Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 29, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/409/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111204279
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3111204279.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: v právnej veci žalobcu: A. A.,
nar. XX.XX.Q., bytom H., N. XX, občan Slovenskej republiky proti žalovanému: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s. so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 o zaplatenie 6.812 € s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. februára 2017,

č. k. 14C/45/2011-285, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, aplikujúc ust. § 100 ods. 1, § 101, §
104 , § 788 ods. 1 , § 790 písm. b/ , § 816 , § 797 ods. 2,3 , § 517 ods.1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho
zákonníka , § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. v znení neskorších predpisov.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.668€ spolu s
úrokom z omeškania z dlžnej sumy 8% ročne od 1.5.2009 do zaplatenia. Dňa 19.3.2014 žalobca žalobu
rozšíril tak, že žiadal zaplatiť sumu 6.812€ spolu s 8% ročným úrokom z omeškania od 01.05.2009 do
zaplatenia a trovy konania 100,-€. Uviedol, že sa domáha, aby mu žalovaný zaplatil 30% odškodnenia,
ktoré mu strhol z titulu nepracovného úrazu, ktorý sa mu stal doma. Žalobca tvrdil, že dňa 15.01.2008
pri oprave strechy padol z rebríka na pravé rameno a chrbát. Išiel hneď na röntgen; naložili mu límec

na krk a bol PN od 15.01.2008 do 30.06.2008, teda 165 dní. Stále ho bolelo pravé rameno, na ktoré sa
liečil a na chrbticu sa neliečil. Chodil na ortopédiu na ambulantné obstreky. Pravé rameno bolelo stále a
až po 5 mesiacoch sa vyšetrením magnetickou rezonanciou zistilo, že má poranenú šľachu na ramene,
ktorá bola zapálená a tiež mal edém a opuch. Bol teda ďalej PN od 8.10.2008 do 15.01.2009 v dôsledku
operačného zákroku. Operovali ho v NSP Trenčín a v nemocnici bol 4 dni. Z titulu úrazového poistenia
si u žalovaného uplatnil celkove 2 nároky: denné odškodnenie za dobu PN, za čas od 15.01.2008
do 30.06.2008 a PN od 8.10.2008 do 15.01.2009 podľa zmluvy a trvalé následky, ktoré nastali po

operácii šľachy. Žalovaný ho odškodnil z oboch uplatnených nárokov; problém je v tom, že tieto nároky
krátil o 30% a to z toho dôvodu, že údajne mal na organizme chorobné zmeny. Celkove mu malo byť
zaplatených za PN od 15.1.2008 do 30.6.2008 v počte 165dní po 5€/ deň 825€ a bolo mu vyplatených len
474€, rozdiel predstavuje 351€; po operácii šľachy bol PN od 8.10.2008 do 15.1.2009 čomu zodpovedá
odškodnenie 483€ a vyplatených mu bolo len 361€, rozdiel predstavuje 122€ a za trvalé následky mu
prislúchalo odškodnenie 3.983€ a bolo mu vyplatených len 2.788€, teda o 1.195€ menej. Za poškodenie

chrbtice mu nebolo poskytnuté nijaké odškodnenie a preto dňa 19.3.2014 návrh rozšíril o zaplatenie
trvalých následkov o sumu 5.144€, teda za C chrbticu 15% v sume 2.489,54€, (keďže žalovaný na
liečenie C chrbtice stále poukazoval) a zostatok bolo navýšenie za pravé rameno na celkovú výškuodškodnenia trvalých následkov o 40%. Žalobca tvrdil, že na chrbticu sa vôbec neliečil a v správe od
MUDr. Litvu je uvedené, že na pravom ramene nemal žiadnu chorobu. Žalovaný preto nebol oprávnený
krátiť jeho nároky a ani likvidátor žalovaného nesmel svojvoľne doškrtať lekársku správu. Žiadal doplatiť

rozdiel, o ktorý bol ukrátený. Trval na tom, že sa liečil na rameno a nemal žiadnu chorobu pred úrazom
ani na ramene a ani na chrbtici. Poukázal tiež na správu MUDr. Pavloviča, ktorý taktiež žiadne zrážky
neuvádzal.

3. Súd prvej inštancie mal v konaní za nesporné a preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili

poistnú zmluvu č. 000057724 -program ŽIVOT na denné odškodné za dobu nevyhnutného liečenia
následkov úrazu vo výške 150,-Sk a za poúrazovú hospitalizáciu vo výške 175,-Sk ako aj odškodnenie
trvalýchnásledkovúrazu,podľarozsahuzmluvnéhodojednania.Žalobcadňa7.7.2008oznámilpísomne
žalovanému, že dňa 15.1.2008 sa mu stal úraz popísaný nasledovne : „ pri chôdzi po 1,2m vysokom
lešení som spadol“..... bola poranená časť tela „pravé rameno a chrbát“, s tvrdením žalobcu, že táto
časť tela funkčne ani inak postihnutá pred týmto úrazom nebola. Žalobca bol vyšetrený na traumatológii

v NSP Trenčín dňa 15.1.2008 o 20,26 hod. MUDr. Gazdíkom a bola mu stanovená poúrazová diagnóza
„ contusio columnae vertebrarum partis cervicaus, poúrazový obojstranný CB syndróm ľahkého stupňa
s tým, že na RTG C chrbtice boli prítomné „ napriamená C lordóza, degen. zmeny bez rec. traumatických
zmien“. Ošetrujúci lekár MUDr. Radovan Litva, dňa 9.7.2008 v správe po žalovaného konštatoval, že
žalobcom udávané poškodenie ( C chrbtica a pravé rameno ) bolo bez predchorobia a tento lekár označil

