Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/210/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115216837
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115216837.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Haluškovej a členov
Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúceho
na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka
zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného

Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO:
47 234 547, proti žalovanému M. I., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom W. XXXX/X, XXX XX H. H.,
o zaplatenie 1.038,68 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 14C/227/2015-44 zo dňa 18. 03. 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok) a v
závislom výroku o trovách konania (tretí výrok) z r u š u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa
18. 03. 2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi (v tom čase CETELEM SLOVENSKO, a. s.,
Bratislava) sumu 464,47 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 464,47 Eur od 16.
09. 2014 do zaplatenia, na označený účet, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (prvý výrok),

v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania (tretí výrok).
Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca žalovanému na základe Zmluvy o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb
uzatvorenej dňa 11. 11. 2012 poskytol revolvingový spotrebiteľský úver s výškou úverového rámca
5.000,- Eur a aktuálnou výškou úverového rámca 700,- Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru

u predajcu uvedeného na úverovej zmluve. Zmluvné strany sa dohodli na splácaní úveru minimálnou
výškou mesačnej splátky 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- Eur,
na splatnosti prvej mesačnej splátky 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo
uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru, výške prvého čerpania revolvingového úvere 301,-
Eur, výške fixnej úrokovej sadzby 30 % ročne, RPMN 34,489 % a jej priemernej hodnote 23,63 %,
splatnosti mesačnej splátky 10. deň v mesiaci, výške čerpania revolvingového úveru 700,- Eur s výškou

mesačnej splátky 68,24 Eur a splatením revolvingového úveru v 12 rovnakých mesačných splátkach pri
celkovejčiastkekzaplateniu818,88Euracenetovarualeboslužby336,-Eur.Žalobcatvrdil,žežalovaný
do podania žaloby uhradil časť dlhu vo výške 1.198,20 Eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok
žalobca vyhlásil dňa 15. 09. 2014 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný „v
celom rozsahu okrem žalovanej istiny v sume 1.038,68 Eur“, ktorá pozostáva zo zvyšku dlžnej úverovej
istiny 874,68 Eur, z dlžných úrokov z úveru 116,85 Eur, z dlžného poistného 16,76 Eur, z nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky 30,39 Eur. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia úroku 30 % ročne z874,68 Eur úverovej istiny od 16. 09. 2014 do zaplatenia a úroku z omeškania 8,05 % ročne z 1.008,29
Eur od 16. 09. 2014 do zaplatenia.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere neobsahuje

náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzatvorenia
zmluvy (údaj o termínoch splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o výške splátok, istiny
úrokov a iných poplatkov), ani termíny jednotlivých splátok vymedzené konkrétnym časovým okamihom,
dátumom, nie dňom v mesiaci. Spotrebiteľský úver preto považoval za bezúročný a bez poplatkov
podľa § 11 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona. Žalovaný čerpal 1.662,59 Eur, uhradil 1.198,12 Eur,

z tohto dôvodu ho okresný súd zaviazal na úhradu dlhu vo výške rozdielu týchto súm 464,47 Eur. Z
dôvodu omeškania s plnením dlhu súd žalovanému uložil aj povinnosť zaplatiť úrok z omeškania 8,05 %
ročne z dlhu od 16. 09. 2014, čo je deň nasledujúci po dni určenom žalobcom v oznámení o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru. Omeškanie žalovaného z dlhu doposiaľ trvá, preto bol
úrok z omeškania priznaný do zaplatenia.
Žalobuzdôvodubezúročnostiúveruzamietolvčastiuplatnenýchzmluvnýchúrokov30%ročnez874,68

Eur od 16. 09. 2014 do zaplatenia aj v časti úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne z 1.008,29 Eur
od 16. 09. 2014 do zaplatenia.
Rozhodnutie o náhrade trov konania zdôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“) vychádzajúc z polovičného pomeru úspechu a neúspechu na strane
žalobcu a žalovaného.

