Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. apríl 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Csp/136/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117214773
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117214773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: L. Y., nar. XX. XX.

XXXX, Č. X. XX, XXX XX F., štátna občianka SR, v konaní zastúpená JUDr. Vladimírom Sidorom,
advokátom so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42256593, proti žalovanému: Home Credit
Slovakia,a.s.,Teplická7434/147,92122Piešťany,IČO:36234176,AdvokátskakanceláriaGOLIAŠOVÁ
GABRIELA, s.r.o., so sídlom Piaristická 707/27, 911 01 Trenčín, IČO: 47234679, o zaplatenie 222,57
EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 222,57 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 222,57 EUR od 29. 10. 2016 do zaplatenia, všetko v lehote do pätnásť dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8. 6. 2017 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia
sumy 222,57 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 222,57 EUR od 29. 10.
2016 do zaplatenia.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila dňa 9. 6. 2015 úverovú zmluvu č.

4506052340, na základe ktorej jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver s celkovou výškou úveru 3.000
EUR, celkovou výškou splátky 83,55 EUR, s počtom splátok 60, ročnou úrokovou sadzbou 22,09
%, RPMN 24,70 %, priemernou hodnotou RPMN 16,33 %, celkovou sumou splatnou spotrebiteľom
5.013 EUR. Poukázala na to, že zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so
zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
v znení neskorších právnych predpisov. Uviedla, že zmluva neobsahuje povinné náležitosti. Poukázala
nato, že v zmluve žalovaný neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istiny, úroky a poplatky,

ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého spotrebiteľ má byť zrozumiteľne
informovaný o termínoch mesačnej splátky o spôsobe započítania mesačnej splátky na istinu, úroky
a prípadné poplatky. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 6. 2016 sp.zn.
5Co/214/2016. Ďalej namietala, že v zmluve nie je uvedený termín konečnej splatnosti úveru, pričom
táto podstatná náležitosť musí v zmluve byť jasne určená pevným dátumom, aby spotrebiteľ pri podpise
zmluvy mal dostatočné informácie na kvalifikované rozhodnutie. Neuvedenie tejto zákonnej náležitosti
spôsobuje, že úver zo zmluvy je podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. bezúročný a bez poplatkov

a poukázala na rozhodnutie Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 11. 4. 2014 sp.zn.
20C/136/2013. V ďalšom namietala výšku úrokovej sadzby uvedenú v predmetnej zmluve, že táto
nezodpovedá výške priemernej úrokovej sadzby z úverov peňažných ústavov v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy, uviedla, že podľa tabuľky priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánkuverejnenej na internetovej stránke Národnej banky Slovenska bola priemerná hodnota ročnej úrokovej
sadzby 9,74 % pre podobné typy úverov zo začiatočnú fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci jún 2015. V
zmysle uvedenej zmluvy je dohodnutá ročná úroková sadzba úveru 22,09 %, čo predstavuje viac ako

dvojnásobok. Na podporu svojej argumentácie poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
zo dňa 5. 11. 2014 sp.zn. 3Co/114/2014, či rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
26. 6. 2013, sp.zn. 4Cdo/51/2012. Mala zato, že na základe uvedeného je potrebné vnímať dohodu o
výške úrokovej sadzby v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka ako priečiacu sa s dobrými mravmi a tým
pádom za absolútne neplatnú. Na základe vyššie uvedeného považovala žalobkyňa zmluvu o úvere za

neplatnú a eventuálne poskytnutý úver zo zmluvy za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa tak mala
zaplatiť len skutočnú výšku istiny, ktorá sa rovná zapožičanej sume vo výške 3.000 EUR a zaplatila na
účet žalovaného 3.222,57 EUR, teda viac o 222,57 EUR, ako jej bolo poskytnuté. Preplatok zakladá
bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne. Žalobkyňa si uplatnila aj zákonný úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 222,57 EUR od 29. 10. 2016, kedy žalovanému uplynula lehota po márnej
výzve na mimosúdne riešenie.