pretrvávajúce problémy žalobcu s pravým ramenom za predĺženie priemerného času nevyhnutného
liečenia telesného poškodenia úrazom v dôsledku ďalších komplikácií. Žalovaný z titulu poistného
plnenia z poistnej zmluvy č. 000057724, vedenej ako poistná udalosť č. 085/037102/2 v dôsledku
vzniku úrazu zo dňa 15.1.2008 vyplatil žalobcovi nasledovné sumy : 2.788,29€ za trvalé následky
úrazu ( správa č.l. 6 spisu), 474,01€ (14.280,-Sk) denné odškodné za dobu nevyhnutného liečenia

následkov úrazu za 136 dní od 15.1.2008 do 29.5.2008 a 130,-Sk za vypísanie tlačiva oznámenie úrazu
( správa č.l. 8 spisu) a 361,63€ ( 10.895,-Sk) doplatok denného odškodného za dobu nevyhnutného
liečenia následkov úrazu od 8.10.2008 do 14.1.2009 ( č.l. 9 spisu ). Odškodnenie iných nárokov ( z
dôvodu poškodenia C -chrbtice) z tejto poistnej udalosti nebolo preukázané ( správa z č.l. 77, kde
sa spomína vyplatenie poistného plnenia žalobcovi za trvalé následky v rozsahu 10% -pomliaždenie

chrbtice sa týka iného úrazu, zo dňa 8.2.2004 -poistná udalosť č. PU 57724-4) a požiadavky žalobcu
na zvýšenie poistného plnenia boli opakovane žalovaným odmietnuté ako neopodstatnené ( podania
na č.l.73, 74, 76 spisu). Celkovo tak bolo žalovaným zaplatených z titulu úrazu zo dňa 15.1.2008
žalobcovi 3.623,93€. Žalovaný krátil poistné plnenie za trvalé následky úrazu zo dňa 15.1.2008 vo výške
3.983,27€ na sumu 2.788,29€ , teda o 30% na základe lekárskeho nálezu a posudku vypracovaného

posudkovým lekárom spoločnosti, v ktorom bol okrem iného uvedený aj nález pokročilej atrózy a v
zmysle všeobecných poistných podmienok pre úrazové poistenie bolo poistné plnenie o takúto čiastku
znížené. Žalovaný krátil o 30% aj denné odškodné za dobu nevyhnutného liečenia následkov úrazu s
poukazom na Všeobecné poistné podmienky pre úrazové poistenie, článku 3 bod 2 : „ Ak k následkom
úrazu prispeli aj choroby alebo telesné vady poisteného, dochádza ku kráteniu plnenia v pomere k

podielu spolupôsobenia choroby alebo telesnej vady, ak tento podiel predstavuje aspoň 25% “. Podľa
doložených lekárskych správ, pri prvom ošetrení sú v popise RTG chrbtice spomínané degeneratívne
zmeny C úseku chrbtice. Vyšetrením magnetickou rezonanciou z 13.5.2008 boli potvrdené chorobné
zmeny na končatine žalobcu a to zápal a syndróm šľachy nadhrebeňového svalu II stupňa, osteoatróza
medzi kľúčnou kosťou a lopatkou, chronické degeneratívne zmeny hlavice ramennej kosti. Žalobca

s postupom žalovaného nesúhlasil. Tvrdil, že žiadne zdravotné ťažkosti s C- chrbticou ani pravým
ramenom pred úrazom nemal. Postup žalovaného označil za podvodné konanie a na likvidátorku
žalovaného podal trestné oznámenie.

4. Sporným bolo výlučne to, aké konkrétne poškodenie zdravia žalobca pri úraze dňa 15.1.2008

vlastne utrpel , či žalovaný bol oprávnený krátiť z dôvodov vyššie uvedených už poskytnuté poistné
plnenie o 30% a či žalobcovi prináleží ďalšie odškodnenie trvalých následkov na C- chrbtici a ramene.
Za týmto účelom súd vo veci ustanovil súdneho znalca z odboru ortopédia MUDr. Ľuboša Klementa,
ktorý vo svojom znaleckom posudku č.01/2014 konštatoval, že žalobca nepreložil kompletnú zdravotnú
dokumentáciu ale iba čiastkovú, ktorá bola vedená cca 4 roky pred vznikom úrazu. V zdravotnom

zázname do 15.1.2008 nebola zmienka o tom, že by sa žalobca liečil na krčnú chrbticu alebo pravé
rameno. Na otázku súdu, ktoré časti tela mal žalobca poškodené pri úraze a na čo sa po ňom liečil znalec
udával, že pri úraze dňa 15.1.2008 ( pádom z lešenia) žalobca utrpel 2 úrazy a to pomliaždenie pravého
ramena a vyvrtnutie krčnej chrbtice, s tým, že najprv sa liečil na vyvrtnutie krčnej chrbtice od 15.1.2008do11.2.2008apoustúpeníťažkostíkrčnejchrbticeapostupnomzvýrazneníťažkostíspravýmramenom
sa liečil na pravé rameno od 15.2.2008 do 17.3.2009. Dňa 28.10.2008 do 31.10.2008 bol hospitalizovaný
a podstúpil paliatívnu artroskopickú operáciu pravého ramena. Znalec konštatoval, že neboli dokázané

žiadne objektívne nálezy pokročilých degeneratívnych zmien ani v krčnej chrbtici ani v pravom ramene
a nebol predložený žiaden objektívny dôkaz, že by poškodený trpel a liečil sa na tieto degeneratívne
ochorenia už pred úrazom z 15.1.2008, nebol teda dôvod na krátenie poistného plnenia o 30%, ale
na doplatok za trvalé následky za obmedzenie pohyblivosti krčnej chrbtice stredného stupňa a úplnú
meravosť ramenného kĺbu v priaznivom postavení v pravo v celkovej sume 7.468,63€.

