Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. november 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/173/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116225697
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116225697.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: BENCONT
COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava,
proti žalovanej: F. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, o zaplatenie 934,80 eura s príslušenstvom
a o čiastočnom späťvzatí žaloby, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zaplatenie vyčíslených úrokov vo výške 36,- eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 529,18 eura spolu s vyčísleným úrokom z
omeškania do zosplatnenia úveru vo výške 4,88 eura a úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne
zo sumy 685,18 eura od 01.05.2014 do 23.03.2015,
zo sumy 655,18 eura od 24.03.2015 do 11.08.2015,
zo sumy 649,18 eura od 12.08.2015 do 10.09.2015,

zo sumy 643,18 eura od 11.09.2015 do 09.10.2015,
zo sumy 637,18 eura od 10.10.2015 do 10.11.2015,
zo sumy 631,18 eura od 11.11.2015 do 10.12.2015,
zo sumy 625,18 eura od 11.12.2015 do 11.01.2016,
zo sumy 619,18 eura od 12.01.2016 do 10.02.2016,
zo sumy 613,18 eura od 11.02.2016 do 11.03.2016,

zo sumy 607,18 eura od 12.03.2016 do 12.04.2016,
zo sumy 601,18 eura od 13.04.2016 do 10.05.2016,
zo sumy 595,18 eura od 11.05.2016 do 13.06.2016,
zo sumy 589,18 eura od 14.06.2016 do 11.07.2016,
zo sumy 583,18 eura od 12.07.2016 do 10.08.2016,
zo sumy 577,18 eura od 11.08.2016 do 09.09.2016,
zo sumy 571,18 eura od 10.09.2016 do 10.10.2016,

zo sumy 565,18 eura od 11.10.2016 do 11.11.2016,
zo sumy 556,18 eura od 12.11.2016 do 09.12.2016,
zo sumy 547,18 eura od 10.12.2016 do 11.01.2017,
zo sumy 538,18 eura od 12.01.2017 do 10.02.2017,
zo sumy 529,18 eura od 11.02.2017 do zaplatenia,
a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- eur splatných vždy do 20. dňa v mesiaci

s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa
s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.

III. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

IV. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 14% trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (pôvodne Poštová banka, a.s.) sa žalobou zo dňa 10.11.2016, doručenou súdu dňa
21.11.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie mu sumy

934,80 eura spolu s úrokmi vyčíslenými ku dňu 10.11.2016 vo výške 945,73 eura, úrokmi zo sumy
934,80 eura vo výške 25,5% ročne zo sumy 934,80 eura odo dňa 11.11.2016 do zaplatenia, úrokom
z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 934,80 eura odo dňa 11.11.2016 do zaplatenia, ako aj
náhradu trov konania.

2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi ním ako veriteľom a

žalovanou ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Všeobecné
obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý
úver, a to vo výške podľa zmluvy. Žalovaná sa podľa zmluvy zaviazala vrátiť poskytnuté prostriedky
v splátkach s lehotou splatnosti tej-ktorej splátky dohodnutou v zmluve. V dobe od uzatvorenia
zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaná splatila svoj záväzok len čiastočne, pričom

jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“ vyhotovenej ku
dňu 31.08.2015. Pôvodný žalobca poukazoval na to, že uvedená listina je vyhotovená z bankového
informačného systému žalobcu, ktorý je vedený v súlade s ustanovením § 40 ods. 8 a 9 zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách v platnom znení. V zmysle Obchodných podmienok pre úver, ak sa žalovaná
dostala do omeškania s platením splátok, žalobcovi vznikol nárok požadovať predčasné splatenie úveru

vrátane príslušenstva. Pôvodný žalobca si právo požadovať predčasné splatenie istiny úveru v súlade s
Obchodnými podmienkami uplatnil, a to na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanej,
následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne splatným. Žalovaná ani napriek
zaslanej výzve nezaplatila dlžnú pohľadávku. V súlade s Obchodnými podmienkami vznikla žalovanej
povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver úroky. Takto určená úroková sadzba je v zmluve dojednaná vo

výške 25,5% ročne, pričom výška úrokovej sadzby je špecifikovaná aj v listine „Aktuálny stav úveru“ zo
dňa 31.08.2015. V zmysle Obchodných podmienok, v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným,
žalobca je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve. Pôvodný
žalobca si uplatňoval voči žalovanej aj príslušné zákonné úroky z omeškania.

