Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 19, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/103/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115212566
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3115212566.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu F. B., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana
Slovenskejrepubliky,bytomM.XX,C.,zastúpenéhoMgr.ĽubomíromPaulovičom,advokátom,sosídlom
M. Rázusa 19, Lučenec proti žalovaným 1/ V. A., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi Slovenskej
republiky, bytom S. XXXX/XX, C., zastúpenému Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS,
s.r.o. so sídlom Legionárska 7158/5, Trenčín, IČO 47 256 803, 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO 00 585 441, zastúpenému JUDr.
Baltazárom Mucskom, advokátom, so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, o zaplatenie nemajetkovej ujmy

20.000,- eur s príslušenstvom, na odvolania žalobcu a žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín č.k. 16C/252/2015-147 zo dňa 19. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50 %,
ktorú náhradu trov konania j e žalobca p o v i n n ý žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť každému sume,
aká bude vyčíslená rozhodnutím súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/

majú nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 50 % a o výške náhrady trov konania
rozhodnesamostatnýmuznesením.Naodôvodnenietohtorozsudkusúduviedol,žežalobcasapodanou
žalobou domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 20.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy, keď žalovaný
1/ spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu žalobcu na zdraví, pričom v dôsledku
poranení po dopravnej nehode sa navždy zmenil život žalobcu, ktorý je stále obmedzený v bežnom
spôsobe života, je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, je invalidným pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40

% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na následky dopravnej nehody necíti polovicu pravej nohy,
nemôže hýbať členkom a chýba mu lýtkové svalstvo. V dôsledku protiprávneho konania žalovaného 1/
bolo závažným spôsobom zasiahnuté do jeho práva na ochranu osobnosti. Vzhľadom na uvedené má
popri nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý si uplatnil mimosúdne, aj nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch. V prípade žalobcu ide o nenapraviteľný zásah do jeho práva na ochranu
osobnosti, rozvoj rodinného a súkromného života. Motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda,
bolo v čase vzniku nemajetkovej ujmy žalobcu povinne zmluvne poistené u žalovaného 2/. Povinnosť

nahradiť spôsobenú škodu má teda nielen žalovaný 1/, ale aj žalovaný 2/ ako poisťovateľ.

2. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že podľa záznamu dopravnej nehody zo dňa
28.02.2013 dňa 01.06.2012 v čase o 15:05 hod. došlo v k.ú. Beckov na komunikácii II/507 na km.119,25 v pravotočivej zákrute k dopravnej nehode, keď žalovaný 1/ viedol motocykel Kawasaki ZY
smerom od obce Krivosúd - Bodovka k obci Beckov, pričom v uvedenom km v pravotočivej zákrute v
dôsledku neprispôsobenie rýchlosti jazdy svojim schopnostiam s motocyklom stratil smerovú stabilitu,

následkom čoho s ním prešiel do protismernej časti vozovky, kde s ním narazil do oproti jazdiaceho
motocykla Honda, ktorý počas výcviku uviedol žiak autoškoly - žalobca s inštruktorom p. K.. Príčinou
dopravnej nehody bola nedovolená rýchlosť jazdy, neprispôsobenie rýchlosti jazdy svojim schopnostiam
a za dopravnú nehodu bol ako zodpovedný subjekt označený žalovaný 1/. Žalovaný 1/ mal v čase
dopravnej nehody uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla č. 6568138085 so žalovaným 2/. Žalobca utrpel ťažkú ujmu na zdraví, a
to trieštivú zlomeninu pravej stehennej kosti s posunom, trieštivú zlomeninu pravého jabĺčka, roztrhnutie
väzov pravého kolena, zlomeninu pravej píšťaly, tržnú ranu v oblasti pravého jabĺčka, útlakový syndróm
pravého predkolenia, tržné rany na I. a III. prste pravej ruky. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom č.k. 2T/6/2014-260 zo dňa 21.02.2014 súd schválil dohodu o vine a treste uzavretú dňa
10.01.2014medziprokurátorkouOkresnejprokuratúryNovéMestonadVáhomažalovaným1/,vzmysle

ktorej žalovaný 1/ svojím konaním porušil povinnosti uvedené v § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o
cestnej premávke, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, uvedený činnosť páchal
závažnejšímspôsobomkonania-porušenímdôležitejpovinnostiuloženejmupodľazákona,čímspáchal
ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona za použitia § 138 písm. h)
Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, ktorého výkon

trestu sa mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 12 mesiacov. Zároveň bol žalovanému 1/ uložený
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 2 roky. Z odborného posudku
o invalidite Sociálnej poisťovne zo dňa 15.11.2013 vyplýva, že žalobca trpí chorobou: Kompartment
sy pravého predkolenia s trvajúcou plegiou pravej nohy, defekty na pravej dolnej končatine riešené
plastikou, trvajúci defekt pravého chodidla a úrazmi: zlomenina pravej stehnovej kosti trieštivá s

dislokáciou riešená OS, zlomenina jabĺčka pravého kolena, OS, početné povrchové tržnozmliaždené
rany, nepracovný úraz ako polytrauma pri autohavárii 01.06.2012. Rozhodujúce zdravotné postihnutie
je stav po zlomenine stehnovej kosti s porušenou funkciou končatiny podľa kapitoly XV-G-43b/ v
dôsledku, ktorého je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu 60 %. dátum
vzniku invalidity je 15.11.2013. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. TN1/

OPPKPČ/SOC/2013/46540-0003 zo dňa 05.09.2013 vyplýva, že úrad vyhovel žiadosti žalobcu na
vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, nakoľko podľa
posudku zo dňa 26.08.2013 má mieru funkčnej poruchy 50 %, a preto je osobou s ťažkým zdravotným
postihnutím a je odkázaný na sprievodcu. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 05.04.2013 vyplynulo,
že žalovaný 2/ vypočítal výšku plnenia na základe lekárskeho posudku vystaveného MUDr. Miroslavom

