Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 18, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/226/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216208512
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4216208512.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: OTP Banka

Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, v konaní zastúpený: AK Herceg,
s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: O. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F., o zaplatenie 346,24 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 66,96 eur, sumu 17,90 eur, všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 58,41%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 31.5.2016 žalobca súdu doručil žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu sumu 346,24 Eur spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že
so žalovaným uzatvoril dňa 14.11.2012 zmluvu o poistenom OTP Expres úvere č. 0673300512 RSU.
Predmetomzmluvyboloposkytnutiespotrebiteľskéhoúveruvovýške400Eur,ktorýsažalovanýzaviazal
vrátiť v mesačných splátkach po 17,23 Eur s dobou splácania 36 mesiacov. Keďže porušil zmluvné
podmienky, listom zo dňa 24.4.2014 bol vyzvaný na zaplatenie celého zostatku úveru vo výške 440,15

Eur v lehote 10 dní od odoslania výzvy, čo žalovaný nesplnil. Týmto bol aj úver vyhlásený za splatný.
Titulom náhrady trov konania žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy súdneho poplatku za
žalobu a trov právneho zastúpenia.

2. Tunajší súd v konaní rozhodol rozsudkom č. 8C/226/2016-50 zo dňa 26.4.2017, ktorým uložil
povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 346,24 eura, sumu 7,33 eura ako úrok z omeškania k
23.5.2016, úrok z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 346,24 eura od 24.5.2016 do zaplatenia,

všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal
odvolanie žalobca a Krajský súd v Nitre uznesením 6Co/185/2017-68 zo dňa 29.3.2018 rozsudok
prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov zrušil a vrátil na ďalšie konanie, pretože
považoval záver prvoinštančného súdu za predčasný, pretože sa nezaoberal, kedy došlo k zosplatneniu
úveru a ozrejmiť výšku zmluvného úroku. Ďalej je potrebné sa zaoberať aj dôvodnosťou požadovaných
poplatkov.

3. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť
neospravedlnil, súd pojednával v jeho neprítomnosti podľa § 180 CSP.4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o úvere, všeobecných obchodných
podmienok, výzvy k úhrade a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto
vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5.Podľa§151ods.1,2CSP,skutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sapovažujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
Podľa§153ods.1CSP,stranysúpovinnéuplatniťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej

obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
6. Z úverovej zmluvy zo dňa 14.11.2012 vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 400 Eur,
ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť žalobcovi 36-mi mesačnými splátkami vo výške 17,23 Eur. RPMN bola
medzi účastníkmi zmluvného vzťahu ustálená vo výške 35,98%. Celková čiastka splatná spotrebiteľom
bola 620,27 Eur. Pre neplnenie zmluvných podmienok žalovaným (z dôvodu omeškania s úhradou

záväzkov) žalobca ku dňu 3.6.2014 zosplatnil celý záväzok žalovaného. Účinnosť vyhlásenia úveru
za predčasne splatný nastáva v 10. deň od doručenia výzvy. Táto sa žalobcovi vrátila ako neznámy
adresát. Zo špecifikácie uplatneného nároku v žalobe vyplynulo, že dlžná suma pozostáva z istiny vo
výške 346,24 Eur, nezaplatených úrokov vo výške 182,04 Eur, úrokov z omeškania vo výške 7,33 Eur,
poplatkov vo výške 17,90 Eur.

7. Predmetom potom tohto konania, po čiastočnej právoplatnosti zostalo: 1./ časť nabehnutých úrokov k
23.5.2016 v sume 182,04 Eur, 2./17,90 Eur ako poplatky k 23.5.2016 a 3./úrok vo výške 17,30% z istiny
346,24 Eur od 24.5.2016 do zaplatenia.

8. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie nabehnutých úrokov k 23.5.2016 vo výške 182,04 Eur súd
žalobcovipriznallensumu66,96Eur(dovyhláseniamimoriadnejsplatnosti-čl.24)vozvyškusúdžalobu
zamietol. Uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 17,30 % ročne zo sumy 346,24

Eur súd v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým
je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením splatnosti úveru poskytnutého na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si
zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov
platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v
podobeúrokovzúveru,akoajúrokovzomeškania,čobyspôsobovaloznačnúnerovnováhuvovzťahoch
medzi účastníkmi. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru a tým treba považovať celý
dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust.
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého by sa zmluvné dojednanie (jeho existenciu však

žalobca skutkove netvrdil), ktoré by zaväzovalo žalovanú k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho
postavenie. S poukazom na uvedené súd žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie
odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru (t.j. od 28.11.2014) do zaplatenia zamietol. Súd v tejto
súvislosti dopĺňa, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej

sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania
patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa,
ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk
pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tentostavtzv.výhodysplátokjeobvyklýaodnepamätijustifikujenárokdodávateľanaúrokyakocenudočasne
obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný

stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na
jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.
V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť
celúsumupožičanýchpeňažnýchprostriedkov,vdôsledkučohonajehostraneodpadáobmedzeniejeho
práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá

právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku
veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom
by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a
právnyporiadokmupomimoriadnomzosplatneníúveruposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženia
jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny
titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky,

ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade
by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený
všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky
zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by
sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k

zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu
plynulizozmluvypredveriteľomvyvolanouzmenouzáväzku.Súdtakýtostavvžiadnomprípadenemôže
pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za
stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov
z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej

zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takéto konanie veriteľa neponíma v slovenskom právnom poriadku
nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Ohľadne tohto právneho
názoru súd odkazuje aj na rozhodovaciu prax súdov SR napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove z
30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014. Branie úroku z úroku bolo zakázané už v rímskom práve a tento
zákaz pretrváva do dnešných čias, keď v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka je úrok a aj

úrok z omeškania len príslušenstvom veci a nie vecou hlavnou. Tento záver súdu korešponduje aj s
judikatúrou Najvyššieho súdu Českej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 35 Odo/101/2002 z 24.3.2004)
ale aj uznesením Ústavného súdu ČR sp. zn. I. US 1893/08 zo dňa 13.11.2008. Dlžný úrok z úveru
je súčasťou dlžných splátok, ktorých splatnosť nastala do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Po
márnom uplynutí lehoty splatnosti splátok úveru a splátok úroku z úveru ako aj poplatkov splatných do

vyhlásenia predčasnej splatnosti a po márnom uplynutí lehoty splatnosti predčasne splatnej istiny úveru
má veriteľ dlžníka nárok už len na úrok z omeškania z dlžnej istiny, keďže omeškaním dlžníka sa odmena
za úver (t.j. zmluvný úrok) nezvyšuje. Tento záver vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí
publikovanom pod R 59/98, podľa ktorého veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých
peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu. S ohľadom na vyššie uvedený právny názor súdu, súd

žalobu v časti zmluvného úroku požadovaného aj po zosplatnení úveru (115,08 Eur) ako aj 17,30% z
nesplatenej istiny od 24.5.2016 do zaplatenia zamietol.

10. Taktiež žalobcovi priznal sumu 17,90 Eur titulom poplatkov (suma 16,78 Eur, ktorá bola uvedená aj
vo vyhlásení úveru za predčasne splatný (čl. 24) + poštovné za list zo dňa 3.6.2014 (vyhlásenie úveru

za predčasne splatný).

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. S ohľadom na čiastočný úspech oboch strán sporu (keď žalobca mal úspech v časti 79,20 % a
žalovaný 20,79%) vyčíslil pomer úspechu žalobcu vo výške 58,41 %.

12. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho
súdu osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.