3. Uznesením č.k. 11Csp/173/2016 zo dňa 19.01.2018 tunajší súd pripustil zmenu na strane žalobcu
tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca - Poštová banka, a.s. a na jeho miesto vstúpila ako žalobca
spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s..

4. Právny nástupca pôvodného žalobcu v doplnení žaloby zo dňa 25.07.2018, v spojení s jeho opravou

zo dňa 06.08.2018, uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalovanej došlo k podstatnému
porušeniu zmluvných povinností zo zmluvy o úvere, a to tým, že neuhrádzala pravidelné mesačné
splátky úveru riadne a včas, vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný ku dňu 30.04.2014. Žalovaná
uhradilacelkovosumuvovýške350,82eura,ktorábolavzmyslezmluvyoúverevspojenísObchodnými
podmienkami započítaná nasledovne: suma vo výške 74,78 eura na poplatky, suma vo výške 211,58

eura na zmluvne úroky a úroky z omeškania a suma 65,- eur na istinu. Zmluvný úrok vo výške 279,58
eura sa skladá zo zmluvného úroku vyčísleného ku dňu predčasnej splatnosti úveru, t.j. 30.04.2014 vo
výške 488,20 eura a zo sankčného úroku vyčísleného ku dňu predčasnej splatnosti úveru t.j. 30.04.2014
vo výške 4,88 eura. Následne od tejto sumy odpočítali vklady, ktoré realizovala žalovaná t.j. vo výške
213,46 eura k dátumu zosplatnenia úveru. Zmluvný úrok po predčasnej splatnosti t.j. 30.04.2014 do

vyhotovenia žalobného návrhu t.j. 10.11.2016 predstavuje 611,16 eura. Sankčný úrok po predčasnej
splatnosti úveru t.j. 30.04.2014 do vyhotovenia žalobného návrhu t.j. 10.11.2016 predstavuje 125,83
eura. Následne od tejto sumy odpočítali vklady, ktoré realizovala žalovaná k 10.11.2016 vo výške 120,-
eur. A teda 611,11 + 125,83 - 120 = 616,99 eura. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 30,62 eura mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.05.2012.

Mesačnásplátkavovýške30,62eurapozostávalazosplátkyistinyaúrokuvovýške28,-eurazpoplatku
za poistenie úveru vo výške 2,62 eura, ktorého výška bola určená v zmysle Sadzobníka poplatkov.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná podstatným spôsobom porušila zmluvné povinnosti, vyhlásil
žalobca úver za predčasne splatný ku dňu 30.04.2014. Rozdiel manuálne vypočítanej sumy oproti sume
uvedenej vo výpise vzniká zaokrúhľovaním jednotlivých súm BIS-om. Ďalej právny nástupca pôvodného

žalobcu uviedol, že žalovaná po podaní žaloby realizovala ďalšie úhrady a to v celkovej výške 36,- eur,pričom túto sumu odpočítali od vyčíslených úrokov po zosplatnení úveru, t.j. zo sumy 616,99 eura. Na
základe uvedených skutočností žalobca zobral žalobu späť v časti úrokov a úrokov z omeškania vo
výške 36,- eur.

