Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 19, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/47/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117221160
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117221160.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci oprávnenej osoby: K. D., nar. X.X.XXXX,
bytom M. XX, J., zastúpená PhDr. JUDr. Jaroslavou Balážiovou, advokátkou, Dolné Bašty 2, Trnava,
proti osobe povinnej platiť výživné: Z. D., nar. X.X.XXXX, bytom S. XXXX/XX, J., zastúpený JUDr. Luciou
Zvolenskou, advokátkou, Kollárova 17, Trnava, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní
oprávnenej osoby proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 4. apríla 2018, č.k. 40Pc/10/2017-135,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III. a V. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zvýšil povinnosť otca Z. D., nar. X.X.XXXX,
prispievaťnavýživuoprávnenejosobyK.D.,nar. X.X.XXXX,zosumy130eurmesačnenasumu150eur
mesačne od 19.10.2017, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca
vopred do rúk oprávnenej osoby (výrok I.). Zároveň určil zročné výživné za obdobie od 19.10.2017
do 30.4.2018 v celkovej sume 98,45 eur, ktoré povolil splácať otcovi v mesačných splátkach po 10
eur spolu s bežným výživným odo dňa doručenia rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok (výrok

II.). V prevyšujúcej časti návrh oprávnenej osoby zamietol (výrok III.), čím zmenil rozsudok Okresného
súdu Trnava, č.k. 20P/256/2011-24 zo dňa 14.11.2011 (výrok IV.) a rozhodol o nároku na náhradu trov
konania tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok (výrok V.). Z odôvodnenia rozsudku
vyplynulo, že navrhovateľka ako oprávnená plnoletá osoba sa domáhala zvýšenia výživného na svojom
otcovi ako osobe povinnej platiť výživné na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu.
V návrhu uviedla, že osobnú starostlivosť o ňu v zmysle zabezpečenia starostlivosti o jej bývanie,
domácnosť, varenie, nakupovanie, pranie atď. realizuje matka, ktorá aj v rozhodujúcej miere znáša

všetky ďalšie náklady na zabezpečenie jej výživy a tiež prípravy na budúce povolanie. Navrhovateľka sa
aktuálne pripravuje na svoje budúce povolanie, keď sa rozhodnutím zo dňa 23.8.2017 stala študentkou
prvého ročníka S. L. v I.. Okrem príspevku od matky a výživného od otca vo výške určenej súdom
nemá žiadne iné príjmy, nemá ani iný hnuteľný a nehnuteľný majetok. Náklady v súčasnosti u nej
pozostávajú z bežných výdavkov na zabezpečenie štandardnej životnej úrovne študenta, v súvislosti
s nástupom na vysokú školu formou denného štúdia sa výrazným spôsobom v nasledujúcom období
zvýšia výdavky predovšetkým na zabezpečenie literatúry a iného potrebného technického vybavenia

smerujúceho k získaniu vedomostí, zručností a návykov študenta vysokej školy technicko-stavebného
zamerania. Povinný otec navrhovateľky k návrhu uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného, tento
žiada zamietnuť a znížiť vyživovaciu povinnosť prispievať na sumu 100 eur mesačne. Návrh považuje
za bezdôvodný, pričom uvádza, že aj na jeho strane došlo od poslednej úpravy k podstatnej zmeneokolností, zmenili sa jeho finančné pomery a k jeho finančným pomerom považuje návrh na zvýšenie
výživného za iracionálny. Oženil sa a dňa XX.X.XXXX sa jeho manželke narodili dvojičky E. a C. D..
Vzťah medzi ním a navrhovateľkou je chladný. Navrhovateľka nejavila ani nejaví žiadny záujem o to,

aby vychádzala a udržiavala vzťah s ním ako otcom a svojimi nevlastnými sestrami. Žiada od neho
len posielanie výživného bez možností kontaktovania a bez možnosti komunikácie. Poukázal na to,
že s rodinou nemajú vlastné bývanie. Bývajú v 3-izbovom byte v podnájme u rodičov jeho terajšej
manželky. Musia sa uskromňovať, aby zvládli pokryť všetky výdavky, naproti tomu navrhovateľka si
každoročne dopraje výdavky napr. vo forme dovolenky v Egypte, Bulharsku, Arabských emirátoch. Súd

prvej inštancie zistil, že otec uzavrel dňa XX.X.XXXX. manželstvo s U. B.. Z tohto manželstva sa dňa
XX.X.XXXX narodili dvojičky E. a C. D.. Z potvrdenia o štúdiu súd zistil, že od 1.9.2017 navrhovateľka
nastúpila na dennú formu štúdia v štandardnej dĺžke štyri roky na bakalársky program pozemné stavby
a architektúra na S. J. v I.. Naposledy bolo výživné na navrhovateľku určené rozsudkom Okresného
súdu Trnava, č.k. 20P/256/2011-24 zo dňa 14.11.2011 a to jeho zvýšením zo sumy 99,58 eur na 130
eur mesačne od 1.12.2011, keď v tej dobe otec dosahoval príjem 360 eur mesačne a navrhovateľka