Gotzlom zo dňa 10.11.2012 na 350 bodov po 15,72 eur, teda bolestné v celkovej sume 5.502,- eur.
Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 25.07.2013 vyplynulo, že žalovaný 2/ na základe znaleckého
posudku MUDr. Pamulu priznal žalobcovi poistné plnenie predstavujúca bolestné za 1210 bodov po
15,72 eur, t.j. 19.021,20 eur po odpočítaní vyplateného plnenia 5.502,- eur, t.j. v sume 13.519,20
eur. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 18.03.2014 vyplynulo, že žalovaný 2/ dňa 17.03.2014 na

základe znaleckého posudku MUDr. Pamulu priznal žalobcovi poistné plnenie predstavujúce sťaženie
spoločenskéhouplatneniaza1095bodovpo16,10euranákladynavystavenieposudkuvsume30,-eur,
t. celkovo v sume 17.660,- eur. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 16.06.2015 vyplýva, že žalovaný
2/ dňa 15.06.2015 na základe znaleckého posudku MUDr. Mišáka priznal žalobcovi poistné plnenie
predstavujúce sťaženie spoločenského uplatnenia za 1755 bodov po 16,48 eur a poplatok za vystavenie

lekárskeho posudku v sume 52,- eur, t.j. celkovo v sume 28.975,- eur. Z oznámenia o poistnom plnení zo
dňa 12.02.2015 vyplynulo, že žalovaný 2/ vyplatil doúhradu nákladov spojených s liečením za cestovné
náklady v sume 238,- eur a za lieky v sume 115,21 eur, t.j. v celkovej sume 353,21 eur. Z oznámenia
o poistnom plnení zo dňa 20.09.2013 vyplynulo, že žalovaný 2/ vyplatil žalobcovi náklady spojené s
liečením za lieky lekára v sume 64,80 eur a za cestovné a parkovné v sume 15,68 eur, t. j. celkovo

80,48 eur. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 18.07.2013 vyplynulo, že žalovaný 2/ priznal žalobcovi
náklady spojené s liečením a náklady na lieky v sume 14,59 eur, náklady na cestovné v sume 411,30 eur,
náklady spojené s liečením v sume 109,02 eur, t.j. celkovo 534,91 eur. Z lekárskeho posudku o sťažení
spoločenského uplatnenia zo dňa 02.01.2014 MUDr. Mariána Pamulu vyplynulo, že lekár vyhodnotil za
dobuliečeniaod01.06.2012do26.06.2013diagnózy:keloidnéjazvypozranenípredkoleniavpravo-5%

podľa položky 433f/ v počte bodov 300, jazvy po operačných zákrokoch 200 cm2 podľa položky 432e/ v
počte bodov 100, atrofiu svalstva pravého lýtka podľa položky 428 b/ v počte bodov 30, úplnú stuhnutosť
členkového kĺbu v nepriaznivom postavení podľa položky 409a/ v počte bodov 300 a priznal zvýšenie
podľa § 10 ods. 4 zákona vzhľadom na vek, v ktorom došlo k poškodeniu zdravia o jednu polovicu, t.j.o 365 bodov. Celkový počet bodov bol 1095. Z hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa
03.03.2015 vyplynulo, že MUDr. Marcel Mišák vyhodnotil za dobu liečenia od 21.10.2014 do 30.10.2014
diagnózy: úplná stuhnutosť členkového kĺbu v nepriaznivom postavení pes equinovarus podľa položky

409a/ v počte bodov 300 zvýšených o 300 bodov z dôvodu veku a operácie, obrnu píšťalového nervu s
postihnutím kmeňa postihnutím všetkých inervovaných svalov podľa položky 430a/ v počte bodov 500
zvýšených o 250 bodov z dôvodu veku, obrnu vidlicového nervu s postihnutým všetkých inervovaných
svalov podľa položky 431a/ v počte bodov 600 zvýšených o 300 bodov z dôvodu veku. Celkový počet
bodov bol 1755. Z výpovede svedkyne Z. B., matky žalobcu, vyplynulo, že po dopravnej nehode žalobcu

sa zmenil celý život. Museli si pracovné povinnosti prispôsobiť, manžel sa vzdal aj časti svojich prác
ako inštalatér. Musel prepustiť pár zamestnancov, aby mohol synovi pomáhať. Vtedy mali mladšieho
syna druháka a museli sa s ním učiť. Žalobca strávil 18. narodeniny v nemocnici, prežil toľké operácie,
doposiaľ má následky. Nechodí ani na plaváreň a ani na turistiku. Kamaráti sem tam za ním prídu,
prespia u nich, podporujú ho, aby sa niečo nestalo. Dva roky stále liečili rany. Keď bol v Kováčovej, tam
sa začal dávať dohromady. Dva roky používal nemecké barle, potom francúzske barle a postupne sa

to zlepšovalo. Kým sa dostal na operáciu lýtka, prišiel o lýtkové svalstvo. Potom mal skrátenú achillovu
pätu, otlak riešili 10 mesiacov. Doposiaľ používa obväz. Syn sa hanbí chodiť v krátkych nohaviciach
alebo sa kúpať, a to aj pred susedmi. Po operácii achillovej päty mal ďalšie zdravotné ťažkosti, ktoré
v Trenčíne liečiť nevedeli. Po konzultácii v Bratislave liečili nohu masťami, a až následne mohol ísť
na plastiku. Plastiku mu robili v januári 2016 a doliečilo sa to do júna 2016. Potom išiel na mesiac do

Kováčovej. Stále sa mu tam objavujú ranky, ktoré dokáže liečiť. Má zdravotné problémy na celý život.
Pred nehodou bol žalobca klasický 17-ročný chlapec, snowbordoval, lyžoval, plával, robil vzpieranie a
mal priateľku. Po nehode bol taký, že nechcel s nikým hovoriť, bol úplne iný, schudol na 55 kg a pôvodne
mal 70 kg. Najprv mu chceli nohu amputovať, ale vzhľadom na jeho vek sa snažili nohu zachrániť.
Mali obavu, aby si niečo neurobil. Starší aj mladší brat sa ho snažili rozveseľovať. Snažili sme sa jeho

myšlienky smerovať na niečo iné. Chodili za ním kamaráti aj priateľka, tá sa však potom s ním rozišla. O
amputácii nohy žalobcovi nehovorili. Jej manžel hovoril s lekárom a rozhodne s amputáciou nesúhlasil.
Chceli nohu zachrániť, aby mal vlastnú, nech už bude aká bude. V súčasnosti je syn taký, že niekedy
nevyjde von celý deň a niekedy nám s niečím pomôže. Na plaváreň rezolútne nechodí, do hôr nemôže
ísť,bývastáleunichasnažiasamuvenovať.Malavedomosťotom,žežalobcabolodškodnenýpribližne