5. Voči záverom tohto znaleckého posudku mal výhrady žalovaný preto súd prvej inštancie dal
vypracovať nový znalecký posudok spol. Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. , znaleckou
organizáciou v odbore Zdravotníctvo a farmácia so sídlom v Bratislave za účelom zistenia rozsahu
skutočného poškodenia zdravia žalobcu pri úraze zo dňa 15.1.2008 a preskúmaniu záverov posudku
č. 01/2014, vypracovaného MUDr. Ľubošom Klementom. Znalecká organizácia podala znalecký

posudok č. 260/2015, vychádzajúc z rovnakej zdravotnej dokumentácie a vyšetrenia žalobcu, avšak
s rozdielnymi závermi. Znalecká organizácia zhodne so znalcom MUDr. Klementom konštatovala
neúplnosť zdravotnej dokumentácie žalobcu, pričom najstarší záznam je z 9.2.2004 a na základe takto
predloženej zdravotnej dokumentácie nie je možné znaleckým dokazovaním jednoznačne vyvrátiť alebo
potvrdiť, že sa žalobca liečil/neliečil na ťažkosti v oblasti C chrbtice a pravého ramena. Z hľadiska

súdno-znaleckého dokazovania bol podľa znaleckého ústavu dôležitý stav v čase predmetného úrazu v
obidvoch sporných lokalitách. V prípade, ak žalobca nemal žiadne degeneratívne zmeny v oblasti krčnej
chrbtice a pravého ramena, potom bolo možné liečbu a trvalé následky pripísať predmetnému úrazu, ale
v prípade, že v čase úrazu už boli diagnostikované degeneratívne zmeny na zobrazenom skelete, potom
ťažkosti a liečbu je nutné diferencovať na samotný úraz a následky degeneratívnych ( neúrazových)

zmien. Ako vyplýva zo zdravotnej dokumentácie, konkrétne zo záznamu traumatologického vyšetrenia
z 15.1.2008 o 20:26 hod. žalobcovi bolo diagnostikované pomliaždenie krčnej chrbtice, pričom bolo
vykonané RTG vyšetrenie, kde sa uvádza, že je prítomná „napriamená C lordóza, degeneratívne
zmeny, bez traumatických zmien“. Teda už v čase úrazu boli prítomné degeneratívne zmeny na skelete
krčnej chrbtice, ktoré samozrejme vznikajú ako ochorenie niekoľko rokov. Je možné, že v ojedinelých

prípadoch už pri zreteľných degeneratívnych zmenách pacient nemusí mať výraznejšie ťažkosti, ale
takýto stav je skôr výnimkou. Častým prípadom však je tá skutočnosť, že v takýchto prípadoch i banálny
úraz môže vyvolať manifestáciu následných ťažkostí, nejedná sa však o poúrazový stav , ale stav
pri degeneratívnych zmenách. Znalecká organizácia na základe zdravotnej dokumentácie a hlavne
na základe primárneho vyšetrenia zo dňa 15.1.2008 konštatovala, že žalobca v čase úrazu utrpel

pomliaždenie krčnej chrbtice ( a nie podvrtnutie ako to v posudku rozoberá MUDr. Klement, čo je
podstatný rozdiel) a o poranení pravého ramena sa v tomto náleze nič neuvádza a nie je prítomné žiadne
vyšetrenie, ktoré by poukazovalo na akékoľvek poranenie pravého ramena. Dňa 4.2.2008 pri následnom
vyšetrení nie je popísaný žiaden úraz pravého ramena ale len to, že žalobcovi začali bolesti pravej hornej
končatiny. Až dňa 15.2.2008 a to v rehabilitačnej ambulancii je uvedený záznam ( bez akéhokoľvek

objektívneho nálezu), že dňa 15.1.2008 spadol na pravé rameno, čo nie je možné podľa znalcov brať
ako objektívnu skutočnosť pre znalecké dokazovanie ; dňa 4.3.2008 pri ortopedickom vyšetrení sa
uvádza, že žalobca spadol na chrbát -pravú stranu. V oboch prípadoch je stav žalobcu vedený pod
diagnózoucervikobrachiálnysyndróm,čojenetraumatickádiagnóza.Vposudkuč.260/2015sauvádza,
že žalobca mal už v čase úrazu degeneratívne zmeny na krčnej chrbtici a zmeny popísané v magnetickej

rezonanciizodňa13.5.2008súkompletnezmenamidegeneratívnymianietraumatickýmiajednoznačne
nemajú žiaden súvis s predmetným úrazom. Následná liečba aj operačné zákroky a hospitalizácia je v
plnej miere liečba degeneratívnych zmien a nie posttraumatických zmien; z traumatologického hľadiska
existujú aj traumatické poškodenia v oblasti pravého ramena, manžety rotátorov, ale ich klinické príznaky
majú úplne inú dynamiku a charakteristiku a liečbu ako bolo popísané u žalobcu. Podľa znaleckej

organizácie jedinou diagnózou, ktorá bola žalobcovi stanovená v bezprostrednom poúrazovom období
je pomliaždenie krčnej chrbtice a žiadna iná traumatická ( úrazová) diagnóza v súvislosti s predmetným
úrazomvcelejzdravotnejdokumentáciiniejeuvedená.Zdravotnádokumentácia,ktorúžalobcapredložil
nie je takého charakteru, rozsahu a vierohodnosti, že by bolo možné jednoznačne ustáliť zdravotný
stav žalobcu pred predmetným úrazom. Jediná PN, ktorá mala súvis s predmetným úrazom bola v

období od 15.1.2008 do 15.2.2008 a ostatné PN sú v súvislosti a liečením degeneratívnych zmien. Ak by
žalobca nemal žiadne degeneratívne zmeny, pomliaždenie chrbtice je úraz, ktorý zahŕňa liečbu v období
niekoľkých dní až do 1 mesiaca a nezanecháva žiadne trvalé následky.6. Znalecká organizácia dospela k záverom, že na základe predloženej zdravotnej dokumentácie, RTG
dokumentácie a vlastného vyšetrenia možno konštatovať, že u žalobcu po úraze zo dňa 15.1.2008
nevznikli žiadne trvalé následky. Zmeny popísané v ich znaleckom vyšetrení sú jednoznačne trvalé