5.Žalovanejbolažalobasprílohamidoručená,ktejtosapísomnenevyjadrila,napojednávaníuviedla,že
čo je dlžná, to je dlžná. Ak by bola zaviazaná na plnenie, vedela by platiť iba v splátkach vo výške možno
100,- eur mesačne so splatnosťou do 20. dňa v mesiaci, lebo má ešte viacero iných dlhov. Nakoľko však
žalobca nenavrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku, súd vykonal vo veci dokazovanie, keďže v

zmysle § 282 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), rozhodnúť rozsudkom
pre uznanie nároku bez návrhu žalobcu nemožno.

6. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie v časti o zaplatenie vyčíslených úrokov vo výške
36,-eurvovýrokuI.zastavil,nakoľkovtejtočastizobralžalobcažalobuspäťvpodanízodňa25.07.2018.
Nebolo pritom potrebné zisťovať stanovisko žalovanej k čiastočnému späťvzatiu žaloby, nakoľko k nemu
došlo pred prvým pojednávaním.

10. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, Výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa
30.04.2014, fotokópiu doručenky, Sadzobník poplatkov účinný od 16.04.2012, Aktuálny stav úveru ku
dňu 31.08.2015, Zmluvu o postúpení pohľadávok č. V/2017, Spôsob výpočtu zmluvných úrokov a úrokov

z omeškania, Predpis splátok k zmluve o úvere, Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo
dňa 11.04.2014, Kalkulačku pre výpočet RPMN.

11. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

12. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

13. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

14. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom, výsluchom žalovanej a výsledkom

lustrácie žalovanej v Sociálnej poisťovni (§ 295 CSP), keď na pojednávaní predchádzajúcom vyhláseniu
rozsudkupojednávalvneprítomnostiprávnehozástupcužalobcu,ktorýsvojuneprítomnosťospravedlnil,
o odročenie pojednávania nežiadal, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

15. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o

úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške
1.000,- eur, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 25,50 %, RPMN vo výške 28,70 % a priemernou
hodnotou RPMN vo výške 26,13 %. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v 72 mesačných splátkach
vo výške 30,62 eura. Prvá splátka bola splatná dňa 15.05.2012 a posledná splátka dňa 15.04.2018.
Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 30.04.2014 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že

úverová pohľadávka sa stáva k 30.04.2014 predčasne splatnou v celom rozsahu a vyzval ju na úhradu
dlžnej sumy. Žalovaná na predmetný úver zaplatila celkom sumu 470,82 eura, z toho sumu 350,82 eura
do 31.08.2015 a sumu 120,- eur po 31.08.2015, ktoré skutkové tvrdenia žalobcu žalovaná nepoprela,preto sa považujú za nesporné, keď zároveň uhradenie sumy 350,82 eura do 31.08.2015 vyplýva aj z
Aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.08.2015 (na rube č.l. 32 - „Zaplatené splátky“).

16. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

17. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,

z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

18. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

23. Podľa § 19 ods. 1 až 4 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ročná percentuálna
miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. (1) Na

účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie
akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej
ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to,
či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a
samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so
spotrebiteľom. (2) Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že

zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť
svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. (3) Ak
zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu
poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jejvýpočtu,vychádzasaprivýpočteročnejpercentuálnejmierynákladovzpredpokladu,žeúrokovásadzba
spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. (4)

24. Podľa Prílohy č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z.:

I. Základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok
a poplatkov na strane druhej

Základnou rovnicou, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom
základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu
splátok a platieb poplatkov na strane druhej, je:

m m'

suma Ck (1 + X) - tk = suma Dl (1 + X) na -Sl
k=1 l=1

Význam symbolov:

- X je ročná percentuálna miera nákladov,
- m je číslo posledného čerpania,
- k je číslo čerpania, preto 1 ? k ? m,
- Ck je výška čerpania k,
- tk je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého

nasledujúceho čerpania, preto t1 = 0,
- m' je číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov,
- l je číslo splátky alebo platby poplatkov,
- Dl je výška splátky alebo platby poplatkov,
- Sl je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej

splátky alebo platby poplatkov.