3. Žalobkyňa súdu predložila zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 9. 6. 2015, dohodu o zrážkach zo
mzdy zo dňa 9. 6. 2015, splátkový kalendár k zmluve, predsporovú výzvu zo dňa 14. 10. 2016, vyjadrenie
žalovaného k úverovej zmluve zo dňa 24. 8. 2016.
4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril listom doručeným súdu dňa 20. 10. 2017, namietal,
že z jeho strany nedošlo a nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímal platby

žalobkyne oprávnene, a to na základe platne uzatvorenej úverovej zmluvy a v súlade s riadne
dohodnutými zmluvnými podmienkami. Zmluvné strany sa dohodli na bežných mesačných splátkach
vo výške 83,55 EUR, ktoré žalobkyňa uhrádzala. Žalovaný poukázal na to, že pre záver o dôvodnosti
nároku uplatneného žalobkyňou voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia je potrebné, aby
preukázala, že žalovaný bezdôvodné obohatenie získal. Uviedol, že pohľadávka titulom bezdôvodného

obohatenia nemohla vzniknúť, nakoľko nedošlo k plneniu bez právneho dôvodu, ani plnením z
neplatného právneho úkonu a ani plnením z právneho dôvodu, ktorý by odpadol. Pokiaľ ide o náležitosti
úverovej zmluvy, podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. žalovaný uviedol, že
predmetná náležitosť je v úverovej zmluve uvedená v súlade so zákonným ustanovením. Informácie
o splátkach boli upravené v časti textu zmluvy označeného „Úver“, kde sú obsiahnuté presné údaje

o výške mesačnej splátky pod bodom 30, o počte splátok pod bodom 36 o termíne splatnosti - 60
mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci pod bodom 39. A tiež o termínoch
splatnosti splátok, kde je uvedené: prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru.
Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru, neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia
úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej

a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom
nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Uviedol, že názor žalovaného je plne v
súlade aj s rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 9. 11. 2016 vo veci C - 42/15. Žalovaný namietal,
že náležitosti ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je
v úverovej zmluve uvedená výlučne v súlade so znením zákona o spotrebiteľských úveroch v znení

platnom a účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a v súlade so znením smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48 ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá stotožňuje pojem výšku,
počet a sekvenciu splátok s pojmom výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Čo
je potvrdené aj v zmysle vyššie uvedeného rozsudku. Pokiaľ ide o náležitosti úverovej zmluvy podľa § 9
ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., žalovaný poukázal na to, že termín konečnej splatnosti úverovej

zmluvy je uvedený priamo v zmluve nasledovne: „termín konečnej splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí
úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“. Poukázal nato, že aj keď zmluva neuvádza presný číselný
dátumu ukončenia zmluvy, použil objektívne zistiteľné kritéria, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť,
aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru.
Uviedol, že spotrebiteľ disponoval informáciou, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a

kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru, a preto bol cieľ sledovaný ustanovením § 9 ods. 2 písm.
f) zákona č. 129/2010 Z. z. dosiahnutý.
5. Pokiaľ ide o RPMN uviedol, že v úverovej zmluve bola vypočítaná správne na základe vzorca
uvedeného v prílohe zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, ani
nepredložila dôkaz, že výpočet RPMN nie je správny. Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby, žalovaný

uviedol že úroky za poskytnutie úveru sú v podstate „cenou“ za poskytnutie peňazí. Ekonomicky teda
plnia podobnú funkciu ako cena v kúpnej zmluve alebo nájomné k nájomnej zmluve. Otázka, či by
mali súdy kontrolovať primeranosť plnení, je v právnej vede diskutovaná od čias rímskeho práva a
namietal, že slovenská právna úprava kontrolu primeranosti plnení pripúšťa len v prípade a ak zároveňdošlo k vade v kontraktačnom procese. Uviedol, že súdy akceptujú rôznorodú výšku odplaty, aj jej
výška nie je striktne daná, vo všeobecnosti súdy akceptujú výšku odplaty do 2,5 násobku priemeru.
Uvedené vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 1. 2. 2017 vo veci vedenej pod

