Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 2, 2018

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 2T/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617010179
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Krausová

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4617010179.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Máriou Krausovou, v trestnej veci obžalovaného L. V.,

nar. XXXX pre prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 02.10.2018, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný

L. V. narodený XX.XX.XXXX v V., trvale bytom
M., M. A. F. XXXX/X

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :

dňa 14.02.2017 o 05,35 hod. v Topoľčanoch na ulici ČSA v smere od OC Tesco na ulicu Krušovskú viedol
osobné motorové vozidlo VW Golf, EVČ: TO-194 CV, pričom sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla
a nesledoval situáciu v cestnej premávke v dôsledku čoho narazil do chodkyne poškodenej Y. Z., nar.

XX.XX.XXXX, bytom M., M.A. F. XXXX/X, ktorá prechádzala cez výjazd a príjazd na parkovisko OC Lidl
v smere od OC Tesco na Krušovskú ulicu, následkom čoho utrpela poškodená zranenia a to zmliaždenie
hlavy v oblasti záhlavia ľahkého stupňa s krvnou podliatinou v podkoží, zmliaždenie kostrče ľahkého
stupňa a zmliaždenie ľavého predkolenia a členka ľahkého stupňa s krvnou podliatinou v podkoží s
dobou liečenia do 7 dní, avšak z miesta nehody odišiel a neposkytol jej potrebnú pomoc, hoci tak mohol
urobiť bez nebezpečenstva pre seba prípadne iného,

t e d a :

ako vodič, ktorý po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytol osobe, ktorá pri nehode utrpela
na zdraví potrebnú pomoc, hoci tak mohol urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného,

t ý m s p á c h a l :

prečin neposkytnutie pomoci podľa § 178 Trestného zákona.

Z a t o s a m u u k l a d á :

Podľa § 178 Trestného zákona, za nezistených poľahčujúcich okolností, nezistených priťažujúcich
okolností, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)
mesiacov.Podľa § 49 odsek 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne o d k l a d á a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu u r č
u j e skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, súd mu ukladá i trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra v Topoľčanoch podala dňa 06.06.2017 na L. V., (ďalej len „obžalovaný“) obžalobu

pre prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona, popísanom v obžalobnom návrhu.

Súd nariadil termín hlavného pojednávania a obžalovaný na hlavnom pojednávaní podľa § 257 odsek 1
písm. a) Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že „ je nevinný„.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie a to vypočutím obžalovaného, svedkyne poškodenej
Y. Z., svedka T. J., vyšetrovacím pokusom, prečítaním znaleckých posudkov znalcov MUDr. Jozefa
Malého, Ing. Romana Červinku, listinných dôkazov, ako aj oboznámením sa statného spisovaného
materiálu. Súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku

Obžalovaný na uviedol, že dňa 14.02.2017 v čase asi o 5,40 hod. išiel motorovým vozidlom, pričom pred
domom si očistil zamrznuté čelné sklo. Ako prešiel s vozidlom cez kruhový objazd smer Krušovská ulica,
začala sa tvoriť na prednom skle námraza, začal slabšie vidieť na cestu, preto sa rozhodol, že zastaví na
kraji cesty a to vo výjazde a príjazde na parkovisko OC Lidl, aby nezavadzal na ceste, očistí si škrabkou
sklo. Po zastavení vozidla vo výjazde až na druhej strane pred chodníkom v smere jeho jazdy vystúpil

z vozidla a škrabkou si očistil predné sklo na vozidle, na vodičovej strane, pričom pri čistení pozeral na
sklo. Po očistení skla sadol do vozidla a pokračoval v smere jazdy na Krušovskú ulicu. Vo
vozidle mal pustené hlasno rádio, počúval hudbu. Nevšimol si, že by pri zastavovaní zrazil nejakého
chodca, ani pri vystúpení z vozidla si nevšimol nikoho ležať pri jeho vozidle, nakoľko sa pozeral na okno,
nie na zem. Pripustil, že mohol pri zastavovaní do niekoho drgnúť, ale mal primrznuté čelné sklo, nahlas

pustenú hudbu a túto skutočnosť nezaregistroval. Pred nehodou jazdil asi 5 km/h, nakoľko zastavoval.