Poznámky:

a) Čiastky zaplatené obidvoma zmluvnými stranami v rôznom čase nemusia byť rovnaké a nemusia byť

zaplatené v rovnakých intervaloch.
b) Začiatočný dátum je dátum prvého čerpania.
c) Intervaly medzi dátumami použitými pri výpočtoch sú vyjadrené v rokoch alebo v zlomkoch roka.
Rokom sa rozumie 365 dní (alebo 366 dní pri priestupných rokoch), 52 týždňov alebo 12 rovnakých
mesiacov. Rovnakým mesiacom sa rozumie mesiac, ktorý má 30,41666 dní (t. j. 365/12), bez ohľadu

na to, či je rok priestupný, alebo nie je.
d) Výsledok výpočtu sa vyjadruje s presnosťou aspoň na jedno desatinné miesto. Ak sa hodnota číslice
na nasledujúcom desatinnom mieste rovná alebo je väčšia ako 5, číslica na danom desatinnom mieste
sa zvýši o jeden.
e) Táto rovnica sa dá prepísať pomocou jedného súčtu a pojmu tokov (Ak), ktorý bude kladný alebo

záporný podľa toho, či vyjadruje výbery alebo vklady v obdobiach 1 až k, a vyjadrený v rokoch, t. j.:

n
S = suma Ak (1 + X) na tk
k=1

S je súčasný stav tokov; ak je cieľom zachovať rovnováhu tokov, táto hodnota bude nulová.

25. Podľa 52 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. (2)26. Podľa 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 01.04.2015), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,

ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

27. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

28. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

29.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu

omeškania po 31. januári 2013.

31. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Pôvodný žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o úvere,
na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.000,- eur, s ročnou úrokovou
sadzbou vo výške 25,50%, RPMN vo výške 28,70% a priemernou hodnotou RPMN vo výške 26,13%,
pričom výška nákladov bola uvedená v sume 864,98 eura. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v 72

mesačných splátkach vo výške 30,62 eura. Prvá splátka bola splatná dňa 15.05.2012 a posledná splátka
dňa 15.04.2018. Z Výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 30.04.2014 vyplýva zosplatnenie úveru ku
dňu 30.04.2014. Pohľadávka pôvodného žalobcu bola v priebehu konania postúpená na súčasného
žalobcu. Žalovaná zaplatila na predmetný úver celkom sumu 470,82 eura, z toho sumu 350,82 eura do
31.08.2015 a sumu 120,- eur po 31.08.2015.

33. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou založený predmetnou zmluvou
je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa
príslušnýchustanoveníObchodnéhozákonníka(§497anasl.),aleajprávnychpredpisov,ktoréupravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č.

250/2007 Z.z.), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s
poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý
úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady
lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou

úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi
zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka
na spotrebiteľské vzťahy (v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 veta posledná OZ) sa pritom nevzťahuje
len na vzťahy založené po jeho účinnosti. Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 01.04.2015,

pričom právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenie, preto sa od jeho účinnosti
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd pritom poukazuje napr. na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015, v ktorom dovolací súd uviedol, že
ustanovenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou.

34. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva

má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ,
musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy,
súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa
uvádza len výška mesačnej splátky 30,62 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka,

aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov.
Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie
povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si
veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad,
z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok

predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná
posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných
ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2
písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel
rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne

určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné
poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje predmetná zmluva neobsahuje, ide pritom o absenciu
podstatnej náležitosti zmluvy. Rovnako v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a síce údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
keď tento údaj nie je v zmluve vôbec uvedený. Nie je možné za uvedenie tohto údaju považovať vetu

pod tabuľkou v čl. (2), kde sa uvádza, že „celkovú čiastku úveru predstavuje súčet úveru a celkových
nákladov spojených s úverom“. Jednak, zákonom požadovaná náležitosť zmluvy je uvedenie „celkovej
čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“, a nie uvedenie „celkovej čiastky úveru“, čo je úplne iný termín
a tomuto zodpovedá suma 1.000,- eur. Okrem toho, z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) je zrejmé, že zákon vyžaduje tento údaj o celkovej čiastke, ktorú