navštevovala základnú školu. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 62, § 75, § 76, § 78
Zákona o rodine. K odôvodneným potrebám plnoletej navrhovateľky súd prvej inštancie uviedol, že za
dôvodnú sumu ustálil výdavok na stravu doma i v škole s prihliadnutím na jej vek v priemere 170
eur mesačne. Ďalej za dôvodné považoval výdavky na oblečenie v priemernej sume 25 eur mesačne,
výdavky na cestovné 20 eur, náklady na kozmetiku vo výške 20 eur, celkovo tak ustálil za dôvodné

výdavky oprávnenej v sume 235 eur, ku ktorým prirátal mimoriadne výdavky týkajúce sa nákupu
školských pomôcok v sume 11,42 eur mesačne, takže celkovo považoval za dôvodné potreby a výdavky
navrhovateľky v sume 246,42 eur mesačne. K schopnostiam a možnostiam, majetkovým pomerom otca
mal súd preukázané, že jeho príjem je v čistom 660 eur mesačne. Príjem manželky otca otec uviedol
na pojednávaní v sume 600 eur, z čoho čistý zisk po odpočítaní výdavkov je vo výške 200 eur mesačne.

Takže súd ustálil príjem rodiny otca z príjmu jeho a jeho manželky v sume 1.264 eur a mesačné výdavky
otca v sume 715,06 eur. S hodnotením odôvodnených potrieb plnoletej dcéry a schopností a možností,
majetkových pomerov otca, ako aj s prihliadnutím na pomery matky plnoletej dcéry prišiel súd k záveru,
že tu je priestor na zvýšenie súdom určeného výživného v prospech plnoletej K., ktorý úsudok potvrdil
aj otec vyjadrenou ochotou uzavrieť dohodu o výške výživného v sume 140 eur, maximálne 150 eur

a faktickým dobrovoľným zvýšeným plnením od januára 2018 v sume 140 eur. Naposledy bola súdom
upravenávyživovaciapovinnosťvroku2011,keďoprávnenábolaeštemaloletou.Odtejtodoby uplynulo
7rokov,jezrejmé,žezatenčasdošlonielenkzvýšeniuvýdavkovdcéryaletiežkzmenevývojaživotných
nákladov, k inflácii cien služieb a tovarov. Na strane oprávnenej plnoletej dcéry nastala zmena v dennom
bakalárskom štúdiu na stavebnej fakulte od 1.9.2017. Na strane otca takisto od posledného rozhodnutia

došlo k zmene pomerov, tento sa oženil, vznikla mu vyživovacia povinnosť voči manželke a aj k dvom
maloletým deťom. S prihliadnutím na odôvodnené potreby plnoletej, povinnosť matky plnoletej dcéry
podieľať sa na výžive plnoletej dcéry, zmenu pomerov na strane otca a zmenu pomerov na strane dcéry,
súd rozhodol o zvýšení výživného formou peňazí, ktorými sa bude otec podieľať na výžive dcéry zo sumy
130 eur na sumu 150 eur mesačne od podania návrhu navrhovateľkou. Nakoľko otec nemá nedoplatok

na výživnom a od mesiaca január 2018 začal dobrovoľne platiť 140 eur mesačne k rukám oprávnenej
dcéry, súd vychádzal zo zhodného tvrdenia účastníkov, zročné výživné určil v sume 98,45 eur, ktoré
povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom v splátkach po 10 eur. Záverom súd k vzťahu otca a dcéry
uviedol, že na to, aby z dcéry vyrástla nezávislá, sebavedomá žena so zdravou sebaúctou vzájomný
vzťah medzi otcom a dcérou je potrebné neustále upevňovať, nestačí dcéru zapájať do svojich aktivít,

ale tiež zaujímať sa o jej svet, kamarátov, záľuby či problémy v škole, vyššiu mieru zodpovednosti za
vývin tohto vzťahu znáša otec, ktorý má vyvíjať iniciatívu popri plnení si svojich povinností k rodine či
práci. Inšpiratívne sú spoločné výlety alebo návštevy nejakých kultúrnych, športových, spoločenských
podujatí.Vďakadobrémuvzťahusotcomsidcérabudevedieťvybudovaťrovnocennývzťahajsbudúcim
partnerom. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov

nemá na ich náhradu právo.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, jeho výroku III., teda zamietajúcej časti a závislom výroku
o náhrade trov konania podala odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že pred súdom preukázala zmenu
pomerov na jej strane, keď nastúpila na vysokoškolské štúdium formou denného štúdia, deklarovala

náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na zabezpečenie základnej životnej úrovne a na materiálne
zabezpečenie štúdia, ktoré neprebieha v mieste jej trvalého bydliska. Poukázala predovšetkým na
skutočnosti, že jej otec, ktorý si po rozvode s matkou založil novú rodinu, v ktorej dnes vychováva
svoje dve štvorročné dcérky spolu s manželkou, však v tejto rodine zabezpečuje osobnú starostlivosťa materiálne vybavenie rodiny z priemerného príjmu, ktorý sám určil vo výške 660 eur netto, s
manželkou s príjmom 200 eur netto, t.j. štvorčlenná rodina v tomto prípade je materiálne zabezpečená s
príjmom spolu 860 eur. Obyčajným matematickým výpočtom člen tejto rodiny aj dve štvorročné maloleté

dievčatá je zabezpečený sumou 215 eur, pričom otec plnoletej dcéry tejto bol dobrovoľne ochotný
po podaní žalobného návrhu plniť výživné do výšky 100 eur a až po prvom pojednávaní dospel k
rozhodnutiu prispievať svojej prvorodenej plnoletej dcére sumou 140 až 145 eur. Súd ustálil povinnosť
otca platiť jej sumu 150 eur. Poukazuje, že otec vyčíslil svoje mesačné výdavky a výdavky rodiny až do
čiastky 1.166 eur. Súd sa týmto vyúčtovaním nákladov otca nezaoberal. Otec bez dôležitého dôvodu

zmenil svoje povolanie, v ktorom mal možnosti podľa svojich schopností si zabezpečiť výrazne vyšší
príjem. Je názoru, že otec je schopný jej zvýšeným finančným plnením na výživné umožniť kvalitné
a primerané veľmi potrebné štúdium na vysokej škole. Konanie otca, ktorý v poslednom roku dvakrát
zmenil zamestnanie a stále je zamestnaný na dobu určitú, možno považovať za účelové a určite
nezodpovedajúce jeho schopnostiam a možnostiam. Ako živnostník dlhodobo deklaroval príjem tesne
nad hranicou minimálnej mzdy. Toto správanie otca možno podľa nej chápať ako ľahkovážne, spojené

s braním neprimeraného majetkového rizika, keď otec namiesto toho, aby sa snažil zvýšiť svoj príjem
aj iným spôsobom, tak nekoná. Otec pri voľbe a rozhodovaní sa o svojom pracovnom zaradení vnímal
a za základ vzal svoju túžbu vychovávať mladšie dcéry, pričom zrejme nevzal do úvahy ten fakt, že má
aj vyživovaciu povinnosť k najstaršej dcére, ktorej výdavky a náklady sa počas vysokoškolského štúdia
budú v budúcnosti len zvyšovať. Otca si vždy vážila, váži, snaží sa byť v kontakte s jeho rodinou. Práve

otec bol ten, ktorý podľa jej názoru jej nevenoval primeranú pozornosť, keď sám z vlastnej iniciatívy
neprejavil záujem o jej študijné výsledky na strednej škole a rovnako jej nikdy nepoložil otázku vo veciach
jej potrieb, záujmov a názorov na jej osobný život. Navrhla preto rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
a jej návrhu vyhovieť v celom rozsahu.

3. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej
inštancie, dokazovanie jednoznačne preukazuje vecnú správnosť výroku rozhodnutia, ako aj správnosť
odôvodnenia. Súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza zo správneho
právneho posúdenia veci. Ďalej poukázal na skutočnosť, že oprávnená naďalej nejaví žiaden záujem
o to, aby vychádzala a udržiavala vzťah s ním, jeho rodinou a so svojimi nevlastnými sestrami a to aj

napriek tomu, že bola poučená súdom, aby sa snažila vzťah s povinným a sestrami zlepšiť. Oprávnená
nevidí dôvod na to, aby mu ako otcovi preukazovala elementárnu slušnosť, ale nevidí dôvody ani
na to, aby s povinným akýmkoľvek spôsobom komunikovala. Zo svojho života ho absolútne vylúčila,
nekonzultovala ani nekonzultuje s ním svoje rozhodnutia, nezaujíma sa o jeho názor ani ho neinformuje
o podstatnej záležitosti akou je výber vysokej školy. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu povinného uviedla, že trvá na tom, že na jej strane
došlo k podstatným zmenám pomerov, ktoré determinujú povinnosť plnenia výživného, mala záujem o
určenie výživného do takej výšky, aby jej tento finančný obnos umožnil zachovať si primeranú životnú
úroveň študenta vysokej školy, aby si spolu s plnením osobnej starostlivosti zo strany matky ako