v sume 60.000,- eur. Dostal peniaze za zdravotný stav, týkalo sa to stavu po operáciách, uhradili aj
nákladynaliekyanákladysliečením.Otázkuuplatnenýchnárokovasťaženiaspoločenskéhouplatnenia
riešila ona s manželom. Vychádzali z posudkov po operáciách. Syn trpí doteraz zo zdravotného stavu
po psychickej stránke. Z veselého dieťaťa sa úplne zmenil. Oproti priznanému sťaženiu spoločenského
uplatnenia mala za to, že v ňom nebola zohľadnená docela psychická ujma, ktorú utrpel. Vždy sa

vychádzalo z lekárskych posudkov a lekárskych správ, ktoré po operáciách predkladali. Z písomnej
svedeckej výpovede F. K. zo dňa 20.11.2017 vyplynulo, že so žalobcom sa poznal od svojich pätnástich
rokov a žalobcu si pamätá ako energického a zábavného chlapca, ktorý bol za každú srandu. V tej
dobe sa stretávali1 1-2 krát týždenne. Keď mali 17 rokov, stretávali sa častejšie. Chodievali spolu na
koncertyspoznávaliveľanovýchľudíanašlisiveľakamarátov.Žalobcarádšportoval,venovalsaaktívne

vzpieraniu, snowboardovaniu, s rodičmi chodieval v zime na lyžovačku. Chodievali sa spolu kúpať na
Váh, Hornú Stredu alebo Opatovskú chatu. Po nehode bol dlho v nemocnici, 2 až 3 mesiace mohol iba
ležať na posteli a podstúpil asi 13 operácii. Keď ho po nehode prvýkrát videl, bol veľmi schudnutý a
sklesnutý. Počas jeho pobytu v nemocnici sa naňho vykašľalo veľa kamarátov. Po návrate z nemocnice
zostalo pri ňom iba málo kamarátov. Momentálne sa so žalobcom stretáva dvakrát týždenne, niekedy

častejšie. Žalobca nemôže vykonávať žiaden šport, ktorý robil pred nehodou, má značné problémy s
chôdzou, bez paličky sa nikam nedostane a po prejdení väčšej vzdialenosti má bolesti a vytvorí sa mu
otlak, prípadne rana, ktoré sa mu dlho hoja. V súčasnosti, ak idú na koncerty, žalobca nemôže ísť medzi
ľudí a tak stojí iba bokom, prípade si sadne mimo ľudí. Žalobca sa nemôže chodiť nikam kúpať, aby si
nohu neoškrel a nedostal infekciu. Žalobca sa za nohu veľmi hanbí a v lete napriek vysokým teplotám

nenosíkrátkenohavice,ibapodomu,atozdôvodu,žesahanbízasvojunohu,pretomáproblémnájsťsi
priateľku. Žalobca sa po nehode stal veľmi utiahnutý a často je ťažké presvedčiť ho, aby išiel medzi ľudí.
Stratil veľa zo svojho optimizmu. Na pojednávaní dňa 21.11.2017 svedok Q. B. uviedol, že žalobca je
jeho syn. Po nehode sa život žalobcu úplne zmenil. Predtým vyrastal ako normálny chlapec, robil bežné
športy, lyžovanie, plávanie, hokejbal, chodievali na dovolenky. Keď mal 15 alebo 16 rokov, začal robiť

vzpieranie. Mal mať dobré výsledky a mal ísť na majstrovstvá SR, ale potom sa stala nehoda. Najhoršie
to bolo pár dní až týždňov po nehode. Myslel si, že sa to rýchlo vyrieši, ale keď bol dva mesiace na ARO,
hrozila mu amputácia nohy. Nemal ešte 18 rokov a on s amputáciou nesúhlasil. Myslí si, že do značnej
miery to zavinili aj lekári. Nemohol byť liečený v Trenčíne. Stav po nehode vyzeral tak, že chodili pooperáciáchalekároch,boliBratislave,BanskejBystrici,Žiline,dokoncanakonzultáciivČeskejrepublike.
Bolo to dokola liečba a nemocnice. Keď mu nohu zachránili, museli riešiť pätu. Päta mu očernela a opäť
hrozila amputácia. Po konzultácii s lekárom v Bratislave pätu riešili liečením doma a potom podstúpil

plastiku. Noha už teraz synovi nehnisá. Synovi veľmi pomohlo liečenie v Kováčovej. Tam pochopil, že
sa dá žiť aj s hendikepom, avšak nemôže robiť aktivity ako šport. Najhoršie je, že pociťuje hanbu napr.
keď príde návšteva ani nepríde za nimi a keď sa oblečie, vždy si dá dlhé nohavice aj keď je 30 stupňov.
Zdravotný stav syna spôsobil veľké problémy v našej rodine. Pred nehodou mal zamestnancov, avšak
počas troch rokov prestal pracovať, čo ovplyvnilo značne ich finančnú situáciu. Pred nehodou sa syn

správalzodpovedne,venovalsaaktivitám,chodilnakoncerty,žilspoločenskýmživotom.Totosazmenilo
a tento stav po nehode stále trvá. Jeho aktivity sú mizerné. Pokiaľ ho niekam nejaký kamarát nezavolá
a nedokope ho k tomu, nikam nejde. Začal študovať na vysokej škole psychológiu v Trnave dennou
formou. Nedostal internát a do školy ho vozí on alebo kamaráti, avšak je tam problém s dochádzkou.
Prvý rok po nehode strávil syn v nemocnici, potom dva roky boli ďalšie operácie, liečenia a nemocnice.
Trávil naozaj veľa času v nemocniciach. Myslel si, že v odškodnení bolo bolestné podľa bodov.