musí spotrebiteľ zaplatiť, „vypočítaný“, t.j. vyžaduje uvedenie konkrétnej sumy v správnej výške, čo
splnené nebolo. Navyše, súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom (ktoré sú uvedené
v tabuľke v čl. (2) zmluvy) by ani nebol správnym údajom o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť. Je tomu tak z dôvodu, že celková výška nákladov bola uvedená v nesprávnej výške 864,98
eura, hoci náklady spotrebiteľa predstavujú sumu 1.204,64 (30,62 eura x 72 splátok = 2.204,64 eura

mínus suma úveru 1.000,- eur = 1.204,64 eura), príp. sumu 1.016,- eur v prípade splátky bez poplatku
za poistenie 2,62 eura (28,- eur x 72 splátok = 2.016,- eur mínus suma úveru 1.000,- eur = 1.016,- eur).
Zo všetkého uvedeného dospel súd k závere, že zmluva neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, a spotrebiteľ nemal ani možnosť sa k takémuto údaju dopracovať. V zmluve tiež
chýba náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy), a to adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Ak
by sa i požadovaný údaj uvádzal v obchodných podmienkach, uvedené by nepostačovalo, pretože z
dôvodu, že ide o náležitosť zmluvy vyžadovanú zákonom, uvedený údaj musí byť uvedený zreteľne a
výslovnevrámciustanovenízmluvy,kdeuvedenýnieje.Ďalejsúdzistil,žezmluvaneobsahujevrozpore
s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) riadne uvedenú

ročnú percentuálnu mieru nákladov, keď tento údaj je uvedený vo výške 28,70%, avšak táto hodnota
nebola určená správne. Súd pre výpočet použil vzorec podľa prílohy č. 2 ZoSÚ uvedený v odseku 24.
odôvodnenia rozsudku, pričom správny údaj o výške RPMN je podľa tohto výpočtu 35,58%. Súd mal
za to, že bolo pri výpočte potrebné vychádzať z výšky splátky vrátane poplatku za poistenie, nakoľko
žalovaná nemala možnosť uzavrieť zmluvu bez poistenia (viď formulácia textu žiadosti o poistenie).

Keďže v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa (správny údaj je vyšší), nastáva dôsledok v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ.35. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu
žalovanej považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) a b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na

zaplatenie úroku z úveru, poplatkov za poistenie, ani žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie
poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. K poplatku za poistenie súd ešte
uvádza, že v zmluve o úvere v časti, ktorá bola jediná individuálne dojednaná, sa uvádza len, že
žalovaná žiada o základný súbor a spĺňa podmienky, v zmluve sa neuvádza ani len výška mesačnej
splátky poistného, ktorá sa uvádza len v Sadzobníku poplatkov, a v predpise splátok vo výške 2,62

eura mesačne. Zo zmluvy a jej spoločných ustanovení nie je možné vyvodiť záver, že bola uzatvorená
konkrétna poistná zmluva so základnými obsahovými náležitosťami v zmysle § 788 ods. 2 OZ (výška
poistného plnenia, výška poistného, splatnosť poistného, stanovenie, či ide o jednorazové alebo bežné
poistné, poistná doba, údaj o tom, či sa oprávnená osoba bude podieľať na výnosoch poisťovateľa a
akým spôsobom, vymedzenie práv a povinností zmluvných strán, výška odkupnej hodnoty) a nie je ani
zrejmé, kto je poistiteľ z poistnej zmluvy. Predovšetkým pre poistnú zmluvu je v zmysle § 791 ods. 1 OZ

predpísaná písomná forma a žalobca žiadnu písomnú poistnú zmluvu so základnými náležitosťami (tzv.
zákonné minimum) súdu nepredložil. Žalobca tak nepreukázal existenciu poistnej zmluvy, z ktorej by mu
vyplýval nárok na už zaplatené poistné, preto je potrebné zaplatenú čiastku započítať na istinu.