následky po degeneratívnych ochoreniach -zmenách v oblasti krčnej chrbtice a pravého ramena. Tieto
nálezy nemajú žiaden súvis s predmetným úrazom. Znalecká organizácia sa vyjadrila aj k záverom
súdneho znalca MUDr. Ľuboša Klementa z posudku č. 01/2014 a poukázala na to, že znalec pri
vypracovaní posudku musí vychádzať z objektívnych skutočností (zdravotnej dokumentácie a záznamov
ošetrujúcich lekárov ) a nie zo subjektívnych údajov žalobcu, prípadne svojich subjektívnych názorov,

pretože tieto nie je možné považovať za objektívny nález; a nie je možné, aby znalec menil revidoval
alebo iným spôsobom pozmeňoval v záznamoch konštatované skutočnosti a následne z nich vychádzal
pri svojich záveroch. Znalec MUDr. Klement vôbec nespomína, že už v čase úrazu boli diagnostikované
degeneratívne zmeny krčnej chrbtice pri RTG vyšetrení a zaoberá sa ťažkosťami v oblasti pravého
ramena žalobcu, hoci primárne ani v bezprostredne následnom období poranenie pravého ramena nie
je diagnostikované. Tento znalec, napriek tomu, že o tom nie je žiaden objektívny záznam, zahŕňa

do úrazu žalobcu i poranenie pravého ramena a z pomliaždenia krčnej chrbtice robí vyvrtnutie krčnej
chrbtice a odvoláva sa na správy týkajúce sa zranenia, pričom v celej zdravotnej dokumentácii sa
takáto správa nenachádza. Hospitalizáciu žalobcu v období od 28.10.2008 do 31.10.2008 znalec dáva
do súvisu s predmetným úrazom napriek tomu, že MRI vyšetrenie ako i hospitalizácia je vedená pod
diagnózami impingement syndróm omae I.dx, omarthrosis I.dx a synovitis omae I.dx, čo sú jednoznačne

degeneratívne zmeny a ochorenia a v ostatných otázkach znalec robil závery z predchádzajúcich
neobjektívnych nálezov, čo samozrejme vedie k neobjektívnym záverom.

7. S obsahom posudku znaleckej organizácie sa stotožnil len žalovaný. Žalobca sa domáhal ďalšieho
znaleckého dokazovania, v poradí už tretím znalcom. Súd ďalší navrhnutý dôkaz ( nové znalecké

dokazovanie)nevykonalprejehozjavnúnehospodárnosťaobjektívneskutočnosti,spočívajúcevtom,že
žiadna zo strán nezložila potrebný preddavok na znalecké dokazovanie. Štát od nadobudnutia účinnosti
CSP (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok), teda od 1.7.2016 znalecké posudky v sporových
veciach neprepláca z rozpočtových prostriedkov súdu. Žalobca, ktorý vykonanie dôkazu navrhol, je od
poplatkovej povinnosti oslobodený a nie je možné mu uložiť povinnosť zložiť preddavok podľa ust. § 253

ods.2 CSP a žalovaný súdom požadovaný preddavok nezložil a zostatok zálohy zloženej žalovaným
( 262,93€ ) by nepokryl náklady na nové znalecké dokazovanie, čiže za danej situácie súd postupoval
podľa § 253 ods.3 CSP a navrhnutý dôkaz nevykonal.

8. V tejto veci bolo vykonané znalecké dokazovanie znaleckým ústavom, pričom podľa ust. § 207

ods.3 CSP je takáto forma dokazovania prípustná len v obzvlášť závažných prípadoch, vyžadujúcich
si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore. Súd vychádzal pri
posudzovaní zdravotného stavu žalobcu pred úrazom a po ňom výlučne zo záverov znaleckého posudku
č. 260/2015, ktorý súd považoval za presvedčivý, pretože vychádzal iba z objektívne preukázaných
skutočností -zdravotnej dokumentácie žalobcu, záznamov ošetrujúcich lekárov a nie zo subjektívnych

názorovžalobcu.Všetcisúdniznalcisazhodlinaneúplnostizdravotnejdokumentáciežalobcu.Tátoteda
vzhľadom na jej nekompletnosť nedáva poklad pre záver, či sa žalobca liečil alebo neliečil na ťažkosti s C
chrbticou a pravým ramenom, keďže prvý zdokumentovaný záznam pochádza z 9.2.2004. Žalovaný je z
titulu zmluvného záväzku - poistnej zmluvy dojednanej so žalobcom č. 000057724 oprávnený poskytnúť
len dojednané plnenia a to denné odškodné počas nevyhnutného liečenia 4,98€ (150,-Sk), denné

odškodné pri pobyte v nemocnici 5,81€ (175,-Sk) a trvalé následky úrazu -príslušné percento zo sumy
16.596,96€ (500.000,-Sk), o čom svedčí poistka na čl. 43 spisu zo dňa 17.12.1998. Právo na plnenie
žalobcovi vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná
udalosť).Takouto poistnou udalosťou bol úraz zo dňa 15.1.2008 a v zmysle dojednaných Všeobecných
poistných podmienok (ďalej len VPP) čl.1 bod 1 sa za úraz považovalo neočakávané a náhle pôsobenie

vonkajších síl, ktorým bolo poistenému nezávisle od jeho vôle spôsobené telesné poškodenie alebo
smrť. Podľa článku 8 bod 2 písm.b/ VPP ak sa trvalé následky úrazu týkajú časti tela alebo orgánu,
ktoré boli poškodené už pred úrazom, poistiteľ zníži svoje plnenie za trvalé následky o toľko percent,
koľkým percentám zodpovedalo predchádzajúce poškodenie určené tiež podľa oceňovacej tabuľky.
Zo záznamu traumatologického vyšetrenia z 15.1.2008 o 20:26 hod. žalobcovi bolo diagnostikované