3. Uvedené zistené skutočnosti súd posúdil podľa § 11, § 13 ods. 1 až 3, § 16, § 427 ods. 1, § 428,
§ 429, § 444, § 449 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, §
4 ods. 1, 2, § 10 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 437/2007 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia a uviedol, že dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná. Žalobca sa

podanou žalobou od žalovaných 1/ a 2/ domáhal nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- eur z dôvodu
zásahu žalovaným 1/ do jeho práv na ochranu osobnosti, konkrétne práva na zdravie, rozvoj rodinného
a súkromného života, ku ktorému došlo v súvislosti s poškodením zdravia žalobcu pri dopravnej nehode.
Žalovaný1/bolvsúvislostisdopravnounehodouprávoplatnýmrozsudkomOkresnéhosúduNovéMesto
nad Váhom 2T/6/2014-260 zo dňa 21.02.2014 uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia

na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona za použitia § 138 písm. h) Trestného
zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, ktorého výkon trestu mu
bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 12 mesiacov. Zároveň bol žalovanému 1/ uložený trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 2 roky. Skutočnosť, že žalovaný zavinil
protiprávnymkonanímvznikškodyznedbanlivostivšaknemážiadenvplyvpreposúdeniezodpovednosti

žalovaného 1/ za škodu, nakoľko ide o zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku, ktorý bol
zároveň vodičom dopravného prostriedku podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. objektívnu
zodpovednosť. Súd konštatoval, že boli naplnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného
1/ za škodu podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
4. Pri škode na zdraví sa poškodenému uhrádzajú podľa § 444 Občianskeho zákonníka bolesti a

sťaženie spoločenského uplatnenia. V prípade bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia ide o
náhradu osobnej - nemajetkovej ujmy, peňažné plnenie nemá reparačnú povahu, ale satisfakciu povahu.
Tieto nároky sa odškodňujú jednorazovo. Pri škode na zdraví sa odškodňujú bolesti poškodeného
po úraze. Bolesťou je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním
jeho následkov. Druhou formou nemajetkovej ujmy je sťaženie spoločenského uplatnenia. Je to

stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktorý má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné
úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho
spoločenských úloh. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je jednorazovým odškodnením
nemajetkovej ujmy spočívajúcej v zhoršení kvality života a nemožno ju teda rozpočítať na jednotlivé dni
hypotetickej doby života poškodeného. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje

za trvalé následky vyvolané škodou na zdraví, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú možnosti poškodeného
uplatniť sa v ďalšom živote spoločnosti. Sťažením spoločenského uplatnenia je potrebné rozumieť aj
zohyzdenie trvalejšieho charakteru, ktoré obmedzuje poškodeného v normálnej náplni života tým, že
ho vylučuje z uplatnenia v spoločnosti, v športe, v kultúrnom živote a podobne. V rámci náhrady za
sťaženiespoločenskéhouplatneniasaodškodňujeobmedzeniemožnostísebarealizáciespoločenského

uplatnenia v nadväznosti na výkon povolania bez priamej súvislosti s výškou zárobku. Žalobcovi
bolo žalovaným 2/ vyplatené bolestné v celkovej sume 19.021,20 eur, sťaženie spoločenského
uplatnenia v celkovej sume 46.553,- eur, náklady na vystavenie posudkov 82,- eur, náklady spojených
s liečením v celkovej sume 698,60 eur. Pri stanovení výšky sťaženia spoločenského uplatnenia
žalobcu vychádzal žalovaný 2/ z lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa

02.01.2014 vypracovaného MUDr. Mariánom Pamulom a z hodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia vypracovaného dňa 03.03.2015 MUDr. Marcelom Mišákom. Popri nároku vyplývajúcom z
titulu náhrady škody podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka vystupuje ako ďalší samostatný
právny titul nárok na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide teda o dvasamostatné nároky a na ich uplatnenie je preto potrebné poskytnúť súdu také skutkové tvrdenia,
aby bolo možné odlíšiť nárok na náhradu škody na zdraví a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
pri zásahu do práva na ochranu osobnosti. Súd je viazaný ústavným princípom proporcionality, v

zmysle ktorého odškodnenie má byť dostatočné, dôstojné a adekvátne. Dvojitým hodnotením vzniknutej
nemajetkovej ujmy na ľudskom zdraví v režime náhrady škody na zdraví a aj v režime ochrany
osobnosti na základe totožných skutkových tvrdení by dochádzalo k porušeniu všeobecnej právnej
zásady "non bis in idem". V rámci odškodňovania bolestného sa zohľadňujú všetky zdravotné špecifiká
poškodenia zdravia poškodeného a v rámci posudzovania výšky náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia sa posudzuje široký komplex následkov poškodenia zdravia. Právo na náhradu škody z
titulu úhrady sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 444 Občianskeho zákonníka a právo na
náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú samostatné nároky fyzickej
osoby, a preto ich nemožno duplicitne uplatňovať na základe rovnakých skutkových tvrdení. Nároky,
ktorých sa žalobca domáhal formou nemajetkovej ujmy cez ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka v súvislosti s tým, že bolo zasiahnuté do jeho práva na zdravie, rodinný a súkromný život, sa

uplatňujú aj v rámci odškodňovania bolesti žalobcu ako poškodeného a jeho sťaženia spoločenského
uplatnenia podľa ustanovení zákona č. 437/2004 Z.z.. Zložky práva, ktoré uplatňuje žalobca v konaní
titulom nemajetkovej ujmy z dôvodu ochrany osobnosti sú zložkami práva, ktoré sa priznávajú, aj keď
sa odškodňuje sťaženie spoločenského uplatnenia. Nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia má
povahu špeciálnej úpravy vo vzťahu k ochrane osobnosti. Súd sa preto zaoberal otázkou, či je možné

nároky, ktoré sú pokryté špeciálnym ustanovením (zákon č. 437/2004 Z.z.) uplatňovať aj cez § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany osobnosti. Súd sa tak zaoberal rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.05.2014 sp.zn. 7Cdo/65/2013 a uznesením Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 13.08.2014 sp.zn. I.ÚS 426/2014, v ktorých najvyšší súd vyslovil, že zo
žiadnehoustanoveniazákonač.437/2004Z.z.nemožnovyvodiť,žebysavrámciodškodňovaniabolesti

a sťaženia spoločenského uplatnenia mal zohľadniť aj zásah do dôstojnosti, súkromia alebo rodinného
života poškodeného pričom ústavný súd potvrdil, že prostredníctvom inštitútu náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia dochádza aj k odškodneniu dôsledkov poškodenia zdravia v súkromnom
a rodinnom živote. V prípade, ak niekomu bola spôsobená škoda na zdraví, nemožno vyvodiť záver,
že jeho nároky sú vyčerpané ustanoveniami o zodpovednosti za škodu a vylučujú sa tu iné nároky