2. Žalobca proti druhému výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti
zamietnutá, podal odvolanie s poukazom na § 205 ods. 2 písm. d), f) O. s. p. tvrdiac, že súd prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne
právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej

časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V odvolaní zdôraznil nielen porušenie povinnosti žalovaného splácať poskytnutý úver riadne a včas,
ale aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom z 15. 09. 2014, pričom ku dňu 12. 09.
2014 predstavoval dlh žalovaného 1.038,68 Eur. Uviedol, že predmetom Zmluvy o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty bolo poskytnutie revolvingového úveru formou

povolenéhoprečerpania,ktorémoholžalovanývyčerpaťnarazalebopočastiach.Podľasvojhouváženia
mohol tiež splatiť celú sumu alebo akúkoľvek jej časť, alebo aj opätovne čerpať peňažné prostriedky.
Z tohto dôvodu, keď žalobca nevedel vôľu žalovaného predpokladať ani ovplyvniť, nebolo možné do
zmluvy uviesť výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov iným spôsobom, ako sa
stalo. Výšku povinnej mesačnej splátky vypočítanú podľa úverovej zmluvy oznamoval žalovanému vo

výpise z úverového účtu v závislosti od aktuálne vyčerpaných peňažných prostriedkov. Podľa žalobcu
preto úverová zmluva obsahovala všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a uplatnený nárok mu mal byť priznaný v celom rozsahu.
Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku za odvolanie a z trov
právneho zastúpenia.

3. Žalovaný možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu nevyužil.
4. Odvolací Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 12Co/210/2016-65 zo dňa 07. 09. 2017
vzhľadom na výmaz žalobcu CETELEM SLOVENSKO, a. s., Bratislava z obchodného registra po
jeho cezhraničnom zlúčení so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom

boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúceho na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so
sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, rozhodol v zmysle § 64 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) o tom, že v konaní bude pokračovať s právnym nástupcom (pôvodného)
žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 04. 10. 2017.

5. Odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané a odvolanie bolo podané za účinnosti procesného
kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné
aplikovať Civilný sporový poriadok podľa jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1, v zmysle ktorého
platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú súvzťažnosť
ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava
vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje aleprocesný účinok odvolaní podaných do 30. júna 2016, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§
470 ods. 2 CSP).
Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na

základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery
prijaté v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).
6. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359, § 362 CSP) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec prejednal v medziach odvolania žalobcu (§
380 ods. 1 CSP), v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385

ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Odvolaním napadnutý druhý výrok rozsudku okresného súdu s poukazom na § 389 ods. 1 písm. a), b)
CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rovnako zrušil výrok o trovách konania
(tretí výrok), nakoľko je závislý od výroku, ktorý bol napadnutý odvolaním (§ 379 písm. a) CSP).

7. Povinnosťou súdu je kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené procesné podmienky.

Rovnaká povinnosť je uložená aj odvolaciemu súdu, a to aj v prípade, keď nedostatok procesných
podmienok nebol ako odvolací dôvod uplatnený; ide o prípad, kedy odvolací súd nie je viazaný
odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 2 CSP).
8. Pri odvolacom prieskume odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa domáhal zaplatenia
istiny 1.038,68 Eur spolu s úrokom 30 % ročne z 874,68 Eur od 21. 09. 2015 do zaplatenia a úrokmi z

omeškania 8,05 % p. a. z 1.008,29 Eur od 16. 09. 2014 do zaplatenia s náhradou trov konania (ktoré
bolo začaté 14. 08. 2015).
9. Dňa 07. 09. 2015 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcu z 31. 08. 2015 (č. l. 30)
označené ako „Oprava žalobného návrhu“, podľa ktorého sa žalobca domáha zaplatenia istiny 1.038,68
Eur spolu s úrokom 30 % ročne z 874,68 Eur od 16. 09. 2014 do zaplatenia a úrokmi z omeškania 8,05

% p. a. z 1.008,29 Eur od 16. 09. 2014 do zaplatenia s náhradou trov konania.
10. V prvom odseku odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uvádza, že žalobca
sa domáhal okrem iného priznania úroku 30 % ročne zo sumy 874,68 Eur od 21. 09. 2015 do zaplatenia
a požiadal o opravu na ich priznanie od 16. 09. 2014 do zaplatenia. Zo skutkových zhrnutí súdu prvej
inštancie (5. odsek odôvodnenia, strana 2 odvolaním napadnutého rozsudku) vyplýva, že okresný súd

rozhodoval o návrhu na priznanie úroku 30 % ročne z 878,68 Eur od 16. 09. 2014 do zaplatenia. V 5.
odseku na štvrtej strane rozsudku uviedol, že zamietol žalobu v časti zmluvných úrokov vo výške 30 %
ročne z 874,68 Eur od 16. 09. 2014 do zaplatenia.
11. Zmena žaloby podľa § 139 CSP je dispozičný procesný úkon žalobcu. Za kvantitatívnu zmenu žaloby
podľa § 140 ods. 1 CSP možno považovať rozšírenie žalobného návrhu (petitu), kedy žalobca požaduje