pomliaždenie krčnej chrbtice, pričom bolo vykonané RTG vyšetrenie, kde sa uvádza, že je prítomná
„napriamená C lordóza, degeneratívne zmeny, bez traumatických zmien“. Tejto diagnóze zodpovedala
PN žalobcu od 15.1.2008 do 15.2.2008, po ktorú bol žalovaný v zmysle poistnej zmluvy povinný
poskytnúť denné odškodné za dobu nevyhnutného liečenia následkov úrazu, krátených o 30% vdôsledku diagnostikovaných degeneratívnych zmien C- chrbtice ( čl.3 bod 2 VOP) a odškodnenie
trvalých následkov neprichádzalo do úvahy, keďže podľa znaleckej organizácie tento rozsah poškodenia
nezanechal žiadne trvalé následky. Žiadna iná úrazová diagnóza žalobcovi bezprostredne po úraze

stanovená nebola a jeho ťažkosti s pravým ramenom nemali príčinnú súvislosť s pádom z lešenia,
ale išlo o trvalé následky vyšetreniami zdokumentovaných degeneratívnych zmien, ktoré nepodliehajú
odškodneniu v zmysle dojednaných zmluvných a poistných úrazových podmienok. Žalovaný poskytol
žalobcovi vyššie poistné plnenie, než na aké mal právo titulom poistnej zmluvy a vzniknutého úrazu a
z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

9. Súd sa zaoberal aj žalovaným vznesenou námietkou premlčania časti o rozšírenie žaloby o 5.144€
spolu s 8% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 1.5.2009 do zaplatenia, uplatneného podaním
zo dňa 19.3.2014. V žalobou uplatnenom nároku ide o plnenie z poistnej zmluvy, kde začína všeobecná
3-ročná premlčacia doba ( § 101 Občianskeho zákonníka) plynúť po jednom roku od poistnej udalosti.
Poistná udalosť nastala dňa 15.1.2008, 3-ročná premlčacia doba začala plynúť 15.1.2009 a skončila

sa 15.1.2012. Nárok na zvýšenie plnenia bol teda podaný oneskorene, po uplynutí premlčacej doby.
Žalovaný sa premlčania dovolal a súd premlčaný nárok nemôže žalobcovi priznať, preto súd aj s
poukazom na čiastočné premlčanie dlhu žalobu vrátane úrokov z omeškania zamietol.

10. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru

úspechu vo veci. Žalovaný mal v konaní plný úspech a preto mu súd priznal právo na náhradu trov
konania. Vzhľadom na vznik trov štátu súd rozhodol aj o nároku štátu na ich náhradu, ktorý priznal štátu
v rozsahu 100% voči neúspešnému žalobcovi podľa ust. § 259 CSP.

11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že súd

prvej inštancie nevzal v úvahu znalecký posudok súdneho znalca MUDr. Klementa, ktorý popísal úraz
a vyhodnotil ho ako chirurg, ortopéd. Súd konštatoval, že trvalé následky môžu byť krátené o 30% , ale
VPPjeuvedené,že30%-kráteniesanevzťahujenatrvalénásledky,aleibanadennéodškodné.Žalobca
nežiadal znalecké posudky , pričom súd určil sám znalca MUDr. Klementa . Po vypracovaní znaleckého
posudku znalcom MUDr. Klementom žiadala poisťovňa ďalšie znalecké dokazovanie. Namietal, že

znalecké dokazovanie znalcom MUDr. Gemešom nie je objektívne, nakoľko znalec vyšetril žalobcu
len krátko , nemeral ho žiadnymi uhlomermi a druhý posudok je protichodný . K vznesenej námietke
premlčania žalobca uviedol, že žalobu podal dňa 28.02.2011, teda včas. Navrhol, aby odvolací súd
zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.680,- eur. K podanému odvolaniu predložil lekársky posudok a nález zo dňa 22.04.2009,

oznámenie úrazu zo dňa 7.7.2008.

12. Žalovaný v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa je vecne správne. V predmetnej veci bolo vykonané dokazovanie znaleckým ústavom , pričom
v zmysle ust. § 207 ods. 3 CSP je takáto forma dokazovania prípustná len v obzvlášť závažných

prípadoch.Znaleckýposudokč.260/2015vychádzalzobjektívnepreukázanýchskutočností-zdravotnej
dokumentácie žalobcu, záznamov ošetrujúcich lekárov. Jedinou diagnózou, ktorá bola stanovená
žalobcovi bezprostredne po úraze bolo pomliaždenie krčnej chrbtice. Žiadna iná úrazová diagnóza
zistená nebola. U žalobcu ide jednoznačne o degeneratívne zmeny. Znalecký ústav skonštatoval, že
PN žalobcu súvisiaca s úrazom je od 15.1.2008- 15.2.2008, pričom ostatné PN súvisia s liečením

degeneratívnych zmien , nie zmien v dôsledku úrazu . V posudku sa uvádza, že u žalobcu po úraze
zo dňa 15.1.2008 nevznikli žiaden trvalé následky. Závery znaleckého posudku jednoznačne potvrdili,
že nedôvodná je nielen žaloba, ale aj prevažná časť vyplateného poistného plnenia. Navrhol rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdiť.

13. Žalobca v písomne podanej replike, k vyjadreniu žalovaného uviedol, že závery znalcov sú
diametrálneodlišné.Všetkyzáznamyošetrujúcichlekárovpotvrdzujúúraz,tiežstavpooperáciiramena,
čo presne zameral uhlomerom znalec MUDr. Klement. Po 5 mesiacoch bol žalobca na MRI, kde je jasné
poškodenie šľachy . Namietal krátenie poistného plnenia vo výške 30%. Predložil zdravotný záznam z
roku 2011. Žalobca mal poškodenú krčnú chrbticu už predtým. V ďalších podaniach opätovne poukázal

na rozdielnosť znaleckých posudkov, ktoré boli vypracované v predmetnom konaní.

14. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že tvrdenia žalobcu považuje za účelové a ničím nepodložené.
Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádzal zo znaleckého posudku súdom ustanovenejznaleckej organizácie č. 260/2015 a to inštitútu forenzných expertíz, pričom ústav vychádzal z objektívne
preukázaných skutočností- zdravotnej dokumentácie žalobcu, záznamov ošetrujúcich lekárov a nie zo
subjektívnych názorov žalobcu. Žalobca nepodložene spochybňuje závery MUDr. Gemeša. Závery

znaleckého posudku č. 260/2015 boli formulované po vzájomných konzultáciách a dohode znalcov
znaleckej organizácie, pričom záver posudku je výsledkom konzultácií 4 znalcov- MUDr. Petra Gémeša,
MUDr. Norberta Moravanského, PhD., doc. MUDr. JUDr. Petra Kováča, PhD. Et PhD. A doc. MUDr.
Luděka Vrtíka, CSc. V danom prípade išlo o preskúmanie dôvodnosti uplatnených nárokov najvyššou
formou znaleckého dokazovania. A naviac, žalobca na poslednom pojednávaní uviedol, že nemá žiadne

návrhy na doplnenie dokazovania.

15. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového
poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len CSP) v spojení s § 470 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako
vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP , pričom v náväznosti na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací

súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie,
s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

16. V priebehu prvoinštančného konania došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania,
keď dňa 01.07.20016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

"CSP"),ktorýokreminéhozrušilzákonč.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok(O.s.p.).Vprechodných
ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd
preto v danom spore postupoval aj v zmysle uvedených prechodných ustanovení CSP.

17. V danej veci žalobca uplatnil odvolacie dôvody poukazom na nesprávne hodnotenie dôkazov, keď
súd prvej inštancie prihliadal na znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou / § 365 ods. 1 písm. f/
CSP / ako i nesprávne právne posúdenie pri aplikácii ust. § 101 Občianskeho zákonníka / § 365 ods.
1 písm. h/ CSP/.

18. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP , podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v
nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je,
že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené,

prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov.
Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s
osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

19. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok

hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné
vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov

alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol
rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne
preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli
najavoinakzhľadiskaichzávažnosti,zákonnosti,pravdivostialebovierohodnostijelogickýrozpor,alebo
ak hodnotenie dôkazov odporuje citovanému zákonnému ustanoveniu.

20. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie vo veci samej na tom právnom základe, že žalobca
sa proti žalovanému domáhal svojho nároku v zmysle § 788 ods. 1 a § 797 ods. 2 3 Občianskeho
zákonníka. Konštatoval, že žalobca a žalovaný uzatvorili poistnú zmluvu č. 000057724- program ŽIVOT
na denné odškodné za dobu nevyhnutného liečenia následkov úrazu, poúrazovú hospitalizáciu ako aj

odškodnenie trvalých následkov úrazu. Žalobca dňa 15.01.2008 utrpel úraz. Žalovaný z titulu poistného
plnenia z predmetnej poistnej zmluvy vyplatil žalobcovi v dôsledku úrazu sumu vo výške 2.788,29€ /
trvalé následky úrazu/ , sumu vo výške 474,01€ ( denné odškodné za dobu nevyhnutného liečenia
následkov úrazu za 136 dní od 15.1.2008 do 29.5.2008 a 130,-Sk za vypísanie tlačiva oznámenieúrazu ) a sumu vo výške 361,63€ (doplatok denného odškodného za dobu nevyhnutného liečenia
následkov úrazu od 8.10.2008 do 14.1.2009 ). Celkovo tak bolo žalovaným zaplatených z titulu úrazu
zo dňa 15.1.2008 žalobcovi 3.623,93€. Žalovaný krátil poistné plnenie za trvalé následky úrazu zo

dňa 15.1.2008 vo výške 3.983,27€ na sumu 2.788,29€ , teda o 30% na základe lekárskeho nálezu a
posudku , vypracovaného posudkovým lekárom spoločnosti, v ktorom bol uvedený aj nález pokročilej
artrózy . Poistné bolo krátené o 30%. Sporným zostalo to, aké konkrétne poškodenie zdravia žalobca
pri úraze dňa 15.1.2008 utrpel , či bol žalovaný oprávnený krátiť poskytnuté poistné plnenie o 30% a či
žalobcovi patrí ďalšie odškodnenie trvalých následkov na C- chrbtici a ramene.

21. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo
veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku
aj správne vo veci rozhodol, keď žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že žalobcovi bolo
diagnostikované pomliaždenie krčnej chrbtice, bola zistená napriamená C lordóza, degeneratívne
zmeny, bez traumatických zmien. Doba PN žalobcu bola od 15.1.2008 do 15.2.2008 ako doba

nevyhnutného liečenia následkov úrazu, krátených o 30% v dôsledku degeneratívnych zmien C-
chrbtice. Odškodnenie trvalých následkov súd prvej inštancie nepriznal, nakoľko podľa znaleckej
organizácie tento rozsah poškodenia nezanechal žiadne trvalé následky a ťažkosti žalobcu s pravým
ramenom nemali príčinnú súvislosť s pádom z lešenia.

22. Obsah odvolania žalobcom nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvádzaných, pričom ani v odvolacom konaní
neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu
skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa
založil svoje rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal . Zásada voľného

hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených
skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho
presvedčeniaajehologickéhomyšlienkovéhopostupu.Zozásadyvoľnéhohodnoteniadôkazovvyplýva,
že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie
vykonal. Súd hodnotí aj znalecký posudok ako každý iný dôkaz. Jeho faktické (nie právne) obmedzenie

spočíva v tom, že súd nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti.
Na to musí aplikovať § 207 ods. 3 CSP (preskúmanie posudku iným znalcom, vedeckým ústavom alebo
inou inštitúciou). Podstata hodnotenia znaleckého posudku spočíva v tom, že súd vezme do úvahy
komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom a napokon
vychádza aj zo zásad správneho formálno-logického uvažovania.