36. Pokiaľ ide o bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, súd podporne poukazuje na rozsudok Krajského

súdu v Trnave č.k. 11Co/409/2015-72 zo dňa 11.05.2016, v ktorého odôvodnení súd druhej inštancie
uviedol, že „považuje za správny názor súdu prvého stupňa, že z citovaného ustanovenia vyplýva,
že nestačí uvedenie celkovej výšky splátky, ale toto musí obsahovať rozčlenenie jednotlivých čiastok
- istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o
jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého

úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, respektíve aby spotrebiteľ
bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko
z predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere presnú výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný
abezpoplatkov,tedalenvhodnoteposkytnutejsumy.“ObdobneuviedolKrajskýsúdvTrnavevrozsudku

č.k. 10Co/375/2016-119 zo dňa 13.09.2017, kde uviedol, že „odvolací súd preto zhodne so súdom
prvej inštancie konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 23.02.2011 neobsahuje
základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, a preto sa poskytnutý úver v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Vzhľadom na to, že pre záver o tom, že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 písm. b) tohto

zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, stačí nesplnenie čo i len jednej zákonom stanovenej
podmienky v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona, nebolo ďalej potrebné skúmať a vyhodnocovať,
či v zmluve absentuje aj ďalšia obligatórna náležitosť, odvolací súd sa preto z dôvodu hospodárnosti a
účelnosti konania nezaoberal otázkou, či v zmluve absentuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i),
ako konštatoval súd prvej inštancie.“

37. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit
Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd
nevytýkallenabsenciuvýšky,počtuatermínovsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,aleaj neuvedenie
údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a údaju o adrese predávajúceho, na ktorej

môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, a tiež neuvedenie správnej RPMN, ktoré sú ako
náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj
v smernici 2008/48, pričom článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu,
aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje
všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu

o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, a neuvedenie správnej RPMN, môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho
záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov. Zároveň je súd toho názoru, že zákon o spotrebiteľských

úveroch ku dňu uzavretia zmluvy jednoznačne určoval náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
pričom v prípade absencie čo i len jednej z náležitostí je úver potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov.38. V súvislosti s vyššie uvedeným odkazuje súd tiež na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.
9Co/262/2016-49 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súdu uviedol, že „v danom prípade je tu
zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa

má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž
musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa
ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami
v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v

ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. 29. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú
o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských
úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je
možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. ... 32. Odvolací súd je preto názoru,
že napriek poukazu žalovaného na Smernicu, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 9

ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov.“ Súd ešte dodáva, že pre posúdenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je (pre absenciu prechodných ustanovení k zmene úpravy) potrebné aplikovať ustanovenia
zákona účinné v čase uzatvorenia zmluvy. Súd pritom odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave
č.k. 23Co/294/2017-85 zo dňa 23.04.2018, v ktorom odvolací súd vyjadril názor, s ktorým sa tunajší

súd stotožňuje, že „na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so Smernicou je potrebné ZoSÚ
novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom
contra legem). Následkom citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je nová legislatívna zmena od
1.5.2018 (vykonaná novelou zák. č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení zákon o bankách), kde sa uvádza,
že vzhľadom na toto rozhodnutie sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že sa nahrádza rozčlenenie pojmom

frekvencia. Je teda evidentné, že zákonodarca pristúpil k legislatívnej zmene a súd nemôže vykladať
sporné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako v prípade dvoch rôznych znení zákona
len z dôvodu, aby vyhovel požiadavke žalobcu. Požadovaný výklad sporného ustanovenia bude možný
pri posudzovaní zmlúv uzavretých po účinnosti spomenutej novely (aby neodporoval princípu zákazu
retroaktivity).“