podľa ustanovení o ochrane osobnosti. Občiansky zákonník pripúšťa, aby sa nezávisle popri sebe
uplatňovali viaceré nároky, ktoré boli spáchané jedným skutkom. Neexistuje dôvod spochybňovať, že
popri finančnom odškodnení nemajetkovej ujmy spôsobenej na zdraví sa pripúšťa aj uplatnenie nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv. Problematickým sa javí, že
práva zo zodpovednosti za škodu z porušenia osobnostných práv si najmä v čiastkových nárokov na

odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia navzájom konkurujú, lebo sú hodnotené
na základe sčasti totožných a sčasti veľmi príbuzných skutkových tvrdení. Z tohto dôvodu sa oprávnene
požaduje, aby žalobca poskytol súdu také skutkové tvrdenia k následkom zásahu, aby bolo možné
odlíšiť práva a nároky zo zodpovednosti za škodu a zo zodpovednosti za porušenie osobnostných
práv. Úspešnosť takéhoto postupu teda vylučuje, ak by žalobca odôvodňoval svoj nárok na podklade

totožných skutkových tvrdení ako pri náhrade škody a nepreukázal by presah nároku na ochranu
osobnosti nad nárokmi z titulu náhrady škody. Z tohto dôvodu je v danom prípade nesmierne dôležité,
akú argumentáciu žalobca použije. Po zhodnotení vykonané dokazovania súd dospel k záveru, že
všetky ujmy tvrdené žalobcom sú pokryté inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 444
Občianskeho zákonníka, a z tohto dôvodu nie je priestor tieto zložky práva uplatňovať cez ochranu

osobnosti. Nároky uplatňované žalobcom sú nárokmi nemajetkovej ujmy odškodňované podľa § 444
Občianskeho zákonníka a ustanovení zákona č. 437/2004 Z.z., nakoľko aj nároky v oblasti súkromného
a rodinného života pokrýva zákon č. 437/2004 Z.z., keď poskytuje náhradu pre obmedzené možnosti
poškodeného nielen v živote, ale aj v spoločnosti. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. sa náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje jednorazovo, pričom musí byť primeraná povahe

následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti. V konaní nebolo sporné, že v dôsledku dopravnej nehody došlo k
zásahu do zdravia žalobcu, do jeho rodinného i súkromného života. Žalobca podstúpil viacero operácií,
ktoré si vyžadovali jeho dlhodobé hospitalizácie v nemocnici, absolvoval viaceré liečenia a následky
zranení pretrvávajú doposiaľ a obmedzujú žalobcu v bežnom živote. Liečba žalobcu mala nesporne

vplyv aj na jeho rodinný a súkromný život, keďže počas hospitalizácií a liečení nemohol tráviť čas
v domácom prostredí so svojou rodinou, nemohol riadne študovať, vykonávať voľnočasové aktivity s
priateľmi a rodinou ako pred nehodou a v dôsledku zranení nie je schopný vykonávať prácu, v ktorej
odbore je vyučený a má maturitu. Uvedené ujmy sú však kryté inštitútom sťaženia spoločenskéhouplatnenia a odškodňované jednorazovo na základe bodového ohodnotenia v závislosti od rozsahu
obmedzení pri uplatnení v živote a spoločnosti. Ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.z. upravujú náhradu
za dôsledky poškodenia zdravia v pracovnom, kultúrnom, súkromnom, manželskom politickom a

športovom živote. Pokrývajú teda náhradu všestranných obmedzení poškodeného v rôznych sférach
jeho života, pri plnení jeho spoločenských úloh, ktoré sa prejavili ako dôsledok poškodenia zdravia.
Skutočnosť, že žalobca v dôsledku dopravnej nehody musel podstúpiť viacero operácií, strávil veľa času
v nemocniciach a na liečení a vzniklo mu trvalé poškodenie pravej dolnej končatiny sú následky zásahu
do zdravia poškodeného, ktoré boli zohľadnené v priznanej náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia. Náhrada za bolesť zohľadňuje zistené poškodenie zdravia, priebeh liečenia a odstraňovanie
následkov tohto poškodenia, a preto je v ňom zohľadnený aj čas poškodeného prežitý počas liečby.
Skutočnosť, že v dôsledku dopravnej nehody strávil žalobca veľa času v nemocniciach a ostatní rodinní
príslušníci sa museli prispôsobiť potrebám jeho liečby sú rovnako následkom, ktorý dočasne obmedzil
žalobcu v možnosti uplatniť sa v rodinnom, študijnom, súkromnom a športovom živote. Je nepochybné,
že počas liečby sa zhoršila kvalita života žalobcu, ktorý sa v dôsledku škody na zdraví nemohol

uplatniť v spoločenskom živote. Tieto následky sú však odškodňované v rámci sťaženia spoločenského
uplatnenia a žalobca neuviedol žiadne tvrdenia o následkoch zásahu do jeho zdravia počas liečby,
ktoré by výraznejším spôsobom nad bežný rozsah zasiahli do jeho rodinného a súkromného života.
Skutočnosť, že žalobca je obmedzený v tom, že nemôže vykonávať zamestnanie, v ktorého odbore je
vyučený a má maturitu, športové aktivity, chodiť na plaváreň, na turistiku je následok poškodenia zdravia

v pracovnom, športovom a kultúrnom živote, ktorý bol jednorazovo odškodnený priznaním sťaženia
spoločenského uplatnenia. Súd dospel k záveru, že lekári pri stanovení bodového hodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia dostatočným spôsobom zohľadnili všetky aspekty zmien (vek, perspektíva v
športovom a pracovnom živote, obmedzenie v kultúrnom a rodinnom živote), ktoré v živote žalobcu v
dôsledky škody na zdraví nastali, keď žalobcovi priznali zvýšenie tohto bodového hodnotenia. Uvedené

zvýšenie bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia preto plní dostatočnú satisfakčnú
a reparačnú funkciu. Skutočnosť, že tieto následky majú trvalý charakter nezakladá bez ďalšieho
predpoklad pre priznanie nároku na ochranu osobnosti z ujmy na zdraví. Žalobca v konaní netvrdil
a ani nepreukázal, že by v súvislosti so zásahom do jeho zdravia vznikla taká ujma, ktorá nespadá
pod paušálnu právnu úpravu náhrady škody. V konaní bolo svedeckými výpoveďami preukázané, že

