Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9Er/571/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314210676
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Krátka
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4314210676.1

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO : 35807598, so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpený Advocate s.r.o., IČO : 36865141, so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, proti povinnej : P. X., narodená X.X.XXXX, bytom O. J. XXX/XX, XXX XX Č., o vymoženie
487,29 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. zo dňa 4.3.2014 o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, doručenú Okresnému súdu Levice dňa 9.5.2014, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na vykonanie exekúcie - zápisnica zo dňa 4.3.2014 sa oprávnený domáha vykonania
exekúcie proti povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. pod spisovou značkou
SR 02306/12 zo dňa 3.7.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.7.2012 a vykonateľnosť dňa

26.7.2012.

V exekučnom titule bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 487,29 eur,
spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 487,29 eur od 9.1.2012 do zaplatenia,
zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 487,29 eur od 22.2.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy
rozhodcovského konania vo výške 178,87 eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 80,00 eur

splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k
poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia
dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len
jednej splátky riadne a včas.

Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe

Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa XX.X.XXXX, na základe ktorej poskytol oprávnený
povinnej úver v sume 200,00 eur, ktorý sa povinná zaviazala vrátiť zvýšený o poplatok v sume 196,00
eur ( celkovo vrátiť sumu 396,00 eur ) v 12 mesačných splátkach po 33,00 eur, počnúc dňom 25.6.2011.
Žalobca a žalovaná zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah neúplnou zmenkou ( blankozmenkou )
vystavenou dňa 17.5.2011, kde žalovaná vystupuje ako vystaviteľ a žalobca ako remitent. Žalovaná si
svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu nesplnila, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých

podmienok splatný vcelku dňa 9.1.2012. Žalobca vyplnil dňa 17.2.2012 zmenku žalovanej v zmysle
Dohody o vyplnení zmenky na sumu 487,29 eur s dátumom začiatku úročenia dňa 9.1.2012 a táto bola
žalovanej predložená na zaplatenie dňa 22.2.2012.

V odôvodnení sa ďalej uvádza, že účastníci konania sa dohodli v zmysle rozhodcovskej zmluvy, že
všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj

spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenie práv
z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálymrozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca strana
podá žalobu na rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské konanie má byť vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných

predpisov rozhodcovského súdu.

Oprávnený s povinnou uzavreli dňa 17.5.2011 Rozhodcovskú zmluvu. V článku II. Rozhodcovskej
zmluvysastranydohodli,ževšetkyspory,ktorévzniknúzozmluvyoúvereč.404400510uzatvorenejdňa
17.5.2011, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o

vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené : a) pred Stálym rozhodcovským
súdom,akžalujúcazmluvnástranapodážalobunaStálomrozhodcovskomsúde,rozhodcovskékonanie
bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom
ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho

predpisu ( zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne zo vzťahov
uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o
úverenavšeobecnomsúdepovažujesatátoskutočnosťzarozväzovaciupodmienkutejtorozhodcovskej
zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde

bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s
vnútornýmipredpismiStálehorozhodcovskéhosúduzaloženáprávomocStálehorozhodcovskéhosúdu.

Podľa § 44 odsek 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný
poriadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonov(ďalejlen„Exekučnýporiadok“),súdpreskúmažiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999
Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 41 odsek 2 písmena d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj

na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t. j. či je neexistuje rozpor žiadosti o udelenie
poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak
z vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva.

Podľa § 45 odsek 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len „ZRK“ ), súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Odsek 2 citovaného zákonného ustanovenia uvádza, že súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písmena b) alebo c) ZRK.

V zásade platí, že pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia súd skúma už len procesné

podmienky exekučného konania. Pokiaľ však zákon umožňuje preskúmať exekučný titul aj z iných ako
procesnoprávnych aspektov, súd tak musí urobiť už pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Podmienky na nútený výkon rozhodnutia buď sú alebo nie sú dané a je úlohou
súdu vrátane exekútora dbať na to, aby sa exekúcia nevykonala, ak podmienky na ňu nie sú splnené.Dôvody zastavenia exekučného konania uvedené v § 45 odsek 1 ZRK, nie sú procesnými podmienkami
exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej, na základe

exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. Existencia ktoréhokoľvek z týchto dôvodov tak
predstavuje prekážku vykonania exekúcie, nielen prekážku postupu exekučného konania. Vyššie
uvedené ustanovenie teda umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Z uvedeného vyplýva, že
nato, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský

rozsudokajvsúladestýmtoustanovením,tedanesmiebyťvydanývrozhodcovskomkonaní,ktorétrpelo
vadou uvedenou v § 40 písmeno a) alebo b) ZRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju vlastnosť
exekučného titulu, tieto jeho nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie

na jeho základe.

Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54
odsek 1 prvej vety Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 odsek 1

prvej vety Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 odsek 4 Občianskeho
zákonníka obsahuje exemplifikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný.
Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou

od 1. januára 2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Súd vychádza z teleologického výkladu, a teda vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s
akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom
zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký

stanovuje smernica 93/13/EHS.

Podľa§53odsek1Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
( ďalej len „neprijateľná podmienka“ ). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľnú podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 odsek 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 odsek 4 písmena k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú mimo iného aj tie, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj
záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.Podľa § 53 odsek 4 písmena r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 6 odsek 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách ( ďalej len „smernica“ ), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky

použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 8 smernice, členské štáty môžu prijať alebo si ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné so

Zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany
spotrebiteľa.

Podľa čl. 2 písmena a) smernice, na účely tejto smernice, nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 odsek 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 odsek 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS odsek 1 písmena q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu
brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä

vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Opieraním sa o znenie vyššie uvedenej smernice ( ktorá bola implementovaná do nášho právneho

poriadku zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník ) sa nijako nepopiera
zásada, že smernica na rozdiel od nariadenia ( ako právne akty orgánov Európskej únie ), nemá priamu
právnu záväznosť; dôležitý je cieľ smernice a najmä kogentná povaha čl. 6 smernice Rady 93/13
EHS ( čl. 51 rozsudku ASTURCOM ). Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM,
čl. 51 judikoval, že Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje
o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa,
musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez
návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim
alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť

také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o
neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.Podľa rozsudku Súdneho dvora ( ES ) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice ( 93/13/ES ), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ

sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora ( ES ) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza
Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica ( 93/13/ES ) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny

súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie
a exekučného titulu a Zmluvy o úvere, v zmysle ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného poriadku, zistil
nasledovný skutkový stav :

Oprávnený ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ uzavreli dňa XX.X.XXXX Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 odsek 1
a nasl. Občianskeho zákonníka. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán
zmluvyjezrejmé,žeoprávnenýpriuzatváranízmluvyoúverekonalvrámcisvojejpodnikateľskejčinnosti

a zmluvu uzatvoril s povinnou ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd
jednoznačne preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú
kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Zároveň oprávnený s
povinnou uzavreli dňa 17.5.2011 Rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský

rozsudok, ktorý je v tomto exekučnom konaní exekučným titulom.

Zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva hrubý nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa,
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu, je neprijateľná. Takouto neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je v danom prípade, podľa názoru súdu, samotná rozhodcovská zmluva, a teda

exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval
z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy ( ustanovenia § 39, § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, §
45 odsek 1 písmena c), odsek 2 ZRK ). Rozhodcovská zmluva síce bola osobitne spotrebiteľom
podpísaná, ale vyplýva zo štandardnej formulárovej zmluvy a rozhodcovská zmluva v predmetnej
veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ

ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ
osobitne nevyjednal. Rozhodcovská zmluva bola navrhnutá vopred, a preto nemožno považovať takúto
rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú. Spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť
alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal
dodávateľ ako prvý. Takto koncipovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská zmluva obsahuje
neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd
po tom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovský súd.

Krajský súd v Prešove v uznesení z 19.5.2011 pod spisovou značkou 6CoE/60/2011 judikoval,

že „Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo v obchodných podmienkach
inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby
na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na
udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa

nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súd pri
zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku, skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech

spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať napr. neprijateľné miesto rozhodcovského konania,
ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv alebo pravidlá rozhodcovského konania,
ktoré ukladajú povinnosti, ktoré predpisy upravujúce občianske súdne konanie neupravujú a ktoré sú v
neprospech spotrebiteľa.“Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy v uvedenej forme
je neprijateľnou podmienkou, spotrebitelia ňou nie sú viazaný a táto je v rozpore s príslušnými

ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice
93/13/EHS a s poukazom na to, súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 odsek 2 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je

odvolanie vždy prípustné ( § 374 odsek 1 prvej vety O. s. p. ).

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Levice v 3-och písomných vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.