Svedkyňa poškodená Y. Z. uviedla, že prechádzala cez ulicu ČSA od čerpacej stanice OMV smerom k
OCLidl.PrešlakolmonadruhústranucestyapokračovalavchôdzipriokrajicestyvsmerenaKrušovskú
ulicu k autobusovej zastávke. Ako prešla dve tretiny výjazdu a vjazdu na parkovisko OC Lidl, pocítila

tupý náraz do ľavej nohy a následne ju hodilo dozadu. Ocitla sa na kapote neznámeho vozidla, potom
padla z kapoty na cestu na zadnú časť tela. Na zemi zdvihla hlavu a počula, ako okolo nej prešlo auto
tmavej farby, ktorému svietili svetlá. Z druhej strany ulice ju išli ratovať ľudia, zdvihli ju zo zeme a jeden
volal políciu i sanitku. Boli to chlapi, ktorí sa rozprávali o tom vozidle, o jeho evidenčnom čísle a jeden z
nich jej odovzdal lístok s evidenčným číslom vozidla, potom tento komunikoval i s políciou. V prípravnom

konaní si poškodená náhradu škody neuplatnila, túto uplatnila až na hlavnom pojednávaní a to za
bolestné vo výške 400,-Eur.

Svedok T. J. potvrdil, že dňa 14.02.2017 o 5,30hod sa nachádzal na autobusovej zástavke oproti OC
Lidl. Bol otočený chrbtom k ceste, zrazu počul buchot, otočil sa smerom na cestu a videl oproti vozidlo

modrej farby, ktoré zastavilo, vodič vystúpil z vozidla, stál vo vodičových dverách, pozrel sa smerom
pred vozidlo, na miesto, kde ležala poškodená. Poobzeral sa okolo seba, videl ako on išiel smerom k
nárazu, nasadol vo vozidla a išiel preč. Snažil sa vozidlo dohoniť a zastaviť, na semafore bola červená,
vodič však odbočil na Tribečskú ulicu a tam sa mu stratil. Potom sa venoval poškodenej, volal políciu
i sanitku. Tvrdil, že vodič vozidla musel vedieť, že niekoho zrazil, pretože náraz bol silný a hlasný, on

ho zreteľne počul na druhú stranu cesty. Vozidlo, ktoré spôsobilo nehodu bol VW Golf, modrý, ev. č. TO
194CV, ktoré si zapamätal a nahlásil ho hneď polícií. Vodičom bol starší pán.

Zo znaleckého posudku č. 18/2017 MUDr. Jozefa Malého, znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie súdne lekárstvo vypracovaného za účelovo posúdenia zranení poškodenej a z jeho záverov

je zrejmé, že poškodená utrpela ľahký úraz a to zmliaždenie hlavy v oblasti záhlavia ľahkého stupňa skrvnou podliatinou v podkoží, zmliaždenie kostrče ľahkého stupňa a zmliaždenie ľavého predkolenia a
členka ľahkého stupňa s krvnou podliatinou v podkoží. Charakter ako i lokalizácia zranenia poškodenej
nasvedčujú tomu, že zranenie poškodená mohla utrpieť ako chodkyňa pri dopravnej nehode -zrážke s

osobným motorovým vozidlom, v polohe stojacej - kráčajúc, v postavení zadnou stranou tela - chrbtom
k prichádzajúcemu osobnému motorovému vozidlu, pričom prvotným miestom kontaktu pri náraze
osobného motorového vozidla najpravdepodobnejšie jeho prednou časťou do tela poškodenej bolo jej
ľavé predkolenie, násilie teda pôsobilo v smere zozadu, čo malo za následok vznik zmliaždenia ľavého
predkolenia a členka ľahšieho stupňa s krvnou podliatinou v podkoží, po čom v ďalšej fáze úrazového

deja došlo k pádu poškodenej dozadu s nárazom zadnou časťou hlavy (záhlavím) a v oblasti kostrče na
okolitý terén (asfaltová vozovka) a tak k vzniku jej zranenia v oblasti záhlavia a kostrče , pričom násilie
na telo poškodenej pôsobilo s malou intenzitou. Dĺžka liečby a PN trvala do 7 dní.