žalobca pred nehodou viedol bežný aktívny život mladého človeka, študoval, športoval, navštevoval
kultúrne podujatia, avšak žiadna z oblastí jeho súkromného života nepresahovala rámec štandardných
aktivít, ktorých obmedzenie výkonu v dôsledku zásahu do zdravia poškodeného spadá pod dôsledky
poškodenia zdravia, ktoré boli jednorazovo odškodnené priznaním sťaženia spoločenského uplatnenia.
Tvrdenia žalobcu, že po pobyte v nemocnici stratil viacerých kamarátov a za výzor zranenej nohy

sa veľmi hanbí sú tvrdenia výlučne subjektívnej povahy, pričom tieto následky u žalobcu nevznikli
v priamej príčinnej súvislosti so zásahom do zdravia žalobcu spôsobeným žalovaným 1/. V konaní
bolo svedeckými výpoveďami preukázané, že žalobca v dôsledku dlhodobého pobytu v nemocnici
nemohol byť v častom kontakte s kamarátmi, s tým že s viacerými ich vzťahy ochladli. Vo veku,
v ktorom bol žalobca v čase dopravnej nehody, je všeobecne známe, že mladý človek si priateľov,

kamarátov a známych zo školského prostredia, voľnočasových aktivít a priateľov z mladosti prirodzene
selektuje s tým, že nie je rozhodujúca ich kvantita, ale kvalita vzájomného vzťahu. V konaní bolo
preukázané, že po absolvovaní liečení zostalo žalobcovi viacero priateľov, s ktorými sa žalobca naďalej
stretáva, chodieva s nimi na koncerty, prípadne na posedenia, preto jeho tvrdenie o tom, že v dôsledku
trvania liečby zranení stratil viacerých kamarátov, považoval súd za nepreukázané. Rovnako tvrdenie

žalobcu o tom, že sa za vzhľad zranenej pravej nohy veľmi hanbí je výlučne subjektívne, nakoľko
pri stanovení bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia boli zohľadnené diagnózy v
dôsledku ktorých je vzhľad žalobcovej pravej nohy zohyzdený (keloidné jazvy po zranení predkolenia
vpravo - 5 %, jazvy po operačných zákrokoch 200 cm2, atrofia svalstva pravého lýtka, úplnú stuhnutosť
členkového kĺbu v nepriaznivom postavení, obrna píšťalového nervu s postihnutím kmeňa postihnutím

všetkých inervovaných svalov, obrna vidlicového nervu s postihnutým všetkých inervovaných svalov).
Následok poškodenia zdravia žalobcu týkajúci sa vzhľadu jeho pravej nohy v oblasti jeho súkromného
životaboltedapriznanímnáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniaodškodnený,aďalšievnímanie
žalobcu tohto poškodenia ako zahanbujúce nie je možné odškodniť uplatnením nároku na ochranu
osobnosti. Súd oukázal aj na skutočnosť, že žalobca, hoci bol uznaný za invalidného s mierou poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, nevyužil zákonnú možnosť podľa § 5 ods. 5 zákona č.
437/2004 Z.z. obrátiť sa na súd so žalobou o zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia,
pokiaľ by mal za to, že sa u neho jedná o prípad hodný osobitného zreteľa. Súd tak dospel k záveru,
že všetky ujmy tvrdené žalobcom sú pokryté inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 444Občianskeho zákonníka, ktoré už bolo žalobcovi priznané, a z tohto dôvodu nie je priestor tieto zložky
práva uplatňovať cez ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto súd žalobu
zamietol.

5. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 257 CSP.
Žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní stranou s úplným úspechom vo veci a nárok na náhradu trov konania
si v konaní riadne uplatnili, preto by im patrila náhrada trov konania proti neúspešnému žalobcovi v
rozsahu 100 %. Súd však pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval ustanovenie
§ 257 CSP, vzhľadom k tomu, že s poukazom na predmet konania a osoby strán konania existujú

v konaní dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je potrebné priznaný nárok na náhradu trov
konania primerane znížiť, a to na rozsah 50 %. Súd zohľadnil v rámci predmetu konania skutočnosť, že
žalobca sa predmetnou žalobou domáhal ochrany osobnostných práv, do ktorých malo byť zasiahnuté
protiprávnym konaním žalovaného 1/. Súd zohľadnil majetkové, sociálne a rodinné pomery žalobcu,
žalovaného 1/ a majetkové pomery žalovaného 2/. Vzhľadom k tomu, že žalobca je študentom vysokej
školy v dennej forme štúdia a na zabezpečenie vlastných potrieb nemá možnosť vlastnou prácou získať

finančné prostriedky ako aj vzhľadom na jeho zhoršený zdravotný stav v dôsledku dopravnej nehody
zapríčinenej žalovaným 1/ by uhradenie nárokov na náhradu trov konania žalovaných 1/ a 2/ v celom
rozsahu malo neprimerane nepriaznivé následky v porovnaní s následkami, aké nastanú v majetkových
sférach žalovaného 1/ a 2/ pri priznaní nároku na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, keďže žalovaný
1/ je zdravým dospelým mužom, ktorý má možnosť finančne zabezpečiť seba a svoju rodinu a žalovaný

2/jeobchodnouspoločnosťousozákladnýmimaním49.791.000,-eur,ktoréjevcelomrozsahusplatené.
6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že nesúhlasí s tým, že by všetky
ujmy, ktorých odškodnenia sa v konaní domáhal boli pokryté inštitútom sťaženia spoločenského
uplatnenia. V konaní bolo dostatočne preukázané, že v súvislosti s dopravnou nehodou a jej následkami
došlo k tak výraznému neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu jeho osobnosti, že to

odôvodňujepriznanienemajetkovejujmyvpeniazoch,pričomdôsledkyboližalobcomakoajsvedeckými
výpoveďami dostatočne uvedené a preukázané. Odškodnenie nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom
do osobnostných práv žalobcu nie je pokryté inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobca
opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/65/2013 zo dňa
28.05.2014. Ďalej žalobca namietal priznanie nároku na náhradu trov konania žalovaným v rozsahu 50

