Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 15, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617205064
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7617205064.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobkyne: E.. I. E., nar.

X.X.XXXX, bytom Š. X, A.Č., zastúpenej opatrovníčkou E.. I. T.P. E., H.., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. X, A.,
proti žalovanému: D.. P. C., okresnému prokurátorovi , Štefánikova 11, Poprad, o vymazanie trestného
stíhania žalobkyne z registra trestov a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Sporovým stranám náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 1.3.2017 podala žalobkyňa na tunajší súd návrh v ktorom žiadala, aby bol "Okresný úrad justičnej
polície Policajného zboru Poprad povinný vymazať v registri trestov trestné stíhanie obvinenej vydaným

uznesením". Ako žalovaní boli v žalobe označení: 1/ E.. D. T., psychiatrické oddelenie
VNsP Levoča a.s., Levoča, 2/ E.. E. A. - P., psychiatrické oddelenie VNsP Levoča a.s., Levoča, 3/ H..
G. P., psychiatrické oddelenie VNsP Levoča a.s., Levoča a 4/ D.. P. C., prokurátor Okresnej prokuratúry
Poprad, Štefánikova 11.

2. Keďže žaloba nemala náležitosti predpísané zákonom a zároveň popísaný skutkový stav
nezodpovedal záverečnému návrhu žaloby, súd uznesením 11C/19/2017-53 zo dňa 29.3.2017 vyzval

žalobkyňu na odstránenie vád podania.

3. Táto vo svojom podaní označenom ako "doplnenie podania zo dňa 27.2.2017" doručenom tunajšiemu
súdu dňa 11.4.2017 upravila okruh žalovaných subjektov a za jediného žalovaného označila D.. P.
C., prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad, Štefánikova 11. Zároveň rozšírila petit žaloby o druhý
výrok, ktorým žiadala "odškodné od štátu Slovenskej republiky, štátnej prokuratúry Poprad, spôsobenej
jej škody prokurátorom D.. C. preukázaným nezákonným konaním, poškodenia na zdraví, ľudskej

dôstojnosti pričom požadovala odškodné vo výške 2.000,- Eur".

4. Vzhľadom na vady upravenej žaloby súd žalobkyňu uznesením 11C/19/2017-82 zo dňa 30.5.2017
opätovne vyzval na presné označenie pasívne legitimovaného subjektu, keďže v žalobe bol ako
žalovaný označený D.. P. C., prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad, Štefánikova 11, ale záverečný
návrh smeroval proti Okresnému úradu justičnej polície Policajného zboru Poprad a Slovenskej
republike.

5. V odpovedi na výzvu súdu doručenú súdu dňa 15.6.2017 opätovne potvrdila že vo veci môže žalovať
D.. P. C., ale škodu jej má za neho podľa petitu zaplatiť Slovenská republika.6. Konštatovala, že vo veci "útoku na štátny orgán" bolo proti nej vedené nezákonné a nespravodlivé
konanie zo strany Okresného oddelenia Policajného zboru v Levoči, Okresného úradu justičnej polície
Policajného zboru Poprad - vyšetrovateľom pánom B., ktoré bolo odobrené prokurátorom pánom C.

- Poprad. Naopak tí, ktorí páchali nezákonnosti a to pracovníci bývalého Okresného úradu, odboru
všeobecnej vnútornej správy v Levoči, pod vedením pána T. boli zachránení, a to vďaka Okresnej
prokuratúre Poprad, D.. C..

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 3.10.2017 vzniesol námietku pasívnej vecnej legitimácie.