Zo znaleckého posudku č. 10/2017 Ing. Romana Červinku, znalca v odbore Doprava cestná, odvetvie
nehody v cestnej doprave vyplynulo, že nesprávnym prvkom techniky jazdy obžalovaného a jednou

z technických príčin vzniku dopravnej nehody bola skutočnosť, že pri zastavovaní vozidla za účelom
odstránenia chyby vo výhľade z miesta vodiča neurobil pri zastavovaní vozidla také opatrenia, aby sa
neohrozila bezpečnosť cestnej premávky- nedbal zvýšenej opatrnosti, prehliadol chodkyňu idúcu po
pravom okraji cesty, v dôsledku čoho narazil do chodkyne. Nesprávny technika jazdy obžalovaného bola
tým prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu, v dôsledku ktorej prišlo k dopravnej nehode.

Ak by obžalovaný včas spozoroval chodkyňu, mohol zabrániť dopravnej nehode bezpečným brzdením
vozidla za chodkyňou, alebo bezpečným obídením chodkyne. Nesprávnym prvkom techniky chôdze
poškodenej a jednou z technických príčin vzniku dopravnej nehody bola skutočnosť, že sa pohybovala
po ceste technicky nesprávnym spôsobom po pravom okraji cesty v smere jej chôdze, pričom podľa
platných ustanovení pravidiel cestnej premávky bola povinná použiť chodník, ktorý sa nachádzal na

opačnej - ľavej strane cesty. Nesprávna technika chôdze chodkyne bola tým prvkom nehodového deja,
ktorýnevyvolalkolíznusituáciu.Ďalejkonštatoval,žezpohľadudynamikypohybuzastavujúcehovozidla
nemusel poškodený zaznamenať mierny náraz vozidla do chodkyne.

Podľa § 269 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítaním oboznámené listinné dôkazy,

ktoré sú súčasťou spisu, lekárske správy poškodenej, záznam dopravnej nehody, zápisnicu o ohliadke
miesta cestnej dopravnej nehody, náčrtok miesta dopravnej nehody, fotodokumentáciu z miesta
dopravnej nehody, zápisnicu a fotodokumentáciu z vyšetrovacieho pokusu, ako i ostatné listinné dôkazy.

K osobným pomerom obžalovaného boli oboznámené prečítaním na hlavnom pojednávaní listinné

dôkazy zabezpečené orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom. Z odpisu registra trestov súd
zistil, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný súdom Slovenskej republiky, v dvoch prípadoch
sa na neho hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený a rozhodnutím Okresného súdu Topoľčany zo
dňa 26.07.1974 sp.zn. 8T/195/1974 mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
2 mesiace. Podľa výpisu evidencie priestupkov má obžalovaný 4 záznamy v období rokov 2005-2012,

všetky priestupky na úseku dopravy. Podľa správy Mesta M. nie je bližšie hodnotený.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy týkajúcej sa skutku, nezávisle podľa vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne,
nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v
skutkovej vete obžaloby, bolo tiež preukázané, že skutok vykazuje znaky prečinu neposkytnutia pomoci
podľa § 178 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný ako vodič, ktorý po dopravnej nehode, na ktorej
mal účasť, neposkytol osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak mohol

urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného. Tento trestný čin môže spáchať iba taký trestne
zodpovedný páchateľ, ktorý bol vodičom dopravného prostriedku, a to iba vo vzťahu k osobám, ktoré
boli účastníkmi tejto dopravnej nehody. Vodič nemusel túto dopravnú nehodu zaviniť, a to ani čiastočne,
stačí, že na nej mal účasť.

Z takéhoto konania bol obžalovaný usvedčovaný výpoveďou poškodenej Y. Z., svedka T. J., záznamom
z vyšetrovacieho pokusu, fotodokumentáciou, ako i súborom nepriamych dôkazov. Poškodená Z.
jednoznačne potvrdila, že zozadu cítila tupý náraz, spadla na kapotu vozidla, z ktorej spadla na zem
a videla, ako motorové vozidlo, ktorého ŠPZ jej následne zapísali chlapi, ktorí k nej pribehli z druhejstrany cesty a poskytli jej pomoc, prešlo okolo nej. Svedok T. J. uviedol, že stál na druhej strane cesty
pri autobusovej zastávke, počul buchot a videl v mieste kde sa z hlavnej cesty odbáča na parkovisko
OC Lidl motorové vozidlo, ktoré zastalo. Vodič vyšiel z vozidla, stál pri vodičových dverách, pozeral sa