sp.zn. 10Csp/119/2016, v ktorom odôvodnení bolo uvedené: „súd v zásade toleruje zvýšenú úrokovú
sadzbu u problémových klientov, nepriechodných u bánk, ale len vo výške, ktorá nie je v rozpore s
dobrými mravmi“. Súd by v konkrétnom prípade akceptoval úrokovú sadzbu maximálne 2,5 násobku
tohto priemeru. V čase uzatvorenia úverovej zmluvy bola priemerná úroková sadzba pre daný typ úveru
vo výške 9,74 % (v úverovej zmluve je 22,09 %), z čoho vyplýva, že je v zmysle vyššie prezentovaného

názoru súdu akceptovateľná a v súlade s dobrými mravmi navrhol teda žalovaný žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.
6. K tejto procesnej obrane žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 21.
11. 2017 a uviedla, že žalovaný ako obchodná spoločnosť sa dlhodobo zaoberá poskytovaním
spotrebiteľských úverov, je etablovaný na finančnom trhu a má zákonom stanovenú povinnosť
zachovávať odbornú starostlivosť voči svojim klientom - spotrebiteľom. Príčinná súvislosť je

demonštrovaná tým, že žalovaný ako subjekt znalý práva, i keď vedel, že v zmysle zákona je úver
bezúročný a bez poplatkov (rovnako judikoval obdobnú vec Okresný súd v Novom Meste nad Váhom
v rozhodnutí zo dňa 19. 4. 2016, sp. zn. 10C/294/2015, či Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí zo dňa
19. 4. 2016, sp. zn. 6Co/110/2015), plnenia prijímal na svoj účet a neupovedomil žalobcu o plnení bez
právneho dôvodu, teda je vidieť jasná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia

žalovaným a majetkovou ujmou žalobcu. Žalobkyňa sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení až
konzultáciou so spoločnosťou „nebuďdlžník, s.r.o.“ dňa 23.5.2017. Žalobkyňa zotrvala na tvrdení, že
podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, rozdelenie výšky splátky na istinu, úroky a
poplatky je podstatnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy.
7. Pokiaľ ide o zdôvodnenie neuvedenia zákonom vyžadovaných náležitostí v zmluve zo strany

žalovaného cez rozhodnutie Súdneho dvora z 9. 11. 2016 č. C42/15 a smernicou Rady 2008/48,
žalobkyňa poukázala na to, je znova pokusom žalovaného o vnesenie zmätočnosti do konania.
Namietala, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy
nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. Pokiaľ ide o dátum konečnej splatnosti,
v zmluve nie je dojednaná konečná splatnosť úveru. Táto podstatná náležitosť musí byť v zmluve

jasne určená pevným dátumom, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy mal dostatočné informácie na
kvalifikované rozhodnutie. Neuvedenie tejto zákonnej náležitosti môže do značnej miery narušiť
ekonomické správanie spotrebiteľa. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 14. 7.
2015, sp. zn. 17Co/2/2015. Prípadne rozhodnutie Krajského súdu Košice zo dňa 18. 2. 2016, sp.
zn. 16Co/267/2015, kde bolo uvedené, že: „Vyžaduje sa teda presná časová špecifikácia termínov

splatnosti jednotlivých splátok a konečnej splatnosti celého úveru, ktorá je dodávateľom určená na
základe vstupných údajov“. Absencia termínu konečnej splatnosti spôsobuje, že úver zo Zmluvy je
podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. V ďalšom žalobkyňa
zotrvala na svojej argumentácii na tom, kedy, kde bolo neprimeranosť výšky úrokovej sadzby uvedenej v
úverovej zmluve. Zopakovala, že v tomto prípade je absolútne zrejmé, že zmluva je objektívne v rozpore