Konštatoval, že žalovaná v petite žaloby domáha vymazania jej záznamu z Registra trestov SR a
poskytnutia odškodného od štátu, štátnej prokuratúry - teda zrejme náhrady škody spôsobenej žalovanej
zo strany osoby prokurátora konajúceho pri výkone pôsobnosti prokurátora. Výmaz záznamu žalovanej
z Registra trestov SR nie je v okruhu jeho moci a vôle. V druhom bode petitu žaloby, ktorým sa
dožaduje odškodnenia vo výške 2.000,- Eur uviedol, že žalobkyňa poukazuje na uznesenia vydané
D.. P. C. v trestnej veci, v ktorej bol dozorujúcim prokurátorom. Jedná sa o 1/ uznesenie sp. zn. 1Pv

1008/03-12 zo dňa 14.10.2003, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu policajného
orgánu a to Obvodného oddelenia Policajného zboru v Levoči zo dňa 27.9.2003 sp. zn. ORP-253/2003
o vznesení obvinenia ako nedôvodná a 2/ uznesenie sp. zn. 1Pv 1008/03-35 zo dňa 6.2.2004, ktorým
bola zamietnutá sťažnosť žalobkyne smerujúca proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva
PZ Úradu justičnej a kriminálnej polície v Poprade, sp. zn. OUJP-619/30-PP-2003 zo dňa 19.12.2003,

ktorým bolo zastavené trestné stíhanie dovtedy vedené voči jej osobe, rovnako ako nedôvodná. V
obidvoch prípadoch boli označené uznesenia vydané pri výkone pôsobnosti prokurátora na trestnom
úseku Okresnej prokuratúry Poprad. Pokiaľ sa žalobkyňa chce domáhať náhrady škody, ktorá jej mala
vzniknúť v dôsledku nezákonnosti prokurátora, je povinná postupovať podľa právnej úpravy zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Uvedený predpis

upravuje podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri jej
výkone, predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a upravuje, ktorý orgán koná v mene štátu
vo veci náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci. Poukázal na ustálenú súdnu prax súdov SR,
že žalobe je možné vyhovieť len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľnom hmotnoprávnej
zodpovednosti. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.1.2012, sp. zn. 6

Cdo/2014/2011. Vzhľadom na uvedené nárok na náhradu škody neuznáva, žiada ju zamietnuť s tým,
že ju nemožno akceptovať vecne, pretože je nedôvodná ako celok. Zároveň poukázal na fakt, že podľa
jeho vedomostí získaných z úradnej činnosti bola žalobkyňa rozsudkom Okresného súdu Poprad 15
Ps/2/2004-21 zo dňa 14.6.2004 obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, tak že nie je schopná
samostatne vystupovať pred súdmi a inými orgánmi vo svojom mene, nie je schopná podávať sťažnosti,

návrhy, podnety a pod. Z obsahu jej podaní je zrejmá, že podania adresovala súdu iba ona sama
a dodatočné vyjadrenie súhlasu zo strany opatrovníčky nepovažuje za dostatočné pre akceptovanie
podaní žalobkyne.

8. Žalobkyňa v replike zo dňa 2.11.2017 uviedla, že ochranca zákonnosti D.. P. C. je jej listinnými

dôkazmi preukázaný ako nenapraviteľný klamársky skazenec. Ona sa domáha odškodnenia zákonne
na základe článku 46/3 Ústavy SR, pre nezákonné rozhodnutie, nezákonné konanie štátnej prokuratúry
Poprad, jej prokurátora. Prvé uznesenie vydané žalovaným uznesenie sp. zn. 1Pv 1008/03-12 zo
dňa 14.10.2003 je jeho samousvedčením z uvedenia neprávd, sťažnosť ktorej dátum neuviedol bola
nedôvodná a jej nedôvodnosť zistil jej preskúmaním. Krajská prokuratúra Prešov na jej sťažovanie

zo dňa 20.11.2003 potvrdila, že postup prokurátora bol správny, s tým že na druhej strane uviedla,
že uznesenie o vznesení obvinenia ešte neznamená uznanie obvineného za vinného a bude vecou
ďalšieho vyšetrovania dôsledne preveriť uplatnenú obranu na základe dodatočne zisteného skutkového
stavu. Druhé uznesenie zo dňa 6.2.2004 na jej sťažnosť zo dňa 5.1.2004 voči Okresného riaditeľstva
Úradu justičnej a kriminálnej polície v Poprade, sp. zn. OUJP-619/30-PP-2003 zo dňa 19.12.2003,

ktorým zastavil trestné stíhanie voči jej osobe, rovnako ako nedôvodnú zamietol. Krajská prokuratúra
Prešov, prokurátor Mgr. Kmečo zamietnutie jej sťažnosti odložil. Dňa 13.2.2004 zaslala Krajskej
prokuratúre Prešov sťažnosť a žiadosť proti uzneseniu zo dňa 6.2.2004, pričom táto oznámila že
vyšetrovací spis justičnej a kriminálnej polície v Poprade vrátili Okresnej prokuratúre v Poprade a
zároveň podnet kvalifikovala ako podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona a zaslala