smerom pred vozidlo, na to miesto, kde ležala poškodená. Následne sa obžalovaný pozeral smerom na
neho, potom na poškodenú a ako videl, že on ide smerom k miestu nárazu, nasadol do vozidla a odišiel
preč. Vozidlo sa snažil dobehnúť, zastaviť ho, vodič však nereagoval, pričom i točil hlavu smerom k
nemu, keď odchádzal s vozidlom. Ako svedok J. utekal za vozidlom obžalovaného, na križovatke bola
červená, obžalovaný odbočil pred križovatkou smerom na ul. Tribečskú a tam sa mu stratil. Poškodenej

on volal telefónom sanitku. Jednoznačne tvrdil, že obžalovaný musel vedieť, že niekoho zrazil, nakoľko
to bol silný náraz a taký hlasný, že ho i on zreteľne počul až na druhú stranu cesty, taktiež podľa
svedka obžalovaný musel vidieť, že niekoho zrazil, pretože bola zima a bol vidieť každý jeden výdych
poškodenej vo vzduchu, keď bola na zemi, čo on toto videl až na druhú stranu cesty. ŠPZ vozidla si
zapamätal, toto nahlásil políciu. Poprel, že by videl, ako si obžalovaný škrabkou čistil okno.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, tento tvrdil, že si nie je vedomý, že by niekoho zrazil, nepočul ani
buchnutie, vyšiel zo strany vodiča, auto neobišiel, oškrabal si okno pred vodičom a odišiel preč. Tvrdil,
že slabšie počuje, má problém so sluchom, mal hlasno na trištvrte pustené rádio. Predložil potvrdenie
lekára o strate sluchu 48,5%.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný jazdil s motorovým vozidlom po
hlavnej ceste nesprávnou technikou jazdy, nedbal zvýšenej opatrnosti, prehliadol chodkyňu idúcu po
pravom okraji cesty, ohrozil chodkyňu, do ktorej narazil, vyvolal kolíznu situáciu, v dôsledku ktorej došlo
ku dopravnej nehode. Svedok J. jednoznačne potvrdil, že to bol obžalovaný, ktorý zrazil poškodenú
a následne vystúpil zo svojho vozidla na strane vodiča, vzhľadom na jeho polohu, ako i polohu na

zemi ležiacej poškodenej, ktorá bola preukázaná i na vyšetrovacom pokuse, pričom išlo o totožnú
polohu ako bola uvedená v znaleckom posudku, musel obžalovaný vidieť za zemi ležiacu poškodenú,
ktorej neposkytol pomoc, ale z miesta nehody odišiel na motorovom vozidle. Obrana obžalovaného, že
nezaznamenal náraz, ktorý nepočul z dôvodu hlasného rádia a čiastočnú stratu sluchu, bola vyvrátená
svedkom J., ktorý potvrdil hlasný náraz, ktorý on počul až na druhú stranu vozovky. Zákon o cestnej

premávke č. 8/2009 výslovne neupravuje počúvanie hudby v aute. Nepriamo by sa na tento prípad
mohlo vzťahovať ustanovenia druhého odseku § 3 písm. a) ktorý hovorí, že vodič je povinný „správať
sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom
je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii
v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam”. Povinnosťou obžalovaného

ako vodiča motorového vozidla bolo sa správať disciplinovane a ohľaduplne v zmysle citovaného
ustanovenia a to hlavne vzhľadom na jeho 48,5% funkčnosť sluchu, v dôsledku ktorej si musel byť
vedomý, že pri hlasitej hudbe a čiastočnej strate sluchu nemôže zaznamenať zvukové okolnosti cestnej
premávky a teda i náraz vozidla do poškodenej. Obžalovaný je usvedčovaný okrem iného i listinnými
dôkazmi a to lekárskymi správami, znaleckým posudkom MUDr. Malého, v ktorých sú popísané zranenia

poškodenej a z ktorých vyplýva, že poškodená bola skutočne v deň skutku ošetrená, pričom zranenia,
ktoré utrpela nasvedčujú tomu, že ich utrpela ako chodkyňa pri dopravnej nehode - zrážke s osobným
motorovým vozidlom v polohe kráčajúc, v postavení zadnou stranou tela k prichádzajúcemu vozidlu.