viac ako považoval v pôvodnej žalobe.
12. Z porovnania žalobného petitu v pôvodnej žalobe a žalobného petitu v podaní z 31. 08. 2015 v
časti, v ktorej sa žalobca domáha priznania úroku 30 % ročne z 874,68 Eur vyplýva, že oproti pôvodnej
žalobe sa podaním z 31. 08. 2015 domáha priznania úroku za skoršie obdobie (požaduje teda viac).
Keďže každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP), povinnosťou súdu prvej

inštancie bolo o tomto procesnom podaní žalobcu rozhodnúť, čo neurobil. Ide o procesnú vadu, ktorá
má za následok zrušenie výroku napadnutého odvolaním; súd prvej inštancie ju odstráni tak, že najskôr
rozhodneoprocesnomnávrhužalobcuobsiahnutomvjehopodaníz31.08.2015apotomojehoobsahu.
13. Nakoľko toto procesné pochybenie okresného súdu nemá vplyv na prvý výrok rozsudku vyhláseného
dňa 18. 03. 2016, nenapadnutý odvolaním, tento výrok zostal nedotknutý (§ 367 ods. 3 CSP).

14. Na záver odvolací súd poukazuje na spotrebiteľský charakter sporu a ustanovenie § 294 CSP.
Vzhľadom na dôvody, v ktorých súd prvej inštancie videl potrebu aplikácie ust. § 11 ods. 1 písm. d/
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len
„ZoSÚ“) odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie z 09. 11. 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. c/a Y. H. by členské štáty nemali ukladať

zmluvným stranám povinnosti, ktoré smernica (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES,
pozn. odvolacieho súdu) neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti,
do ktorej patria tieto povinnosti. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Súdny dvor tiež rozhodol, že voľba režimu sankcií je ponechaná

na zváženie členského štátu, avšak ich tvrdosť musí byť primeraná závažnosti postihovaných porušení.
Súdny dvor vylúčil oprávnenosť sankcie na stratu úrokov a poplatkov v prípade, že úverová zmluva
neobsahuje rozdelenie úverovej splátky na jej jednotlivé zložky. Podľa článku 10 ods. 2 písm. i) v spojenís písm. h) smernice zmluva o úvere na dobu určitú nemusí v čase jej uzatvorenia obsahovať presné
určenie, aká časť splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky.
15. Okresný súd vydal rozsudok 18. 03. 2016, avšak vzhľadom na spôsob vybavenia veci v odvolacom

konaní bude nevyhnutné, aby sa v ďalšom konaní a v novom rozhodnutí vysporiadal s otázkou
záväznosti uvedeného rozsudku Súdneho dvora EÚ, príp. so závermi v ňom uvedenými.
16. V ďalšom konaní sa bude súd prvej inštancie v zmysle § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa zaoberať
aj skúmaním jednotlivých náležitostí uzatvorenej zmluvy, jasnosťou a zrozumiteľnosťou zmluvných
dojednaní (napr. o výške mesačnej splátky vzhľadom na dojednanie o viazanosti prvého čerpania

revolvingového úveru na nákup tovaru alebo služby) a vykoná tiež dokazovanie za účelom zistenia, či
zmluva o revolvingovom úvere nie je zmluvou o tzv. viazanom spotrebiteľskom úvere v zmysle § 15
ZoSÚ a či spĺňa tam uvedené obsahové náležitosti v spojení s § 9 ods. 1, 2 ZoSÚ.
17. Na záver odvolací súd zdôrazňuje potrebu venovať náležitú pozornosť odôvodneniu rozsudku. Z
odseku 5 strany 4 odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie zamietol žalobu aj
v časti úrokov z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 1.008,29 Eur od 16. 09. 2014 do zaplatenia, avšak

z výrokovej časti rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie žalobcovi priznal úrok z omeškania 8,05
% ročne z istiny 464,47 Eur od 16. 09. 2014 (pôvodne požadovaný z istiny 1.008,29 Eur). Ak žalobca
požadoval úrok z omeškania 8,05 % ročne z istiny 1.008,29 Eur a súd prvej inštancie mu priznal úrok
z omeškania 8,05 % ročne zo 464,47 Eur, nemohol potom žalobu zamietnuť o úrok z omeškania 8,05
% ročne z 1.008,29 Eur, ako uvádza vo svojom odôvodnení.

18. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).