Generálnej prokuratúre v Bratislave. Vec vybavil prokurátor JUDr. Šufliarsky vyhovorením sa na
neplatný znalecký posudok. I žalovaný vedel o neplatnosti znaleckého posudku, bez podpisov znalcov
s pečiatkami a jeho povinnosťou bolo prešetriť jeho zákonnosť.9. Žalovaný vo svojej duplike zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, vznesenej námietke
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Konštatoval, že ak sa žalobkyňa nedomáha uloženia povinnosti
súdom v tomto konaní priamo osobne voči nemu ako žalovanému, nevie prečo bol vlastne žalobkyňou

ako žalovaný označený. Navrhol súdu žalobu zamietnuť resp. alternatívne navrhol súdu zváženie
postupu podľa ust. § 138 C.s.p. (zjavne nedôvodná žaloba).
10. Súd vo veci nariadil pojednávanie na termín 15.3.2018, ktorého sa osobne zúčastnila žalobkyňa,
jej opatrovníčka a splnomocnený zástupca žalovaného. Pojednávania sa nezúčastnil žalovaný, jeho
účasť splnomocnený zástupca ospravedlnil a preto súd v súlade s ust. § 180 C.s.p pojednával v jeho

neprítomnosti.

11. Žalobkyňa vo svojom prednese uviedla, že žaluje v tomto konaní podľa žaloby zo dňa 1.3.2017 D.. C.
s tým, že je povinný vydať pokyn Okresnému úradu, justičnej polície, PZ Poprad, na vymazanie zápisu
v registri trestov ohľadom trestného stíhania ČVS: OUJP-619/30-PP z 19.12.2003 a zároveň požaduje
náhradu nemajetkovej ujmy od štátu za konanie D.. C., ktorý je žalovaný a ktorý potvrdil zákonnosť

vydaného uznesenia justičnej polície. Svoj nárok oprela o to, že nikdy nebola duševne chorá, duševne
chorou bola iba "urobená" a to z pomsty, ktorá bola urobená postupne.

12. Opatrovníčka žalobkyne sa s jej prednesom stotožnila.

13. Splnomocnený zástupca žalovaného JUDr. Marcel Hudák, zotrval na ich písomných vyjadreniach
zo dňa 3.10.2017 a 20.11.2017. Zároveň zdôraznil, že žalovaný nie je vecne pasívne legitimovaný ani
v jednom z bodov žaloby, preto navrhol žalobu zamietnuť.

14. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predovšetkým s uznesením

Obvodného oddelenia Policajného zboru v Levoči zo dňa 27.9.2003, ČVS: ORP-253/2003 o začatí
trestného stíhania žalobkyne, uznesením Okresnej prokuratúry v Poprade, sp. zn. 1Pv 1008/03-12 zo
dňa 14.10.2003, uznesením Okresného riaditeľstva Úradu justičnej a kriminálnej polície v Poprade,
ČVS: OUJP-619/30-PP-2003 zo dňa 19.12.2003, uznesením Okresnej prokuratúry v Poprade, sp. zn.
1Pv 1008/03-35 zo dňa 6.2.2004, Oznámením Krajskej prokuratúry v Prešove zo dňa 20.11.2003,

so znaleckým posudkom č. 77/2003 zo dňa 3.12.2003 vypracovaným v konaní ČVS:OUJP-619/30-
PP-2003 znalcom MUDr. Jiřím Bezecným, MUDr. Miriam Lopatkovou a PhDr. Gabrielou Kernovou,
oznámením Krajskej prokuratúry v Prešove zo dňa 9.3.2004, 29.4.2004, 14.6.2004 a zo 14.6.2004,
rozkazom Okresného úradu v Levoči č.p. OVVS-P-19005/2003/3753 zo dňa 15.10.2003, množstvom
sťažností, žiadostí a odvolaní predložených žalobkyňou, výpisom z registra trestov a lustráciu v registri

priestupkov žalobkyne, rozsudkom Okresného súdu Poprad 15 Ps/2/2004-21 zo dňa 14.6.2004 a
uznesením 14P/410/2004-18 zo dňa 8.3.2004 ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový
stav:

15. Z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 15Ps/2/2004-21 zo dňa 14.6.2004 súd zistil, že

žalobkyňa bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je schopná samostatne
vystupovať pred úradmi, súdmi a inými orgánmi vo svojom mene, nie je schopná podávať sťažnosti,
návrhy, podnety a podobne. Konanie o ustanovenie opatrovníka bolo taktiež vedené Okresným súdom
Poprad pod sp. zn. 14P/410/2004, pričom za opatrovníčku v rozsahu obmedzenia bola žalobkyni
ustanovená jej dcéra E.. I. E. E...

16. Z uznesenia Obvodného oddelenia Policajného zboru v Levoči zo dňa 27.9.2003, ČVS:
ORP-253/2003 súd zistil, že týmto uznesením začalo trestné stíhanie žalobkyne ako obvinenej, pre
trestný čin útoku na štátny orgán podľa § 154 ods. 2 Trestného zákona. (čl. 47)

17. Uznesením Okresnej prokuratúry v Poprade, sp. zn. 1Pv 1008/03-12 zo dňa 14.10.2003 bola
sťažnosť žalobkyne v časti týkajúcej sa vznesenia obvinenia zamietnutá ako nedôvodná. (čl. 43)
18. Z oznámenia Krajskej prokuratúry v Prešove zo dňa 20.11.2003 (čl. 33) súd zistil, že táto preveroval
postup prokurátora okresnej prokuratúry na základe podnetu žalobkyne a zistil, že rozhodnutie je
správne a zákonné.

19. Z uznesenia Okresného riaditeľstva Úradu justičnej a kriminálnej polície v Poprade, ČVS:
OUJP-619/30-PP-2003 zo dňa 19.12.2003 súd zistil, že trestné stíhanie žalobkyne pre trestný čin útokuna štátny orgán bolo zastavené, lebo obvinená nebola v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedná.
(čl. 43 i 48 )

20. Uznesením 1 Pv 1008/2003-35 zo dňa 6.2.2004 bola sťažnosť žalobkyne zo dňa 5.1.2004 voči
uzneseniu Okresného riaditeľstva Úradu justičnej a kriminálnej polície v Poprade, sp. zn. OUJP-619/30-
PP-2003 zo dňa 19.12.2003, ktorým zastavil trestné stíhanie voči jej osobe, rovnako ako nedôvodnú
zamietnutá.(čl. 34).

21. Zo znaleckého posudku č. 77/2003 zo dňa 3.12.2003 vyhotovenom v konaní ČVS:OUJP-619/30-
PP-2003 predloženého žalobkyňou, vypracovaného znalcami MUDr. Bezecným, MUDr. Lopatkovou a
PhDr. Kernovou resp. jeho záverov bolo zistené, že znalci zistili u žalobkyne prítomnosť duševného
ochorenia a to trvalej poruchy s bludmi s obrazom paranoidnej poruchy. Konštatovali, že ide o ochorenie
dlhodobejšieho charakteru, prejavuje sa paranoidnými bludmi s vplyvom na správanie sa žalobkyne
(vypisovanie sťažnosti, urážky a pod.) Ďalej sa v bode 5. konštatuje, že vzhľadom na charakter prejavu

duševného ochorenia menovanej, konkrétne chronické podávanie nezmyselných a často urážlivých
sťažností, nie je možné na základe tejto skutočnosti obmedziť jej spôsobilosť na právne úkony, pretože
podávanie sťažností nie je právny úkon. Jej pobyt na slobode nie je nebezpečný.