aj finančných príspevkov zo strany matky vedela zabezpečiť materiálne podmienky pre prípravu na
budúcepovolanieštúdiomnazvolenejvysokejškole.Časťvyjadrenia,vktorej oteckomentujepovinnosti
svojej plnoletej dcéry k nemu považuje za irelevantné v merite veci a trvá na tom, že si svoje základné
povinnosti dieťaťa vo vzťahu k svojmu otcovi plní tak, ako jej to otec umožňuje a v takom rozsahu, v akom
on sám vo vzťahu k dospelej dcére má záujem tieto prijať, prípadne prejavovať. Navrhovateľka v podaní

zodňa12.11.2018doplnilaodvolanie,keďuviedla,žeštúdiumnavysokejškoleabsolvujedenne, takžev
I.jepovinnásazdržiavaťštyripracovnédnivtýždnicelodenne.Domiestavysokejškolycestujet.j.denne
dochádzazJ.doI.aspäť.MatkajejpravidelnemesačnenapobytvI. prispievasumou120eurmesačne.
V ostatných pracovných dňoch a počas víkendov jej zabezpečuje výživu, bývanie a to nielen osobnou
starostlivosťou ale aj finančnými prostriedkami. V mesiaci október 2018 pri začiatku akademického roka

mala zvýšené výdavky na zabezpečenie školských potrieb, skrípt, technických pomôcok - technické
perá, výkresy, obaly, približne 113 eur, spolu s výdavkami na zabezpečenie ďalších bežných potrieb,
oblečenie, hygienické potreby, vo výške cca 100 eur, rovnako absolvovala preventívnu prehliadku, za
ktorú zaplatila 70 eur.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba -
účastník konania (§ 156 Civilného mimosporového poriadku zákon č. 161/2015 Z.z.) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku zákon č.160/2015 Z.z.), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom odvolania (§ 65 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 40Pc/10/2017 je zvýšenie
výživného povinného otca na plnoletú dcéru K. D., nar. X.X.XXXX, a to na základe návrhu navrhovateľky
zo dňa 19. októbra 2017 zo sumy 130 eur mesačne na 200 eur mesačne, s účinnosťou od podania
návrhu.

7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým v prevyšujúcej časti súd návrh oprávnenej osoby zamietol a rozhodol o náhrade trov konania
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu a to potom, ako zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca prispievať na výživu plnoletej K. zo sumy 130 eur na 150 eur mesačne od 19.10.2017 a zároveň
určil zročné výživné za obdobie od 19.10.2017 do 30.4.2018 v celkovej sume 98,45 eur, ktoré povolil
otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody

splátok počnúc dňom doručenia rozsudku.

8. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za
to, že súd vykonal rozsiahle dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie návrhom uplatneného
nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel

k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom
uplatneného nároku, teda zvýšenia výživného na plnoletú dcéru, pričom sa vysporiadal s podstatnými
argumentami účastníkov konania a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery
prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v
súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd

odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku v časti zvýšenia výšky výživného. Odvolací
súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
prvoinštančného súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľke, ktorá neuviedla také
relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal, alebo ktoré by boli
spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

9. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky podmienky pre zvýšenie
výživného na plnoleté dieťa. Správne vykonal porovnanie pomerov tak na strane oprávnenej osoby,
ako na strane povinného a to v čase poslednej úpravy výživného ako aj v súčasnosti. Správne dospel
k záveru, že tieto sa zmenili tak na strane oprávnenej ako aj na strane povinného. Správne tiež

skonštatoval, že na strane oprávnenej došlo k zvýšeniu nákladov spojených s jej výživou, avšak zistené
osobné a majetkové pomery otca a ich zmena tým, že mu pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti
a jeho príjem, ktorý dosahuje v riadnom zamestnaní je približne v sume 660 eur netto mesačne,
neoprávňuje vyššie zvýšenie výživného ako na sumu súdom prvej inštancie určenú teda 150 eur
mesačne. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súdom prvej inštancie boli odôvodnené potreby

plnoletej navrhovateľky určené sumou približne 250 eur mesačne. Tieto sčasti 20 eur sú hradené z
rodinného prídavku, takže na rodičoch zostane suma 230 eur mesačne. Z tejto sumy 150 eur zaplatí
otec formou výživného a zvyšnú sumu je povinná uhradiť navrhovateľke matka, ktorá svoju vyživovaciu
povinnosť nemôže si plniť už len osobnou starostlivosťou vzhľadom na vek oprávnenej osoby, matka
inú vyživovaciu povinnosť nemá a nepreukázala, že primeranou sumou nemôže prispievať na výživu

svojej plnoletej dcéry.

10. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam , keďže odvolací súd dospel k záveru, že
v možnostiach a schopnostiach otca nie je platiť výživné v navrhovateľkou požadovanej výške a súd
prvej inštancie správne zvýšil výživné, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a

v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP tak,
že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

12. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).