur. Spornou skutočnosťou medzi stranami bolo
individuálne dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy, prijateľnosť charakteru dohody o zrážkach zo
mzdy a existencia naliehavého právneho záujmu. Má za to, že ak žalovaný preukázateľne uskutočnil
realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, má žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko v dôsledku takéhoto zásahu do jej majetkovej
sféry sa môže na jej úkor žalovaný postupne bezdôvodne obohacovať. Medzi stranami sa jedná o

spotrebiteľský vzťah a z preskúmavanej dohody je zrejmé, že išlo o vopred žalovaným ako dodávateľom
pripravený formulár, do ktorého sa vpisovali konkrétne údaje o dlžníkovi (žalobkyni) v nadväznosti na
poskytnutý úver, pričom z obsahu tejto dohody nevyplýva osobitná možnosť žalobkyne ako spotrebiteľa
v dodatočnej lehote vylúčiť právne účinky takéhoto dojednania, napríklad jednostranným odstúpením od
dohody. Zmluva nebola individuálne dojednaná a na existenciu takejto dohody žalobkyňu v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere nikto neupozornil. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Ide o formulárovú dohodu, ktorej

obsah nemohla žalobkyňa ako spotrebiteľ žiadnym spôsobom ovplyvniť. Pri uzatváraní tejto dohody
spotrebiteľ musí mať vedomosť pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy
zabezpečuje. V opačnom prípade ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa
umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdyumožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok,
či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zároveň
preskúmavaná dohoda určite a zrozumiteľne neobsahuje určitú výšku mesačnej splátky. V čl. II. je

uvedené, že dlžník súhlasí, aby mu zamestnávateľ zrážal mesačne z jeho mzdy aj vyššiu čiastku ako
je uvedená v dohode až do zákonom stanovenej hranice pre výkon zrážok zo mzdy. Takéto dojednanie
považuje za neurčité a nezrozumiteľné. Jedná sa o neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa a
predstavuje zároveň obchádzanie náležitostí dohody o zrážkach zo mzdy, a teda aj obchádzanie zákona
podľa § 39 OZ v spojení s § 551 OZ. S poukazom na konštatované nepovažoval za nevyhnutné sa bližšie

zaoberať všetkými uvádzanými dôvodmi, či namietanými skutočnosťami obsiahnutými v podaniach, či
vyjadreniach strán sporu.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Mal za to, že dohoda o

zrážkach zo mzdy bola uzatvorená platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a v
súlade s právnymi predpismi. Táto mala písomnú formu ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o
právnychúkonochpodľa§34anasl.OZ.Zabezpečeniezáväzkovvzmluvnýchvzťahochslúžikzvýšeniu
právnej istoty veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov. Dohoda obsahuje taktiež súhlas

dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa,
pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala § 551 OZ. Dohoda je obsiahnutá
na samostatnom dokumente a predstavuje osobitnú listinu a žalobkyňa mala možnosť si predmetnú
dohodu preštudovať a až následne na to potvrdiť jej prijatie svojim vlastnoručným podpisom. Je toho
názoru, že nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy by žalobkyni vznikla závažnejšia ujma ako

realizovanímtejtodohody.Vyplnenímdohodyozrážkachzomzdymalklientmožnosťpredmetnúdohodu
individuálne dohodnúť, ktorú teda mohol buď prijať alebo odmietnuť. Žalobkyňa svojim pričinením sa
podujala k podpisu, prijatiu a ovplyvneniu obsahu, a preto nemožno hovoriť o absencii individuálneho
dojednania. Dohoda obsahovala základné náležitosti, a to písomnú formu, súhlas dlžníka s dohodou,
uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok vo výške 41 Eur, pričom celková výška, ktorá sa má zraziť,

nie je obligatórnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy. Obligatórna náležitosť je výška mesačnej
zrazenej sumy a táto nemôže byť vyššia než je ustanovená v § 866 OZ pre výkon rozhodnutia. Napokon
v dohode bol náležite identifikovaný platiteľ mzdy žalobkyne. Tým, že žalobkyňa vyplnila dohodu o
zrážkach zo mzdy, išlo o individuálne dojednanie a nie o formulárovú listinu. Tiež nie je pravdou, že môže
dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa, nakoľko právny predpis obsahuje zákonný limit

výšky vykonávaných zrážok, predbežným opatrením súdu možno uložiť aj povinnosť platiteľovi mzdy
nevykonávať zrážky podľa účastníkmi dohodnutej dohody o zrážkach zo mzdy a napokon, ak by sa
stalo, že platiteľ mzdy by zrazil dlžníkovi zo mzdy viac, než bol oprávnený a povinný zraziť a tieto sumy
by poukázal veriteľovi, veriteľ by sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil a musel by tieto sumy vrátiť.
Občiansky zákonník okrem zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti, ostatné zabezpečovacie

