Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. november 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/153/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116224271
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116224271.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: TELERVIS

PLUS a.s., IČO: 35 717 769, Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, zastúpený: JUDr. Vratislav Šteffek,
advokát, Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: R. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.
XXXX/XX, T., o zaplatenie sumy 765,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 591,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 591,- eur od 02.01.2016 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 54% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.10.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.10.2016, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 765,00 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 765,00 eur od 02.01.2016 do zaplatenia, ako aj
náhradu trov konania.

2.Žalobcažalobuodôvodniltým,žedňa12.06.2015bolamedzižalobcomakoveriteľomažalovanouako

dlžníkom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. J na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej
bezhotovostný úver v sume 600,00 eur za celkový úrok vo výške 20% z poskytnutej úverovej sumy, t.j.
120,00 eur. Za poskytnutie úveru žalobca účtoval žalovanej servisný poplatok vo výške 9% z úverovej
sumy, t.j. 54,00 eur. Zmluvou sa žalovaná zaviazala celkovú čiastku vo výške 774,00 eur uhradiť v 13
mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 3,00 eurá a ďalej v pravidelných
10 mesačných splátkach vo výške 76,50 eura. Prvá splátka bola splatná 10. deň po poskytnutí úveru a
každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Úver

žalobca poskytol žalovanej bezhotovostne, a to prevodom na číslo účtu uvedené žalovanou v Žiadosti
o prevod finančných prostriedkov, ktorá tvorí súčasť zmluvy. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila
svoju povinnosť riadne a včas v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, žalobca v Predžalobnej
upomienke zo dňa 29.11.2015 upozornil žalovanú na možnosť uplatnenia práva podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, t.j. práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Následne žalobca v Oznámení
o zosplatnení záväzku zo dňa 03.01.2016 písomne oznámil žalovanej, že celá pohľadávka sa stala
splatná ku dňu 01.01.2016. Žalovaná ku dňu vypracovania žaloby uhradila žalobcovi celkovo 9,00 eur.

Dlžná čiastka ku dňu spísania žaloby činí 765,00 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi čiastkou, ktorú
sa žalovaná zmluvou zaviazala žalobcovi zaplatiť v celkovej sume 774,00 eur a čiastkou vo výške 9,00
eur, ktorá bola uhradená žalovanou (774,00 eur - 9,00 eur = 765,00 eur). Ako dôkazy žalobca predložil
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. J zo dňa 12.06.2015, Predžalobnú upomienku - výzvu k úhradedlžnej sumy zo dňa 29.11.2015, Oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 03.01.2016, podacie hárky,
Amortizačnú tabuľku pre zmluvu č. J

3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11Csp/153/2016-18 zo dňa
26.07.2018, ktorý sa žalovanej nepodarilo doručiť, preto ho súd uznesením č.k. 11Csp/153/2016-33 zo
dňa 13.09.2018 zrušil.

4. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 03.10.2018 vyvesením na úradnej tabulu a webovej

stránke súdu, k tejto sa nevyjadrila, dôkazy neoznačila.

5. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

6. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd vykonal
dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne
vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany
sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Medzi žalobcom ako veriteľom a
žalovanou ako dlžníkom bola dňa 12.06.2015 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. J na základe

ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 600,00 eur za úrok vo výške 20% z istiny, t.j. 120,00 eur.
Za poskytnutie úveru si veriteľ účtoval servisný poplatok vo výške 9% z istiny, t.j. 54,00 eur. Žalovaná sa
zaviazala zaplatiť uvedený úver s príslušenstvom v 13 mesačných splátkach tak, že prvé tri mesačné
splátky boli dohodnuté vo výške 3,00 eurá a ďalších desať mesačných splátok bolo dohodnutých vo
výške 76,50 eura, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka

bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Odplata bola dojednaná vo výške 26,77%
z istiny za rok, ročná percentuálna miera nákladov bola dojednaná vo výške 50,22% a priemerná
RPMN bola ku dňu podpisu uvedená vo výške 37,67%. Žalovaná zaplatila žalobcovi z poskytnutého
úveru sumu 9,00 eur, s plnením ostatných dohodnutých mesačných splátok sa žalovaná dostala do
omeškania. Predžalobnou výzvou zo dňa 29.11.2015 upozornil žalobca žalovanú, že ak nevykoná

bezodkladnú úhradu dlhu, žalobca si uplatní právo a po uplynutí 15-dňovej lehoty v zmysle § 53 ods.
8 Občianskeho zákonníka bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a budú voči nej uplatnené všetky
zmluvne dojednané sankcie. Nakoľko k úhrade dlžnej sumy v stanovenom čase nedošlo, žalobca zaslal
žalovanej Oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 03.01.2016, v ktorom oboznámil žalovanú s tým,
že záväzok z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol zosplatnený ku dňu 01.01.2016.

9. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.13. Podľa § 502 ods. 1 a 2 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe

zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

18. Podľa 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

20. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

21.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o

päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol uzavretím
zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú

právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010
Z.z.), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) OBZ)
a zároveň žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom
na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

24. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len
z časti. Strany sporu uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle
ustanovenia § 1 ods. 2 ZSÚ. Na základe uzatvorenej zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovanej
spotrebiteľský úver v sume 600,00 eur, pričom žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom v dohodnutých splátkach.

Nakoľko zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu má charakter spotrebiteľského úveru v
zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Pristupujúc
ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore
s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) výšku, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len rozpis splátky percentuálne,
a síce, že z každej jednotlivej splátky predstavuje istina 78,43%, úrok 14,51% a servisný poplatok
7,06%. Takéto uvedenie rozpisu splátky na istinu, úroky a poplatky však nie je naplnením požiadavky
citovaného ustanovenia ZoSÚ, nakoľko toto ustanovenie predpokladá, že pri splátke (ktorá je uvedená
v eurách) sa uvedie, aká suma (v eurách) zo splátky predstavuje splácanie istiny, aká splácanie úroku

a aká splácanie servisného poplatku. Ak teda žalobca ako veriteľ v zmluve neuviedol, aká je výška
splátky istiny, úroku a servisného poplatku v eurách, ale len percentuálne, súd má za to, že to nie je
možné považovať za uvedenie podstatnej náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru
predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka (bez toho, aby si musel uvedené prepočítavať,

čo nakoniec môže byť pre priemerného spotrebiteľa i problémom) tak, aby sa dokázal zorientovať v
ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá
právo. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ (v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a síce termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota
splatnosti je určená iba spôsobom „380. deň po uzatvorení zmluvy“, čo nemožno považovať za súladné

s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy) je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje
presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj
gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem

„termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Čo sa týka stanovenia úrokovej sadzby podľa § 9
ods. 2 písm. i) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), táto nie je stanovená v súlade s § 502
OBZ, keď nie je zrejmé, za aké obdobie je stanovený úrok vo výške 20% z istiny.

25. Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý

žalobcom žalovanej sa považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok
na zaplatenie úroku z úveru ani servisného poplatku, ale len na vrátenie sumy poskytnutého úveru.
Keďže žalovaná zaplatila z poskytnutého úveru vo výške 600,00 eur časť vo výške 9,00 eur, súd jej
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 591,00

eur (600,00 - 9,00). Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 02.01.2016,
keďže k zosplatneniu úveru došlo dňa 01.01.2016, a preto má žalobca nárok na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba ECB platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu omeškania žalovanej s plnením peňažného
dlhu bola výška základnej úrokovej sadzby 0,05 %. Žalobca tak má popri dlžnej istine nárok aj na

zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % (5 + 0,05 %) ročne z priznanej dlžnej sumy 591,00 eur
odo dňa omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu, t.j. odo dňa 02.01.2016, do zaplatenia.26. Súd pritom poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/176/2016-49 zo dňa
02.08.2017 vydaný v obdobnej veci, v ktorého odôvodnení odvolací súd uviedol, že „rozhodne
nepostačuje a nie je v súlade s citovaným znením zákona, ak hoci jednoduchou logickou úvahou, či