so zákonom o spotrebiteľských úveroch a že zákonná sankcia za takéto porušenie je bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru.
8. Žalovaný sa opätovne vo veci vyjadril a okrem toho, že sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní
uviedol, že zotrváva na svojom predchádzajúcom vyjadrení, poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ
zo dňa 9. 11. 2016 vo veci C - 42/15, ktorý na prejudiciálnu otázku ohľadne rozkladu splátok poskytol

odpoveď v nasledovnom znení: „Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom
zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom
na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok.“ A ďalej tiež: „Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa
majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe

nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice
bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.“ V
súvislostisvyššiecitovanýmrozsudkomSúdnehodvoraEÚžalovanýpoukázalnanevyhnutnosťvýkladu
ustanovenia §9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. v súlade s princípom eurokonformného výkladu

právnej normy, t. j. výklad v súlade so smernicou tak, aby sa zabezpečil „reálny účinok“ smernice k
cieľu vytvoriť skutočný vnútorný trh. Pri porovnaní tabuľky zhody k Smernici Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ES (ďalej len ako „smernica“) a návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch (129/2010 Z.
z.) je čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice bežnou a úplnou transpozíciou (bez možnosti voľby). Namietal,že teda zmluva obsahuje všetky náležitosti, nie je možné preto určiť, že je bez poplatkov a úrokov.
Záverom žalovaný dal do pozornosti Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 2. 2018 v konaní sp.zn.
3Cdo/146/2017, v ktorom sa súd vyjadril k náležitosti rozkladu splátok nasledovne: „Nie je potrebné,

aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná
skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od
dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok
po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/
zákona č. 129/2010 Z. z., uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje,
čo splátka úveru zahrňuje. Z uvedených dôvodov preto nepovažoval žalobu za dôvodnú.
9. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 10. 4. 2018 v neprítomnosti právneho
zástupcu žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými zo strany žalobkyne.
11.Zozmluvyoúverezodňa9.6.2015malsúdzistené,žemedzižalovanýmakoveriteľomažalobkyňou

ako spotrebiteľkou, ktorá bola identifikovaná menom, priezviskom, aj ďalšími identifikačnými údajmi
s uvedením v tabuľkovej forme zdrojom príjmu a súhlasom so spracovaním osobných údajov v časti
bodov 27 až 39, bol dojednaný bezúčelový úver č. 60OU 10105 G, celková výška úveru 3.000 EUR,
celková výška mesačnej splátky 83,55 EUR, pod bodom 31. bol odkaz na poznámku, že: „Prvá splátka
je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí

úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto
kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom
mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka.“
V bode 32. bola uvedená ročná úroková sadzba vo výške 22,09 %, v bode 33. RPMN vo výške 24,7 %,
odplata 22,09 %, v bode 34. priemerná hodnota RPMN 16,33 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom

bola uvedená v bode č. 35. vo výške 5.013 EUR, počet splátok bode 36.: 60, spôsob úhrad splátok:
bezhotovostným prevodom, termín konečnej splatnosti bol uvedený 60 mesiacov po poskytnutí úveru,
a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.
12. Zo splátkového kalendára vyplynulo, že žalobkyňa uhradila splátky 14. 7. 2015, 15. 8.
2015, 15. 9. 2015 a dňa 27. 10. 2015 vo výške 2.971,92 EUR, preplatok mala vo výške 144,63 EUR a

vrátený jej bol dňa 6. 11. 2015, celkom tak zaplatila 3.222,57 EUR.
13. Z listu zo dňa 24. 8. 2016, adresovanom zo strany žalovaného žalobkyni, jej žalovaný oznamoval,
že úverová zmluva k aktuálnemu dátumu 24. 8. 2016 je doplatená a ukončená.
14. Žalobkyňa predložila predsporovú výzvu zo dňa 14. 10. 2016, v ktorej uvádzala dôvody totožné
ako v žalobe a výzva bola doručovaná žalovanému, kde žiadala, aby jej po lehote do štrnástich dní od