22. Z Lustrácie v registri priestupkov súd zistil, že s výnimkou priestupku proti verejnému poriadku zo

dňa 14.10.2014 žalobkyňa nemá iný priestupkový záznam.

23. Z odpisu z registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky súd zistil, že žalobkyňa má
iba jeden záznam v tomto registri a to z roku 1978, avšak vzhľadom k tomu, že sa v skúšobnej dobe
osvedčila hľadí sa na ňu akoby nebola odsúdená. Iný záznam v registri nemá.

24. Podľa § 137 C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

25. Okruh sporových strán vymedzuje procesné právo. To, kto je v konaní vecne legitimovaný (aktívne

či pasívne), vymedzuje právo hmotné. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie,zktoréhovyplývasubjektu-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplýva
procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Subjekt, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti (záväzku), teda žalovaný má pasívnu legitimáciu. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už
aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti

na strane žalovaného) je súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez
návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta.
26. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje
osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne
so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie,

že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011)

27. Poučenie strany o vecnej legitimácii je teda poučením hmotnoprávnym, kým súd.v zmysle § 160
C.s.p. má povinnosť poučovať procesné strany o ich procesných právach a povinnostiach. Poučenie

o hmotnom práve nie je súd povinný, ani oprávnený poskytnúť. Procesnoprávne poučenie obom
procesným stranám poskytnuté súdom bolo.

28. Žalobkyňa sa v prvom výroku žalobného návrhu domáhala od žalovaného uloženia pokynu
Okresnémuúradu,justičnejpolície,PZPoprad,navymazaniezápisuvregistritrestovohľadomtrestného

stíhania jej osoby v konaní ČVS: OUJP-619/30-PP z 19.12.2003. Súd je v tejto časti žaloby nútený
konštatovať, že žalovaný nemá k vydaniu uvedeného pokynu žiadne zákonné oprávnenie, výmaz
resp. zahladenie odsúdenia nepatrí do jeho kompetencií. Vzhľadom na uvedené skutočnosti teda súd
konštatuje,ževtejtočastižalobyžalovanýnieje nositeľomhmotnoprávnejpovinnosti,tedaniejevsporepasívne legitimovaný a preto je nutné žalobu o uloženie tejto povinnosti zamietnuť. V závere je nutné
podotknúť, že v odpise z registra trestov žalobkyne neexistuje žiadny záznam týkajúci sa predmetného
trestného stíhania.

29. V druhom bode petitu žalobného návrhu žalobkyňa požadovala náhradu nemajetkovej ujmy od
žalovaného D.. P. C. za ktorého má následne plniť štát a to za vydanie uznesenia sp. zn. 1Pv 1008/03-12
zo dňa 14.10.2003 a uznesenia sp. zn. 1 Pv 1008/2003-35 zo dňa 6.2.2004 vo výške 2.000,- Eur.

30. Napriek opakovaným poučeniam a následne výzvam súdu na žalobkyňa na presné označenie
pasívne legitimovaného subjektu, táto stále trvala na označení žalovaného v osobe D.. P. C., namiesto
ktorého bude odškodnenie plniť Slovenská republika.

31. Z obsahu žaloby, písomných i ústnych vyjadrení žalobkyne i jej opatrovníčky súd ustálil, že žalobkyňa
si v druhom bode žaloby uplatňuje nárok na náhradu škody (odškodnenie) podľa v čase rozhodnutí

platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu a
to priamo od dozorujúceho prokurátora Okresnej prokuratúry v Poprade. V súčasnosti platný zákon
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v prechodných
ustanovenia, konkrétne § 27 ods. 2 uvádza , že zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami,
ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (zákon je účinný od 1.7.2004) a za

škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa
spravuje doterajšími predpismi t.j. zákonom č. 58/1969 Zb.. Uvedený predpis upravuje podmienky vzniku
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú štátnymi orgánmi pri jej výkone štátnej moci, predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a upravuje, ktorý orgán koná v mene štátu vo veci náhrady škody
spôsobenej orgánom verejnej moci

32. Podľa § 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
účinného v čase vydania rozhodnutí, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako
aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o

väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát
zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie
vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

33. Podľa § 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú

tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

34. Podľa § 3 citovaného zákona, ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti
nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

35. Podľa § 4 ods. 1,2 citovaného zákona, nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím
tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.
Ako výnimku z ustanovenia odseku 1 možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe
opravného prostriedku (§ 3) zrušené alebo zmenené.