%. Poukázal na to, že je študentom vysokej školy v dennej forme štúdia, na zabezpečenie vlastných
potrieb nemá možnosť vlastnou prácou získať finančné prostriedky ako aj vzhľadom na svoj zhoršený
zdravotný stav v dôsledku dopravnej nehody zapríčinenej žalovaným 1/ by úhrada nárokov na náhradu
trov konania mala pre žalobcu neprimerane nepriaznivé dôsledky. S ohľadom aj na skutočnosti, ktoré
uviedol sám súd prvej inštancie sa žalobca domnieva, že by podľa § 257 CSP nemal byť žalovaným

priznanýnároknanáhradutrovkonania.Navrholpreto,abyodvolacísúdvovecisamejzmenilnapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že jeho žalobe vyhovie a zároveň mu prizná aj náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Ak by odvolací súd vo veci samej rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, navrhol
žalobca aby vo výroku o náhrade trov konania bol napadnutý rozsudok zmenení tak, že žalovaní 1/ a

2/ nemajú nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi.
7. Proti tomuto rozsudku do výroku o náhrade trov konania podal odvolanie aj žalovaný 1/. Podľa neho
sa súd prvej inštancie okolnosťami, pre ktoré by sa mal dôvod hodný osobitného zreteľa vzťahovať aj
na žalovaného 1/ v dôsledku čoho žalovanému 1/ ako procesne úspešnej strane sporu bola znížená
náhradu trov konania, sa súd nezaoberal dodatočne. Jeho rozhodnutie vychádza len z konštatovania, že

žalovaný 1/ je zdravým dospelým mužom, ktorý má možnosť finančne zabezpečiť seba a svoju rodinu,
pričom uvedené konštatovanie sa nezakladá na skutkových zisteniach jednak z výsluchu žalovaného
1/ na pojednávaní uskutočnenom dňa 03.10.2017 a jednak z listinných dôkazov žalovaného 1/ najmä
čestného prehlásenia zo dňa 05.10.2017 predloženého súdu dňa 20.10.2017. Z výsluchu žalovaného
1/vyplynuli skutkové zistenia, podľa ktorých má žalovaný 1/ zdravotné problémy súvisiace s dopravnou

nehodou, má bolesti chrbtice v krížovej oblasti, 4x ročne ho sekne v chrbte, pracuje brigádne v zahraničí
v letnej sezóne ako elektrikár, taktiež trpí po psychickej stránke stavmi úzkosti, stresom, ťažko sa mu
hľadá zamestnanie pre zdravotné problémy, nemá žiadny majetok, sú proti nemu vedené exekúcie, má
manželku a ročné dieťa, býva u rodičov a nemá peniaze na zaplatenie žalovaného nároku žalobcu. Z
listinného dôkazu - čestné prehlásenia ďalej opakovane vyplývajú skutočnosti, že žalovaný 1/ nevlastní

žiadny majetok a nemá žiadne finančné úspory, býva u rodičov, má založenú živnosť 3 mesiace, jeho
príjemjenulový,zaúčelomkrátkychbrigádsazdržiavaajvzahraničí,kdesasnažíajnapriekzdravotným
problémom uživiť ženu a dieťa. Uvedené skutkové tvrdenia konajúci súd nezobral do úvahy, obmedzil
sa na skutočnosť, že žalovaný 1/ je dospelým mužom a živí rodinu, nezvážil však, že trpí zdravotnýmiproblémami, ktoré ho obmedzujú pracovať naplno, že nemá dostatočný príjem, že sú proti nemu vedené
exekúcie ako aj skutočnosť, že živí maloleté jednoročné dieťa. Žalovaný 1/ ďalej poukázal na to, že
ten kto inicioval súdny spor je žalobca, a preto bolo na jeho úvahe, akú sumu a na základe akých

tvrdení si bude nárokovať od žalovaného 1/. Žalobca napriek tomu, že študuje dennou formou štúdia
inicioval spor o sumu 20 000,- eur, pričom po tom, ako obdržal plnenie viac ako 65 000,- eur musel si byť
vedomý aj svojho neúspechu a na to nadväzujúce rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania druhej
strane sporu. Žalobca zastúpený advokátom si musel byť vedomý toho, že v prípade neúspechu bude
znášať náhradu trov konania druhej strany sporu, preto bola hodnota sporu na jeho úvahe. Uvedené

správanie žalobcu, nemožno pripísať na ťarchu žalovaného 1/. Nie je možné spravodlivo požadovať od
žalovaného 1/, aby znášal 50% náhradu trov konania, keď sám trpí zdravotnými problémami, pre ktoré
nemôže plnohodnotne pracovať, plní si vyživovaciu povinnosť voči jednoročnej dcére a nevlastní žiadny
majetok. Žalovaný 1/ preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti nepriznanej
náhrady trov konania 50% zmenil tak, že žalovaný 1/ má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi

v rozsahu 100%.
8. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní 1/ a 2/.
9. Žalovaný 1/ uviedol, že s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/65/2013 zo
dňa 28.05.2014 sa súd prvej inštancie vysporiadal v rámci odôvodnenia rozsudku. Taktiež sa vysporiadal
aj s opačným názorom vyjadreným v inom judikáte, a to v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. I. ÚS 426/2014 zo dňa 13.08.2014, ktorý je časovo neskorší ako judikát citovaný žalobcom.
Žalovaný 1/ sa plne stotožňuje s právnym názorom vysloveným súdom prvej inštancie a máme za to,
že žalobca nepreukázal iné dôvody, či skutočnosti ktorými by mohlo byť odôvodnené priznanie ďalších
nárokov okrem nároku zo sťaženia spoločenského uplatnenia. V súvislosti s výrokom o trovách konania
sa potom žalovaný 1/ odvolal na svoje vlastné odvolanie, ktorým napadol výrok o trovách a žiadali sme

priznať náhradu trov právneho zastúpenia v celom rozsahu.
10. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zopakoval, že nie je osobou pasívne vecne
legitimovanou v tomto spore, pretože v zmysle platných právnych predpisov náhrada nemajetkovej
ujmy za zásah do osobnostných práv nie je krytá z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. K veci samej uviedol, že súd prvej inštancie správne

vyhodnotil, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nie je možné žalobcovi priznať, ak ho odôvodňuje
z tých istých dôvodov, za ktoré mu bola poskytnutá náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Opačný postup by bol contra legem, pretože by došlo k odškodneniu, resp. náhrade tých istých
následkov opakovane. Simultánnosť týchto nárokov /náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a
náhrada nemajetkovej ujmy/ nie je kategoricky vylúčená vo vzťahu k jednej škodovej udalosti, ale ich

kauza, teda dôvody pre ktoré sa uplatňuje náhrada, musia byť odlišné. V žalobe žalobcu sú uvádzané
len tie dôvody, za ktoré už raz odškodnený bol, a tak má žalovaný 2/ za to, že žalobcovi nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy nevznikol. Odlišné dôvody žalobca nedokázal špecifikovať a identifikovať
ani v konaní. Okrem toho žalovaný 2/ uviedol, že nárok žalobcu uplatnený žalobou zo dňa 02.06.2015
považuje za premlčaný. K dopravnej nehode, teda k zásahu do osobnostného práva žalobcu došlo dňa