39. Ako už súd uviedol, v prejednávanom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym
predchodcom žalobcu žalovanej považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) a b) ZoSÚ (v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že
žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatkov za poistenie, ani žiadnych iných poplatkov,

ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Keďže žalovaná
z poskytnutého úveru vo výške 1.000,- eur zaplatila celkom sumu 470,82 eura, súd jej vo výroku II.
rozsudku uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi (ktorý je z dôvodu postúpenia pohľadávky v konaní aktívne
vecne legitimovaným) zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 529,18 eura (1.000,-
eur mínus 470,82 eura) a vo zvyšku žalobu vo výroku III. rozsudku ako nedôvodnú zamietol.

40. Vzhľadom k vyššie uvedenému, keďže súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, súd
len stručne uvádza k uplatnenému nároku žalobcu na zmluvný úrok po splatnosti, že Ústavný súd
SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012 odobril názor odvolacieho a
prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník

dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ
má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne
už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov
z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Za čas po splatnosti

úveru má teda veriteľ právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecným záväzným právnym
predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva do rozporu so zákonom.

41. Keďže žalovaná peňažný záväzok včas a riadne nesplnila, vznikol žalobcovi nárok požadovať od
žalovanej popri plnení istiny vo výške 529,18 eura i úrok z omeškania, nakoľko ide o omeškanie s

plnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania z jednotlivých splátok vyčíslený od
25.05.2012 do zosplatnenia úveru v doplnení žaloby v celkovej sume 4,88 eura, ktorý úrok z omeškania
súd žalobcovi priznal, keď žalovaná omeškanie s jednotlivými splátkami ani sumu vyčísleného úroku z
omeškania do predčasného zosplatnenia úveru nespochybnila. Následne došlo k zosplatneniu úveruku dňu 30.04.2014, ktorá skutočnosť rovnako nebola medzi stranami sporná. S poukazom na § 10c
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
o 8 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení vo
výške 8,25% ročne. Nakoľko si však žalobca uplatnil úrok z omeškania v nižšej výške 5,25% ročne,
súd mu úrok z omeškania v takejto výške priznal, keďže nemôže prekročiť žalobu a priznať viac. Odo
dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru sa žalovaná dostala do omeškania so sumou 685,18 eura,
keďže mala vrátiť sumu istiny 1.000,- eur, pričom do zosplatnenia podľa Aktuálneho stavu úveru (č.l.

33) zaplatila v období od 31.05.2012 do 04.03.2013 celkom sumu 314,82 eura (t.j. 1.000,- eur mínus
314,82 eura). S poukazom na uvedené súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne
zo sumy dlžnej istiny po dni zosplatnenia (685,18 eura) s prihliadnutím na čiastočné plnenia žalovanej
dňa 23.03.2015 vo výške 30,- eur, dňa 11.08.2015 vo výške 6,- eur (to všetko v zmysle listiny Aktuálny
stav úveru ku dňu 31.08.2015 na č.l. 33) a na čiastočné plnenia žalovanej dňa 10.09.2015 vo výške 6,-
eur, dňa 09.10.2015 vo výške 6,- eur, dňa 10.11.2015 vo výške 6,- eur, dňa 10.12.2015 vo výške 6,-

eur, dňa 11.01.2016 vo výške 6,- eur, dňa 10.02.2016 vo výške 6,- eur, dňa 11.03.2016 vo výške 6,-
eur, dňa 12.04.2016 vo výške 6,- eur, dňa 10.05.2016 vo výške 6,- eur, dňa 13.06.2016 vo výške 6,-
eur, dňa 11.07.2016 vo výške 6,- eur, dňa 10.08.2016 vo výške 6,- eur, dňa 09.09.2016 vo výške 6,-
eur, dňa 10.10.2016 vo výške 6,- eur, dňa 11.11.2016 vo výške 9,- eur, dňa 09.12.2016 vo výške 9,-
eur, dňa 11.01.2017 vo výške 9,- eur, dňa 10.02.2017 vo výške 9,- eur (to všetko v zmysle nepopretého