Súd teda i napriek popretiu viny obžalovaným dospel k záveru, že výpoveď poškodenej, svedka J.,

spolu s listinnými dôkazmi tvoria ucelenú logickú a ničím neprerušenú reťaz dôkazov vzájomne na seba
nadväzujúcich, ktoré svedčia o tom, že obžalovaný sa dopustil skutku uvedeného v obžalobe.

Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený
v skutkovej vete a vykazuje znaky prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona a že

tento spáchal obžalovaný, ktorý svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky tejto skutkovej podstaty
tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej, pretože neposkytol pomoc po dopravnej nehode, na
ktorej mal účasť. Chráneným objektom porušeným pri prečine neposkytnutia pomoci podľa § 178
Trestného zákona je život a zdravie človeka, ako aj spolunažívanie medzi ľuďmi založené na vzájomnej
pomoci v nebezpečných situáciách a rovnako tak záujem spoločnosti na serióznom prístupe vodičov

dopravných prostriedkov k následkom dopravných nehôd, na ktorých sa zúčastnili a z hľadiska konania
obžalovaného dospel súd k záveru, že obžalovaný sa svojím protiprávnym konaním dopustil prečinu,
keď konal v nepriamom úmysle podľa § 15 písmeno b) Trestného zákona, lebo vedel, že takýmtosvojim konaním môže také porušenie, alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým
uzrozumený.

Priúvahách,akýdruhavýmeratrestubyspravodlivozohľadňovalakonanieobžalovaných,ichzavinenie,
následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a
priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda
musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z
prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v

ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému
sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy
k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov
spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Z poľahčujúcich okolností uvedenými v § 36 Trestného zákona súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť,
ako i žiadnu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona. Týmto je pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností 0:0, pričom súd aplikoval pri stanovení trestu ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného
zákona, a vychádzal zo základnej trestnej sadzby podľa ust. § 178 odsek 1 Trestného zákona vo výmere
až 3 roky. Obžalovanému súd uložil trest vo výmere 6 mesiacov a to v dolnej polovici trestnej sadzby.

Podľa § 49 odsek 1 písm. a) Trestného zákona, § 50 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok.

Zároveň vzhľadom k tomu, že ide o skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil v súvislosti s
vedením motorového vozidla tzn. v súvislosti s činnosťou, na ktorú treba osobitné povolenie, vzhľadom

na okolnosti spáchania skutku, uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v
cestnej premávke vo výmere 1 roky, na samej spodnej hranici trestnej sadzby, ktorá je v zmysle § 61
ods. 2 Trestného zákona vo výmere jeden rok až desať rokov.

Takto uložený trest splní účel trestu v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona, kedy súd pri

ukladaní trestu dôkladne hodnotil nielen osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť nápravy,
ale dbal i na to, aby ukladaný trest odrážal minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu
spoločenských noriem tak, aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a kládol pri ukladaní trestu dôraz aj na vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaného. Trest
uloženýobžalovanémuplnízákonompožadovanúochrannúfunkciu,akoajfunkciugenerálnejprevencie

smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských
pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje tento trest vo
vzťahu k obžalovanému za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému skutku.

Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená

trestným činom, je oprávnený navrhnúť, aby súd v odcudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému
povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania
alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na
náhradu škody uplatňuje. (§ 46 odsek 3 Trestného poriadku).

Poškodená si svoj nárok na náhradu škody v prípravnom konaní, do skončenia vyšetrovania neuplatnila.
Pri svojom výsluchu dňa 17.05.2017 len uviedla, že si bude žiadať náhradu škody vo výške cca
300Eur, čo mala byť približná výška bolestného počas doby jej liečenia. Následne však si náhradu
škody neuplatnila, nepredložila žiadne doklady preukazujúce nárok na náhradu škody, z akého titulu
a v akej výške. Vzhľadom na uvedené súd nemohol o náhrade škody rozhodovať, ktorá do skončenia

prípravného konania žiadnym spôsobom uplatnená, preukázaná ako i odôvodnená.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak

sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomnepodanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie

možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.