01.06.2012, odvtedy začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba a žaloba bola podaná na súde
aždňa02.06.2015,tedapouplynutípremlčacejdoby.Nakoniecžalovaný2/poukázalnato,ževkontexte
rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky, považuje nárok uplatnený žalobcom za neprimerane
vysoký. Je potrebné pritom vziať zreteľ aj na skutočnosť, či poškodený nebol morálne uspokojený v
podobe odsúdenia páchateľa trestného činu ako aj na skutočnosť, že mu bola poskytnutá náhrada za

sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, žalovaný 2/ bol v konaní úspešný
a žalobca je povinný mu nahradiť trov konania. Súd prvej inštancie znížil náhradu trov konania, ale na
ich absolútne nepriznanie nie je podľa neho dôvod. Navrhol preto napadnutý rozsudok v celom rozsahu
potvrdiť.
11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu

a z dôvodov odvolaní žalobcu a žalovaného 1/, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP.
12. Preskúmaním veci samej z dôvodov v odvolaní uvádzaných v odvolaní žalobcu dospel odvolací súd
k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo

prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny
právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sapreto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby
žalobcu a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozsudku, v celom rozsahu na
ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

13. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní
nevylúčil možnosť vzniku nároku na náhradu nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv a
nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré by vyplynuli z tej istej škodovej
udalosti. Naopak, uviedol, že takéto nároky popri sebe obstoja, avšak nie na podklade totožných
skutkových tvrdení, teda nesmie nimi byť odškodňovaný rovnaký následok v osobnostnej sfére osoby

poškodeného. Takéto závery podľa odvolacieho súdu plne zodpovedajú rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo/65/2013 zo dňa 28.05.2014 a uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. I.ÚS 426/2014zo dňa 13.08.2014.
14. Odvolací súd ďalej súhlasí so súdom prvej inštancie v tom, že v predmetnej veci neboli vyššie
uvedené podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných
práv žalobcu popri jeho nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia splnené. Všetky ujmy

v oblasti súkromného a rodinného života tvrdené žalobcom v žalobe sú pokryté inštitútom sťaženia
spoločenského uplatnenia podľa § 444 Občianskeho zákonníka, kde bol nárok žalobcu už uspokojený /
v podrobnostiach viď. odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie/. Súd prvej inštancie
preto dôvodne žalobu žalobcu zamietol.
15. Čo sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, aj tu považuje

odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. Stotožňuje sa s ním a v podrobnostiach
naň odkazuje. Žalovaní 1/ a 2/, ktorí boli v spore úplne úspešní, by mali nárok na plnú náhradu trov
konania, avšak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré správne súd prvej inštancie identifikoval,
pre ktoré bolo dôvodné výnimočne žalovaným 1/ a 2/ túto náhradu znížiť o 50 %. Ustanovenie § 257
CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa, patrí medzi právne normy s relatívne neurčitou hypotézou, a je preto vecou konajúceho súdu,
aby s ohľadom na okolnosti každého jednotlivého prípadu určil sám konkrétnu hypotézu právnej normy,
teda okolnosti, ktoré sú výnimočne dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý celkom alebo sčasti
nebude priznaná náhrada trov konania strane sporu, ktorá má inak na ňu právo. Pokiaľ konajúci súd
vymedzí túto hypotézu právnej normy § 257 CSP správne, nemôže byť jeho rozhodnutie v rozpore so

zákonomatoanivprípade,ženebolivzatédoúvahyinéokolnosti,ktoréúčastníkpovažujezapodstatné.
Odvolací súd by preto mohol úvahy súdu prvej inštancie pri aplikácii ustanovenia § 257 CSP posudzovať
len v prípade, že by tieto úvahy boli celkom zjavne neprimerané /napríklad by zohľadňovali skutočnosť,
ktorá sa nijako k predmetnému zákonnému ustanoveniu nevzťahuje/. Len v takom prípade by bol
naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP /rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci/ a tiež dôvod na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia súdu prvej
inštancie. V danej veci však o taký prípad nejde. Súd prvej inštancie určil hypotézu ustanovenia § 257
CSP tak, že za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalovaným 1/ a 2/ sčasti 50 % nepriznal
náhradu trov konania považoval opísané okolnosti veci samej ako aj opísané pomery strán sporu. Takéto
určenie hypotézy právnej normy § 257 CSP je zjavne primerané, zodpovedá ustálenej súdnej praxi

aplikácie a odvolací súd za rovnako primerané považuje aj určenie miery, o ktorú súd prvej inštancie
krátil žalovaným náhradu trov konania. Niet žiadneho zákonného dôvodu na týchto úvahách súdu prvej
inštancie čokoľvek meniť. V súvislosti s dôvodmi odvolania žalovaného 1/ proti rozhodnutiu o náhrade
trov konania odvolací súd ešte dodáva, že považuje za úplne nenáležité porovnávať zdravotnú situáciu
žalovaného 1/ so zdravotnou situáciou žalobcu, a to nielen s ohľadom na rozsah poškodenia zdravia

žalobcu ale aj z dôvodu, že tieto následky /tak u žalobcu ako aj u seba/ spôsobil svojím protiprávnym
konaním žalovaný 1/.
16. Z týchto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne
správny v celom rozsahu potvrdil.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a § 257 CSP. V odvolacom konaní /vo veci samej/ úspešným žalovaným 1/
a 2/ by patrila plná náhrada trov odvolacieho konania, ktorú náhradu však odvolací súd výnimočne pre
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa znížil na 50 %. Za dôvody hodné osobitného zreteľa
potom odvolací súd považuje rovnaké skutočnosti, ako ich v napadnutom rozhodnutí identifikoval súd
prvej inštancie, a ktoré podľa odvolacieho súdu výnimočne aplikáciu § 257 CSP umožňujú.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).