skutkového tvrdenia žalobcu v doplnení žaloby na č.l. 70). Hoci žalobca si v konaní uplatňoval aj nárok
na vyčíslený úrok z omeškania po zosplatnení úveru vo výške 125,83 eura (č.l. 70), súd mu takto
vyčíslený úrok z omeškania nepriznal, nakoľko bol vypočítaný z nesprávnej sumy (v ktorej bolo okrem
istiny zarátané aj príslušenstvo a zároveň plnenia neboli započítané na istinu).

42.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovtaksúdpovažovalžalobuzaodôvodnenúvčastiozaplatenie
sumy 529,18 eura spolu s vyčísleným úrokom z omeškania do zosplatnenia úveru vo výške 4,88 eura
a úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 685,18 eura od 01.05.2014 s prihliadnutím na
jednotlivé platby žalovanej po splatnosti (t.j. pri ponižovaní istiny o jednotlivé plnenia) a následne zo
sumy 529,18 eura od 11.02.2017 až do zaplatenia, preto jej vo výroku II. rozsudku vyhovel, a vo zvyšku

žalobu ako nedôvodnú vo výroku III. zamietol.

43. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3) Ak súd uložil

povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.(4)

44.Vzhľadomnavýškuistinyspríslušenstvom,kuktorejzaplateniuzaviazalsúdžalovanú,aspoukazom

na žiadosť žalovanej o povolenie splátok a jej sociálnu situáciu vyplývajúcu z jej výsluchu a z výsledku
elektronickej lustrácie v Sociálnej poisťovni (čistý príjem cca 700,- eur mesačne; ďalšie dlhy) mal súd za
to, že je dôvodné povoliť žalovanej splácanie dlhu v splátkach v zmysle jej žiadosti po 100,- eur mesačne
so splatnosťou do 20. dňa v mesiaci s tým, že v prípade, že dôjde k omeškaniu s plnením čo i len jednej
splátky, stane sa splatným celý dlh. Pri uvedenej výške splátky bude dlh zo strany žalovanej uhradený

žalobcovi v primeranom čase (v súdnej praxi ustálenej dobe 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia),
pričom na ochranu žalobcu slúži strata výhody splátok v prípade omeškania sa žalovanej s plnením čo
i len jednej splátky. Žalobca pritom s plnením v splátkach vyjadril súhlas v podaní zo dňa 25.07.2018
(rub č.l. 69).

45. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

46. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

47. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.48. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

49. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola z uplatnenej istiny priznaná suma 529,18 eura s

príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 57% a hrubý úspech žalovanej 43%, a teda
konečný čistý úspech žalobcu je 14% (57-43). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči
žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 14% trov konania, o čom súd
rozhodol vo výroku III. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na
aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Pri zamietnutí žaloby v časti príslušenstva a pri čiastočnom späťvzatí
žaloby v časti príslušenstva súd na uvedené neprihliadal ako na smerodajné pri určení výšky úspechu,

nakoľko príslušenstvo nebolo samostatným predmetom konania. Súd pritom podporne poukazuje na
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoPr/2/2016-361 zo dňa 27.06.2016, v ktorom odvolací
súd uviedol, že „súd prvej inštancie ... pochybil tiež v tom, že pri posudzovaní úspechu a neúspechu
vyčísloval výšku priznaných úrokov z omeškania ku dňu rozhodnutia súdu, pričom pre takýto postup
by bol dôvod len vtedy, ak by úroky z omeškania tvorili samostatný predmet konania, ak sú však len

príslušenstvom istiny, pri posudzovaní miery úspechu v konaní nie je dôvod na úroky z omeškania
prihliadať.“ O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).