23. Súd prvého stupňa správne zameral dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností,
ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci. Správne v konaní postupoval, pokiaľ
mal za sporné, aké konkrétne poškodenie zdravia žalobca pri úraze dňa 15.1.2008 utrpel a či bol
žalovaný oprávnený krátiť poskytnuté poistné plnenie , teda či žalobcovi prináleží ďalšie odškodnenie

trvalých následkov na C- chrbtici a ramene. Za účelom posúdenia odbornej otázky súd v konaní
ustanovil znalca MUDr. Ľuboša Klementa, ktorý skonštatoval, že neboli dokázané žiadne objektívne
nálezy pokročilých degeneratívnych zmien ani v krčnej chrbtici ani v pravom ramene. Nebol predložený
žiaden objektívny dôkaz, že by žalobca trpel a liečil sa na degeneratívne ochorenia. Žalovaný so závermi
ustanoveného znalca nesúhlasil, preto súd prvej inštancie v konaní ustanovil znaleckú organizáciu ,

Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s ktorými závermi sa odvolací súd stotožňuje.

24. Je potrebné uviesť, že znalecká organizácia vychádzala pri vypracovaní znaleckého posudku zo
zdravotnej dokumentácie žalobcu a primárne z vyšetrenia v čase úrazu, dňa 15.1.2008. Rozporovala,
že žalobca v čase úrazu utrpel pomliaždenie krčnej chrbtice a nie podvrtnutie ako je to uvedené v

posudku znalca MUDr. Klementa, a o poranení pravého ramena sa v tomto náleze nič neuvádza,
keď nie je prítomné vyšetrenie, ktoré by poukazovalo na akékoľvek poranenie pravého ramena. Dňa
4.2.2008 pri vyšetrení nie je popísaný žiaden úraz pravého ramena. Až dňa 15.2.2008 je v rehabilitačnej
ambulancii uvedený záznam bez akéhokoľvek objektívneho nálezu, že žalobca dňa 15.1.2008 spadol
na pravé rameno. Pri ortopedickom vyšetrení dňa 4.3.2008 sa uvádza, že žalobca spadol na chrbát. V

oboch prípadoch je stav žalobcu vedený pod diagnózou cervikobrachiálny syndróm, čo je netraumatická
diagnóza. Žalobca mal už v čase úrazu degeneratívne zmeny na krčnej chrbtici, pričom zmeny
popísané v magnetickej rezonancii sú kompletne zmenami degeneratívnymi a nie traumatickými a
nemajú žiaden súvis s predmetným úrazom. Následná liečba, operačné zákroky a hospitalizácia jeliečba degeneratívnych zmien a nie posttraumatických zmien. Jedinou diagnózou, ktorá bola žalobcovi
stanovená v bezprostrednom poúrazovom období je pomliaždenie krčnej chrbtice. Rovnako zdravotná
dokumentácia nie je takého charakteru, rozsahu a vierohodnosti, že by bolo možné jednoznačne ustáliť

zdravotný stav žalobcu pred úrazom.

25. Súd prvého stupňa vzal za základ svojho rozhodovania kontrolný znalecký posudok , ktorý
spĺňa všetky zákonné náležitosti, znalec pri jeho vypracovaní vychádzal zo všetkých relevantných
a dostupných skutočností, ktoré odborne posúdil a po ich zhodnotení výsledky premietol do svojich

záverov. Nesúhlasil so závermi znalca MUDr. Klementa z dôvodu , že znalec vychádzal pri vypracovaní
posudku zo subjektívnych údajov žalobcu, resp. zo subjektívnych názorov, pričom znalec menil,
revidoval a pozmeňoval v záznamoch konštatované skutočnosti, z ktorých následne vychádzal .
Rovnako znalec neuviedol, že u žalobcu boli diagnostikované degeneratívne zmeny krčnej chrbtice a
zaoberá sa poranením pravého ramena, ktoré nie je diagnostikované. Súčasne sa znalec odvoláva na
správy zo zdravotnej dokumentácie, ktoré sa však v záznamoch nenachádzajú. Hospitalizácia žalobcu

v období od 28.10.2008 do 31.10.2008 súvisí jednoznačne s degeneratívnymi zmenami a ochorením
žalobcu ešte pred úrazom. V ostatných otázkach znalec robil závery z predchádzajúcich neobjektívnych
nálezov, čo vedie k neobjektívnym záverom.

26. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil správnosť odborných záverov znaleckej organizácie a to

voľne, vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov/ zdravotnej dokumentácie
žalobcu, znaleckého posudku znalca MUDr. Klementa/ . Riadne preskúmal spisový materiál, vyjadril sa
k rozporom znalca MUDr. Klementa, ku všetkým skutkovým okolnostiam, analyzoval všetky skutočnosti,
ktoré považoval za dôvodné a ktoré nie sú pre odborné posúdenie významné. Správne skonštatoval
nedostatok vstupných informácií- neúplnú zdravotnú dokumentáciu žalobcu, pričom najstarší záznam

je z 29.2.2004. Z vyššie uvedeného teda nie je možné jednoznačne vyvrátiť alebo potvrdiť, či sa
žalobca liečil na ťažkosti v oblasti C- chrbtice a pravého ramena. Z hľadiska znaleckého dokazovania
a posúdenia odbornej otázky bol dôležitý stav v čase úrazu. Znalci posudzovali, či žalobca nemal
žiadne degeneratívne zmeny v oblasti krčnej chrbtice a pravého ramena a v prípade, že žalobca tieto
zmeny nemal, bolo možné liečbu a trvalé následky pripísať úrazu. V prípade, že v čase úrazu už

boli diagnostikované degeneratívne zmeny na skelete, potom ťažkosti a liečbu je nutné diferencovať
na samotný úraz a následky degeneratívnych zmien. Odvolací súd zdôrazňuje, že závery znaleckej
organizácie za účelom odstránenia rozporov sú jednoznačné a vychádzajú z primárneho vyšetrenia zo
dňa 15.1.2008/ teda v čase úrazu/ . Žalobca utrpel pomliaždenie krčnej chrbtice. Pri vyšetrení zo dňa
4.2.2008 nie je popísaný úraz pravého ramena. Pri ortopedickom vyšetrení zo dňa 4.3.2008 sa uvádza,

že žalobca spadol na chrbát. Magnetická rezonancia zo dňa 13.5.2008 uvádza zmeny degeneratívne,
nie traumatické . Znalecká organizácia dospela k záveru, že na základe zdravotnej dokumentácie,
RTG dokumentácie a vlastného vyšetrenia možno konštatovať, že u žalobcu po úraze zo dňa 15.1.2008
nevznikli žiadne trvalé následky.