doručenia predsporovej výzvy vrátil preplatok, ktorý má charakter bezdôvodného obohatenia.
15. Podľa § 52 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení v čase uzavretia zmluvy
(ďalej len „Občiansky zákonník “),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
16. Podľa § 52 ods. 3 , 4
Občianskeho zákonníka ,

dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 1 až 3 ,

5 Občianskeho zákonníka ,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sanepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.
18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č.
129/2010 Z. z. “).
20. Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. ,spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a)
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 9 ods. 1, 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto
náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
áno služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu

alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

23. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) Zák. č. 129/2010 Z. z. , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
aka)zmluvaospotrebiteľskomúverenemápísomnúformupodľa§9ods.1,b)zmluvaospotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
25. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne .
27. V sporovom konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobkyňa so žalovaným dňa 9.

6. 2015 uzatvorila platne zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru a je absolútnym
obchodom. Žalovaný vystupoval voči žalobkyni ako právnická osoba, ktorá poskytuje úvery v rámci
predmetu svojho podnikania v zmysle § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch a žalobkyňa
ako fyzická osoba, ktorá nečerpala finančné prostriedky na výkon povolania, zamestnania alebo
podnikania v zmysle § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Z týchto dôvodov súd daný vzťah

medzi žalobkyňou a žalovaným posúdil ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch, keď v zmysle ustanovení § 1 ods. 2 uvedeného zákona je spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme úveru. Išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí
dohodnutej doby vrátiť.

28. V konaní bolo preukázané, že žalobca poskytol žalobkyni na základe zmluvy o úvere zo dňa 9. 6.
2015spotrebiteľskýúvervovýške3.000EUR.Zmluvaobsahujeúdajopočtesplátok60,výškemesačnej
splátky 83,55 EUR, RPMN 24,70 %, ročnú úrokovú sadzbu vo výške 22,09 %, priemernú hodnotu RPMN
16,33 % a v celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom vo výške 5.013 EUR.29. Po preskúmaní zmluvy o úvere súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s
ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba určením

všeobecne 60. mesiacom a 15. dňom v poslednom mesiaci, čo nemožno považovať za súladné s vyššie
citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako
dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
30. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru,

pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré
rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.
31. Súd akceptoval len túto námietku žalobkyne vo vzťahu k predbežnému posúdeniu, že úver
je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkový podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch, čo bez ďalšieho na viedlo následne k dôvodnosti uplatneného nároku o
zaplatenie sumy 222,57 EUR (3.222,57 - 3.000).

32. Suma 222,57 EUR predstavuje na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré žalovaný získal
plnením bez právneho dôvodu, nakoľko súd úver posúdil ako bezúročný a bezpoplatkový.
33. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, súd tento priznal od 29. 10. 2016 s poukazom na to, že žalobkyňa
predžalobnou výzvou preukázala, že žalovaného vyzvala výzvou zo dňa 14. 10. 2016 na
vrátenie tejto sumy v lehote 14 dní od jej doručenia.

34. Pokiaľ ide o obsahová náležitosť zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ , tu súd poukazuje pre úplnosť na
právnu vetu uznesenia Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, ktorou sa
riadil a ktorý uviedol, že: „Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné
vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných

podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis
plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a
poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo
„počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu
dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa

legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia,
ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným
výkladom.“
35.Keďžeužlendôvodneuvedeniakonečnéhotermínusplatnostispôsobuje,žeúverjebezúročnýabez
poplatkov, z dôvodov hospodárnosti sa súd nevyjadruje k ďalším opakovým námietkam argumentáciám

žalobkyne a žalovaného.
36. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

37. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. V danej právnej veci žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Prešov.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.