prostriedky v spotrebiteľských vzťahoch nevyslovil za neprípustné. Rovnako to nevylučuje ani zákon
o spotrebiteľských úveroch, ako aj smernica 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Aj sám zákonodarca v súlade s príslušnou európskou legislatívou
teda zabezpečenie pripúšťa - v žiadnom prípade preto nemožno námietku žalobkyne o neprijateľnosti
dohody o zrážkach zo mzdy považovať za relevantnú. Pokiaľ sa žalobkyňa snaží tvrdiť, že jednotlivé

listiny podpisovala bez toho, aby sa s nimi oboznámila alebo bola o ich obsahu poučená, možno to
považovať len za účelové vyjadrenia, ktoré nie je možné akceptovať. Táto navyše žiadnym spôsobom
nebola k podpisu dohody donútená a podpisy činila bez akéhokoľvek psychického či fyzického nátlaku.
Skutočnosť, že žalobkyňa dodatočne usúdila, že dohoda o zrážkach zo mzdy je pre ňu subjektívne
nevýhodná, ešte nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu a nemožno ju kvalifikovať ako

nedostatok vážnosti vôle. V bode 18. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/
ES z 11. mája 2005 je stanovené, že „v súlade so zásadou proporcionality a z dôvodu umožnenia
účinného uplatňovania zamýšľanej ochrany vzala táto smernica za kritérium priemerného spotrebiteľa,
ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri zohľadní sociálnych, kultúrnych
a jazykových faktorov“. V dôsledku tejto definície nemožno hovoriť o nedostatku vážnosti vôle na

strane žalobkyne, ktorá bola pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy dobre informovaná, avšak
ľahostajná. Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá
tvorí samostatnú listinu tak, že ju podpísali, došlo k jej individuálnemu dojednaniu a z toho dôvodu ju nie
je možné považovať za neprijateľnú podmienku. Skutočnosť, že žalobkyňa kvalifikovaným spôsobomprejavila vôľu uzatvoriť predmetnú dohodu ešte samo osebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne - spotrebiteľa. Navrhol podľa § 391
ods. 1 CSP napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie

a zároveň mu priznať náhradu trov konania.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

6. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie podala včas sporová

strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie
v intenciách § 379 a § 380 ods. 1 CSP a ako vecne správne ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7.Odvolacísúdsastotožňujesozávermisúduprvejinštancie,žežalobkyňamánaliehavýprávnyzáujem
na požadovanom určení, nakoľko v prípade prejudiciálneho posúdenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy

je neplatná, jej právne postavenie bude istejšie a môže pred svojím zamestnávateľom preukázať, že nie
je možné na základe tejto dohody vykonávať zrážky z jej mzdy.

8. Z dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa
23.07.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo

výške 250 Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť a zároveň zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných
prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, spolu v sume 242 Eur, teda celkovú čiastku sa
zaviazala žalobkyňa vrátiť žalovanému 492 Eur do 12.07.2014. Zároveň v ten istý deň na samostatnom
liste uzavreli Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, kde v článku I. písm.a/ sa uvádza, že
veriteľ a dlžník uzavreli dňa 23.07.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol

veriteľ dlžníkovi úver vo výške 250 Eur a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 242 Eur, t.j. zaplatiť celkovú
čiastku 492 Eur. V písmene b) tohto článku sa konštatuje, že veriteľ a dlžník sa dohodli na zabezpečení
pohľadávok veriteľa z úverovej zmluvy alebo v súvislosti s ňou (ďalej len „zabezpečovaná pohľadávka“)
vo forme tejto dohody, pričom zabezpečovaná pohľadávka znamená ktorúkoľvek jednotlivú, a tiež všetky

nižšie špecifikované pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktorých zabezpečenie a zaplatenie je účelom
uzatvorenia tejto dohody, a to:
a. pohľadávky na zaplatenie peňažných prostriedkov dlhovaných veriteľovi na základe zmluvy o úvere,
najmä pohľadávky na zaplatenie úveru spolu s jeho príslušenstvom;
b. pohľadávky na náhradu škody, ktoré vzniknú veriteľovi voči dlžníkovi na základe zmluvy o úvere alebo

v súvislosti s ňou;
c. pohľadávky, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním zmluvy o
úvere;
d. pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú, resp. vznikli v súvislosti so zmluvou
o úvere v dôsledku plnenia veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho

úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol;
e. pohľadávky, ktoré vzniknú na základe posúdenia právneho úkonu, v dôsledku ktorého došlo k vzniku,
k zmene alebo zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok, ako odporovateľného právneho
úkonu.

9. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ so svojím dlžníkom. Ako taká je samostatnou dohodou uzatvorenou podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, a preto sa na ňu vzťahujú okrem špeciálnych ustanovení § 551 OZ aj
všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. OZ). Dohoda o zrážkach zo mzdy musí
byť uzatvorená určitým a zrozumiteľným spôsobom, čo znamená, že musí obsahovať označenie

pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť
zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu
uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto inštitútu. Aj keď je predmetná dohoda o zrážkach zo
mzdy súčasťou formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, stále je uzatvorená v občiansko-právnom vzťahu,
v ktorom majú podľa § 2 ods. 2 OZ zmluvné strany rovnaké postavenie. Veriteľ teda vo vzťahu k

dlžníkovi nie je v pozícii nadradeného orgánu a neprislúcha mu právo jednostranne určovať druh a
výšku pohľadávky, ktorá v budúcnosti vznikne a ktorá sa má realizovať formou zrážok zo mzdy v
prospechveriteľa.Výškapohľadávkysícemôžemaťoporupriamovzmluve,aleprizmluvesozmluvnými
podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné exoffo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže
vyhodnotiť. V čase uzatvorenia zmluvy už preto musí dlžník, o to viac v postavení spotrebiteľa, vedieť
pohľadávku akého druhu zabezpečuje a aká je jej konečná výška. V opačnom prípade by bol nastolený

nerovnovážny stav v prospech veriteľa, ktorý by si mohol autoritatívne určiť výšku pohľadávky, pričom
by mu nič nebránilo do sumy pohľadávky zahrnúť aj čiastky, ktoré prípadne neboli riadne dojednané v
zmluve, od ktorej sa odvodzuje uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy. Je tomu tak aj v danom prípade,
nakoľkozmluvnéstranysamalivdohodeozrážkachzomzdydohodnúťnatom,žesúčasťoupohľadávky
je aj náhrada škody, ktorá vznikne veriteľovi na základe zmluvy o úvere; pohľadávky, ktoré vzniknú v

dôsledku a v súvislosti s odstúpením a vypovedaním zmluvy; pohľadávky na vydanie bezdôvodného
obohatenia; pohľadávky, ktoré vzniknú na základe odporovateľného právneho úkonu. V predloženej
zmluve o spotrebiteľskom úvere však nie sú dojednané žiadne také ustanovenia, na základe ktorých by
žalovaná mohla jednostranne navýšiť sumu pohľadávky uplatnenú v žiadosti o vykonávanie zrážok zo
mzdy. Ak teda nie je určito a zrozumiteľne v dohode o zrážkach zo mzdy vyčíslená pohľadávka, ktorá
sa má zabezpečiť, môže vzniknúť situácia, že veriteľ si bez akýchkoľvek možností dlžníka na obranu

uplatní pohľadávku vo výške, na ktorú by nemal pri náležitej súdnej kontrole nárok v plnom rozsahu.

10. V spotrebiteľských právnych vzťahoch nie je vylúčené, aby si veriteľ zabezpečil svoju pohľadávku
dohodou o zrážkach zo mzdy. Tieto právne vzťahy sú charakteristické tým, že dodávateľ je vo
výhodnejšom postavení, lebo má nesporne odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje

svoje služby, preto je dôvodné od dodávateľa očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľovi bude vystupovať
poctivo. V prípade, že zabezpečená pohľadávky v dohode o zrážkach zo mzdy nie je presne a úplne
konkretizovaná, bez konkrétneho vyčíslenia tejto zabezpečenej pohľadávky sa potom od spotrebiteľa
de facto vyžaduje uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzatvorením dohody preukázateľne
informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve a zároveň plnení, s ktorými sa nemal možnosť

oboznámiť pred uzatvorením zmluvy, Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. a) a v)
považuje za neprijateľné podmienky v spotrebiteľských právnych vzťahoch. V prejednávanej veci
dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala konkrétnu výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená.
Hrubá nerovnováha je daná z tohto dôvodu tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a
postihnutie majetku spotrebiteľa, k čomu došlo aj v tomto prípade.

11. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatná s
poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Dohoda o zrážkach nebola určitá v pohľadávke, ktorá
mala byť touto dohodou zabezpečená. Na základe toho súd prvej inštancie správne konštatoval, že pri

uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy musí mať vedomosť o tom, pohľadávku akého druhu a v akej
výške dohoda zabezpečuje. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

12. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách

konaniapredsúdomprvejinštanciesapoužijúprimeraneajnaodvolaciekonanie),aplikujúcustanovenie
§ 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci). Úspešnou
stranouodvolaciehokonaniabolažalobkyňa,atovcelomrozsahu,pretojejsúdpriznalnároknanáhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)