jednoduchým aritmetickým výpočtom, je možné zistiť, že v zmluve stanovená mesačná splátka zahŕňa
okrem istiny úverovej splátky, aj splátku úrokov a poplatkov (v neznámej výške). ... Niet pochybností o
tom, že údaj o konečnej splatnosti úveru musí byť vymedzený konkrétnym dátumom a bezpredmetná
je argumentácia žalobcu, že konečná splatnosť je 370-ty deň po uzavretí zmluvy. Účelom ustanovenia
§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch je zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ jasne a bez

pochybností a ďalších výpočtov informovaný, kedy nastane konečná splatnosť úveru, teda dokedy
bude splácať úver. Pojem „termín“ predstavuje presné časové vymedzenie. Termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského v zmluve nie je uvedený ani tak, aby sa dal bez pochybností určiť odkazom na
dohodnutýtermínsplatnostijednotlivýchsplátokaichpočet.Termínkonečnejsplatnostispotrebiteľského
úveru musí byť v zmluve vyjadrený presným dátumom a nie udalosťou, ktorá je závislá na vôli
ktorejkoľvek zmluvnej strany, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanom prípade ide o

náležitosť predpokladanú zákonom.“

27. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit
Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd
nevytýkallenabsenciuvýšky,počtuatermínovsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,aleajneuvedenie

termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a riadnej výšky úrokovej sadzby, ktoré sú ako
náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj
v smernici 2008/48, pričom článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu,
aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje
všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu

o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru a neuvedenie riadneho údaju o úrokovej sadzbe, môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva
považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov. Zároveň je súd toho názoru,

že zákon o spotrebiteľských úverov v čase uzavretia zmluvy jednoznačne určoval náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade absencie čo i len jednej z náležitostí, je úver potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov.

28. Súd ešte dodáva, že pre posúdenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je (pre absenciu

prechodných ustanovení k zmene úpravy) potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z.
účinné v čase uzatvorenia zmluvy. Súd pritom odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.
23Co/294/2017-85 zo dňa 23.04.2018, v ktorom odvolací súd vyjadril názor, s ktorým sa tunajší súd
stotožňuje, že „na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so Smernicou je potrebné ZoSÚ
novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom

contra legem). Následkom citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je nová legislatívna zmena od
1.5.2018 (vykonaná novelou zák. č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení zákon o bankách), kde sa uvádza,
že vzhľadom na toto rozhodnutie sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že sa nahrádza rozčlenenie pojmom
frekvencia. Je teda evidentné, že zákonodarca pristúpil k legislatívnej zmene a súd nemôže vykladať
sporné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako v prípade dvoch rôznych znení zákona

len z dôvodu, aby vyhovel požiadavke žalobcu. Požadovaný výklad sporného ustanovenia bude možný
pri posudzovaní zmlúv uzavretých po účinnosti spomenutej novely (aby neodporoval princípu zákazu
retroaktivity).“

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcu za odôvodnený len v časti

o zaplatenie sumy 591,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 591,- eur od
02.01.2016 do zaplatenia, preto žalobe v tejto časti vo výroku I. vyhovel, a vo zvyšku žalobu vo výroku
II. zamietol.

30. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný

márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)31. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovanú, určil
súd žalovanej v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá CSP na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

32. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

33. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

34. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

35. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 765,- eur s príslušenstvom priznaná suma 591,- eur
s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 77% a hrubý úspech žalovanej 23%, a teda
konečný čistý úspech žalobcu je 54% (77 - 23). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči
žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 54% trov konania, o čom súd

rozhodol vo výroku III. rozsudku, keď v konaní nebol tvrdený a súd sám nezistil dôvod na postup podľa §
257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).