36. Podľa § 9 ods. 1,2 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné

vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v
trestnomkonaní,akoajvkonanípredštátnymnotárstvomalebomiestnymľudovýmsúdom,jeústredným
orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom
stupni.Akvšakideorozhodnutievydanévtrestnomkonaníprotiosobámpodliehajúcimvojenskejsúdnej
právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných

prípadoch je týmto orgánom,
a)akideovecpatriacudopôsobnostiČeskoslovenskejsocialistickejrepubliky,federálnyústrednýorgán,
do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané,b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej republiky, ústredný orgán
republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie
vydané, a ak niet takéhoto ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď

nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1).
Ak bola žiadosť o predbežné prerokovanie podaná na ústrednom orgáne, ktorý nie je príslušný, postúpi
ju orgánu príslušnému. Účinky podania žiadosti sa v tomto prípade zachovávajú.

37. Podľa § 10 citovaného zákona, ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich

mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

38. Podľa § 22 ods. 1-3 citovaného zákona, právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu
škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho

rozhodnutia. Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené
(oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie.

39. Uplatnenie nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu prebieha v dvoch fázach. Prvou fázou je mimosúdne predbežné
prerokovanie nároku s príslušným ústredným orgánom. Druhou fázou je uplatnenie nároku žalobou na
súde. Tieto dve fázy musia nasledovať po sebe, pretože podmienkou podania žaloby je predchádzajúce
predbežné prejednanie nároku podľa ustanovenia § 9 citovaného zákona. Až neúspešné uplatnenie

si nároku u ústredného orgánu štátu je predpokladom pre uplatnenie nároku na súde. Je to zákonom
stanovená podmienka, ktorá musí byť splnená na to, aby mohol byť nárok žalobcu uplatnený, následne
prejednaný a rozhodnutý v občianskom súdnom konaní.

40. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa tento zákonný

postup nedodržala, žalobu bez predbežného prejednania nároku uplatnila priamo voči dozorujúcemu
prokurátorovi, ktorý mal vydať podľa žalobkyne nezákonné rozhodnutie. Navyše žalobu podala po
uplynutí obdobia viac ako 10 rokov od prevzatia týchto rozhodnutí, až 1.3.2017.

41. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že žalobu bolo i v druhom výroku petitu žalobného

návrhu potrebné zamietnuť, jednak z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie v spore, nakoľko v
spore o náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia nemôže byť zodpovedným subjektom priamo
prokurátor, ale v prípade splnenia ostatných podmienok iba ústredný štátny orgán. Zároveň bol toho
názoru, že žalobu bolo v tejto časti nutné zamietnuť i z toho dôvodu, že žalobkyňa v konaní nepreukázala
splnenie zákonom predpísaného postupu, teda podanie žiadosť o predbežné prerokovania nároku

príslušnému ústrednému orgánu, nepreukázala existenciu nezákonného rozhodnutia príp. nesprávny
úradný postup žalovaného a rovnako ani skutočnosť, že by jej vznikla nejaká majetková resp.
nemajetková ujma.

42. Zároveň súd konštatuje, že nárok na náhradu škody žalobkyne z dôvodu nezákonnosti rozhodnutí

vydaných žalovaným a to konkrétne uznesenia sp.zn. 1Pv 1008/03-12 zo dňa 14.10.2003 a sp. zn. 1Pv
1008/2003-35 zo dňa 6.2.2004 bol uplatnený po uplynutí všetkých zákonných premlčacích lehôt.

43. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Napriek tomu, že žalovaný mal v konaní plný úspech súd sporovým stranám náhradu trov konania
nepriznal, pretože žalovaný ich náhradu nežiadal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový

poriadok).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilný sporový poriadok).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.