27. Vzhľadom na rozsiahle dokazovanie pred súdom prvého stupňa za stavu, keď ani dodatočne neboli
zistené také iné závažné skutočnosti zásadného významu, ktoré by boli spôsobilé výrazným spôsobom
ovplyvniť závery kontrolného znaleckého dokazovania, nepovažoval ani odvolací súd za potrebné tak,
ako to vyhodnotil súd prvej inštancie vykonať ďalšie znalecké dokazovanie pre zjavnú nehospodárnosť
ako i ďalšie trovy.

28. So zreteľom na to, že odvolací súd nezistil, že by výsledok hodnotenia dôkazov (jednotlivých
znaleckýchposudkovjednotlivoivovzájomnejsúvislosti)súdomprvéhostupňanezodpovedalpravidlám
logického myslenia, možno uzavrieť, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa majú dostatočnú oporu
vo výsledkoch vykonaného dokazovania.

29. Odvolací súd sa tak stotožnil s konštatovaním súdu prvého stupňa, že odškodnenie trvalých
následkov neprichádzalo do úvahy, keď rozsah poškodenia pri páde nezanechal žiadne trvalé následky ,
preto možno uzavrieť, že vyhoveniu jeho návrhu v danej veci bráni nedostatok príčinnej súvislosti
medzi ťažkosťami s pravým ramenom a pádom z lešenia , pričom išlo o trvalé následky vyšetreniami

zdokumentovaných degeneratívnych zmien, ktoré nepodliehajú odškodneniu.

30. Podstatou ďalšieho odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je nesprávne právne posúdenie veci, keď rozhodnutie súdu prvejinštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, za ktoré sa podľa súdnej praxe považuje
mylná aplikácia alebo výklad právnej normy na zistený skutkový stav, alebo použitie právnej normy, ktorú
na skutkový stav nemožno vôbec použiť.

31. V danej veci žalobca vo svojom odvolaní uplatnil aj odvolací dôvod, keď namietal najmä nesprávne
právne posúdenie veci, a to nesprávnu aplikáciu ust. § 104 Občianskeho zákonníka na zistený skutkový stav, keď návrh na zmenu žaloby podal
včas, poukazom na správu MUDr. Klementa.

32. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

33. Podľa ust § 104 Občianskeho zákonníka, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia
doba za rok po poistnej udalosti.

34. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť
v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

35. Podľa ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť,

s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

36. Súd prvej inštancie sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania žalovaným v časti o rozšírenie
žaloby o 5.144,- eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 1.5.2009 do zaplatenia,
uplatneným podaním zo dňa 19.3.2014, aplikujúc ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Uzavrel, že

poistná udalosť nastala dňa 15.1.2008, 3- ročná premlčacia doba začala plynúť 15.1.2009 a skončila sa
15.1.2012, teda nárok na zvýšenie plnenia bol uplatnený oneskorene.

37.Premlčaniejeuplynutiečasuustanovenéhovzákonenavykonaniepráva,ktorýuplynulbeztoho,aby
sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou

premlčania. Vznesenie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva
(zánik jeho súdnej vymáhateľnosti), v dôsledku toho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať.

38. Dĺžku premlčacej doby a aj okamih, od ktorého premlčacia doba začína plynúť, občiansky zákonník
upravuje jednak všeobecne, jednak špeciálne pre niektoré práva. Ustanovenie § 101 Občianskeho

zákonníka https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/ - paragraf-101 upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo
všetkých prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva neurčuje osobitnú premlčaciu dobu. Všeobecná
premlčacia doba je ustanovená v dĺžke troch rokov. Odchylne od § 101 Občianskeho zákonníka je v
§ 104 Občianskeho zákonníka určený začiatok premlčacej doby pri právach na plnenie z poistenia, kde

premlčacia doba začína plynúť rok po poistnej udalosti.

39. V prejednávanej veci žalobca rozšíril žalobu podaním zo dňa 19.3.2014 , keď sa domáhal zaplatenia
sumy vo výške 5.144,- eur s prísl.. V uvedenej sume si uplatnil nárok za trvalé následky, poukazom na
závery znalca MUDr. Klementa . Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd sa stotožňuje so záverom

súdu prvej inštancie, že žalobca si uplatnil právo na plnenie podaním zo dňa 19.3.2014 z predmetnej
poistnej zmluvy po uplynutí premlčacej doby vymedzenej v § 104 Občianskeho zákonníka . Keďže
žalobca uplatnil právo na toto plnenie po uplynutí premlčacej doby, vznesenie námietky žalovaným malo
za následok zánik súdnej vymáhateľnosti žalobou uplatneného práva a predstavovalo dôvod, pre ktorý
nebolo možné v časti o rozšírenie žaloby vyhovieť. Aj odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej

inštancie, že pre plynutie premlčania je rozhodujúce samotné včasné uplatnenie nároku.

40. Ďalšie odvolacie námietky žalobcu, poukazom na správy predložené žalobcom o jeho zdravotnom
stave, ktoré nesúvisia s úrazom zo dňa 15.1.2008, považoval odvolací súd za nedôvodné.

41. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

43. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).